Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/53/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: 365.bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 47232471, o primerané finančné zadosťučinenie 2.424,74 eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 400,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 19.05.2023 domáhala voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.424,74 eur.

1.1 Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. o vydanie bezdôvodného obohatenia bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľa úspešná. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 23.11.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.12.2021, sp.zn. , ktoré nadobudli právoplatnosť 19.01.2022, bola úspešná v uplatňovanom nároku. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol:

- odsek 16. odôvodnenia: „Žalobkyňa ako fyzická osoba - spotrebiteľ uzatvorila so žalovaným dňa 4.8.2011 zmluvu o úvere konsolidácia č. 9975576788, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 6 450 Eur s uvedením výšky mesačnej splátky 178,07 Eur, výšky úrokovej sadzby 19 %, poistenia schopnosti splácať úver - základný súbor poistenia, dátumu splatnosti prvej splátky 25.9.2011, dátumu každej ďalšej splátky vždy k 25. dňu mesiaci, dátumu konečnej splatnosti úveru 20.8.2016, počtu splátok 60, RPMN 20,98 %, priemernej hodnoty RPMN 20,56 % a celkovej výšky nákladov 3 701,31 Eur.“

- odsek 17. odôvodnenia: „Žalobkyňa žalovanému titulom splátok úveru poukázala úhrady v celkovej výške 11 770,74 Eur.“

- odsek 26. odôvodnenia: „Rozsudkom zo dňa 15.05.2019 výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2.896 s 5 % úrokom z omeškania ročne od 30.01.2019 do zaplatenia; výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol, výrokom III. vo vzťahu k výroku I. a II. priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 8 %, výrokom IV. určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere č. 9975577688 zo dňa 04.08.2011 v bode 6. je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a výrokom V. vo vzťahu k výroku IV. priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

- odsek 28. odôvodnenia: „Podľa názoru súdu I. inštancie však v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentoval údaj o všetkých predpokladov použitých pre výpočet RPMN a preto sa predmetný spotrebiteľský úver v súlade s ust. považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda žalobkyni vznikla iba povinnosť vrátiť žalovanému istinu poskytnutého úveru.“

- odsek 29. odôvodnenia: „Z predložených listín nesporne vyplynulo, že žalovaný na základe predmetnej úverovej zmluvy poskytol žalobkyni úverové prostriedky v celkovej výške 6.450 EUR a žalobkyňa realizovala v jeho prospech úhrady vo výške 11.770,74 EUR, teda má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.320,74 EUR.“

- odsek 30. odôvodnenia: „S poukazom na vznesenú námietku premlčania súd I. inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v subjektívnej premlčacej dobe, avšak v danom prípade je vylúčená aplikácia 10 ročnej objektívnej premlčacej doby s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. .“

- odsek 31. odôvodnenia: „Na základe uvedeného, preto vyhovel žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia iba vo výške úhrad žalobkyne realizovaných v prospech žalovaného nad istinu poskytnutého úveru v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby, teda od 14.01.2016 a zároveň v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe od 01.03.2016 v celkovej výške 2.896 EUR.“

- odsek 33. odôvodnenia: „Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 18.06.2020 pod sp. zn. potvrdil rozsudok okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, výroku III. a V. o priznaní žalobkyni voči žalovanému nároku na náhradu trov konania v rozsahu 8 % vo vzťahu k výrokom I. a II. a 100 % vo vzťahu k výroku IV; v uvedenej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie.“

- odsek 34. odôvodnenia: „Odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí nestotožnil s názorom súdu I. inštancie o vylúčení desaťročnej objektívnej premlčacej doby. Uviedol, že zo žiadnych slov uznesenia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. priamo ani nepriamo nevyplýva záver o vylúčení desaťročnej objektívnej premlčacej doby.“

- odsek 40. odôvodnenia: „V prejednávanej veci odvolací súd posúdil bezdôvodné obohatenie ako úmyselné, pričom konštatoval nepriamy úmysel získať majetkový prospech bez právneho dôvodu na úkor žalobcu. Z napadnutého rozsudku možno vyvodiť, že uvedený nepriamy úmysel je daný určitými faktormi a okolnosťami, ktoré mali spočívať v profesionálnosti a odbornosti. Dovolací súd však vzhľadom na vyššie uvedené závery konštatoval, že tento záver odvolacieho súdu o úmyselnom bezdôvodnom obohatení, ktorému zodpovedá desaťročná objektívna premlčacia doba správny nie je.“

- odsek 41. odôvodnenia: „Keďže v predmetnej veci je súd I. inštancie v zmysle ust. viazaný názorom odvolacieho súdu o aplikácii desaťročnej objektívnej doby v predmete uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, potom vzhľadom na dátum uzatvorenej zmluvy o úvere 04.08.2011 a dátum podanej žaloby 14.01.2019 musel dospieť k záveru, že žalobkyňa si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila v rámci desaťročnej objektívnej premlčacej doby.“

- odsek 42. odôvodnenia: „Keďže v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentoval údaj o všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, potom sa predmetný spotrebiteľský úver v súlade s ust. považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda žalobkyni vznikla iba povinnosť vrátiť istinu poskytnutého úveru.“

- odsek 43. odôvodnenia: „Z predložených listín nesporne vyplynulo, že žalovaný na základe predmetnej úverovej zmluvy poskytol žalobkyni úverové prostriedky v celkovej výške 6.450 EUR a žalobkyňa realizovala v jeho prospech úhrady vo výške 11.770,74 EUR teda má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.320,74 EUR.“

- odsek 44. odôvodnenia: „Keďže súd I. inštancie rozsudkom zo dňa 15.05.2019 priznal žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.896 EUR s prislúchajúcim úrokom z omeškania od 30.01.2019 do zaplatenia, potom pri aplikácii desaťročnej objektívnej premlčacej doby vyhovel žalobe aj v zostávajúcej časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.424,74 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne určeným v súlade s ust. Nariadenia vlády č. od 30.01.2019 do zaplatenia.“ Ako spotrebiteľka si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie (ďalej aj len „PFZ“) za porušenie svojich spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Výška PFZ preto nemôže mať len symbolický význam, nakoľko PFZ, len v symbolickej výške, nemôže byť ani primeraným ani spravodlivým. Na rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia existujúcich v právnom poriadku Slovenskej republiky (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len

na dovŕšenie nápravy, tak pri inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme. Vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka je jediným objektívnym kritériom, ktoré by malo byť rozhodujúcim pre určenie výšky PFZ, suma o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil, alebo sa chcel obohatiť. Keďže je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, došlo k splneniu hypotézy , primerané finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 2.424,74 eur, pričom nárok tak ako ho požaduje, zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil o túto sumu.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť.

2.1 Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že finančné zadosťučinenie nie je koncipované ako sankcia veriteľovi, ale ako náprava pre dlžníka. Ustanovenie nemožno vykladať tak, že právo na primerané finančné zadosťučinenie má každý spotrebiteľ, ktorý vytkne a to úspešne, napr. nejakú vadu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poskytnutím finančného zadosťučinenia má byť kompenzovaná istá ujma, ktorá spotrebiteľovi v dôsledku porušenia práv priznaných mu právnymi predpismi dodávateľom vznikla. Na to aby sa mohla žalobkyňa domáhať priznania primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné, aby mala v prvom rade právoplatný rozsudok, v tomto prípade o určení neprijateľných zmluvných podmienok. Bez existencie takéhoto právoplatného rozhodnutia nie sú splnené podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovanému nebolo jasné z čoho vychádzala žalobkyňa pri určení výšky finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa výšku PFZ žiadnym spôsobom neodôvodnila a ani v tomto smere nepredložila a nenavrhla žiaden dôkaz. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu súdu.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje, aby rozhodnutie súdu v základnom konaní muselo výslovne obsahovať vo výroku porušenie konkrétneho ustanovenia. Je predsa zrejmé, že určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a následná povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie muselo predchádzať porušenie noriem spotrebiteľského práva žalovaným. Zákon o spotrebiteľských úveroch je vo vzťahu k zákonu o ochrane spotrebiteľa osobitným predpisom, pričom je jedným z najtypickejších príkladov, ktoré ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa ako osobitný predpis predpokladá. Porušením primárnej povinnosti zo strany žalovaného došlo k vzniku sekundárneho zákonného následku v podobe sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru a povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. Následné uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia na súde je len následkom vyplývajúcim z bezdôvodného ohrozenia práv spotrebiteľa spôsobilého privodiť mu ujmu. Vzhľadom na charakter a stupeň porušenia práv a povinností daných spotrebiteľskými právnymi normami považuje uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia za adekvátnu. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu, pričom prípadné sankcie vyplývajúce z opatrení dohľadných orgánov by boli neporovnateľne prísnejšie. Poukázala na to, že ujma, ktorá jej konaním žalovaného vznikla nebola len v akademickej rovine, pretože porušenie zo strany žalovaného malo bezpochyby majetkový charakter. Zároveň uplatňovaním jej legitímneho nároku v súdnom konaní bol narušený nielen jej bežný život, ale aj znížený rodinný rozpočet.

4. Súd vykonal dokazovanie listinami (rozsudok Okresného súdu Prešov a rozsudok Krajského súdu v Prešove), ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4.1 Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 23.11.2020, č.k. -181, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.12.2021, č.k. -314, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2.424,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.01.2019 do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

5. Podľa o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "") a označovanie výrobkov cenami.

6. Podľa o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

7. Podľa posledná veta o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

8. Podľa posledná veta o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu , či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

10. Základným o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v až 54 , zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. , zo dňa 14.09.2016, v ktorom tento súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.

11. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie svojich práv ustanovených osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. , v dôsledku čoho bol žalovaný zaviazaný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Súd má teda za to, že pokiaľ bola žalobkyňa úspešná v predchádzajúcom spore pri uplatnení porušenia jej práv ako spotrebiteľa, základ nároku je daný. 12. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však PFZ nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu, konkrétne zo závažnosti porušenia práva či povinnosti voči spotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán protiprávnemu konaniu. Súd pri svojom rozhodovaní vzal zreteľ na to, že na strane žalobkyne vznikla ujma v podobe zmenšenia jej majetku, keďže úver preplatila.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške 400,- eur splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením bol aj rozsudky vydané v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. , a sú ním aj odôvodnenia týchto rozsudkov) a teda, že bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobkyňu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej, ale aj generálnej prevencie, a zároveň bude odmenou pre žalobkyňu, že sa nekalému konaniu žalovaného nepodrobila, ale napriek

nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii, akú si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustila do sporu s ním. Výška priznaného PFZ predstavuje iba cca 16,5 % sumy, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne obohatil. V prevyšujúcej časti súd preto žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s . Podľa tohto ustanovenia môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj ). Ide o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Aj v súčasnosti podľa v spojení s a sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ), pričom základom pre výpočet trov právneho zastúpenia bude suma priznaného plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).