Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-121-2011.pdf
PDF · 140.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8C/121/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: I. D., nar. XX.X.XXXX, bytom K. Q. XXXX/XX, XXX XX J. a v 2. rade: C.O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom K. Q. XXXX/XX, XXX XX J., obaja právne zastúpený advokátkou Mgr. Martinou Masárovou, , Záhradná 2B, 921 01 Piešťany proti odporcovi: Ján Kořista - Pallas, s miestom podnikania Winterova 28, 921 01 Piešťany, IČO: 41 295 978, právne zastúpený advokátkou JUDr. Katarínou Galovou, E. Belluša 10, 921 01 Piešťany o zaplatenie 1.323,32 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 1.241,66 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.000,- eur od 7.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 160 eur od 3.5.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh zamieta.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume 382,17 eur a náhradu iných trov konania v sume 69,52 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15.12.2010 domáhali zaplatenia sumy 1.000 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 7.6.2010 do zaplatenia z titulu vrátenia rezervačného poplatku, sumy 160 eur s 9% úrokom z omeškania ročne odo dňa podania návrhu do zaplatenia z titulu nákladov za vypracovanie znaleckého posudku nehnuteľnosti na účely zriadenia záložného práva a sumy 163,32 eur z titulu vynaložených nákladov v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. Odporcovi bol návrh s prílohami doručený do vlastných rúk dňa 2.5.2011.
Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výpoveďou navrhovateľov a odporcu, ich písomnými vyjadreniami, zmluvou o rezerváciu nehnuteľnosti zo dňa 9.4.2010, e-mailovou korešpondenciu medzi účastníkmi konania, oznámením o zamietnutí žiadosti o poskytnutie úveru, znaleckým posudkom W.. Š., príjmovým dokladom o úhrade za znalecký posudok a o úhrade rezervačného poplatku, registráciou klienta a záujemcu, výpisom zo živnostenského registra na odporcu, výpisom na LV č. XXXX a LV č. XXX k.ú. C. L. E., zmluvou o sprostredkovaní predaja nehnuteľností zo dňa 13.03.2010, príjmovým pokladničným dokladom a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ v 1. rade sa dňa 18.3.2010 písomne registroval u odporcu ako záujemca o kúpu rodinného domu č. XXX v C. L. E. s cenovým návrhom 63.300,- eur.
Navrhovatelia ako záujemcovia uzavreli dňa 9.4.2010 s odporcom ako realitnou kanceláriou zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti podľa §§ 51 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. C. L. E.Á. v hodnote 59.000,- eur (ďalej len „zmluva o rezervácii“). Odporca sa zmluvou o rezervácii zaviazal rezervovať pre navrhovateľov predmetné nehnuteľnosti do 30.5.2010 za dohodnutý rezervačný poplatok 1.000,- eur, ktorý bude v prípade uzavretia kúpnej zmluvy započítaný na kúpnu cenu, a zabezpečiť kompletnú právnu a zmluvnú agendu predmetného zmluvného vzťahu (riadnu kúpnu zmluvu) ohľadom predmetných nehnuteľností. Navrhovatelia sa zaviazali v súlade so zmluvnými podmienkami uzatvoriť s vlastníkmi predmetných nehnuteľností kúpnu zmluvu a poskytnúť odporcovi všetku potrebnú súčinnosť na uzavretie všetkých zmluvných vzťahov (zmlúv, spôsobu financovania). Podľa článku IV bodu 3 zmluvy o rezervácii riadny podpis kúpnej zmluvy zo strany navrhovateľov bol podmienený vypracovaním nového geometrického plánu nehnuteľností, ktorého náklady znášajú vlastníci nehnuteľností, inak bude rezervačný poplatok vrátený v plnej výške navrhovateľom do 7 dní od uplynutia rezervačnej lehoty. Podľa článku IV bodu 4 zmluvy o rezervácii, v prípade, že v dohodnutej rezervačnej lehote nebude uzavretá riadna kúpna zmluva na predmet rezervácie s vlastníkmi nehnuteľností, a to z akýchkoľvek dôvodov (s výnimkou dôvodu uvedeného v čl. IV bod 3) na strane navrhovateľov, sú títo povinní uhradiť odporcovi odplatu (zmluvnú pokutu) vo výške rezervačného poplatku. Táto odplata (zmluvná pokuta) zahŕňa odplatu odporcu za prevzatie záväzku neuzatvoriť počas rezervačnej lehoty s treťou osobou rezervačnú, či inú zmluvu, za nevyvíjanie žiadnej činnosti smerujúcej k predaji predmetu rezervácie tretej osobe, za zabezpečenie komplexnej právnej a zmluvnej agendy predmetného zmluvného vzťahu a paušálnu náhradu škody v dôsledku nemožnosti uzavretia rezervačnej či inej zmluvy. Navrhovatelia súhlasili s určenou výškou odplaty (zmluvnej pokuty) a v prípade vzniku nároku na ňu vyjadrili súhlas so započítaním uhradeného rezervačného poplatku na túto odplatu. Podľa článku IV. bod 5 zmluvy o rezervácii, ak nebude kúpna zmluva uzavretá z dôvodu na strane odporcu alebo na strane vlastníkov nehnuteľnosti, odporca sa zaväzuje vrátiť navrhovateľom rezervačný poplatok do 7 dní od uplynutia rezervačnej lehoty.
Navrhovatelia dňa 9.4.2010 uhradili odporcovi sumu 1.000,- eur ako rezervačný poplatok, o čom bol vydaný príjmový pokladničný doklad.
Odporca dňa 13.3.2010 uzavrel s vlastníkmi predmetných nehnuteľností zmluvu o sprostredkovaní predaja predmetných nehnuteľností najskôr v hodnote 63.000 eur, napokon v hodnote 52.500 eur, za dohodnutú odmenu za sprostredkovanie pôvodne 1.900 eur, nakoniec 2.000 eur. V zmysle článku II bodu 2.3 zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľností, vlastníci predmetných nehnuteľností dali touto zmluvou pokyn, aby s budúcim kupujúcim uzatvoril rezervačnú zmluvu a prebral zálohu - časť kúpnej ceny, ktorá bude odpočítaná z celkovej výšky kúpnej ceny. Vlastníci predmetných nehnuteľností udelili odporcovi plnú moc ku všetkým jednaniam s budúcimi kupujúcimi, ktoré sú nutné kk uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy.
Listom zo dňa 16.6.2010 UniCredit Bank oznámila navrhovateľom, že ich žiadosť o poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 53.100 eur bola zamietnutá z dôvodu nevhodného predmetu zálohu.
Navrhovateľ v 1. rade si dňa 21.4.2010 u znalca W.. S. Š. objednal vypracovanie znaleckého posudku na predmetnú nehnuteľnosť pre zriadenie záložného práva, ktorý znalec vypracoval dňa 23.4.2010 pod číslom XX/XXXX. Za znalecký posudok navrhovateľ v 1. rade dňa 23.4.2010 uhradil znalcovi sumu 160 eur, na ktorú bol vydaný príjmový pokladničný doklad č. XX/XXXX. Súčasťou znaleckého posudku bol aj geometrický plán na zameranie garáže a domu na cudzom pozemku parc. č. XXXX/ XX a nepodpísaný návrh darovacej zmluvy, ktorou susedia darujú novovytvorenú parc. XXXX/XXX o výmere 10 m2 predávajúcim predmetnej nehnuteľnosti, pričom tento návrh darovacej zmluvy znalcovi predložil odporca.
Právna zástupkyňa dňa 16.7.2010 prijala od navrhovateľov platbu vo výške 163,32 eur za právne zastupovanie navrhovateľov pri vymáhaní pohľadávky od odporcu, pričom išlo o platbu za dva úkony
právnej služby v hodnote 61,41 eur (prevzatie veci a prvá porada s klientom a výzva na plnenie vo veci samej) a za dva režijné paušály v hodnote á 7,21 eur spolu s 19% DPH.
Navrhovatelia vo výpovedi potvrdili skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov a doplnili, že už pred kúpou predmetnej nehnuteľnosti mali záujem o inú nehnuteľnosť, kde sa vodomerná šachta nachádzala na cudzom pozemku, preto kúpu nemohli financovať cez hypotekárny úver. Hľadali inú nehnuteľnosť cez internet a kontaktovali odporcu, ktorý sprostredkovával predaj predmetnej nehnuteľnosti, o ktorú mali záujem. Po osobnej prehliadke predmetnej nehnuteľnosti, navrhovatelia o nehnuteľnosť prejavili záujem a informovali aj odporcu, že kúpu predmetnej nehnuteľnosti chcú financovať prostredníctvom hypotekárneho úveru. Odporcom boli navrhovatelia informovaní, že časť domu stojí na cudzom pozemku, avšak celá situácia mala byť vyriešená darovacou zmluvou, ktorej návrh im odporca ukázal. Následne priamo odporca komunikoval s UniCredit Bank, od ktorej mali navrhovatelia získať hypotekárny úver. Do konca mája 2010 mala byť podpísaná kúpna zmluva s vlastníkmi predmetných nehnuteľností, k čomu nedošlo nakoľko dovtedy neboli vyriešené vlastnícke vzťahy k pozemku, na ktorom stála časť domu. Navrhovateľom sa koncom roku 2010 podarilo cez schválený hypotekárny úver kúpiť inú nehnuteľnosť.
Navrhovateľ v 1. rade doplnil, že pôvodne odporca žiadal rezervačný poplatok 2.000 eur, na čo však navrhovatelia žiadali, aby v prípade, že obchod nebude zrealizovaný z dôvodov na strane odporcu, sumu 2.000 eur ako zmluvnú pokutu zaplatil odporca im, s čím odporca nesúhlasil a medzi účastníkmi bol dohodnutý rezervačný poplatok v sume 1.000 eur. Zmluvné podmienky s výnimkou predmetu rezervácie a výšky rezervačného poplatku v zmluve o rezervácii neboli individuálne s navrhovateľmi odporcom dojednané.
Navrhovatelia namietali neplatnosť celej zmluvy o rezervácii, nakoľko bola uzavretá v neprospech tretej osoby, a to vlastníkov nehnuteľností, ktorých zaväzovala uzavrieť kúpnu zmluvu s navrhovateľmi, akceptovať vyplatenie kúpnej ceny v 30 dňovej lehote od podpisu zmluvy a zaplatiť za vypracovanie geometrického plánu. Ak by súd vyhodnotil zmluvu o rezervácii ako platnú, či už celú alebo jej časť, navrhovatelia namietli, že odporca si neplnil svoju povinnosť vyzvať navrhovateľov na uzavretie kúpnej zmluvy v rezervačnej lehote, pričom sa zaviazal zabezpečiť kompletný právny servis ohľadom predaja nehnuteľnosti.
Navrhovatelia namietli, že odporca dňa 14.5.2010 predložil UniCredit Bank návrh kúpnej zmluvy s údajom, že na parc. č. XXXX/XXX je zriadené vecné bremeno, čo bol nepravdivý údaj, ktorý nezodpovedal skutočnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností.
K označeniu odporcu uviedli, že je označený ako fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, a to v súlade so zápisom v živnostenskom registri, čo bolo potvrdené aj výpisom zo živnostenského registra.
Navrhovatelia na výsluchu pôvodne navrhovaného svedka, ktorého údaje ani súdu neoznámili, netrvali.
Odporca vo výpovedi a v písomných vyjadreniach namietol svoje označenie, nakoľko nie je zrejmé, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu, keďže je označený menom bez dátumu narodenia a bydliska. Ďalej uviedol, že problém bol v navrhovateľmi zvolenom spôsobe financovania kúpy predmetných nehnuteľností, pričom nehnuteľnosti v stave, v akom boli zapísané v katastri nehnuteľností sa stali pre zvolený spôsob financovania nepredajnými, nakoľko UniCredit banka nepovažovala tieto nehnuteľnosti, pre nevysporiadanie úzkeho pásiku pozemku pod domom, za vhodné pre zriadenie záložného práva, preto navrhovateľom neposkytla úver. Odporca však predaj predmetných nehnuteľností bez problémov zrealizoval pre kupujúceho, ktorý platil v hotovosti.
Odporca sa v rezervačnej zmluve zaviazal nehnuteľnosti predať v stave v akom boli zapísané na liste vlastníctva, hoci bol povinný dať vypracovať geometrický plán, nebol povinný zabezpečiť usporiadanie úzkeho pásika pod domom. To, že odporca vypracoval návrh darovacej zmluvy na časť susedného pozemku pod domom, bola jeho iniciatíva, avšak zmluvne sa k tomu nezaviazal. Navrhovatelia od začiatku zmluvného vzťahu vedeli o neusporiadanej časti pozemku pod domom. Odporca nepoprel, že by o zvolenom spôsobe financovania kúpy predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľmi prostredníctvom hypotekárneho úveru od začiatku ich zmluvného vzťahu nevedel, avšak táto jeho vedomosť nemá nič spoločné s zmluvou o rezervácii. Súčasne odporca uviedol, že navrhovateľom ponúkal iné možnosti
financovania kúpy predmetnej nehnuteľnosti alebo zmenu banky, čo neakceptovali. Zmluva o rezervácii neobsahovala podmienku o financovaní kúpy predmetnej nehnuteľnosti prostredníctvom hypotekárneho úveru.
Odporca počas rezervačnej doby úzko spolupracoval s UniCredit Bank, od ktorej mali navrhovatelia získať hypotekárny úver na kúpu predmetnej nehnuteľnosti. Odporca do konca rezervačnej lehoty vypracoval návrh kúpnej zmluvy, ktorý nepodpísaný predložil dňa 14.5.2010 UniCredit Bank a ktorá obsahuje údaj, že predávajúci sú oprávnení užívať spornú časť novovzniknutej parc. č. XXXX/XXX na základe vecného bremena. Išlo pritom o odporcov návrh jedného z riešení. Odporca žiadal zabezpečiť úverový spisu z UniCredit Bank, nakoľko banke predložil viacero návrhov zmlúv. Navrhovatelia boli telefonicky vyzvaní na podpis tejto kúpnej zmluvy.
Odporca považuje zmluvu o rezervácii za platnú. Navrhovatelia porušili zmluvu, pretože neboli schopní uzavrieť kúpnu zmluvu s ohľadom na nimi zvolený spôsob financovania bez hypotekárny úver. Navrhovatelia si mohli okrem nižšieho rezervačného poplatku vymieniť v zmluve o rezervácii aj financovanie kúpy cez hypotekárny úver, čo neurobili.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2010, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4, písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2010, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2010, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, aj nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že návrh bol z časti podaný dôvodne.
V prvom rade sa súd vyporiadal s namietaným označením odporcu v konaní, pri ktorom odporca namietal, že nie je zrejmé, či je označený ako fyzická alebo právnická osoba, keďže je označený menom bez dátumu narodenia a bydliska. Z výpisu zo živnostenského registra na odporcu je zrejmé, že jeho označenie plne zodpovedá tomuto zápisu a keďže odporca ako účastník konania je fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať jeho obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené, pričom v súlade s týmto ustanovením Občianskeho súdneho poriadku bol aj odporca v návrhu označený. Odporca ako fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, aj vystupoval v právnom vzťahu s navrhovateľmi, pričom daný právny vzťah je predmetom tohto sporu.
V druhom rade sa súd zaoberal nárokom navrhovateľa na vrátenie sumy 1.000,- eur s príslušenstvom, uhradenej odporcovi navrhovateľmi ako rezervačný poplatok.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ v 1. rade sa dňa 18.3.2010 písomne registroval u odporcu ako záujemca o kúpu rodinného domu č. XXX v C. L. E. s cenovým návrhom 63.300,- eur. Následne navrhovatelia ako záujemcovia uzavreli dňa 9.4.2010 s odporcom ako realitnou kanceláriou písomnú zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti podľa §§ 51 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. C. L. E. v hodnote 59.000,- eur. Navrhovatelia namietli platnosť celej zmluvy o rezervácii z dôvodu, že bola uzavretá v neprospech tretej osoby, a to vlastníkov nehnuteľností, ktorých zaväzovala uzavrieť kúpnu zmluvu s navrhovateľmi, akceptovať vyplatenie kúpnej ceny v 30 dňovej lehote od podpisu zmluvy a zaplatiť za vypracovanie geometrického plánu. Posúdením zmluvy o rezervácii súd dospel k záveru, že táto zmluva bola medzi účastníkmi uzavretá platne. Namietané ustanovenia týkajúce sa vlastníkov predmetných nehnuteľností, treba vykladať v súlade s uzavretou zmluvou o sprostredkovaní predaja nehnuteľností zo dňa 13.3.2010, kde vlastníci nehnuteľností splnomocnili odporcu na všetky jednania s budúcimi kupujúci a dali mu pokyn na uzavretie rezervačnej zmluvy, teda odporca konal na základe splnomocnenia vlastníkmi nehnuteľnosti. Ak by sa predsa len niektoré časti zmluvy o rezervácii týkajúce sa vlastníkov nehnuteľnosti mali posudzovať ako neplané, je možné tieto časti odlúčiť od ostatných častí zmluvy o rezervácii týkajúcich sa len účastníkov tohto konania tak, aby nespôsobili neplatnosť celej zmluvy, preto súd zmluvu o rezervácii v častiach, ktoré sa týkajú účastníkov konania považuje za platnú.
Odporca sa zmluvou o rezervácii zaviazal rezervovať pre navrhovateľov predmetné nehnuteľnosti do 30.5.2010 za dohodnutý rezervačný poplatok 1.000,- eur, ktorý bude v prípade uzavretia kúpnej zmluvy započítaný na kúpnu cenu, a zabezpečiť kompletnú právnu a zmluvnú agendu predmetného zmluvného vzťahu (riadnu kúpnu zmluvu) ohľadom predmetných nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôvodná výška rezervačného poplatku mala byť 2.000 eur, s čím navrhovatelia nesúhlasili, iba že by odporca bol povinný uhradiť navrhovateľom zmluvnú pokutu v rovnakej výške, ak by k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na jeho strane, s čím zase odporca nesúhlasil. Následne si zmluvné strany dohodli výšku rezervačného poplatku v sume 1.000 eur. Navrhovatelia sa zaviazali v súlade so zmluvnými podmienkami uzatvoriť s vlastníkmi predmetných nehnuteľností kúpnu zmluvu a poskytnúť odporcovi všetku potrebnú súčinnosť na uzavretie všetkých zmluvných vzťahov (zmlúv, spôsobu financovania). Návrh zmluvy o rezervácii predložil odporca, pričom z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že individuálne dojednania sa týkali len identifikácie a ceny nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom rezervácie, a výšky rezervačného poplatku. Ostatné časti zmluvy neboli medzi účastníkmi individuálne dojednané. Dokonca z výpovede navrhovateľov vyplynulo, že keď navrhovali určiť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvných povinností odporcom, tento na takéto zmluvné dojednanie nepristúpil, teda navrhovatelia, ktorí mali záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti, mohli zmluvu o rezervácii akceptovať len v navrhnutej forme, bez možnosti ju individuálne meniť. S výnimkou
vyššie uvedených individuálne dojedaných častí zmluvy o rezervácii, má táto zmluva charakter vopred pripravenej štandardnej (adhéznej) zmluvy, teda jej ostatné ustanovenia nevylučujú uplatňovanie ustanovení o neprimeraných zmluvných podmienkach, nakoľko súd zmluvu o rezervácii vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, na čo boli účastníci konania v priebehu dokazovania upozornení.
Účastníci uzavreli zmluvu o rezervácii v zmysle ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka, teda ako nepomenovanú zmluvu, pričom aj na takúto sa vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku za predpokladu, že bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Právny vzťah medzi odporcom a navrhovateľmi je spotrebiteľským vzťahom, nakoľko odporca ako dodávateľ pri uzatváraní a plnení zmluvy o rezervácii konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti ako realitná kancelária a navrhovatelia vystupovali ako fyzické osoby, ktoré nekonali v rámci predmetu žiadnej podnikateľskej činnosti, nakoľko mali záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti pre osobnú potrebu. Keďže zmluva o rezervácii je v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou nesmie v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ibaže by išlo o predmet plnenia, cenu plnenia alebo by boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. V danej veci mal súd preukázané, že individuálne dojednanie sa týkalo len predmetu a ceny rezervovanej nehnuteľnosti a výšky rezervačného poplatku. Navrhovatelia sa síce pred podpisom zmluvy o rezervácii mali možnosť oboznámiť so všetkými ustanoveniami tejto zmluvy, avšak nemohli ovplyvniť ich obsah, nakoľko odporca nesúhlasil, ani s vyvážením možnosti uložiť zmluvnú pokutu aj odporcovi, v prípade jeho porušenia zmluvných povinností. Navrhovatelia tak v prípade záujmu o kúpu predmetnej nehnuteľnosti museli akceptovať návrh zmluvy o rezervácii predložený im odporcom, bez možnosti individuálnych dojedaní.
Podľa článku IV bodu 3 zmluvy o rezervácii riadny podpis kúpnej zmluvy zo strany navrhovateľov bol podmienený vypracovaním nového geometrického plánu nehnuteľností, ktorého náklady znášajú vlastníci nehnuteľností, inak bude rezervačný poplatok vrátený v plnej výške navrhovateľom do 7 dní od uplynutia rezervačnej lehoty. Podľa článku IV bodu 4 zmluvy o rezervácii, v prípade, že v dohodnutej rezervačnej lehote nebude uzavretá riadna kúpna zmluva na predmet rezervácie s vlastníkmi nehnuteľností, a to z akýchkoľvek dôvodov (s výnimkou dôvodu uvedeného v čl. IV bod 3) na strane navrhovateľov, sú títo povinní uhradiť odporcovi odplatu (zmluvnú pokutu) vo výške rezervačného poplatku. Táto odplata (zmluvná pokuta) zahŕňa odplatu odporcu za prevzatie záväzku neuzatvoriť počas rezervačnej lehoty s treťou osobou rezervačnú, či inú zmluvu, za nevyvíjanie žiadnej činnosti smerujúcej k predaji predmetu rezervácie tretej osobe, za zabezpečenie komplexnej právnej a zmluvnej agendy predmetného zmluvného vzťahu a paušálnu náhradu škody v dôsledku nemožnosti uzavretia rezervačnej či inej zmluvy. Navrhovatelia súhlasili s určenou výškou odplaty (zmluvnej pokuty) a v prípade vzniku nároku na ňu vyjadrili súhlas so započítaním uhradeného rezervačného poplatku na túto odplatu. Podľa článku IV. bod 5 zmluvy o rezervácii, ak nebude kúpna zmluva uzavretá z dôvodu na strane odporcu alebo na strane vlastníkov nehnuteľnosti, odporca sa zaväzuje vrátiť navrhovateľom rezervačný poplatok do 7 dní od uplynutia rezervačnej lehoty.
Súd ustanovenie článku IV bodu 4 zmluvy o rezervácii, teda vopred pripravenú štandardnú časť zmluvy o zmluvnej pokute, posudzoval s ohľadom na povahu plnenia, všetky okolnosti v dobe uzavretia zmluvy a všetky ostatné podmienky zmluvy, a vyhodnotil ho ako ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v prácach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplní svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku. Súd vyhodnotil všetky okolnosti v čase uzavretia zmluvy o rezervácii, pričom z vykonaného dokazovania mal preukázané, že zmluvné strany sa navzájom informovali o situácii týkajúcej sa predmetnej nehnuteľnosti, teda navrhovateľom bola známa skutočnosť, že časť domu, o kúpu ktorého majú záujem leží na susednom pozemku, a odporcovi bola známa skutočnosť, že navrhovatelia chcú kúpu predmetnej nehnuteľnosti financovať prostredníctvom už schváleného hypotekárneho úveru. Za danej situácie muselo byť odporcovi ako osobe podnikajúcej v oblasti realít zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti v stave v akom sa predávali sa nehodia na kúpu prostredníctvom hypotekárneho úveru, nakoľko časť domu je na cudzom pozemku, čo banky pre zriadenia záložného práva neakceptujú. Nebolo sporné, že predmetné nehnuteľnosti boli v stave ako ich predával odporca predajné, i keď časť domu stála na susednom pozemku, avšak nie prostredníctvom hypotekárneho úveru. To, že odporca od začiatku túto skutočnosť vedel, potvrdzuje i skutočnosť, že odporca ponúkal navrhovateľom viaceré varianty riešenia situácie, cez návrh darovacej zmluvy, zriadenie vecného
bremena, či financovanie kúpy nehnuteľnosti inou ako hypotekárnou formou. Navrhovatelia už od začiatku zmluvného vzťahu zo zmluvy o rezervácii boli v nevýhodnejšej situácii, nakoľko napriek ich záujmu nehnuteľnosti kúpiť a schválený hypotekárny úver, nemohli svojím konaním ovplyvniť prípadnú dohodu o usporiadaní vlastníckych vzťahov k časti domu na susednom pozemku, hoci v tom smere odporca vyvíjal primeranú aktivitu, hoci sa na to zmluvne nezaviazal. Za týchto okolností sa článok IV bod 4 zmluvy o rezervácii javí ako neprijateľná podmienka, vzhľadom k tomu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, najmä z ohľadom na to, že odporca ako osoba podnikajúca v oblasti realít musel od začiatku predpokladať problémy s realizáciou kúpy predmetných nehnuteľností, v stave v akom boli predávané, prostredníctvom hypotekárneho úveru, pričom súčasne zmluva o rezervácii neobsahovala žiadne ustanovenie o prípadnej zmluvnej pokute, ktorú by bol povinný zaplatiť odporca v prípade jeho porušenia zmluvných povinností. Dohodnutá zmluvná pokuta vo výške rezervačného poplatku bola jednostrannou sankciou, ktorú boli povinní zaplatiť len navrhovatelia v prípade porušenia ich zmluvných povinností, teda keď neuzavrú riadnu kúpnu zmluvu s predávajúcimi v rezervačnej lehote, pričom porušenie zmluvných povinností odporcom nebolo nijako sankcionované. Súd posudzoval aj výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorá sa rovnala dohodnutej výške rezervačného poplatku, čo bolo v danom prípade 1.000 eur, a má za to, že ide o neprimerane vysokú sankciu v prípade nesplnenia záväzku navrhovateľmi, prihliadnuc na okolnosti celého prípadu a stav nehnuteľnosti, v akom sa predávala, čo navrhovatelia nemohli svojím pričinením nijako ovplyvniť, keďže časť predmetnej nehnuteľnosti stála na cudzom pozemku. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd vyhodnotil článok IV bod 4 zmluvy o rezervácii s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Keďže súd ustanovenie o zmluvnej pokute v zmluve o rezervácii vyhodnotil ako absolútne neplatné, nemohol pristúpiť ani k prípadnej moderácii dohodnutej zmluvnej pokuty, lebo neplatne dohodnutú zmluvnú pokutu nemožno moderovať. Nakoľko navrhovatelia kúpnu zmluvu s predávajúcimi na predmetnú nehnuteľnosť neuzavreli, pričom uhradený rezervačný poplatok mal byť započítaný na kúpnu cenu, a dohoda o ponechaní si tejto sumy odporcom ako zmluvnej pokuty je neplatná, bol odporca povinný navrhovateľom uhradený rezervačný poplatok v zmysle článku IV bod 5 zmluvy o rezervácii vrátiť do siedmich dní od márneho uplynutia rezervačnej lehoty, teda do 6.7.2010, preto súd odporcu zaviazal na zaplatenie navrhovateľom časti žalovanej pohľadávky v sume 1.000 eur z titulu vrátenia rezervačného poplatku so žalovaným zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 7.6.2010 do zaplatenia.
K nároku navrhovateľov na vrátenie rezervačného poplatku treba podotknúť, že súd pri posudzovaní tohto nároku nepovažoval za potrebné vyhodnocovať z dôvodov na koho strane neprišlo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy, nakoľko dohoda o zmluvnej pokute bola vyhodnotená ako neplatná. Z hľadiska tohto nároku súd nepovažoval za potrebné ani preukazovať koľko a akých kúpnych zmlúv predložil odporca UniCredit banke, kde mali navrhovatelia schválený hypotekárny úver, preto tento navrhovaný dôkaz súd nevykonal.
V ďalšom rade sa súd zaoberal nárokom navrhovateľov na zaplatenie sumy 160 eur s 9% úrokom z omeškania odo dňa podania návrhu do zaplatenia z dôvodu, že odporca zmaril použitie znaleckého posudku, ktorý si dali vypracovať navrhovatelia na vlastné náklady na účely zriadenia záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti, ktorú chceli financovať prostredníctvom hypotekárneho úveru. Navrhovatelia sa tak domáhajú zaplatenia sumy 160 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorá im vznikla tým, že nemohli daný znalecký posudok použiť, keďže neuzavreli riadnu kúpnu zmluvu s predávajúcimi. Predpokladom vzniku zodpovednosti odporcu za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je jeho protiprávny úkon, zavinené konanie odporcu, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Odporca sa v zmluve o rezervácii v článku I bode 2 zaviazal zabezpečiť komplexnú právnu a zmluvnú agendu predmetného zmluvného vzťahu (riadnu kúpnu zmluvu) ohľadne predmetných nehnuteľností. Zmluvné strany si nevymedzili, čo treba chápať pod pojmom riadna kúpna zmluva, avšak vzhľadom na okolnosti ohľadom daného kúpnopredajného vzťahu predmetnej nehnuteľnosti, kde išlo o nehnuteľnosti, kde časť stavby stála na cudzom pozemku a vopred schválený hypotekárny úver navrhovateľov, o ktorom odporca vedel, predpokladom v danom prípade prihliadnuc na podnikanie odporcu v oblasti realít bola taká riadna kúpna zmluva, ktorá by zodpovedala reálnemu stavu nehnuteľností, ktorých kúpa by sa realizovala prostredníctvom hypotekárneho úveru. V danom prípade k zabezpečeniu takejto kúpnej zmluvy zo strany odporcu neprišlo, hoci odporca zabezpečil viacero variant riešení pre financovanie kúpy predmetných nehnuteľností navrhovateľmi cez hypotekárny úver, ani jedno z týchto riešení nespĺňalo požiadavku takej kúpnej zmluvy, ktorá by zodpovedala skutočnému
stavu nehnuteľností s možnosťou ich financovania cez hypotekárny úver, i keď toto nebolo určené ako zmluvná podmienka, avšak odporcovi táto skutočnosť bola známa. Odporca tak porušil svoju zmluvnú povinnosť zabezpečiť riadnu kúpnu zmluvu, a to minimálne formou nevedomej nedbanlivosti, nakoľko ako subjekt podnikajúci v oblasti realít vzhľadom na okolnosti prípadu a svoje pomery vedieť mohol, že sa mu nepodarí zabezpečiť riadnu kúpnu zmluvu na predaj predmetných nehnuteľností prostredníctvom hypotekárneho úveru v stave v akom boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností. Navrhovatelia skutočný záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti preukázali aj tým, že si na vlastné náklady zabezpečili znalecký posudok na účely zriadenia záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti, ale keďže odporca nezabezpečil riadnu kúpnu zmluvu, nemohli navrhovatelia tento znalecký posudok použiť, čím im v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti odporcu vznikla škoda vo výške 160 eur, ktorú sumu preukázateľne zaplatili za vyhotovenie znaleckého posudku. K argumentom odporcu, že navrhovateľom zabezpečil viacero variantov riešení zmluvného vzťahu, pričom aj vypracovali viacero kúpnych zmlúv, neobstojí, nakoľko zmluvnou povinnosťou odporcu bolo zabezpečiť riadnu kúpnu zmluvu, teda zmluvu, ktorá bude zodpovedať skutkovému a právnemu stavu danej nehnuteľnosti s ohľadom na požiadavku navrhovateľov nehnuteľnosti financovať cez hypotekárny úver. Odporca podnikajúci v oblasti realít mal mať dostatok vedomostí k tomu, aby svoj záväzok uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu mohol splniť s prihliadnutím na stav nehnuteľností a požiadavky navrhovateľov financovať ju cez hypotekárny úver. Odporca je tak povinný zaplatiť navrhovateľom aj sumu 160 eur z titulu náhrady škody so žalovaným úrokom z omeškania 9% ročne, ktorý je nižší ako zákonný úrok z omeškania, a to od 3.5.2011, teda odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu odporcovi, ktorý mu bol doručený dňa 2.5.2011, nakoľko navrhovatelia v konaní nepreukázali, že by výzvu na zaplatenie tejto škody doručili skôr ako bol odporcovi doručený návrh súdu. Keďže navrhovatelia žiadali priznať úroky z omeškania zo sumy 160 eur odo dňa podania návrhu na súd a súd im ich priznal až od 3.5.2011, v tejto časti súd návrh navrhovateľov zamietol.
V poslednom rade sa súd zaoberal nárokom navrhovateľov na zaplatenie sumy 163,32 eur ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pričom išlo o platbu za dva úkony právnej služby v hodnote 61,41 eur (prevzatie veci a prvá porada s klientom a výzva na plnenie vo veci samej) a za dva režijné paušály v hodnote á 7,21 eur spolu s 19% DPH, ktoré právna zástupkyňa dňa 16.7.2010 prijala od navrhovateľov za ich právne zastupovanie pri vymáhaní pohľadávky od odporcu, pričom vyúčtovanie tejto sumy bolo faktúrou č. XXXX/XX/XXX zo dňa 31.7.2010. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. V danom prípade, si navrhovatelia ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky uplatňujú výdavky na právne zastúpenie rovnakou advokátkou, ktorá navrhovateľov následne zastupovala v danom súdnom konaní. Tieto náklady pritom predstavujú trovy vzniknuté v predsúdnom štádiu, a to za úkony právnej služby. Z dokladov predložených navrhovateľmi je zrejmé, že navrhovatelia sumu 163,32 eur uhradili dňa 16.7.2010 za dva právne úkony, a to prevzatie veci a výzvu na plnenie vo veci samej, pričom však podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „Vyhláška „) v znení účinnom od 1.6.2010 advokátovi patrí odmena len za písomné podanie na súd vo veci samej a už nie za písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej. Úkon právnej služby za výzvu na plnenie vo veci samej spolu s režijným paušálom a DPH za tento úkon, súd preto nepovažuje za účelne vynaložené náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Navrhovateľom zo žalovanej sumy 163,32 eur súd priznal len účelne vynaložené náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a to za jeden úkon právnej služby spojený s prevzatím veci vo výške 61,41 eur, s režijným paušálom 7,21 eur a 19% DPH 13,04 eur, čo predstavuje spolu sumu 81,66 eur. Zvyšná časť tohto nároku v sume 81,66 eur tak bola zamietnutá ako neúčelne vynaložená, nakoľko za takýto úkon ani v zmysle Vyhlášky nepatrí advokátovi odmena.
Súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľom, ktorí mali vo veci čiastočný úspech, priznal pomernú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi. Navrhovatelia sa domáhali zaplatenia sumy 1.323,32 eur s príslušenstvom, pričom súd im priznal sumu 1.241,66 eur s príslušenstvom, z ktorého nepriznal len nepatrnú časť (9% úrok z omeškania zo sumy 160 eur od 15.12.2010 do 2.5.2011), čo predstavuje z istiny 94 % úspech navrhovateľov v konaní. Čistý úspech navrhovateľov v konaní tak predstavuje 88 % (úspech navrhovateľov 94% - neúspech navrhovateľov 6%). Iné trovy konania predstavujú navrhovateľmi zaplatený súdny poplatok z návrhu v sume 79 eur.
Právna zástupkyňa navrhovateľov vyčíslila trovy právneho zastúpenia v prípade plného úspechu navrhovateľov v konaní v sume 526,93 eur, a to za odmenu za 6 úkonov právnej služby pre každého z navrhovateľov v sume 347,99 eur v zmysle § 10, § 13 ods. 2, § 14 Vyhlášky - 2 x prevzatie a príprava zastúpenia dňa 18.6.2011 á 30,705 eur, 2 x vyjadrenie navrhovateľov vo veci samej dňa 18.6.2012 (pričom správny dátum má byť 18.6.2011) á 30,705 eur, 2 x účasť na pojednávaní dňa 19.7.2012 á 30,705 eur, 2 x ďalšia porada s klientom dňa 22.8.2012 á 30,705 eur, 2 x účasť na pojednávaní dňa 23.8.2012 á 20,470 eur a 2 x účasť na pojednávaní dňa 16.10.2012 á 30,705 eur, za režijný paušál v sume 91,12 eur v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky za 2 úkony v roku 2011 á 7,41 eur, za 10 úkonov v roku 2012 á 7,63 eur a za 20 % DPH v sume 87,82 eur v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky (20 % DPH z odmeny a z režijného paušálu 347,99 eur + 91,12 eur).
Súd z vyčíslených trov právneho zastúpenia navrhovateľom priznal náhradu tých trov právneho zastúpenia, ktoré boli účelne vynaložené a vyčíslené v súlade s Vyhláškou. Súd navrhovateľom nepriznal náhradu odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia pre každého z navrhovateľov 2 x 30,705 eur, nakoľko navrhovateľom vo vzťahu k rovnakej advokátke náhrada za prevzatie a prípravu zastúpenia bola priznaná ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, preto sa súdu javí ako neúčelné, opätovne tieto výdavky hradiť v rámci trov konania, najmä ak ide o rovnakú advokátku a prípravu zastúpenia realizovala v rámci predsúdneho konania. V prípade plného úspechu navrhovateľov by im patrila náhrada účelne vynaložených trov právneho zastúpenia určených v súlade s Vyhláškou v celkovej sume 434,28 eur, a to za odmenu za 5 úkonov právnej služby pre každého z navrhovateľov v sume 286,58 eur v zmysle § 10, § 13 ods. 2, § 14 Vyhlášky -2 x vyjadrenie navrhovateľov vo veci samej dňa 18.6.2011 á 30,705 eur, 2 x účasť na pojednávaní dňa 19.7.2012 á 30,705 eur, 2 x ďalšia porada s klientom dňa 22.8.2012 á 30,705 eur, 2 x účasť na pojednávaní dňa 23.8.2012 á vyčíslených 20,470 eur a 2 x účasť na pojednávaní dňa 16.10.2012 á 30,705 eur, za režijný paušál v sume 75,32 eur v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky za 2 úkony v roku 2011 (vyjadrenie vo veci samej, ktoré bolo dňa 18.6.2011, nie dňa 18.6.2012) á 7,41 eur, za 8 úkonov v roku 2012 á 7,63 eur a za 20 % DPH v sume 72,38 eur v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky (20 % DPH z odmeny a z režijného paušálu 286,58 eur + 75,32 eur).
Vzhľadom k tomu, že súd návrhu navrhovateľov vyhovel len v časti a vo zvyšnej časti bol návrh zamietnutý, súd posudzoval pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania, pričom čistý úspech navrhovateľov v konaní predstavuje 88 %. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd z iných trov konania v sume 79 eur priznal navrhovateľom náhradu vo výške 88%, teda v sume 69,52 eur a z účelne vynaložených trov právneho zastúpenia zmysle ustanovení Vyhlášky v sume 434,28 eur, priznal navrhovateľom 88 % v sume 382,17 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.