Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-54-2012.pdf
PDF · 76.46 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/54/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s., Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpený advokátskou kanceláriou Cipciar & partners, s.r.o., Bratislava, Haburská 49/F, IČO: 36 716 669, proti odporcom: v 1. rade E. Q., trvale bytom E., T. Y. XXXX/XX, a v 2. rade E. J., bytom tamtiež, t.č. obaja na neznámom mieste, obaja zastúpení opatrovníčkou Mgr. J. R., zamestnankyňou Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie sumy 3.367,48 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 17C/135/2011-72 zo dňa 29. novembra 2011 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcom sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.604,74 eur spolu s úrokom z omeškania, ktorý presne špecifikoval výškou i termínom splatnosti, navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 538,25 eur. Odporcovi v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 117,19 eur s úrokom vo výške 25% ročne od 01.01.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, najmä predloženou zmluvou o úvere zo dňa 29.10.2003 a zmluvou o bežnom účte, s poukazom na príslušné články zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami § 497, § 499, § 501, § 502 ods. 1 a 2 a § 503 ods. 1 až 3 Obch. zák. Poukázal na ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne na ustanovenie § 2 písm. b), § 1 ods. 3, § 4 ods. 1, 2, 3 a 5. Dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný, avšak nie v celom rozsahu. Za dôvodný považoval nárok navrhovateľa v rozsahu 2.604,74 eur. Táto suma pozostáva z istiny 1.988,09 eur a dohodnutých úrokov vyčíslených do 28.07.2010 vo výške 616,65 eur. Úroky z omeškania do 28.07.2010 vo výške 645,55 eur súd prvého stupňa nepriznal, pretože boli počítané vo výške 15% p.a., čo je v rozpore s ustanovením § 517 ods. 2 OZ. Navrhovateľovi priznal úroky z omeškania odo dňa, odkedy sa odporcovia dostali do omeškania po výzve o zosplatnení úveru, t.j. od 16.03.2008. Úroky z omeškania zamietol len v časti prevyšujúcej zákonný úrok z omeškania, t.j. nad 8,5% ročne od 16.03.2008 do zaplatenia. Debetný zostatok vo výške 117,19 eur je predmetom výroku II. rozsudku, pretože na jeho zaplatenie je možné zaviazať len odporcu v 1. rade. Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci len nepatrný neúspech, súd prvého stupňa priznal plnú náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Poukazoval na to, že súd prvého stupňa zamietol navrhovateľom uplatnený nesporný nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 645,55 eur. Táto suma predstavuje vyčíslený úrok z omeškania do dňa výpisu z bankovej knihy navrhovateľa, t.j. do dňa 28.07.2011. Účastníci si v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.10.2003 dohodli vyslovene sadzbu úroku z omeškania vo výške 15% p.a. Suma vyčísleného úroku z omeškania vo výške 645,55 eur bola jasným a nesporným spôsobom preukázaná. Navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno ohľadom tejto sumy, riadne dôkaznými prostriedkami preukázal svoj nárok na istinu, úroky z omeškania, čo do výšky uplatneného príslušenstva pohľadávky, výšky úrokových sadzieb i právneho dôvodu uplatneného príslušenstva pohľadávky. Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a zaviazal odporcov v 1. a v 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 3.367,48 eur spolu s úrokom zo sumy 1.988,09 eur vo výške 12,40% ročne od 29.07.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 2.604,74 eur vo výške 9% ročne od 29.07.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia, ktoré budú vyčíslené do troch dní od vyhlásenia rozsudku, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu, odporcu v 1. rade zaviazal, aby navrhovateľovi zaplatil sumu 117,19 eur spolu s úrokom vo výške 25% ročne od 01.01.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ak podľa názoru odvolacieho súdu neexistuje dôvod na zmenu napadnutého uznesenia navrhoval, aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 166,24 eur za jeden úkon právnej služby a režijný paušál, DPH 10%.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Súd prvého stupňa vo veci správne postupoval, ak priznal navrhovateľovi istinu a úroky z omeškania vo výške, určenej právnym predpisom vo vzťahu k obom odporcom. Sumu 117,19 eur je povinný zaplatiť navrhovateľovi len odporca v 1. rade, nemožno zaviazať na toto plnenie aj odporkyňu v 2. rade, prípadne oboch odporcov dvakrát, ako to žiada navrhovateľ.
Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého ako i z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, listinných dôkazov, že žiadne skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul, a vec je i správne právne posúdená.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešným odporcom ich náhradu nepriznal z dôvodu, že im trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.