Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-200-2012.pdf
PDF · 73.29 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/200/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. novembra 2012 takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý : Z. S. , nar. XX.XX.XXXX v N., okres Prievidza, trvale bytom G. S. č. XXX, okres Prievidza, prechodne bytom A., M. T. č. XX/X, nezamestnaný,
j e v i n n ý , ž e
hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry S. N., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, číslo 13P 507/2010-12 zo dňa 10. novembra 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. novembra 2010, bol zaviazaný platiť matke dcéry G. N. výživné 100 eur mesačne a to do 5-teho dňa v mesiaci, plneniu tejto povinnosti sa v G. S. vyhýbal od 01. júla 2010 do 06. novembra 2012 tým, že jeden zamestnávateľ s ním skončil pracovný pomer na jeho žiadosť, následne bol zamestnaný v zahraničí do júna 2011 a dňa 16. novembra 2011 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu, od decembra 2010 do decembra 2011 zaplatil G. N. sumu 315 eur a v septembri 2012 sumu 100 eur, čím zostal dlhovať na výživnom sumu 2.485 eur,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného,
t ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 313/2011 Z.z.
a za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Z. S., vypočul svedkyňu G. N., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra trestov.
Obžalovaný Z. S. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že uznáva vinu za spáchaný skutok uvedený v obžalobe, súd jeho vyhlásenie neprijal. Obžalovaný tak, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní doznal spáchanie trestnej činnosti. Uviedol, že je pravdou, že rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 13P 507/2010 zo dňa 10. novembra 2010 bola schválená rodičovská dohoda, kde sa zaviazal prispievať na maloletú dcéru sumou 100 eur, uhradiť zameškané výživné, pričom bežné výživné mal zaplatiť vždy do 5-teho dňa v mesiaci. Uviedol, že výživné za celé obdobie zaplatil v celkovej výške 415 eur, pričom naposledy zaslal matke maloletého dieťaťa výživné v mesiaci september 2012. Uviedol, že v roku 2010 pracoval vo firme A. s.r.o. H., kde mesačne zarábal okolo 500 eur, pričom dňa 30. septembra 2010 dal výpoveď, lebo si našiel prácu v zahraničí a to v O. v C., kde mesačne zarábal okolo 1.200 eur. Z C. od zamestnávateľa odišiel z toho dôvodu, že peniaze nedostával naraz, ale v 4 - 5 splátkach. O. uviedol, že žiadnemu zamestnávateľovi nenahlasoval svoju vyživovaciu povinnosť, po návrate zo zahraničia ho živila jeho priateľka a v súčasnej dobe ho živia jeho rodičia. Na záver uviedol, že sa bude snažiť zameškané výživné uhradiť, svoje konanie ľutuje.
Svedkyňa G. N. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 13P 507/2010 zo dňa 10. novembra 2010 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu maloletej dcéry sumou 100 eur, pričom obžalovaný až do dňa hlavného pojednávania si túto povinnosť neplnil. Uviedla, že je pravdou, že obžalovaný jej za uvedené obdobie poslal na výživu dcéry len sumu 415 eur, pričom posledné výživné jej obžalovaný zaslal v septembri 2012 vo výške 100 eur. Svedkyňa uviedla, že aj napriek tomu, že bolo nariadené exekučné konanie, exekútorovi sa nepodarilo žiadne výživné vymôcť. Na záver svojej výpovede svedkyňa uviedla, že neplnenie výživného nemalo nepriaznivé následky na ďalší vývin dieťaťa, jej výživu dokázala zabezpečiť.
Obžalovaný okrem samotného doznania, výpovede svedkyne G. N. je z konania usvedčený aj listinnými dôkazmi a to rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 13P 507/2010 zo dňa 10. novembra 2010, z ktorého vyplýva, že bola schválená rodičovská dohoda, kde sa obžalovaný zaviazal prispievať na výživu maloletej dcéry sumou 100 eur. V spise sa nachádzajú rodný list maloletého dieťaťa, správa o návšteve školy, ústrižky poštových poukážok ohľadne uhradeného výživného, okrem mesiaca september 2012. Zo správy od spoločnosti A. s.r.o. vyplýva, že obžalovaný u nich pracoval od 01. marca 2010 do 01. októbra 2010, kedy bol ukončený pracovný pomer na žiadosť obžalovaného, pričom obžalovaný dosahoval priemerný zárobok vo výške 526,57 eur.
Z obsahu spisu Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 20/2011 vyplýva, že obžalovaný bol rozsudkom zo dňa 26. júna 2012 uznaný vinným pre prečin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 ods.1,2 Trestného zákona, pre prečin krádeže podľa § 212 ods.1,3 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky, bola mu uložená povinnosť počas skúšobnej doby uhradiť poškodenej strane spôsobenú škodu, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22. septembra 2012. Súd po prevedenom dokazovaní, zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, vzhľadom na samotné doznanie obžalovaného, výpoveď svedkyne G. N., vzhľadom na listinné dôkazy, súd mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 13P 507/2010 zo dňa 10. novembra 2010 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu dcéry výživným vo výške 100 eur vždy do 5-teho dňa v mesiaci. Z prevedeného dokazovania taktiež vyplýva, že obžalovaný za celé obdobie na výživu poslal výživné len vo výške 415 eur. Z dôvodu, že obžalovaný si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť voči svojej maloletej dcére, hoci mal finančné prostriedky, súd preto jeho konanie kvalifikoval tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Trestného zákona. Podľa názoru súdu, obžalovaný si vyživovaciu povinnosť mohol plniť, pretože z prevedeného dokazovania jednoznačne vyplýva, že obžalovaný mal trvalé zamestnanie, pričom z tohto zamestnania odišiel na základe svojej žiadosti, neskôr pracoval v zahraničí, kde mal dostatok
finančných prostriedkov, teda mal dostatočný príjem na úhradu výživného, resp. keď by bol evidovaný na Úrade práce, tak by poberal dávky a z týchto by aspoň čiastočne mohol vyživovaciu povinnosť plniť.
Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na tom, aby bola zabezpečená riadna výživa maloletého dieťaťa. Motívom konania obžalovaného bola nezodpovednosť. Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť v tom, že k trestnej činnosti sa doznal, túto oľutoval, priťažujúcou okolnosťou je to, že trestnej činnosti sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby.
K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe, bol riešený v priestupkovom konaní. Doposiaľ bol štyrikrátkrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 20/2011 zo dňa 26. júna 2012 k podmienečnému trestu odňatia slobody.
Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia ustanovenia § 38 ods.2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v prvej polovici zákonom takto stanovenej trestnej sadzby v trvaní dvanásť mesiacov. Z dôvodu, že v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súd mal za to, že takto uložený nepodmienečný trest bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.