Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/240/2008

Potvrdené rozhodnutím 8Co/62/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne Y. A., bytom Z., A. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Pavlom Pačutom, bytom Trebišov, Berehovská 2217/21, proti žalovaným 1. X. Y., bytom O., A. XXX, 2. A. Y., bytom O., A. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 95, 3. Okresnému stavebnému bytovému družstvu Poprad, Moyzesova 3368, Poprad, IČO: 36 168 815, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Hudzík - Novýsedlák Partners, v. o. s., Mnoheľova 830/25, Poprad a 4. W. A., bytom D., D. I. XX, o určenie neplatnosti nájomných zmlúv, dohody o prevode členských práv a povinností a zmluvy o prevode vlastníctva bytu a o určenie, že nájomný vzťah trvá, o odvolaní žalovaných v 1., 2. a 3.rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 06. 11. 2012, č. k. 13C 240/2008-335 takto jednohlasne rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobkyne Y. A., I. Z., A. XXXX/XX, zast. JUDr. Pavlom Pačutom, bytom Trebišov, Berehovská 2217/21, proti žalovaným 1/ X. Y., I. O.E., A. XXX, 2/ A. Y., I. O., A. XXX, zastúpení JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom, AK Poprad, Nám. sv. Egídia 95, 3/ Okresnému stavebnému bytovému družstvu Poprad, Moyzesova 3368, Poprad, IČO: 36 168 815, zast. advokátskou kanceláriou Hudzík - Novýsedlák Partners, v. o. s., Mnoheľova 830/25, Poprad a 4/ W. A., I. D., D. I. XX, o určenie neplatnosti nájomných zmlúv, dohody o prevode členských práv a povinností a zmluvy o prevode vlastníctva bytu a o určenie, že nájomný vzťah trvá, takto

rozhodol:

U r č u j e , že nájomný vzťah medzi žalobkyňou ako nájomkyňou a žalovaným v 3. rade ako prenajímateľom, vzniknutý dňa 25.8.1999, týkajúci sa prenájmu bytu č. 10 na 4. poschodí bytového domu Ú. č. súp. XXXX/XX, na ulici A. v Z., trvá.

U r č u j e , že nájomná zmluva uzavretá medzi žalovaným v 3. rade ako prenajímateľom a žalovaným v 4. rade ako nájomcom dňa 6.11.2007, ktorej predmetom je prenájom bytu č. 10 na 4. poschodí bytového domu Ú. č. súp. XXXX/XX, na ulici A. v Z., je neplatná.

U r č u j e , že dohoda o prevode práv a povinností spojených s členstvom v Okresnom stavebnom bytovom družstve Poprad, uzavretá medzi žalovaným v 4. rade ako prevádzajúcim a žalovanými v 1. a 2. rade ako nadobúdateľmi dňa 5.12.2007, je neplatná.

U r č u j e , že nájomná zmluva uzavretá medzi žalovaným v 3. rade ako prenajímateľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako nájomcami zo dňa 5.12.2007, ktorej predmetom je prenájom bytu č. 10 na 4. poschodí bytového domu Ú. č. súp. XXXX/XX, na ulici A. v Z., je neplatná.

U r č u j e , že zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretá medzi žalovaným v 3. rade ako prevádzajúcim a žalovanými v 1. a 2. rade ako nadobúdateľmi dňa 11.2.2008, ktorej predmetom je prevod nehnuteľnosti bytu č. 10 na 4. poschodí bytového domu Ú. č. súp. XXXX/XX, na ulici A. v Z. a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 5128/1229580 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach k domu č. súp. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Z., je neplatná.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobkyňa žalobou zo dňa 23.10.2008 žiadala, aby súd určil, že zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu č. 10, nachádzajúceho sa na 4. poschodí bytového domu v Z., na ulici A. č. súp. XXXX, č. or. XX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. Z. a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 5128/1229580 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu č. súp. XXXX, uzavretá medzi žalovanými v 1. a 2. rade a žalovaným v 3. rade, a tiež nájomná zmluva zo dňa 5.12.2009, sú neplatné. Zároveň žiadala zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade k zaplateniu sumy 67.900,- Sk, náhrady straty na zárobku v sume 40.000,- Sk a tiež bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré nevyčíslila.

Na pojednávaní dňa 28.4.2009 žalobkyňa navrhla, aby súd pripustil do konania vstup žalovaného v 4. rade a navrhla rozšírenie žaloby o určenie, že nájomná zmluva uzavretá medzi žalovaným v 3. rade a žalovaným v 4. rade a tiež dohoda o prevode práv a povinností spojených s členstvom v OSBD Poprad, uzavretá medzi žalovaným v 4. rade a žalovanými v 1. a 2. rade, sú neplatné.

Uznesením č. k. -84 zo dňa 4.8.2008 súd pripustil vstup žalovaného

v 4. rade do konania a taktiež pripustil rozšírenie žaloby.

Na pojednávaní dňa 23.4.2010 žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 2.253,87 Eur (67.900,- Sk), v časti o zaplatenie náhrady straty na zárobku v sume 1.327,76 Eur (40.000,- Sk) a v časti o zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

Súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. -189 zo dňa 18.6.2010 tak, že žalobu v časti o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov zamietol a v časti o náhradu škody konanie zastavil. Na základe odvolania podaného žalobkyňou prejednal vec odvolací súd, ktorý uznesením č. zo dňa 28.3.2011 zrušil rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania a vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd v uznesením konštatoval, že zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia skutočne zdržuje v mieste doručenia a má tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať, či vyzdvihnúť. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržiaval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takom prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržiaval.

Podaním zo dňa 20.7.2012 žalobkyňa navrhla rozšírenie žaloby o ďalší žalobný petit, aby súd určil, že nájomný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade, vzniknutý dňom 25.8.1999, trvá.

Uznesením č. k. -320 zo dňa 21.8.2012 súd rozšírenie žaloby pripustil.

Žalobkyňa odôvodňovala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uvedených právnych úkonov, pretože žalovaní v 1. a 2. rade sa voči nej v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. domáhajú vypratania predmetného bytu napriek tomu, že je oprávnenou užívateľkou predmetného bytu a uvedené právne úkony boli vykonané v rozpore so zákonom. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že výpoveď z nájmu bytu jej nebola riadne doručená, na doručenie sa nemôže vzťahovať fikcia doručenia vyplývajúca

z , pretože preukázala, že v čase doručovania výpovede sa v mieste trvalého bydliska nezdržiavala. Keďže jej výpoveď z nájmu nebola riadne doručená, nedošlo platne k zániku nájomného vzťahu a teda žalovaný v 3. rade nebol oprávnený uzatvárať nájomné zmluvy a zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému bytu s inými osobami.

Žalovaní v 1. a 2. rade žiadali žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa nemá na tejto žalobe naliehavý právny záujem, pretože aj keby bolo žalobe vyhovené, vlastníkom predmetného bytu by sa stal opätovne žalovaný v 3. rade a žalobkyni by nájomný vzťah zanikol, teda aj tak by sa z bytu musela odsťahovať. Sú toho názoru, že žalobkyni bola riadne doručená výpoveď. Poukázali na skutočnosť, že aj keď žalovaný v 3. rade doručoval žalobkyni výpoveď do vlastných rúk, výpoveď mala byť doručovaná iba postupom podľa

a tieto podmienky boli splnené. Nesúhlasili s tým, že by žalobkyňa bola v hmotnej núdzi, pretože bolo preukázané, že žalobkyňa v rozhodnom období podnikala a mala aj zamestnankyňu. Tiež poukázali na skutočnosť, že žalobkyňa nenapadla neplatnosť výpovede v prekluzívnej lehote.

Žalovaný v 3. rade taktiež poukázal na nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne, doručenie výpovede bolo urobené právne relevantným spôsobom, pretože postup v zmysle bol vykonaný. Uviedol, že žalobkyni bola výpoveď doručovaná na adresu trvalého pobytu, kde sa zdržiavala a zásielka sa považuje za doručenú dňom, kedy bola vrátená žalovanému v 3. rade. Žalovaná nepreukázala, že by sa v čase doručovania v mieste trvalého pobytu nezdržiavala a nepreukázala ani to, že by bola v hmotnej núdzi, pretože dosahovala príjmy, ktoré prevyšovali výšku životného minima. Výpovedná lehota začala plynúť od 1.9.2003 a skončila dňom 30.11.2003. Žalovaný v 3. rade poukázal aj na to, že je nemožné, aby počas doby doručovania výpovede nepretržite skúmal, či žalobkyňa v byte, či mieste bydliska bola, resp. nebola. Podľa názoru žalovaného v 3. rade ani rozšírením žaloby nie je preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne.

Žalovaný v 4. rade uviedol, že sa k veci nevie vyjadriť. Pred troma, alebo štyrmi rokmi požičal svojmu známemu peniaze a ten ako zábezpeku mu zabezpečil, že bude na neho napísaný byt. Uviedol, že nikdy v predmetnom byte nebol, nevie o aký byt sa jedná, a či v ňom niekto býva.

Z výpovedí účastníkov, výpovedí svedkov W. J., M. D., A. L., W. B., O. J., U.. A. J. W. U.. A. Š. a z obsahu pripojených listinných dôkazov, najmä nájomnej zmluvy zo dňa 5.12.2007, zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 11.2.2008, výpovede z nájmu bytu, dokladu o doručení výpovede, dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 5.12.2007, listu zo dňa 15.6.2004, žiadosti o odpustenie penále, nájomnej zmluvy zo dňa 6.11.2007, daňových priznaní žalobkyne, prihlášky žalovaného v 4. rade za člena OSBD, Stanov OSBD, správy od MUDr. F. Y., peňažného denníka žalobkyne, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa bola výlučnou nájomkyňou družstevného bytu nachádzajúceho sa v Z. na ulici A. č. XXXX/ XX na 4. poschodí, číslo bytu 10. Dňa 23.7.2003 žalovaný v 3. rade dal žalobkyni výpoveď z nájmu bytu v zmysle , ods. 1, písm. d/, , z dôvodu neuhradeného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie 10-12/2002 a v celkovej výške 17.542,66 Sk. Z dokladu o doručení výpovede vyplýva, že zásielka nebola vyzdvihnutá v odbernej lehote, pričom dňa 29.7.2003 bola uložená na pošte a dňa 22.8.2003 bola vrátená žalovanému v 3. rade. Žalobkyňa dlžné nájomné uhradila dňa 17.5.2004.

Dňa 6.11.2007 žalovaný v 3. rade uzavrel k predmetnému bytu nájomnú zmluvu so žalovaným v 4. rade. Dňa 5.12.2007 žalovaný v 4. rade uzavrel dohodu o prevode práv a povinností spojených s členstvom OSBD Poprad so žalovanými v 1. a 2. rade. V ten istý deň žalovaný v 3. rade uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade aj nájomnú zmluvu k predmetnému bytu. Dňa 11.2.2008 žalovaný v 3. rade uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému bytu.

Svedkyňa W. J., sestra žalobkyne, vypovedala, že sa žalobkyni vždy snažila finančne pomáhať, lebo žila sama so synom. Často spoločne so synom trávila u nej prázdniny a sviatky. Svedkyňa uviedla, že v roku 2003 bola žalobkyňa u nej takmer celé prázdniny, pripustila však, že možno nejaký týždeň u nej nebola. Nevedela uviesť presný dátum kedy žalobkyňa počas prázdnin u nej nebola a zároveň uviedla, že žalobkyňa v tom čase podnikala, takže často cestovala najmä po východnom Slovensku a uviedla, že aj keď bola u nej, tak niekedy išla aj do Z..

Svedkyňa M. D. uviedla, že so žalobkyňou mala uzavretú pracovnú zmluvu, na základe ktorej mala pracovať ako obchodný zástupca. Svedkyňa uviedla, že zo strany žalobkyne nebola vyplatená žiadna mzda, videla sa s ňou iba pri podpise zmluvy, potom sa jej už neohlásila a nedvíhala jej ani telefón a zistila, že žalobkyňa za ňu neplatila ani odvody do Sociálnej poisťovne.

Svedkyňa A. L. vypovedala, že býva v tom istom bytovom dome ako žalobkyňa a mala s ňou dohodu, že keď bude preč, tak jej bude preberať poštu. Z tohto dôvodu, keď žalobkyňa odišla preč, dala jej kľúče od bytu a svedkyňa jej vyberala poštu a chodila jej zalievať kvety. Svedkyňa uviedla, že poštu jej nekontrolovala, ani nepozerala od koho pošta prišla. Pokiaľ bolo v schránke iba oznámenie o tom, že na pošte bola uložená zásielka, tak v takom prípade žalobkyni zavolala, že si má ísť do 18 dní vyzdvihnúť poštu. Nevedela sa vyjadriť, kde pracovala žalobkyňa v roku 2003 a ako často sa v tomto roku doma zdržiavala.

Svedok W. B. vypovedal, že v roku 2007 kvôli rodinným problémom potreboval byt, a preto sa bol informovať na OSBD Poprad, či majú nejaké voľné byty po neplatičoch. Tam mu bolo povedané, že majú takéto byty, ale podmienkou bolo, že musí vyplatiť dlh. Keďže nemal peniaze, oslovil žalovaného v 4. rade, aby mu poskytol pôžičku, čo žalovaný v 4. rade urobil, ale chcel nejakú zábezpeku, tak sa dohodli, že byt bude napísaný na neho, kým mu peniaze nevráti. Po zmene rodinnej situácie už svedok byt nepotreboval, preto sa pýtal, či sa to dá nejako stiahnuť a na OSBD Poprad mu bolo povedané, že majú dosť záujemcov. Na to ho skontaktovali so žalovanými v 1. a 2. rade, na ktorých potom bol byt prepísaný.

Svedok U.. A. J. vo svojej výpovedi uviedol, že už v roku 2003 pôsobil vo funkcii riaditeľa OSBD. V záznamoch z porád našiel aj kalendár z roku 2003 s poznámkami, na základe ktorého zistil, že dňa 24.7.2003, keď bol kontrolovať odstraňovanie závad v byte pána F., tak spoločne aj s U.. Š. išli do bytu žalobkyne doručiť jej výpoveď, pretože byt žalobkyne sa nachádzal vo vedľajšom vchode. Svedok uviedol, že po zazvonení žalobkyňa otvorila dvere, predstavil sa jej a povedal jej, že chcú doručiť nejakú písomnosť. Na tom im žalobkyňa dvere zatvorila. Po návrate do práce dal výpoveď na právne oddelenie a niekedy v nasledujúcich dňoch bola výpoveď doručovaná poštou. Svedok si presne nepamätá, či žalobkyni povedal akú písomnosť jej chce doručiť, ale myslí si, že jej povedal, že ide o výpoveď. Svedok tvrdil, že nie je síce bežným zvykom, aby riaditeľ správy chodil osobne doručovať písomnosti, ale pokiaľ sú problémy pri doručovaní, tak má snahu aj osobne písomnosti doručiť.

Svedkyňa U.. A. Š. uviedla, že je zamestnaná u žalovaného ako ekonomická námestníčka, a to od roku 2002. Svedkyňa tvrdila, že výpoveď sa doručuje buď osobne, a to tak, že ju ide doručiť riaditeľ, ktorý si prizve ešte ďalšieho zamestnanca, alebo sa doručuje poštou. Svedkyňa si myslí, že aj v roku 2003 sa zásielky sa často doručovali osobne, ale nevedela sa vyjadriť koľko zásielok bolo takýmto spôsobom doručených a ani si nespomínala na konkrétne prípady. Svedkyňa uviedla, že keď zazvonili v byte žalobkyne, vyšla nejaká pani, ktorej riaditeľ povedal, že jej ide doručiť zásielku a ona povedala nech to pošle poštou. Potom čo to povedala, tak aj odišli. Svedkyňa nevedela potvrdiť, či išlo skutočne o žalobkyňu.

Ďalší vypočutí svedkovia X. T. W. B. I. sa nevedeli bližšie vyjadriť k tomu, či v rozhodnom období sa žalobkyňa vo svojom byte zdržiavala, alebo nie.

Svedok U.. O. J., švagor žalobkyne, vo svojej výpovedi tvrdil, že dňa 24.7.2003 sa s ním žalobkyňa stretla v Bratislave. Svedok uviedol, že na tieto okolnosti si pamätá najmä z toho dôvodu, že niekedy okolo 20.7.2003 dostal ponuku pracovať na Národnom úrade práce v Bratislave a práve v týchto dňoch sa musel rozhodnúť, či zmení zamestnanie. Do nového zamestnania nastúpil od 1.9.2003. Keď pozeral do kalendára, tak zistil, že ponuku na zmenu zamestnania dostal niekedy po 20.7.2003, čo bola nedeľa a pamätá si, že nasledujúci štvrtok, t. j. 24.7.2003, sa s ním stretla žalobkyňa, ktorá bola v tom čase pracovne v Bratislave. So žalobkyňou sa stretli a dohodli sa, že ostane v Bratislave do piatku, pomôže mu vybrať darček pre manželku, ktorá mala meniny 26.7. Nasledujúci deň aj potom išli spoločne do Vranova nad Topľou.

Podľa , ods. 1, , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa , , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom, odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , ods. 1, , nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom, alebo písomnou výpoveďou.

Podľa , ods. 3, , ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Podľa , ods. 1, písm. d/, , prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, najmä tým, že nezaplatil nájomné, alebo úhradu za plnenia poskytnuté s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt, alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

Podľa , ods. 4, , ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa

§ 711, ods. 1, písm. d/, že nájomca nezaplatil nájomné, alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.

Podľa , ods. 2, , ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte, alebo v tom istom dome, alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť, uloží sa písomnosť na pošte, alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti vyššie uvedených právnych úkonov a tiež určenia, že nájomný vzťah k predmetnému bytu, ktorý jej vznikol na základe nájomnej zmluvy zo dňa 25.8.1999, stále trvá. Keďže ide o určovaciu žalobu v zmysle , písm. c/, , nevyhnutným predpokladom pre uplatnenie takejto žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu, čo spochybňovali žalovaní, ktorí poukazovali na to, že aj keby bolo žalobe vyhovené, vlastníkom bytu by sa stal žalovaný v 3. rade, a teda právne postavenie žalobkyne by sa nezmenilo. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry naliehavý právny záujem je daný vždy v prípade, ak rozhodnutie o určení má vplyv na právne postavenie žalobcu, alebo ak právne postavenie žalobcu by sa bez takéhoto určenia stalo neistým. Súd je toho názoru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, či nájomný vzťah trvá, pretože toto určenie priamo ovplyvňuje právne postavenie žalobkyne a za predpokladu, že jej nájomný vzťah k predmetnému bytu nezanikol, má naliehavý právny záujem aj na ďalších určeniach, ktorých sa domáha žalobou, pretože v zmysle , ods. 1, o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, byt možno previesť do vlastníctva nájomcu, pokiaľ nájomný vzťah trvá.

Pri určení, či nájomný vzťah žalobkyne trvá, súd sa zaoberal otázkou, či výpoveď, ktorú dal žalovaný v 3. rade žalobkyni, mala za následok zánik nájomného vzťahu. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v 3. rade dal žalobkyni výpoveď z nájmu bytu listom zo dňa 23.7.2003. Žalovaný v 3. rade dal výpoveď v zmysle § 711, ods. 1, písm. d/, Obč. zákonníka, z dôvodu, že žalobkyňa neuhradila nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie dlhšie ako 3 mesiace. V zmysle § 710, ods. 3,

Obč. zákonníka, výpovedná lehota je 3 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom výpoveď bola doručená. Na doručovanie výpovede sa vzťahujú ustanovenia Žalobkyňa predmetnú výpoveď neprevzala a z kópie dokladu o doručení vyplýva, že žalobkyni bola výpoveď doručovaná dňa 29.7.2003, kedy nebola zastihnutá v mieste doručenia, preto týmto dňom bola zásielka uložená na pošte a žalobkyňa si ju nevyzdvihla počas odbernej lehoty, ktorá končila dňom 16.8.2003. Dňa 22.8.2003 bola zásielka vrátená žalovanému v 3. rade. V zmysle , ods. 2, , ak adresát zásielky nebol zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, zásielku je možné doručiť aj inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte, a ak nemožno ani takto doručiť, uloží sa písomnosť na pošte a adresát sa upovedomí, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa potom považuje za doručenú dňom vrátenia zásielky.

Z ust. , ods. 2, , vyplýva, že aj keď adresát zásielku neprevezme, za splnenia podmienok v cit. zák. ustanovení sa zásielka považuje za doručenú. Náhradné doručenie však môže nastať iba za predpokladu, že adresát sa v dobe doručenia skutočne zdržuje v mieste doručenia a má tak možnosť si doručovanú zásielku prevziať. Žalobkyňa tvrdila, že v čase doručovania výpovede sa v mieste trvalého pobytu nezdržiavala, pretože každý rok takmer počas celých prázdnin bola spoločne so synom u svojej sestry W. J. vo K. E. J.. Svedkyňa W. J. tvrdenia žalobkyne potvrdila, i keď nevedela jednoznačne povedať, či v roku 2003 u nej žalobkyňa strávila celé obdobie letných prázdnin a pripustila, že aj v tomto období kvôli podnikaniu chodievala do Z., prípadne iných miest. V zmysle

súd je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí, preto súd pri dokazovaní o tom, či sa žalobkyňa v mieste doručovania zdržiavala alebo nie, vychádzal z toho, že nie je povinnosťou účastníka konania, ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržiaval. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu súd konštatuje, že na to, aby mohla byť aplikovaná fikcia náhradného doručenia musí byť jednoznačne preukázané, že sa žalobkyňa v čase doručovania zásielky v mieste doručenia skutočne zdržiavala.

Z vykonaného dokazovania nemožno jednoznačne konštatovať, že by zo strany žalovaných bola preukázaná uvedená skutočnosť, a teda že skutočne bolo možné v prípade žalobkyne aplikovať fikciu náhradného doručenia a na základe tejto považovať výpoveď za doručenú dňom 22.8.2003. Vzhľadom na značný časový odstup sa vypočutí svedkovia W. J., A. L., nevedeli vyjadriť, či práve v konkrétnom termíne od 29.7.2003, sa žalobkyňa zdržiavala v predmetnom byte, alebo nie. Ďalší svedkovia X. T. W. B. I. sa vôbec nevedeli vyjadriť, či sa žalobkyňa v tomto období mohla zdržiavať vo svojom byte alebo nie. Zo správy MUDr. Y. vyplýva, že žalobkyňa bola u nej na vyšetrení dňa 10.7.2003, teda ešte predtým ako jej bola doručovaná výpoveď a z následnej kontroly, ktorá sa mala uskutočniť dňa 12.8.2003 sa ospravedlnila z dôvodu, že je odcestovaná mimo Z..

Svedok U.. J. a svedkyňa U.. Š. vo svojich výpovediach tvrdili, že žalobkyni boli osobne doručiť výpoveď v súvislosti s riešením závad v inom byte. Svedok U.. J. uviedol, že výpoveď mala byť doručovaná žalobkyni dňa 24.7.2003, pričom vychádzal zo záznamu vo svojom pracovnom kalendári. Svedkyňa U.. Š. nevedela uviesť dátum, kedy bola spoločnosť U.. J. doručovať výpoveď. Obaja svedkovia tvrdili, že po zazvonení im otvorila nejaká žena nachádzajúca sa v byte, pričom U.. J. tvrdil, že išlo o žalobkyňu a U.. Š. to nevedela potvrdiť. Z výpovedí svedkov vyplýva, že k odovzdaniu zásielky nedošlo, pretože po tom čo tejto osobe povedali, že jej chcú doručiť nejakú zásielku, tak im povedala, nech to pošlú poštou. Súd nepovažoval za preukázané, že k osobnému doručeniu výpovede došlo skutočne dňom 24.7.2003, pretože jediným dôkazom preukazujúcim túto skutočnosť má byť poznámka v kalendári a neexistuje žiaden iný záznam, napr. zápisnica a pod., o tom, že skutočne v uvedený deň výpoveď bola doručovaná. Svedecké výpovede sú zároveň v rozpore s výpoveďou svedka U.. J., ktorý tvrdil, že v uvedený deň bola žalobkyňa v Bratislave, pričom jeho výpoveď nebola žiadnym iným dôkazom vyvrátená. Súd poukazuje aj na rozpory v samotných výpovediach, keď svedkovia tvrdili, že pomerne často doručovali zásielky aj osobne, avšak nevedeli si spomenúť na iný prípad, keď bola zásielka doručovaná osobne a ani v predložených pracovných kalendároch U.. J. sa nenašiel žiaden záznam o tom, že by v roku 2003, príp. v ďalších rokoch bol doručovať osobne nejakú zásielku. Svedok tiež poukázal na to, že osobne išiel doručiť zásielku v prípade, ak boli problémy s doručovaním, avšak v prípade žalobkyne nebolo preukázané, že by už v minulosti si zásielky nepreberala.

Okolnosť, či žalobkyni v uvedený deň bola osobne doručovaná zásielka, by podľa názoru súdu bola významná vtedy, ak by bolo preukázané, že žalobkyňa bezdôvodne odmietla prevziať zásielku a teda mohli by nastať účinky doručenia v zmysle K tomu, aby sa zásielka mohla považovať za doručenú, by však adresát musel byť poučený o následkoch odopretia prevzatia výpovede, k čomu však nedošlo, pretože ani jeden zo svedkov neuvádzal, že by žalobkyňu, ktorá mala byť adresátom, o následkoch odopretia poučili. Nakoniec ani žalovaný v 3. rade nepovažoval výpoveď za doručenú týmto dňom, o čom svedčí tá skutočnosť, že výpoveď bola doručovaná poštou, a to dňa 29.7.2003.

Žalobkyňa tiež namietala, že výpoveď jej bola doručovaná do vlastných rúk, pričom nebol dodržaný postup v zmysle , ods. 2, a teda, že zásielka nebola doručovaná opakovane. Z predložených listinných dôkazov, konkrétne z predloženej kópie obálky, skutočne vyplýva, že opakovaný pokus o doručenie zásielky sa neuskutočnil, avšak podľa názoru súdu táto okolnosť nie je právne významná. V zmysle , ods. 3, Obč. zákonníka, totiž výpoveď nemusí byť doručovaná do vlastných rúk, ale pre doručenie postačuje postup podľa Taktiež Stanovy OSBD v článku 113, bode 2, uvádzajú, že doručenie písomnosti doporučeným listom, alebo do vlastných rúk je nutné iba v prípadoch uvedených v týchto stanovách, alebo v rokovacom poriadku družstva. Otázku výpovede nájmu družstevného bytu rieši článok 58 Stanov, v zmysle ktorého sa nevyžaduje doručenie výpovede nájomcovi do vlastných rúk, teda aj keď žalovaný v 3. rade zaslal žalobkyni výpoveď s označením „do vlastných rúk“ a nebol vykonaný opakovaný pokus na doručenie, nie je táto skutočnosť právne významná, pretože žalobkyni postačovalo doručiť výpoveď postupom podľa a tento postup bol dodržaný.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zo strany pošty bola zásielka doručovaná dňom 29.7.2003, avšak adresát zastihnutý nebol, preto bola zásielka uložená na pošte do 16.8.2003, počas úložnej doby žalobkyňou vyzdvihnutá nebola a dňa 22.8.2003 bola vrátená žalovanému v 3. rade. Vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že by sa žalobkyňa v čase doručovania zásielky, t. j. v období od 29.7.2003 do 16.8.2003 v mieste bydliska zdržiavala, teda nemohla nastať fikcia doručenia v zmysle , na základe čoho súd konštatuje, že výpoveď z nájmu bytu nebola riadne doručená žalobkyni a k zániku nájomného vzťahu nedošlo.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyni výpoveď z nájmu bytu nebola riadne doručená a teda nedošlo k zániku nájomného vzťahu, preto súd vyslovil, že nájomný vzťah žalobkyne k predmetnému bytu stále trvá. S poukazom na túto skutočnosť potom súd konštatuje, že aj ďalšie úkony, ktoré urobil žalovaný v 3. rade vo vzťahu k predmetnému bytu sú neplatné, pretože žalovaný v 3. rade ako prenajímateľ nemôže uzavrieť novú nájomnú zmluvu k tomu istému bytu, ku ktorému už má nájomný vzťah iná osoba a bez súhlasu tejto osoby by nemohlo dôjsť ani k vzniku spoločného nájmu bytu, naviac keď ide o byt družstevný, kde je možnosť spoločného nájmu bytu vylúčená v zmysle § 700 ods. 3 Obč. zákonníka. Z tohto dôvodu nájomné zmluvy, ktoré uzavrel žalovaný v 3. rade so žalovaným v 4. rade a následne so žalovanými v 1. a 2. rade, odporujú zákonu a teda sú v zmysle § 39 Obč. zákonníka absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Rovnako neplatným právnym úkonom je aj dohoda o prevode členských práv a povinností uzavretá medzi žalovaným v 4. rade a žalovanými v 1. a 2. rade, pretože na základe neplatnej nájomnej zmluvy sa žalovaný v 4. rade nemohol stať nájomcom a členom OSBD Poprad.

Taktiež zmluva o prevode vlastníctva k predmetnému bytu uzavretá medzi žalovaným v 3. rade a žalovanými v 1. a 2. rade odporuje ust. , pretože túto môže vlastník bytu uzavrieť iba s nájomcom, ktorým v čase uzavretia zmluvy bola žalobkyňa, teda žalovaný v 3. rade nemohol platne previezť vlastníctvo k predmetnému bytu na žalovaných v 1. a 2. rade.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel a určil, že nájomný vzťah žalobkyne k predmetnému bytu naďalej trvá a vyššie uvedené právne úkony sú neplatné.

V zmysle o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa , ods. 3, (t. j. musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , ods. 1, , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).