Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-7-2007.pdf
PDF · 197.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23C/7/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD. v právnej veci žalobkyne: A. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., M. E. č. 5, zastúpená JUDr. Jurajom Sopkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovanému: MUDr. X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D., B. č. 2, za účasti vedľajšieho účastníka: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta č. 82, Bratislava, zast. Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, pob. Košice, ul. Štúrova č. 7, v konaní o náhradu škody na zdraví, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.1.2007 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 6.450,- Sk (214,10 eur) titulom bolestného so 17% ročným úrokom z omeškania odo dňa právoplatnosti rozsudku a 500.000,- Sk (16.596,96 eur) titulom sťaženia spoločenského uplatnenia so 17% ročným úrokom z omeškania odo dňa právoplatnosti rozsudku a na náhradu trov konania.
Žalobný návrh odôvodnila tým, že dňa 26.7.2002 žalovaný svojim osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia, EČV KE-XXX BL narazil do prístrešku zastávky MHD a čakajúcich cestujúcich, kedy žalobkyňa v dôsledku tejto nehody utrpela pomliaždenie zadnicovej oblasti obojstranne, viac vpravo s odtrhnutím kože od podkožia, pomliaždenie pravého kolena a ľavej nohy, tržnozmliaždené rany na hlave v temennej oblasti, tržnozmliaždenú ranu na ľavom predkolení, odreninu v pravej zadnicovej oblasti a na chrbte ľavej nohy a odreniny na prstoch pravej ruky s dobou liečenia a PN v trvaní najmenej 3 mesiacov. Rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 6T 73/2003 zo dňa 3.5.2005, právoplatným dňa 3.5.2005 bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví a bol mu uložený peňažný trest vo výške 20.000,- Sk a pre prípad zmarenia výkonu uloženého trestu, stanovil súd náhradný trest odňatia slobody v výmere dvoch mesiacov, zároveň uložil žalovanému aj trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel po dobu 1 roka a žalobkyňu (poškodenú) odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie o občiansko-právnych veciach. Vedľajším účastníkom bola žalobkyni vyplatená strata na zárobku počas PN vo výške 6.022,- Sk (198,89 eur). Bolestné bolo ohodnotené posudkom o bolestnom vypracovanom dňa 21.4.2004 MUDr. M. K., lekárom chirurgického oddelenia 1. súkromnej nemocnice Šaca na podnet Sociálnej poisťovne na 175 bodov. Vedľajší účastník vyplatil žalobkyni titulom bolestného sumu 4.050,- Sk (134,44 eur) napriek tomu, že v uvedenom čase bola platná vyhláška č. 32/1965 Zb., podľa ktorej 1 bod predstavuje hodnotu 60,- Sk a náhrada za bolesť sumu 10.500,- Sk (175 bodov x 60,- Sk). Za účelom náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia dal vedľajší účastník vypracovať
posudok v tom istom zdravotníckom zariadení, pričom celkové bodové ohodnotenie predstavuje 625 bodov. Žalobkyňa v návrhu ďalej uviedla, že v dôsledku dopravnej nehody trpela a naďalej trpí poruchami správania sa, vážnymi problémami hybnosti chrbtice a keďže išlo o poranenie v oblasti bedrovej aj stratou možnosti intímneho života a v dôsledku týchto skutočností má výrazné obmedzenie ako v pracovnom uplatnení (fyzická práca), ako aj v súkromnom živote, kde ako žena musí vykonávať mnohé fyzicky náročné domáce práce, ktoré v súčasnosti vykonávať nemôže a na tieto si zabezpečuje pomoc iných a čo je najhoršie, nemôže viesť riadny intímny život so svojim manželom, pričom sa jedná o ženu v zrelom sexuálnom najaktívnejšom veku. V dôsledku týchto skutočností žalobkyňa trpí vážnymi duševnými poruchami a bola nútená navštevovať a aj navštevuje psychologické zdravotné zariadenie. Z vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala, aby sťaženie spoločenského uplatnia bolo navýšené na sumu 500.000,- Sk. Poukázala na to, že vedľajší účastník napriek vyššie uvedenému bodovému ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia (625 bodov) uznal iba 400 bodov a priznal žalobkyni náhradu vo výške 24.000,- Sk (796,65 eur), ktorá suma bola žalobkyni vyplatená.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu dňa 12.4.2007 uviedol, že na uvedený prípad sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto splnomocnil svojho poisťovateľa na vysporiadanie škody. Všetky nároky, ktoré žalobkyňa preukázala vedľajšiemu účastníkovi boli riadne a včas vysporiadané, preto žalovaný nesúhlasí s náhradou požadovanou cestou súdu a požadované zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia považoval za neprimerané a neodôvodnené.
Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení dňa 16.4.2007 uviedol, že poistná udalosť, pri ktorej došlo k zraneniam žalobkyne, bola poisťovacej spoločnosti riadne a včas oznámená. Na základe žalobkyňou predložených nárokov na náhradu škody jej vedľajší účastník poukázal plnenie v celkovej výške 34.072,- Sk (náhrada za bolesť v sume 4.050,- Sk, straty na zárobku počas PN v sume 6.022,- Sk a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 24.000,- Sk). Dňa 24.8.2005 žalobkyňa za účelom odškodnenia svojich nárokov vedľajšiemu účastníkovi predložila posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vyhotovený dňa 21.4.2005 chirurgickým oddelením 1. súkromnej nemocnice Šaca. Bolestné bolo podľa tohto posudku ohodnotené na 61,25 bodov (č.l. 12). Vzhľadom na rozsah hematómu gluteálnej oblasti a opakované incízie posudok odporúčal zvýšenie bolestného o 50%, t. j. v rozsahu 91,875 bodov. Keďže lekárom uvedený dôvod zvýšenia sa vzťahuje iba na položku č. 110 - pomliaždenie glut. oblasti panvy, bolo možné pri odškodňovaní akceptovať zvýšenie bodového ohodnotenia o 50% len u tejto položky, t.j. o 5,75 bodov. Celková výška odškodnenia za bolesť tak činí 4.050,- Sk, t.j. za 67,5 bodov. Vzhľadom na uvedené považoval vedľajší účastník nárok žalobkyne na zaplatenie bolestného vo výške 6.450,- Sk za nedôvodný a navrhol ho zamietnuť.
Nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej „SSU") vo výške 500.000,- Sk odvodzuje žalobkyňa od posudku, ktorým výška bodového ohodnotenia bola stanovená na 625 bodov. Žalobkyňa za účelom odškodnenia tohto nároku predložila vedľajšiemu účastníkovi posudok zo dňa 8.8.2005, podľa ktorého trvalé následky spočívajú v posttraumatickej stresovej poruche, poškodení n. tibialis vľavo, keloidnej jazve po poranení a poúrazovom obmedzení hybnosti chrbtice ľahkého stupňa, ako aj lekárske správy. Vychádzajúce z predložených lekárskych správ dokumentujúcich priebeh liečby po úraze u žalobkyne, vedľajší účastník namietal hodnotenie a priznanie odškodnenia za pol. č. 428a - poškodenie n. tibialis vľavo, ako aj pol. č. 302b - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ľahkého stupňa, nakoľko nie je preukázaná ich príčinná súvislosť s úrazom zo dňa 26.7.2002. Z uvedeného dôvodu vedľajší účastník žalobkyni poukázal odškodnenie za SSU vo výške 24.000,- Sk, t.j. v rozsahu bodového ohodnotenia 400 bodov. Odôvodnenosť požadovaného odškodnenia SSU v rozsahu 500.000,- Sk žalobkyňa preukazuje tvrdeniami, že v dôsledku nehody trpí poruchami správania sa, vážnymi problémami hybnosti chrbtice a stratou možnosti intímneho života, pričom má výrazné obmedzenie v pracovnom a súkromnom živote, no najviac v intímnej oblasti. Tieto tvrdenia sú však vyvrátené samotnými medicínskymi posudkami, ktoré predložila žalobkyňa, a z ktorých v žiadnom prípade nevyplýva, že by bola po úraze postihnutá ťažkými následkami po zranení. Žalobkyňa nie je imobilná, ani odkázaná na pomoc a starostlivosť iných osôb a to ani len čiastočnú. Vzhľadom na rozsah žalobkyňou uvádzaných trvalých následkov, na ich pomerne nízke bodové ohodnotenie, na to, že trvalé následky nie sú jedným z najťažších, nemajú za následok odkázanosť v základných životných úkonoch na iné osoby, ani zmenu pracovnej schopnosti, a taktiež s poukazom na rozsah a intenzitu predúrazového zapojenia žalobkyne v spoločenskej, kultúrnej, pracovnej, politickej či športovej oblasti
života mal vedľajší účastník za to, že u žalobkyne nie sú preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa a nie je v danom prípade ani odôvodnený postup súdu podľa ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. a žiadal návrh zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania, výsluchom znalca, znaleckými posudkami, oboznámením sa s trestným spisom sp. zn. 6T/73/2003 a zistil tento skutkový stav:
V zmysle rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T/73/2003 zo dňa 3.5.2005, právoplatného dňa 3.5.2005, bol obžalovaný MUDr. X. A. uznaný za vinného tým, že v Košiciach dňa 26.7.2002 v čase o 13.20 hod. riadil po štátnej ceste č. I/50 smerom zo Šace do Košíc osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČV KE-XXX BL nedovolenou rýchlosťou v rozpätí 105,8 až 115,1 km/h v ľavom jazdnom pruhu dvojpruhovej cesty pre jeden smer jazdy, pričom v úseku autobusovej zastávky MHD „Valcovňa", v dôsledku nesprávnej techniky jazdy, spočívajúcej v strhnutí riadenia vozidla doprava a intenzívnom brzdení došlo k strate stability vozidla, v dôsledku čoho prešiel vozidlom vpravo mimo vozovku a narazil do prístrešku zastávky MHD a čakajúcich cestujúcich A. K. a B. A., pričom poškodená A. K. utrpela pomliaždenie zadnicovej oblasti obojstranne, viac vpravo s odtrhnutím kože od podkožia, pomliaždenie pravého kolena a ľavej nohy, tržnozmliaždené rany na hlave v temennej oblasti, tržnozmliaždenú ranu na ľavom predkolení, odreninu v pravej zadnicovej oblasti a na chrbte ľavej nohy a odreniny na prstoch pravej ruky s dobou liečenia a PN v trvaní najmenej 3 mesiacov a poškodená B. A. utrpela pomliaždenie ľavej zadnicovej oblasti, ktoré si nevyžiadalo liečenie spojené s práceneschopnosťou, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, tým spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 trestného zákona. Za uvedený skutok mu bol uložený peňažný trest vo výške 20.000,- Sk a pre prípad zmarenia výkonu uloženého trestu, stanovil súd náhradný trest odňatia slobody v výmere dvoch mesiacov, zároveň uložil žalovanému aj trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel po dobu 1 roka a žalobkyňu (poškodenú) odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie o občiansko- právnych veciach.
Bezprostredne po nehode bola žalobkyňa hospitalizovaná vo VSŽ nemocnici a.s., Košice - Šaca na chirurgickom oddelení a jej hospitalizácia trvala od 26.7.2002 do 31.7.2002. Následne bola žalobkyňa hospitalizovaná na chirurgickom oddelení v čase od 9.8.2002 do 26.8.2002, od 18.9.2002 do 29.10.2002 a dňa 29.10.2002 (do 11.11.2002) bola preložená na kliniku popálenín s rekonštrukčnej chirurgie / uvedené vyplynulo z prepúšťacích správ zdravotníckeho zariadenia).
Z posudku o bolestnom zo dňa 21.4.2004 vypracovanom MUDr. M. K., chirurgom 1. súkromnej nemocnice Košice-Šaca, a.s. vyplynulo, že bolestné bolo stanovené na 61,25 bodov (č.l.12). Hodnotené boli diagnózy: otras mozgu, tržné rany hlavy, pomliaždenie glut. oblasti panvy, pomliaždenie kolenného kĺbu a pomliaždenie chrbta nohy. Vzhľadom na rozsah hematómu glut. oblasti, opakované incízie a priebeh komplikovaný fistuláciou a následnou plastikou glut. oblasti lekár odporučil navýšenie o 50% a stanovil počet bodov na 91,87. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené počtom bodov 175 a boli hodnotené diagnózy: poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice, duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranení hlavy a lézia píšťalového nervu vľavo.
Posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 8.8.2005 vypracovanom MUDr. M. K., chirurgom 1. súkromnej nemocnice Košice-Šaca, a.s. bolo SSU žalobkyne stanovené počtom bodov 625 (č.l. 7). Posudkom boli hodnotené diagnózy: posttraumatická stresová porucha, poškodenie n. tibialis vľavo, keloidná jazva po poranení v glut. oblasti u ženy v rozsahu 30 cm2 a poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice, LIS, ľahkého stupňa.
Dňa 10.10.2005 vedľajší účastník oznámil Daňovému úradu Košice, že vyplatil žalobkyni poistné plnenie, ktoré nahrádza príjem - stratu na zárobku počas práceneschopnosti z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za obdobie od 26.7.2002 do 31.3.2003 v sume 6.022,- Sk.
Listom zo dňa 10.10.2005 vedľajší účastník oznámil žalobkyni, že z povinného zmluvného poistenia ich poisteného, poukáže žalobkyni náhradu škody za stratu na zárobku počas PN vo výške 6.022,- Sk.
Listom zo dňa 24.8.2005 (č.l. 8) požiadala žalobkyňa vedľajšieho účastníka o navýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia za úraz, ktorý utrpela pri dopravnej nehode dňa 26.7.2002.
Listom zo dňa 14.9.2005 (č.l. 11) vedľajší účastník oznámil žalobkyni, že z povinného zmluvného poistenia ich poisteného (žalovaného) poukáže žalobkyni náhradu škody za bolestné vo výške 4.050,- Sk.
Listom zo dňa 15.11.2005 (č.l. 9) vedľajší účastník oznámil žalobkyni, že na základe ňou doloženej zdravotnej dokumentácie posúdil jej nároky na náhradu škody za SSU a z predložených posudkov žalobkyni priznáva položku č. 252 - posttraumatická stresová porucha - 350 bodov a pol. č. 431c - keloidná jazva v gluteálnej oblasti - 1 zo 100 bodov, t.j. 50 bodov. Ostatné diagnózy ohodnotené v posudku nie sú v príčinnej súvislosti so zranením pri dopravnej nehode dňa 26.7.2002. Vedľajší účastník poukázal žalobkyni náhradu škody vo výške 24.000,- Sk (za 400 bodov) a považoval tým nároky žalobkyne na náhradu SSU v plnej miere za vysporiadané.
Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že od dopravnej nehody sa jej život úplne zmenil, nemôže vykonávať domáce práce tak ako predtým, je odkázaná na pomoc manžela, nemôže nosiť nákupy, má problémy aj s chrbticou, nevie sa ohnúť, keď chce niečo zodvihnúť musí si kľaknúť, keď sa chce postaviť, musí sa niečoho pridržať a zmenil sa aj jej sexuálny život. Pri dopravnej nehode utrpela aj poranenie hlavy. Pred dopravnou nehodou nemala žiadne zdravotné problémy, je však pravdou, že ju aj predtým bolela chrbtica, vzhľadom na to, že už 16 rokov pracuje ako upratovačka. Po dopravnej nehode bola hospitalizovaná a podstúpila dve operácie sedacej časti tela, ranu nechali lekári otvorenú, pretože hnisala. Žalobkyňa ďalej uviedla, že do úrazu sa neliečila u žiadneho odborného lekára, navštevovala len neurológiu aj to nepravidelne, keď mala bolesti. Od úrazu neužívala ani žiadne lieky okrem liekov na tíšenie bolesti. V súčasnosti chodí na neurológiu a od operácie rúk, ktorá však nesúvisela s dopravnou nehodou, aj na chirurgiu. Pokiaľ ide o psychologickú liečbu uviedla, že táto bola ukončená po 6 mesiacoch a MUDr. I., psychológ, ju odkázal na psychiatriu, kde jej vzhľadom na pocity úzkostného strachu boli predpísané lieky na ukľudnenie. Počas liečby a po jej ukončení sa jej zdravotný stav zlepšil. Pokiaľ ide o zmeny v sexuálnej oblasti a intímnom živote, žalobkyňa uviedla, že sa žiadnej liečbe nepodrobila, hanbí sa aj pred vlastným manželom a od nehody sa nevyzliekla ani do plaviek, pretože od dopravnej nehody má zadnú časť tela úplne zničenú.
Právna zástupkyňa žalobkyne pred súdom uviedla, že žalobkyňa bola účastníkom dopravnej nehody, ktorú spôsobil žalovaný a pri nehode utrpela viacero zranení. Vedľajší účastník plnil za žalovaného podľa posudku o bolestnom, kedy bolo bodové ohodnotenie stanovené na 175 bodov, čo pri 60,- Sk za 1 bod predstavuje sumu 10.500,- Sk, pričom vedľajší účastník žalobkyni uhradil sumu 4.050,- Sk. Zníženie bolestného zo strany vedľajšieho účastníka je neopodstatnené. SSU bolo posudkom ohodnotené na 625 bodov. Základným problémom je v danom prípade otázka ustálenia zdravotného stavu žalobkyne a mala za to, že zdravotný stav žalobkyne, pokiaľ ide o SSU, nie je na 100% ustálený. Vedľajší účastník vyplatil žalobkyni za SSU len sumu 24.000,- Sk. Poukázala na to, že zdravotný stav žalobkyne nebol ustálený ani v čase, keď vstúpil do platnosti zákon č. 437/2004 Z. z., podľa ktorého na 1 bod ohodnotenia SSU pripadajú 2% z priemerného zárobku zamestnanca hospodárstva SR, čo predstavovalo v čase podania žaloby 187.500,- Sk. Zároveň žalobkyňa žiada navýšenie SSU o 50% vzhľadom na to, má trvalé následky, ktoré jej bránia vo výkone povolania, v apríli sa opätovne musela podrobiť operačnému zákroku, ako žena nie je schopná vykonávať domáce práce ako je upratovanie, varenie, pranie pretože nevládze. Právna zástupkyňa žalobkyne navrhla vykonať znalecké dokazovanie za účelom zhodnotenia zdravotného stavu žalobkyne.
Zástupkyňa vedľajšieho účastníka pred súdom uviedla, že vedľajší účastník neustaľoval ani nespochybňoval ustálenosť zdravotného stavu žalobkyne. Poukázala na ust. § 11 zák. č. 437/2004 Z. z., v zmysle ktorého bolestné a SSU spôsobené v dôsledku úrazu alebo iného poškodenia zdravia pred
účinnosťou tohto zákona (dňa 1.8.2004), sa posudzuje podľa doterajších predpisov, teda podľa vyhl. č. 32/1965 Zb.. Uviedla, že samotnými posudkami predloženými vedľajšiemu účastníkovi žalobkyňa preukazovala, že jej zdravotný stav je ustálený. Pokiaľ vedľajší účastník plnil len alikvotnú časť podľa posudku zo dňa 21.4.2004, kde bolo bolestné ohodnotené počtom bodov 91,875, bolo to z dôvodu, že vedľajší účastník uznal len 61,25 bodov vzhľadom na to, že lekárom uvedený dôvod zvýšenia sa vzťahoval len na položku č. 110 - pomliaždenie gluteálnej oblasti panvy a pri odškodňovaní bolo možné akceptovať zvýšenie bodového ohodnotenia o 50% len u tejto položky, t.j. o 5,75 bodu a celková výška odškodnenia za bolesť tak činí 67,5 bodov a teda 4.050,- Sk, ktorá suma bola žalobkyni vyplatená. Žiaden posudok, ktorým by bolo bolestné ohodnotené v počte bodov 175 vedľajšiemu účastníkovi predložený nebol. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že je obmedzená v ďalšom svojom živote, mala za to, že ak by tomu tak bolo, bola by žalobkyňa posudzovaná posudkovou komisiou sociálnej poisťovne. Žalobkyňa ďalej predložila vedľajšiemu účastníkovi dňa 24.8.2005 posudok o SSU, kedy vedľajší účastník namietal hodnotenie a priznanie odškodnenia za pol. č. 428a - poškodenie n. tibialis vľavo a pol. č. 302b - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ľahkého stupňa, nakoľko nebola preukázaná ich príčinná súvislosť s dopravnou nehodou zo dňa 26.7.2002. Z uvedeného dôvodu bola žalobkyni vyplatená suma vo výške 24.000,- Sk, t.j. v rozsahu hodnotenia 400 bodov. Poukázala zároveň na to, že žalobkyňa bola práceneschopná od júla 2002 do marca 2003, pričom od toho času nedošlo k uznaniu jej invalidity.
Uznesením č. k. 23C/7/2007-66 zo dňa 12.12.2007 súd ustanovil znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia MUDr. A. K..
Zo záverov znaleckého posudku č. 2/2008 zo dňa 5.5.2008 vyplynulo, že žalobkyňa pri nehode dňa 26.7.2002 utrpela zranenia: otras mozgu II. stupňa, tržné rany hlavy, pomliaždenie glut. oblasti panvy, pomliaždenie kolenného kĺbu vpravo, pomliaždenie predkolenia vľavo, tržná rana na ľavom predkolení, pomliaždenie ľavej nohy, exkoriácie pravej ruky, exkoriácie ľavej nohy a exkoriácie v gluteálnej oblasti.
Hodnotenie poškodenia na zdraví navrhol znalec zvýšiť u položky 110 a 161 na dvojnásobok z dôvodu opakovaných punkcií tvoriacich sa hematómov, vzniku fistuíd ako i nutnosti ich odstránenia a exkochleácia stien kapsy; rana musela byť ponechaná k sekundárnemu hojeniu. Následne pre defekt pacientka bola prijatá na vykonanie Z plastiky. Výkon sa znova komplikoval dezhiscenciou rany. Celkovú výšku bolestného stanovil znalec na 202,5 bodov. V popredí trvalých následkov žalobkyne po autonehode je stredne ťažká porucha statiky a dynamika s radikulopatiou L5/S1 vľavo. V období po autonehode bola liečená aj psychiatrickou ambulanciou v Šaci, kde jej stav bol posúdený ako postraumatická stresová porucha. Okrem medikamentóznej liečby bola žalobkyňa liečená aj psychoterapeutickou starostlivosťou, je zmienka sexuálnej disfunkcie, avšak nie je žiaden doklad o liečbe psychiatrom, neurológom, či gynekológom, absolvovala len psychoterapiu. Neurológom bola diagnostikovaná aj objektívne potvrdená lézia píšťalového nervu vľavo. Ako následok opakovanej liečby hematómu v gluteálnej oblasti vznikla keloidná jazva. Ako trvalý následok úrazu je nutné spomenúť aj postkomočný syndróm. Znalec hodnotil trvalé následky a to poúrazové obmedzenie pohyblivosti chrbtice stredného stupňa, postraumatickú stresovú poruchu, poškodenie nervu tibialis vľavo, keloidnú jazvu po poranení v gluteálnej oblasti a postkomočný syndróm a celkovú výšku bodového hodnotenia za SSU stanovil vo výške 850 bodov. Operácia, ktorej sa žalobkyňa podrobila na chirurgickom oddelení LVN, a.s. v Košiciach je len v čiastočnej príčinnej súvislosti s úrazom. Úraz sám o sebe spôsobil to, že žalobkyňa bola pripútaná na lôžku v období bezprostredne po úraze a tiež aj v ďalšom nasledujúcom období, čo spôsobilo oslabenie chrbtového svalstva, ktoré je hlavným stabilizujúcim faktorom chrbtice a následkom toho sa zhoršila sila horných končatín, možnosť vykonávať niektoré činnosti, zhoršila sa tiež samoobslužnosť žalobkyne. Žalobkyňa má problémy pri spaní, sprchovaní, nemôže sama vyjsť z vane, sama sa obuť, nemôže vôbec vykonávať niektoré domáce práce, hlavne použiť silu rúk. Priebeh liečby u žalobkyne prebiehal štandardne, napriek tomu sa vyskytla komplikácia, ktorá sa vyžiadala opakovanú hospitalizáciu na chirurgickom oddelení nemocnice VSŽ Šaca a následne aj na klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie v Šaci. Komplikáciou bol vznik hematómu v gluteálnej oblasti vpravo s následným vznikom keloidnej jazvy. Vznik hematómu a jeho liečba bola výlučne ako následok zranenia pri nehode. Iné okolnosti u tohto zranenia sa na hospitalizácii a jej predĺžení nepodieľali.
V dôsledku zranenia má žalobkyňa predovšetkým fyzické následky v dôsledku zhoršenia statiky a dynamiky chrbtice čo ju dosť obmedzuje v jej činnostiach doma. Psychické následky sú u žalobkyne
z jazvy v gluteálnej oblasti, ktorá hrubo deformuje túto oblasť. Tiež jej spôsobuje ťažkosti pri pohybe, otáčaní pri spaní. Postraumatická stresová porucha, ktorá sa objavila v období po úraze bola pravdepodobne vyriešená kombináciou psychologických a medikamentóznych postupov. Bolesti hlavy, ktoré sa občas objavujú sú dôsledkom postkomočného syndrómu. Momentálny stav žalobkyne je možné považovať za relatívne trvalý ale nie nemenný, postupne možno predpokladať zhoršovanie stavu v oblasti statiky a dynamiky chrbtice. Z vyššie uvedených dôvodov možno stav pacientky považovať za výnimočný. Zvýšenie základného bodového hodnotenia prichádza u žalobkyne len v prípade bolestného ako bolo uvedené vyššie u položiek č. 160 a 161.
Žalobkyňa dňa 9.6.2008 súdu oznámila, že voči záverom znaleckého posudku MUDr. A. K. nemá námietky.
Vedľajší účastník písomným podaním doručeným súdu 19.6.2008 znalecký posudok a jeho závery namietal v celom rozsahu a žiadal o nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Namietal, že v posudku absentujú údaje a informácie na základe ktorých by bolo možné overiť správnosť záverov konštatovaných znalcom v odpovediach na otázky zadané súdom. Znalec v posudku hodnotí poranenia „otras mozgu" položkou 223b ako otras mozgu stredného stupňa počtom bodov 60 oproti pôvodnému posudku MUDr. K., ktorým bolo toto poranenie hodnotené v rozsahu ľahkého stupňa s počtom bodov 20. Uvedené hodnotenie znalcom vedľajší účastník namietal a znalcom uvádzané skutočnosti pre takto stanovené hodnotenie tohto poranenia považoval za neakceptovateľné. Vzhľadom na skutočnosť, že MUDr. K., ktorý vyhotovil posudok o bolestnom ako ošetrujúci lekár, mal k dispozícii lekárske správy a zdravotnú dokumentáciu žalobkyne pre jej správne hodnotenie. Z obsahu vypracovaného znaleckého posudku jeho nálezovej časti zároveň nie je zrejmé aké vyšetrenia znalec vykonal pre objektívne zistenie rozsahu ním konštatovaných a hodnotených trvalých následkov, s akým výsledkom a na základe čoho dospel k preukázaniu a potvrdeniu ich výlučnej príčinnej súvislosti s úrazom pri dopravnej nehode. Vychádzajúc z lekárskych správ dokumentujúcich rozsah zranení a priebeh liečby po úraze pri dopravnej nehode ako aj obsahu zdravotnej dokumentácie žalobkyne do úrazu je nepochybne zrejmé, že žalobkyňa sa už pred úrazom dlhodobo od roku 1994 liečila na ochorenie chrbtice čo uvádza a konštatuje i sám znalec na strane 6 posudku. Z uvedeného dôvodu vedľajší účastník namietal príčinnú súvislosť medzi úrazom a trvalými následkami hodnoteným znalcom položkou 428a poškodenie n. tibialis vľavo ako aj položku 302d poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažkého stupňa. Vedľajší účastník mal ďalej za to, že do odbornej kvalifikácie znalca z odvetvia chirurgia - traumatológia neprináleží hodnotenie trvalých následkov v psychickej oblasti a preto ich hodnotenie v znaleckom posudku i z tohto dôvodu namietal.
Žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, pokiaľ ide o znalecký posudok, že prvá hospitalizácia žalobkyne po dopravnej nehode bola výrazne podcenená a po tejto hospitalizácii došlo ku všetkým komplikáciám, ktoré by však nenastali, ak by žalobkyňu z nemocničného ošetrenia neprepustili po 4 dňoch. Pri takýchto výkonoch je znížená mobilita pacienta, znížená jeho pohyblivosť a pri všetkých takýchto liečebných zákrokoch 50 % zohráva správna liečba, 50 % správna rehabilitácia. Keďže to bolo zanedbané malo to za následok aj následný zdravotný stav žalobkyne. Pokiaľ ide o vyšetrenie mozgu, na CT bolo vidieť len opuch mozgu. Pomliaždenie mozgu by malo byť vidieť a toto sa tiež nelieči 5 dní. Mal teda za to, že prvá hospitalizácia žalobkyne bola zanedbaná, keď prišla na kontrolu mala teploty, z gluteálnej oblasti bolo odobrané množstvo hnisu, ktoré bolo množené baktériami bez prístupu vzduchu. Pokiaľ ide o ostatné skutočnosti uvedené v znaleckom posudku pridržiaval sa vyjadrenia vedľajšieho účastníka a navrhol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z oblasti neurológia.
Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobkyňa si uplatnila nárok na invalidný dôchodok dňa 25.2.2008. Z lekárskej správy pre posúdenie invalidity na žiadosť poistenca o invalidný dôchodok zo dňa 7.4.2008 vyplynulo, že u žalobkyne je rozhodujúcim zdravotným postihnutím choroba podporného a pohybového aparátu, dorzopatia. Zároveň bolo navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku s tým, že žalobkyňa môže vykonávať prácu upratovačky bez zvýšenej fyzickej záťaže, dvíhania a nosenia ťažkých bremien, dlhého chodenia a státia, bez chladu, vlhka, výšok a prácu pomocnej robotníčky. Z výroku posudku vyplynulo, že žalobkyňa je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na 50 %. Dátum vzniku invalidity je 15.4.2008.
Znalec MUDr. A. K. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že úraz sa žalobkyni stal 26.7.2002, hospitalizovaná bola do 30.7.2002, avšak charakter úrazu si vyžadoval dlhšiu hospitalizáciu. Pri uzatváraní lekárskej správy Dr. K. hodnotil poškodenie u žalobkyne ako ľahký otras mozgu, pričom v chorobopise je zmienka o tom, že neurológ trval na vykonaní CT vyšetrenia z dôvodov príznakov lateralizácie - podozrenia na kontúziu mozgu. Napokon toto poškodenie bolo diagnostikované ako postkomočný syndróm, ktorý sa spája minimálne s otrasom mozgu druhého stupňa, kde príznakmi sú bolesti, nesústredenosť, ktoré sa však za tak krátky čas nemusia vyvinúť. Ak je vykonané CT a magnetická rezonancia s negatívnymi výsledkami, sú však prítomné príznaky lateralizácie, malo sa to hodnotiť ako pomliaždenie mozgu. V prípade žalobkyne sa to diagnostikovalo ako otras mozgu. Pokiaľ ide o poškodenie nervu tibialis znalec uviedol, že táto diagnóza bola ohodnotená na neurológii v Šaci Dr. D. v EMG laboratóriu a táto diagnóza je evidentná, nakoľko pri nehode auto narazilo práve do oblasti dolných končatín žalobkyne. Pokiaľ ide o poškodenie chrbtice znalec toto dáva v určitej miere do príčinnej súvislosti s úrazom, ktorý sa žalobkyni stal. Poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice hodnotil predovšetkým v oblasti spodnej časti chrbtice, nakoľko žalobkyňa sa ťažko ohýna, nevie si zaviazať šnúrky a pod.. Žalobkyňa bola z dôvodu bolesti chrbtice práceneschopná aj pred dopravou nehodou a nie je možné jednoznačne uviesť, ako by sa tento jej stav vyvíjal, keby k dopravnej nehode nedošlo.
Zástupkyňa vedľajšieho účastníka uviedla, že pokiaľ znalec zistil nezrovnalosti zdravotnej dokumentácie bolo potrebné to riešiť iným spôsobom, pričom vedľajší účastník vychádzal len z dôkazov a listín, ktoré predložila žalobkyňa a to posudkov o bolestnom a SSU. Mala za to, že je potrebné spoľahlivo zistiť aké zranenia utrpela žalobkyňa pri dopravnej nehode a aké následky tieto zranenia zanechali. Pokiaľ ide o zdravotný stav žalobkyne do úrazu, nie je možné túto situáciu zľahčovať a zľahčovať chorobné zmeny na jednotlivých orgánoch do úrazu. Ak bol zistený chorobný stav pred poškodením zdravia úrazom je potrebné túto skutočnosť zohľadniť. Vedľajší účastník trval na vykonaní dokazovania kontrolným znaleckým posudkom.
Uznesením č.k. 23C/7/2007-218 zo dňa 29.9.2010 súd ustanovil znalkyňu z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia MUDr. Y. S. na podanie znaleckého posudku.
Zo záverov znaleckého posudku č. 15/10 zo dňa 10.12.2010 vyplynulo, že v dobe pred úrazom, ktorý sa stal 26.7.2002 trpela žalobkyňa na polytopný vertebrogénny algický syndróm (bolestivý syndróm viacerých úsekov chrbtice), ktorý pozostával z opakovaných bolestí driekovej chrbtice, bolestí v driekovej chrbtici s vyžarovaním do ľavej dolnej končatiny, bolestí v krčnej chrbtice s vyžarovaním do pravého ramenného zhybu a bolestí v hrudnej chrbtici. Tieto ťažkosti boli zakaždým liečené podľa postupu lege artis liekmi proti bolesti, proti zápalu, liekmi na uvoľnenie svalstva a to vo forme tabletovej a injekčnej, žalobkyňa absolvovala opakovane rehabilitačnú liečbu. Bolesti sa opakovane vracali a z dátového rozpisu (č.l. 236, strana 14 a nasl. znaleckého posudku) je zjavné určité nakopenie s odstupom niekoľkých mesiacov medzi dekompenzovanými obdobiami. Jedná sa teda o chronické ochorenia osového aparátu s najväčším postihnutím driekovej a krčnej chrbtice. Okrem toho mala žalobkyňa časté infekcie horných dýchacích ciest, prekonala obličkovú koliku s prirodzeným odchodom kameňa, boli potvrdené protilátky proti Helicobacter pylori, mala opakované alergické reakcie na koži, opakované tráviace ťažkosti, je zaznamená obezita na poklade zvýšeného príjmu potravy. Aktuálne sa žalobkyňa lieči na chorobu vysokého krvného tlaku, pretrvávajú bolesti v oblasti pravej zadnice tzv. neuropatická bolesť, bolesti v drieku s vyžarovaním do ľavej dolnej končatiny, tŕpnutie všetkých prstov na oboch horných končatinách, cystické útvary v oboch prsníkoch, vysoká obezita BMI 32, zvýšenú hladinu cukru v krvi, cysty ľavého laloka pečene.
Do obdobia pred úrazom sa žalobkyňa nepodrobila žiadnym operačným zákrokom. Bolesti v drieku sú v dokumentácii zaznamenané prvýkrát vo februári 1978 a odvtedy sa opakovali. Z častosti výskytu opakovaných bolestí celej chrbtice možno povedať, že sa jedná o chronické postihnutie osového aparátu, kde nemožno predpokladať žiadne zlepšenie stavu, naopak tieto opakujúce sa bolesti v chrbtice, nadmerná záťaž v práci (žalobkyňa pracovala ako upratovačka) vedú k postupnej degenerácii
medzistavcových platničiek, k degenerácii veľkých kĺbov predovšetkým bedrových, kolenných a ramenných.
Žalobkyňa pred nehodou trpela na ochorenie chrbtice, ktoré sa prejavovalo ako opakované bolesti v driekovej chrbtici, ktoré časom progredovalo a vyústilo do degenerácie platničky. O tejto skutočnosti svedčí nález RTG vyšetrenia driekovej chrbtice z marca roku 2003 „pokročilá osteochondróza platničky L5/S1 (degenerácia platničky)". Z toho zjavne vyplýva, že platnička bola poškodená omnoho skôr ako nastal inkriminovaný úraz. Následkom degenerovanej platničky došlo k poškodeniu nervu na ľavom predkolení, čo sa prejavilo ako radikulopatia L5. Z medicínskeho hľadiska je možné povedať, že k takejto degenerácii platničky by pravdepodobne došlo aj bez predchádzajúceho úrazového deja.
Závažným faktom zisteným zo zdravotnej dokumentácie je úraz dňa 8.1.1997 - pomliaždenie ľavého predkolenia, kedy bola naložená sadrová dlaha. Následne po sňatí sadrovej dlahy pretrvával opuch pod ľavým kolenom, žalobkyňa mala problémy s chôdzou a dostupovaním na ľavú nohu ešte nasledujúce 3 týždne. Radikulopatia v dermatóme L5, ktorá bola opakovane popisovaná aj pred úrazom a svedčila pre poškodený ihlicový nerv na ľavom predkolení bola staršieho dáta než sa stal úraz. Z popísaného zdravotného ochorenia vyplýva, že žalobkyňa mala na ľavej dolnej končatine zistenú v roku 1994 radikulopatiu L5/S1, ktorá pozostávala z nižších reflexov na ľavej nohe, poruchy citlivosti na ľavej nohe, dermatóme L5, S1. Na radikulopaii L5/S1 a teda postihnutí n. tibialis vľavo sa spolupodieľali chronické a dlhodobé niekoľkoročné bolesti v drieku s vyžarovaním do ľavej dolnej končatiny a úraz ľavého predkolenia zo dňa 4.1.1997, kedy bolo nutné naložiť sadrovú dlahu.
Predmetný úraz (dňa 26.7.2002) nespôsobil poškodenie ľavej dolnej končatiny, ale iba poškodenie pravej zadnice. Na ľavom predkolení boli prítomné len odreniny na vonkajšej strane, kde sa nenachádza miesto prechodu nervu. Z toho vyplýva, že pri predmetnom úraze nedošlo k poškodeniu ľavej dolnej končatiny ani k lézii n. tibialis vľavo, teda chorobné zmeny degeneratívneho charakteru v driekovej chrbtice neboli nehodou ovplyvnené a podľa klinického nálezu v dnešnej dobe sú rovnaké ako pred nehodou. Diagnóza lézia píšťalového nervu vľavo je vzatá chybne v posudku o bolestnom a SSU, nakoľko s predmetnou nehodou nesúvisí.
Vzhľadom k súčasnému zdravotnému stavu žalobkyne medzi poškodením n. tibialis vľavo a úrazom zo dňa 26.7.2002 nie je príčinná súvislosť, nakoľko k poškodzovaniu periférneho nervu dochádzalo v priebehu niekoľkých predchádzajúcich rokov. Nejedná sa pritom o závažné poškodenie n. tibialis vľavo, nakoľko žalobkyňa je bez motorického deficitu, pri chôdzi ľavá noha nezaostáva, šľachovo okosticové reflexy vľavo nie sú vyhasnuté len ľahko znížené.
Žalobkyňa pri nehode utrpela zranenia: dve tržné rany na temene v dĺžke 2 a 3 cm, ktoré siahali do podkožia, krvný výron ľavého horného viečka, podkožný výron v pravej zadnici, tržnú ranu na ľavom predkolení vpredu v strednej tretine, podkožný hematóm v oblasti kolena vpravo, odreninu na chrbte ľavej nohy a odreninu na prstoch pravej ruky.
V znaleckom posudku ako aj v posudku o bolestnom a SSU je uvedená aj diagnóza otras mozgu. Otras (komócia) mozgu môže byť popisovaný iba v prípade, keby bol úraz hlavy sprevádzaný poruchou vedomia alebo je prítomný jednoznačný ložiskový neurologický príznak alebo vegetatívny doprovod (vracanie, pocit na vracanie) alebo strata pamäti. Otras mozgu nie je spojený s priamym poškodením mozgového tkaniva. Pomliaždenie mozgu (kontúzia) je zväčša výsledkom pôsobenia väčšej mechanickej sily, prenesením kynetickej energie tela na mozgové tkanivo, ktoré je zotrvačnosťou vrhnuté oproti pevnej prekážke - kostiam lebky. Výsledkom je priame mechanické poškodenie tkaniva mozgu (v smere pohybu a potom v protismere). Následky takéhoto poranenia sú podstatne závažnejšie (kvalitatívne porucha vedomia, zmätenosť, nekľud, dezorientácia miestom, časom aj osobou, poruchy pamäte). Z doručených kópií chorobopisu vyplynulo, že žalobkyňa v bezvedomí nebola, nebol prítomný žiaden vegetatívny doprovod, porucha pamäti, či dezorientácii, frustná (naznačená) ľavostranná reflexologická lateralizácia, ktorá bola popisovaná pri neurologickom vyšetrení dňa 26.7.2002 nenasvedčuje pre žiadne poškodenie mozgu. Kvadruhyperreflexia popisovaná neurológom na druhý deň taktiež nesvedčí pre úrazové poškodenie mozgu. Zvýšené reflexy, ktoré neurológovia uvádzajú boli spôsobené aktuálnym psychickým stresom po prekonanom úraze. Podobne zvýšené reflexy na horných končatinách boli prítomné aj pri neurologickom vyšetrení znalcom, jedná sa o tetaniu a neurovegetatívnu distoniu, ktoré sú zjavné u psychicky labilnejších osôb.
Diagnóza komocio a kontuzio cerebri (otras mozgu a pomliaždenie mozgu) boli chybne diagnostikované, nakoľko pre ne nesvedčili žiadne symptómy.
Pri každej hospitalizácii žalobkyne bola aplikovaná špecifická terapia lokálna aj celková, denne boli realizované preväzy, výplachy. Priebeh liečenia prebiehal štandardným postupom. Napriek dostatočnej chirurgickej starostlivosti sa rana nehojila štandardným postupom, ale s komplikáciami. Komplikácie, ktoré vznikli pri hojení hematómu v pravej zadnici nijako nesúviseli so zraneniami pri nehode. Podieľali sa na nich vonkajšie aj vnútorné faktory ako sú znížená pohyblivosť žalobkyne, nadváha, skrytá cukrovka (dokumentácie opakovane zmienka o zvýšenej hladine cukru v krvi), arteroskleróza pri hypertenznej chorobe, možný lymfedém, ako aj vysoká teplota ovzdušia.
Trvalými následkami žalobkyne, ktoré sú vo výlučnej príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré utrpela pri nehode sú keloidná jazva v dĺžke 20 cm v oblasti pravej zadnice spôsobujúca deformáciu kože a podkožia, ktorá je trvalá, spôsobuje žalobkyni pretrvávajúce lokálne bolesti, jedná sa o tzv. neuropatickú bolesť, ktorá musí byť medikamentózne ovplyvňovaná. Žalobkyňa má tiež problémy pri sedení a pri ležaní na pravej strane. Porucha dynamiky chrbtice, ktorá je uvedená v posudku o bolestnom a SSU zo dňa 21.4.2004, nevznikla v dôsledku prekonanej nehody, ale následkom opakovaných bolestí v drieku s vyžarovaním do ľavej dolnej končatiny, bolesti v hrudnej a krčnej chrbtice, ktoré nie sú v spojitosti s nehodou a boli prítomné od roku 1978 a na ktorých participuje aj nadváha a nevhodné pracovné zaradenie pred nehodou. Poúrazová stresová porucha nevznikla bezprostredne po úraze, ale objavila sa až po uplynutí 8 mesiacov od nehody (prvé psychiatrické vyšetrenie absolvovala žalobkyňa 12.3.2003), čo znamená, že sa nejedná o trvalý následok po nehode. Medzi diagnózami uvedenými v posudku o bolestnom a SSU je uvádzaný aj otras mozgu, ktorý tu nepatrí.
Zdravotný stav žalobkyne je trvalý, dominujú polymorfné (mnohoraké) ťažkosti, ktoré sa odvíjajú od degeneratívnych zmien v krčnej a driekovej chrbtice, pritom tieto zmeny boli potvrdené MRI vyšetrením, avšak nie sú natoľko rozsiahle, že by si vyžadovali operačnú intervenciu. Bolesti v driekovej chrbtici, pre ktoré je žalobkyňa liečená niekoľko rokov sa môžu časom zhoršiť, zlepšenie je menej pravdepodobné. Na zhoršení stavu sa podieľa nadváha, pričom BMI index (pomer medzi hmotnosťou a výškou) sa pre prírastok na hmotnosti stále zvyšuje. Toho času je stav stabilizovaný, ale nie je vylúčené, že sa nezhorší, avšak v žiadnom prípade nie je výnimočný.
Subjektívne udávaná slabosť oboch rúk, tŕpnutie prstov oboch rúk nie je potvrdená objektívne, posledné EMG vyšetrenie zo dňa 14.3.2008 zobrazuje nález v norme, pričom aj pred operáciou karpálneho tunela EMG nález nezobrazil patologický nález.
V časti hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v závere posudku znalkyňa uviedla, že následkom nehody zo dňa 26.7.2002 vznikli u žalobkyne tieto obmedzenia: pre komplikovaný priebeh hojenia hematómu v pravej zadnici s nutnosťou opakovanej operačnej intervencie a s konečnou plastikou kože vznikli výrazné bolesti v oblasti pravej zadnice, ktoré pretrvávajú doteraz, ale v menšej intenzite. Doteraz pretrváva tzv. neuropatická bolesť v pravej zadnici, ktorá sa zvýrazní pri sedení alebo ležaní na pravej strane. Žalobkyňou boli udávané tieto subjektívne ťažkosti: posledné 3 roky zvýraznené tŕpnutie v prstoch oboch rúk, následkom čoho nemôže vykonávať bežné domáce práce. Uvedené ťažkosti sú nepodložené objektívnymi vyšetrovacími metódami. Pretrvávajú bolesti v nohách, nevie dlho stáť. Jedná sa o ťažkosti, ktoré trvajú od roku 1987 a súvisia s degeneratívnymi zmenami driekovej chrbtice, pre ktoré bola žalobkyňa opakovane liečená a hospitalizovaná. Znalkyňa pri tom nepredpokladá v budúcnosti žiadne zlepšenie skôr zhoršenie stavu v dôsledku obezity a osteoporózy.
Žalobkyňa bola niekoľko rokov pred nehodou sledovaná a liečená špecialistami z odboru neurológia pre opakované bolesti driekovej chrbtice s alebo bez vyžarovania do ľavej dolnej končatiny. Pred nehodou v roku 1994 bola diagnostikovaná radikulopatia L5/S1 vľavo, ktorá sa prejavovala tŕpnutím v ľavej dolnej končatine a objektívne prítomnými nižšími reflexami RSA a MPR vľavo. Pri neurologickom vyšetrení znalkyňou dňa 27.11.2010 je prítomný identický neurologický nález ako pred nehodou, u žalobkyne neboli zjavné žiadne algické (bolestivé) prejavy ani pri chôdzi, ani pri aktívnom zohýbaní sa, ani počas vyšetrenia. Zo súdnolekárskeho hľadiska znalkyňa uviedla, že po nehode došlo u žalobkyni k zhoršeniu kvality života z dôvodu komplikovane sa hojacej rany v oblasti pravej zadnice, ktorá vznikla pri pomliaždení zadnice a stanovila bodové hodnotenie SSU podľa zák. č. 437/2004 Z.z. - keloidná jazva, počtom bodov 120. V poznámke znalkyňa uviedla, že postraumatická stresová porucha nepatrí do bodového hodnotenia výšky SSU, nakoľko žalobkyňa sa dostavila na psychiatrické
vyšetrenie pre ľakavé a plačlivé prejavy a depresie prvýkrát 8 mesiacov od nehody. Taktiež do hodnotenia nepatrí ani poúrazové poškodenie pohyblivosti chrbtice, nakoľko chrbtica bola dlhodobo pred nehodou poškodzovaná a pred nehodou bola tiež prítomná radikulopatia a poškodenie n. tibialis vľavo.
Pokiaľ ide o prognózu vývoja zdravotného stavu žalobkyne, jedná sa u nej o niekoľkoročný degeneratívny proces akcentovaný (zvýraznený) v driekovej a krčnej chrbtici toho času bez nutnosti operačného riešenia. Neurologický nález je identický ako pred úrazom. Zo súdnolekárskeho hľadiska nie je možné nateraz sa vyjadriť aký bude zdravotný stav žalobkyne v priebehu nasledujúcich rokov.
Na základe zdravotnej dokumentácie žalobkyne znalkyňa zistila, že obmedzenia a následky úrazu žalobkyne neodôvodňujú zvýšenie bodového hodnotenia u bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Vedľajší účastník písomným podaním doručeným súdu dňa 4.2.2011 oznámil, že voči vypracovanému znaleckému posudku nemá žiadne námietky ani pripomienky.
Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 7.3.2011 uviedla, že so závermi znaleckého posudku nesúhlasia, nakoľko sú diametrálne odlišné od záverov znaleckého posudku vypracovaného MUDr. K.. Zároveň žiadala o vypracovanie znaleckého posudku klinikou z dôvodu možnosti konzultácie znalcov z oblasti chirurgia, traumatológia a neurológia.
Uznesením č.k. 23C/7/2007-298 zo dňa 31.5.2011 súd za účelom podania znaleckého posudku ustanovil znaleckú organizáciu Úrad súdneho lekárstva a forenznej traumatológie Žilina, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia - súdne lekárstvo.
Zo záverov znaleckého posudku č. 4/2011 zo dňa 20.3.2012 vyplynulo, že z výpisu zo zdravotnej dokumentácie o vyšetrení a liečby žalobkyne (str. 15 znaleckého posudku na č.l. 334) možno konštatovať, že v období pred úrazom dňa 26.7.2002 bola žalobkyňa liečená pre bolesti viacerých úsekov chrbtice, opakovane bola vyšetrená a liečená pre bolesti v driekovej chrbtici, bolesti v driekovej chrbtici s vyžarovaním do ľavej dolnej končatiny, bolesti v krčnej chrbtici s vyžarovaním do pravého ramenného kĺbu a bolesti hrudnej chrbtici, ďalej sa liečila pre zápaly horných ciest dýchacích, prekonala obličkovú koliku so spontánnym odchodom kameňa, bola preliečená antibiotikami pre Helicobacter pylori a opakované tráviace ťažkosti. Do obdobia pred úrazom sa žalobkyňa nepodrobila žiadnym lekárskym zákrokom.
Pre opakované bolesti v driekovej chrbtici bola žalobkyňa prvýkrát liečená od februára 1978, odvtedy je prítomná opakovaná recidíva ťažkostí s vyžarovaním do ľavej dolnej končatiny, žalobkyňa bola opakovane vyšetrená neurológom, hospitalizovaná na neurologickom oddelení v roku 1994 pre bolesti driekovej chrbtice s vyžarovaním do ľavej dolnej končatiny; dňa 8.1.1997 mala úraz ľavého predkolenia, bola jej naložená sadrová dlaha, po odstránení ktorej pretrvával opuch pod ľavým kolenným kĺbom. Pri uvedenom úraze zrejme došlo ku stlačeniu a poškodeniu ihlicového nervu (nervus tibialis).
Žalobkyňa pred dopravnou nehodou netrpela žiadnymi chorobnými zmenami, ktoré by mali vplyv na rozsah zranení utrpených pri nehode.
Zranenia, ktoré žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode sú v znaleckom posudku popísané zhodne ako v znaleckom posudku MUDr. S.. Zhodne so znaleckým posudkom MUDr. Stanovičovej záver posudku znaleckej organizácie hodnotí aj „otras mozgu" - vzhľadom na to, že žalobkyňa nespĺňala diagnostické kritéria (po úraze v bezvedomí nebola, na okolnosti úrazu si pamätala, neboli popisované vegetatívne prejavy ako pocit na vracanie, vracanie a pod.) žalobkyňa otras mozgu neutrpela. Obdobne bola posúdená aj kvadruhyperreflexia (zvýšenie reflexov na končatinách), ktorá však nesvedčí pre úrazové poškodenie mozgu ale bola spôsobená psychickým stresom po prekonanom úraze u predisponovanej osobnosti, ktoré bývajú zvýšené u osôb psychicky labilnejších v rámci neurastenického syndrómu alebo tetanického syndrómu. Poškodenie mozgu nepotvrdilo ani CT vyšetrenie mozgu vykonané počas hospitalizácie. Na str. 18 znaleckého posudku je opísaný priebeh liečenia žalobkyne obdobne ako v
znaleckom posudku MUDr. S., a bol znaleckou organizáciou zhodnotený ako štandardný a správny, k postupu non lege artis zo strany zdravotníckych pracovníkov nedošlo.
Trvalým následkom, ktorý je vo výlučnej príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode je keloidná jazva dĺžky 20 cm v oblasti pravej zadnice spôsobujúca deformáciu kože a podkožia. Nález je trvalý a nemožno predpokladať žiadnu zmenu. Jazva spôsobuje žalobkyni pretrvávajúce lokálne bolesti, ktoré sú ovplyvňované medikamentózne. Žalobkyňa udáva problémy pri sedení a ležaní na pravej strane. Iné trvalé následky, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s úrazom zistené neboli.
Na str. 21 znaleckého posudku sú uvedené ochorenia, liečbe ktorých sa žalobkyňa v súčasnosti podrobuje, avšak tieto ochorenia nevznikli ako následok dopravenej nehody dňa 36.7.2002 a ani s ňou nijako nesúvisia.
Ťažkosti žalobkyne súvisiace so zmenami na chrbtici a neurologické obtiaže nie sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. U žalobkyne v súvislosti s dopravnou nehodou ako obmedzenie vznikol hematóm v pravej zadnici s komplikovaným priebehom s nutnosťou opakovanej chirurgickej intervencie a nakoniec s plastikou v oblasti pravej zadnice. Ako trvalé pretrvávajú bolesti v tejto oblasti, ktoré sú t. č. menšej intenzity. Bolesti sa zvýrazňujú pri sedení a tiež pri ležaní na pravej strane, čo ju obmedzuje pri nutnosti dlhšieho sedenia. Uvedené ťažkosti ju však neobmedzujú pri bežných fyzických činnostiach.
Ďalšie udávané ťažkosti, pre ktoré bola opakovane neurologicky vyšetrená a liečená (bolesti v driekovej chrbtici s vyžarovaním do ľavej dolnej končatiny, lumboischiatický syndróm s radikulárnym syndrómom L5 a S1 vľavo, tŕpnutie prstov a rúk a sťahovanie rúk v rámci zvýšenej nervosvalovej dráždivosti) ju čiastočne obmedzujú vo všetkých činnostiach, či už pracovných, domácich, športových a spoločenských podujatiach pre nutnosť dodržiavania šetriaceho vertebrogenného režimu, nutnosti vyhýbať sa prudkým nefyziologickým pohybom, prechladnutiu, noseniu ťažších bremien. Tieto ťažkosti však nie sú v príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 26.7.2002.
K zhoršeniu kvality života u žalobkyne po nehode došlo z dôvodu komplikovane sa hojaceho poranenia rany v oblasti pravej zadnice so vznikom keloidnej jazvy. Bodové ohodnotenie SSU hodnotila znalecká organizácia podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. vzhľadom k termínu úrazu a to keloidnú jazvu počtom bodov 150. Bolestné bolo posudkom ohodnené počtom bodov 75 (pol. č. 110 pomliaždenie gluteálnej oblasti panvy 15 b. + 50%, t. j. 22,5 b., pol. č. 2 tržné rany hlavy chir. ošetrené 10 b. z toho 3 = 7,5 b., pol. č. 4 podkožný krvný výrom v hornom viečku ľ. oka 5 b. z toho 3 = 3,75 b., pol. č. 160b pomliaždenie pravého kolenného kĺbu 15 b. z toho 3 = 11,25 b., pol. č. 160f pomliaždenie a odreniny ľavej nohy 15 b. z toho 3 = 11,25 b., pol. č. 162 tržná rana ľavého predkolenia 15 b. z toho 3 = 11,25 b. a pol. č. 114 odreniny prstov pravej ruky 10 b. z toho 3 = 7,5 b).
Bodové ohodnotenie bolestného bolo zvýšené pri poranení pravej zadnice z dôvodu komplikovaného hojenia poranenia pri infekcii. Zvýšenie bodového hodnotenia za SSU poľa cit. vyhlášky žalobkyni neprináleží.
V závere sa znalci znaleckej organizácie priklonili k záverom znaleckého posudku MUDr. Z. S. č. 15/2010 zo dňa 10.12.2010.
Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku dňa 19.6.2012 uviedol, že posudkom bolo objektívne preukázané, aké zranenia utrpela žalobkyňa pri dopravenej nehode dňa 26.7.2002 a vzhľadom na výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania mal za to, že plnenie už poskytnuté vedľajším účastníkom titulom odškodnenia bolestného ako aj SSU bolo planením bez právneho dôvodu, čím žalobkyňa obdržala náhradu, ktorá jej podľa záverov znaleckého dokazovania nepatrí. Na základe uvedené navrhol vedľajší účastník žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu na úradu vedľajšiemu účastníkovi vzniknutých trov konania.
Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že voči znaleckému posudku znaleckej organizácie nemá námietky. Poukázala na to, že v zmysle bodového ohodnotenia bolestného v počte 75 bodov, má žalobkyňa v zmysle tohto ohodnotenia právo požadovať jeho zvýšenie na dvojnásobok a navrhla, aby bolestné bolo ustálené na počte bodov 150. V tomto prípade jej prináleží odškodnenie za
bolesť v sume 298,50 eur (60,- Sk, t. j. 1,99 eur x 150 bodov). Pokiaľ ide o bodové ohodnotenie SSU v počte 150 bodov žiadala, aby súd zmysle platných ustanovení Občianskeho zákonníka toto bodové ohodnotenie navýšil o 100% na celkový počet bodov 300, za ktoré jej prináleží celkom 597 eur odškodné. 100% navýšenia SSU odôvodnila tým, že keloidná jazva v dĺžke 20 cm je trvalá a nemožno predpokladať žiadnu zmenu, pričom táto jej spôsobuje lokálne bolesti a to jednak pri sedení ale aj pri ležaní, čo má za následok, že žalovaná si nedokáže riadne oddýchnuť, pričom je jednoznačne preukázané, že pokiaľ sa osoba nevyspí, nedokáže v bežnom živote sa riadne sústrediť a má vo všetkých oblastiach svojho života výrazné obmedzenia, či už ako žena v domácnosti, kde pravidelne musí zabezpečovať bežné domáce práce a vzhľadom na túto skutočnosť ich už nevie vykonávať sama, potrebuje pomoc iných, čo výrazne znehodnocuje jej osobný život. Vzhľadom na bolesti žalobkyňa nemôže viesť riadny intímny život, kedy bola v najlepšom veku, vzhľadom na tieto bolesti odmietala intímny styk s manželom a doposiaľ ho aj odmieta.
Súd uznesením č. k. 23C/7/2007-380 zo dňa 15.10.2012, právoplatným 7.11.2012 pripustil zmenu petitu prednesenú právnym zástupcom žalobkyne na pojednávaní v znení: žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom bolestného 298,50 eur so 17% ročným úrokom z omeškania od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 597 eur so 17% ročným úrokom z omeškania od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia a nahradiť žalobkyni trovy konania.
Zástupkyňa vedľajšieho účastníka pred súdom uviedla, že posledné podanie žalobkyne je vedľajším účastníkom chápané ako osvojenie vlastnej dôkaznej núdze a to aj za cenu uplatňovania nárokov, na ktoré neexistuje zákonný dôvod. Vo svojom podaní žalobkyňa tvrdí, že jej prináleží v prípade bolestného náhrada za 150 bodov v zmysle znaleckého posudku vypracovaného Úradom súdneho lekárstva v Žiline. Poukázala na to, že v uvedenom znaleckom posudku (str. 18 znaleckého posudku) je uvedený presný popis a rozsah zranení, ktoré žalobkyňa utrpela pri predmetnej dopravnej nehode a na str. 24 tohto znaleckého posudku je uvedené aj hodnotenie bolestného, ktoré za tieto zranenia prináleží. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že sa jedná o hodnotenie bolestného v celkovom rozsahu 75 bodov, pričom toto hodnotenie zahŕňa už aj zvýšenie bolestného a to u jednej položky č. 110 - pomliaždenie gluteálnej oblasti panvy a táto jediná položka je navýšená o 50% z dôvodov medicínskych. Poukázala na to, že v zmysle hodnotenia bolestného sa nepreukázala správnosť pôvodne vystaveného posudku o bolestnom, ktorý bol vedľajšiemu účastníkovi predložený v rámci mimosúdneho odškodnenia (bolo napr. realizované odškodnenia za položku - otras mozgu, pričom toto zranenie hodnotené nemalo byť). Náhrada bola realizovaná za 67,5 bodov vo výške 4.050,- Sk. Zástupkyňa vedľajšieho účastníka poukázala ďalej na znenie žalobného návrhu a na dôkazy priložené k tomuto žalobnému návrhu, kde žalobkyňa tvrdí, že jej prináleží odškodnenie bolestného za 175 bodov a nárok bol uplatnený ako rozdiel medzi náhradou, ktorá by prináležala za tento počet bodov a za odškodnenie, ktoré bolo realizované vedľajším účastníkom. V tejto súvislosti poukázala na to, že v zmysle posudku zo dňa 21.4.2004 je zrejmé, že bolestné nebolo hodnotené v rozsahu 175 bodov, týmto počtom bodov bolo hodnotené SSU, bolestné bolo hodnotené len v rozsahu 91,87 bodov a mala za to, že nedošlo ku kvalifikovanému uplatneniu tohto nároku podaním žalobným návrhom a namietala premlčanie tohto nároku. Pokiaľ ide o nárok uplatňovaný titulom SSU uviedla, že vedľajší účastník mimosúdne plnil náhradu za 400 bodov v sume 24.000,- Sk, pričom v zmysle záverov znaleckého posudku sa rovnako ani pri tomto nároku nepreukázala správnosť pôvodne vystaveného posudku o SSU. Rozsah a bodové ohodnotenie trvalých následkov je presne špecifikovaný na str. 24 a 25 znaleckého posudku. Aj v prípade SSU je zrejmé, že vedľajší účastník poskytol plnenie v omnoho väčšom rozsahu než žalobkyni skutočne prináleží. Zástupkyňa vedľajšieho účastníka mala za to, že v zmysle záverov znaleckého posudku nebola preukázaná dôvodnosť uplatňovanej náhrady, aj keď je nepochybné, že žalobkyňa utrpela zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie a zanechali v určitom rozsahu trvalé následky, avšak liečenie nie je popisované v znaleckom posudku ako mimoriadne bolestivé a ako také, ktoré by si odôvodňovalo priznanie mimoriadne odškodnenia. Pokiaľ ide o SSU, v zmysle znaleckého posudku zranenie zanechalo len následky vo forme keloidnej jazvy, ktorá podľa názoru vedľajšieho účastníka neobmedzuje žalobkyňu tak podstatným spôsobom, aby bola dôvodná aplikácia ust. § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. na tento prípad. Zo znaleckého posudku je zároveň zrejmé, že zdravotný stav žalobkyne už aj v predúrazovom období nebol celkom ideálny a vzhľadom na rôzne ochorenia, ktoré sú popisované v znaleckom posudku mala za to, že trvalé následky v kontexte s týmto zdravotným stavom žalobkyne nie sú tak podstatné, aby znamenali podstatnú zmenu kvality života a aby bolo dôvodným požadovať mimoriadne odškodnenie za SSU. Vzhľadom na uvedené zástupkyňa vedľajšieho účastníka navrhla žalobný návrh zamietnuť v celom
rozsahu. Zároveň uplatnila aj trovy konania, pozostávajúce z uhradených preddavkov na znalecké dokazovanie.
Žalobkyňa pred súdom uviedla, že s vyjadrením vedľajšieho účastníka nesúhlasí, trpí bolesťami chrbtice, následkom zranení, ktoré utrpela pri dopravnej nehode ležala 8 mesiacov, kvôli bolestiam chrbtice sa nevie zohnúť a trvala na podanom návrhu v znení jeho pripustenej zmeny.
Podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa ust. § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa ust. § 4 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.
Podľa ust. § 15 ods. 1 citovaného zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Pri posudzovaní výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal súd z vyhlášky č. 32/1960 Zb. v znení neskorších predpisov i napriek tomu, že tá bola zrušená zákonom č. 437/2004 Z.z., pričom bolo aplikované ust. § 11 Zákona č. 437/2004 Z.z., nakoľko k úrazu žalobkyne došlo pred nadobudnutím účinnosti citovaného zákona, ktorý sa stal účinným dňa 1.8.2004.
Podľa ust. § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení vyhl. č. 19/1999 Z. z. účinnej v čase vzniku bolesti, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
Podľa ust. § 4 ods. 1 cit. vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
Podľa ust. § 6 ods. 1, 2 (prvá veta) cit. vyhlášky, pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok, podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené.
Podľa ust. § 7 ods. 1, 3 cit. vyhlášky, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako účastník dopravnej nehody dňa 26.7.2002, ktorú zavinil žalovaný tým, že pri vedení osobného motorového vozidla značky Škoda Octavia nedovolenou rýchlosťou a v dôsledku nesprávnej techniky jazdy prešiel vozidlom vpravo mimo vozovku a narazil do prístrešku zastávky MHD a čakajúcich cestujúcich vrátane žalobkyne, utrpela zranenia, na následky ktorých sa liečila a bola práceneschopná do 31.3.2003. Uvedené nebolo medzi účastníkmi sporné.
Sporné nebolo medzi účastníkmi konania ani to, že vedľajší účastník realizoval v prospech žalobkyne poistné plnenie, ktoré nahrádza príjem v sume 6.022,- Sk (199,89 eur), plnenie bolestného v sume 4.050,- Sk (134,44 eur) a plnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 24.000,- Sk (796,65 eur).
Žalobným návrhom sa žalobkyňa pôvodne domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej titulom bolestného sumu 6.450,- Sk (214,10 eur) a sumu 500.000,- Sk (16.596,96 eur) titulom sťaženia spoločenského uplatnenia všetko so 17% ročným úrokom z omeškania odo dňa právoplatnosti rozsudku a na náhradu trov konania.
Na pojednávaní konanom dňa 1.10.2012 prostredníctvom právneho zástupcu a na podkladoch vykonaného znaleckého dokazovania žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 298,50 eur titulom bolestného a 597 eur titulom SSU a to všetko so 17% ročným úrokom z omeškania odo dňa právoplatnosti rozsudku a na náhradu trov konania.
Vzhľadom na vedľajším účastníkom vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku v časti bolestného, keď mal vedľajší účastník za to, že nedošlo ku kvalifikovanému uplatneniu tohto nároku, keďže žalobkyňa v pôvodnom návrhu zo dňa 23.6.2006 tvrdila, že jej patrí odškodnenie titulom bolestného za 175 bodov (10.500,- Sk), pričom vedľajší účastník plnil len vo výške 4.050,- Sk a tento nárok si uplatnila ako rozdiel v sume 6.450,- Sk, pretože posudkom zo dňa 21.4.2004 (č.l. 12) bolo bolestné hodnotené počtom bodov 91,87 nie 175 bodov, musel sa súd zaoberať aj touto námietkou. V danom prípade má súd za to, že nárok žalobkyne premlčaný nie je, i napriek tomu, že v pôvodnom návrhu (zo dňa 23.6.2006) si uplatnila nárok na náhradu bolestného na základe posudku o SSU, o zmenu petitu návrhu však žiadala až po tom, čo jej bol doručený znalecký posudok vypracovaný Úradom súdneho lekárstva zo dňa 30.3.2012 a teda vtedy sa dozvedela aká výška bodového ohodnotenia bolestného jej prináleží.
Pri návrhu na zmenu žalobného petitu vychádzala žalobkyňa zo znaleckého posudku č. 4/2011 zo dňa 20.3.2012 vypracovaného Úradom súdneho lekárstva a forenznej traumatológie v Žiline, ktorým bolo bolestné ohodnotené počtom bodov 75 a SSU počtom bodov 150. Pokiaľ ide o bolestné žalobkyňa mala za to, že v zmysle záverov znaleckého posudku má právo požadovať navýšenie na dvojnásobok a navrhla, aby 75 bodov bolestného bolo ustálených na 150 bodov. Zo znaleckého posudku Úradu súdneho lekárstva vyplýva (str. 24 posudku, čl. 343), že bodové ohodnotenie bolestného bolo stanovené na 75 bodov, vrátane jeho zvýšenia pri pol. č. 110 - pomliaždenie gluteálnej oblasti panvy. Uvedené poranenie je v zmysle čl. II prílohy vyhl. č. 32/1965 Zb. hodnotené počtom bodov 15, pričom znaleckým posudkom bolo zvýšené o 50%, t.j. o 7,5 bodu z dôvodu komplikovaného hojenia poranenia pri infekcii. Celkové bodové ohodnotenie bolestného tak predstavuje 75 bodov. Zo záveru znaleckého posudku zároveň vyplýva, že ostatné zranenia žalobkyne utrpené pri dopravnej nehode nespĺňajú podmienky na zvýšenie bodového ohodnotenia bolestného.
Pokiaľ ide o SSU žalobkyňa žiadala, aby súd bodové ohodnotenie SSU znaleckým posudkom stanovené v počte bodov 150 - pol. č. 431c keloidné jazvy po poraneniach, popáleninách alebo po operačných
zákrokoch podľa lokalizácie, zvýšil o 100% z dôvodov, že keloidná jazva v dĺžke 20 cm je trvalá a nemožno predpokladať žiadnu zmenu, pričom táto jazva spôsobuje žalobkyni lokálne bolesti pri sedení a ležaní na pravej strane. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že odškodnenie v danej položke 431c) u ženy v rozsahu 30 cm2 až 250 cm2 povrchu tela je hodnotená v rozsahu 100 - 250 bodov. Vzhľadom na rozsah jazvy a jej umiestnenia na tele, ktoré nie je v lokalizácii bežne viditeľnej, znalecká organizácia hodnotila SSU počtom bodov v dolnej polovici rozpätia a to počtom bodov 150.
Zo záveru znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že po zhodnotení zdravotnej dokumentácie a vyšetrení žalobkyne obmedzenia a následky úrazu neodôvodňujú zvýšenie základného bodového ohodnotenia u sťaženia spoločenského uplatnenia (uvedené závery vyplynuli aj zo znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Z. S.).
Pokiaľ ide o námietky žalobkyne, že trpí bolesťami chrbtice, kvôli ktorým sa nedokáže zohnúť, má problémy pri vykonávaní domácich prác, tŕpnu jej ruky, a z týchto dôvodov má výrazné obmedzenie ako v pracovnom uplatnení tak aj v súkromnom živote, poukazuje súd na závery znaleckých posudkov, v zmysle ktorých ochorenia, pre ktoré je žalobkyňa v súčasnosti liečená (arteriálna hypertenzia II WHO, hyperglykémia - zvýšená hladina cukru, hypercholesterolémia - zvýšená hladina cholesterolu v krvi, obezita spôsobená nadmerným príjmom potravy, poruchy srdcového rytmu, chronická venózna insuficiencia na dolných končatinách, drobné paraplevické cysty ľavej obličky, cysty ľavého laloka pečenie, chronický vertebrogénny syndróm - chronické bolesti chrbtice) nevznikli ako následok dopravnej nehody dňa 26.7.2002 a ani s ňou nijako nesúvisia.
Následkom dopravnej nehody bol u žalobkyne vznik hematómu v pravej zadnici s komplikovaným priebehom a nutnosťou opakovanej chirurgickej intervencie a napokon plastiky. Ako trvalé pretrvávajú bolesti v tejto oblasti, ktoré sú t. č. menšej intenzity. Bolesti sa zvýrazňujú pri sedení a tiež pri ležaní na pravej strane, čo ju obmedzuje pri nutnosti dlhšieho sedenia. Uvedené ťažkosti ju však neobmedzujú pri bežných fyzických činnostiach.
Ťažkosti žalobkyne súvisiace so zmenami na chrbtici a neurologické obtiaže nie sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Uvedené vyplynulo zo záverov znaleckého posudku vypracovaného Úradom súdneho lekárstva.
Vykonaným dokazovaním predovšetkým znaleckými posudkami mal súd za to, že u žalobkyne neboli boli splnené predpoklady na zvýšenie bolestného na dvojnásobok, t. j. na 150 bodov, nakoľko zranenia utrpené pri dopravnej nehode nespĺňajú podmienky na jeho zvýšenie. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že pri liečbe poranení utrpených pri dopravnej nehode vznikli síce komplikácie (komplikované, sekundárne hojenie poranenia v oblasti zadnice v dôsledku infekcie rozsiahleho podkožného krvného výronu) avšak uvedená komplikácia pri takomto type poranenia nie je neobvyklá a môže sa vyskytnúť aj pri adekvátne a správne poskytovanej liečbe a zdravotníckej starostlivosti. Liečenie žalobkyne teda prebiehalo štandardným spôsobom. Ostatné zdravotné ťažkosti žalobkyne (bolesti chrbtice, neurologické ťažkosti ako aj ochorenia na ktoré je v súčasnosti liečená) však nie sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.
Odškodnenie za bolesť sa určuje vo forme jednorazovej peňažnej sumy podľa vyššie citovanej vyhlášky. Výška náhrady závisí predovšetkým od lekárskeho hodnotenia, ktoré však nie je rozhodujúce pre posúdenie výšky poskytnutej náhrady, ale tvorí základ pre určenie výšky tejto náhrady. Vedľajší účastník realizova
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.