Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/195/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľky: Y. W., nar. X.X.XXXX, bytom S. T. Ž., I. Y. XXXX/XX, U.. Č.. S. T. Ž., Y. X, štátny občan SR, zast. N.. J. X., Z. G. G. D. T. F., I.. M.. Š. X proti odporcovi: D. W., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, U.. Č.. D. Ú. T. D. U. B. G. D. R. T. C., štátny občan SR o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode: D. W., nar. XX.X.XXXX, J. W., nar. X.X.XXXX, W. W., nar. X.X.XXXX, Z. W., nar. XX.X.XXXX, G. W., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Nové Zámky takto

rozhodol:

Súd manželstvo Y. W., rod. H., nar. X.X.XXXX a D. W., nar. XX.X.XXXX, uzavreté XX.X.XXXX vo S. T. Ž., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 16, ročník 1998, na strane 69, pod poradovým číslom 14 rozvádza.

Súd maloleté deti W.: D., T.. XX.X.XXXX, J., T.. X.X.XXXX, W., T.. X.X.XXXX, Z., T.. XX.X.XXXX, G., T.. XX.XX.XXXX zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otec je povinný prispievať na výživu mal. D., I.. J., I.. W., I.. Z. Z. I.. G. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Súd styk otca s maloletými deťmi na čas po rozvode n e u p r a v u j e.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

Súd p r i z n á v a navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov.

Súd n e z a v ä z u j e odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom, pretože ich manželstvo je len formálne a neplní svoj účel z toho dôvodu, že odporca nadviazal mimomanželskú známosť s inou ženou a z tohto vzťahu sa narodilo i mal. dieťa. B. N. U.. Č.. D. D. U., intímne sa nestýkajú a spoločne nehospodária asi 3 roky. Obnovenie manželského spolužitia v žiadnom prípade do úvahy neprichádza. Mal. deti na čas po rozvode žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, otca zaviazať na platenie výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé dieťa, styk otca s mal. deťmi neupraviť vzhľadom na to, Ž. U.. Č.. N. B. S. D. D. U..

Právna zástupkyňa navrhovateľky vyzvala odporcu výzvou zo dňa 2.7.2012, aby sa vyjadril k návrhu na rozvod manželstva a k úprave práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode a zároveň, aby uviedol, či súhlasí s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Odporca doručil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že chce byť rozvedený bez jeho prítomnosti, súhlasí, čoho dôkazom je jeho podpis č. l. /24/.

Súd pojednával v neprítomnosti odporcu podľa , ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané dňom 4.10.2012 a netrval na tom, aby súd zabezpečil jeho účasť na pojednávaní. Súd doručil odporcovi návrh na vyjadrenie uznesením spolu so žiadosťou o vyjadrenie, či trvá na osobnej účasti na pojednávaní, ktoré prevzal a rovnako urgoval i vyjadrenie k návrhu a vyjadrenie k účasti sa na pojednávaní, čoho dôkazom je doručenka zo dňa 4.10.2012. Odporca okrem uvedeného listinného dôkazu na č. l. /24/ na výzvy súdu nijakým spôsobom nereagoval.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením predložených listinných dôkazov: sobášny list, rodné listy detí, správa z ÚPSVaR T. F.Á. o poberaní dávok v hmotnej núdzi za r. 2012 navrhovateľkou a spoločne posudzované osoby, správa o poslednom spoločnom bydlisku účastníkov z Obecného úradu S. T. Ž., správa z Ú. R.V. T. C. ohľadne príjmu odporcu, správa o prešetrení pomerov kolíznym opatrovníkom, písomné vyjadrenie odporcu z č. l. /24/, prípis práv. zást. navrhovateľky adresovaný odporcovi zo dňa 2.7.2012, pripojené spisy tun. súdu a o rozvod manželstva účastníkov a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľka vo svojej výpovedi upresnila, že manželstvo uzavreli z lásky. K narušeniu manželských vzťahov došlo z dôvodu, že odporca začal nadmieru požíval alkoholické nápoje a pod vplyvom alkoholu sa správal brutálne, slovne a fyzicky ju napádal a všetky incidenty prebiehali hlučne a odohrávali sa pred mal. deťmi. Pod vplyvom správania odporcu začala mať psychické problémy a trpeli aj mal. deti. Odporca počas manželstva nadviazal mimomanželskú známosť a pred 2 rokmi sa z tohto vzťahu narodilo mal. dieťa. Odporca žil u svojej družky, chodil domov iba raz do mesiaca, kedy jej bral peniaze. S odporcom sa intímne nestýka asi 3 roky a od tejto doby ani spoločne nehospodária. Počas manželstva ju odporca nespočetne veľakrát fyzicky napadol a pod vplyvom alkoholu bol agresívny. O odporcu sa nezaujíma, nie je s ním v kontakte, odkedy je vo výkone trestu a nechce s ním už žiť. Jej citové väzby úplne ochladli. Na návrhu trvá i z toho dôvodu, že v podstate i už predtým podala návrh na rozvod dňa 18.8.2010 a konanie bolo vedené na tun. súde pod sp. zn. , ktoré bolo zastavené uznesením zo dňa 14.11.2011 podľa . Keďže sa vo veci nerozhodovalo opäť si podala druhý návrh dňa 5.5.2011.

Z pripojeného spisu tun. súdu má súd preukázané, že uznesením -13 zo dňa 13.5.2011 súd konanie zastavil podľa s poukazom na .

Kolízny opatrovník mal. detí vykonal šetrenie v rodine navrhovateľky a zo správy zo dňa 17.10.2012 má súd preukázané, že matka s mal. deťmi býva v rodinnom dome, ktorý pozostáva z dvoch izieb a kuchyne bez sociálneho zariadenia. Jednu izbu obýva ona s mal. deťmi a v druhej izbe býva jej švagriná. S otcom mal. detí nežije od 2.8.2011, kedy sa otec odsťahoval k svojej priateľke. Je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 249 eur a rodinné prídavky v sume 112,70 eur. So starostlivosťou o mal. deti jej pomáhajú blízki rodinní príslušníci. Počas pohovoru mal. deti zhodne uviedli, že s mamou sa im býva dobre, lebo sa o nich stará, varí a perie na nich. O rozvode manželstva rodičov vedia, vyjadrili sa, že chcú žiť naďalej s matkou. Podľa vyjadrenia detí im otec nechýba, lebo keď s nimi žil v spoločnej domácnosti videli, ako ich matku napadol a bral jej peniaze. S otcom sa stretávať nechcú.

Kolízny opatrovník po vykonanom dokazovaní navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazať na platenie výživného v minimálnej sume v súlade so zákonom a styk otca s mal. deťmi neupraviť.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

V § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, respektíve rodiny založenej manželstvom. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t. j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú hlboko, vážne a trvale narušené, nie je tu predpoklad obnovenia manželského spolužitia z dôvodu úplného citového odcudzenia navrhovateľky, pre agresívne správanie odporcu. Manželstvo účastníkov neplní funkcie stanovené v Zákone o rodine, spoločne nehospodária 3 roky, intímne sa nestýkajú rovnakú dobu a v podstate nežijú v spoločnej domácnosti, odkedy je odporca vo výkone trestu, t. j. od 30.7.2011. Súd má za to, že nie je možné zistené príčiny rozvratu manželstva a to úplné citové odcudzenie a stratu dôvery navrhovateľky odstrániť a nie je tu žiadny predpoklad obnovenia manželského spolužitia, čoho dôkazom je i tá skutočnosť, že navrhovateľka už viackrát podala návrh na rozvod a prvýkrát to bolo 18.8.2010. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že odporca vlastne s návrhom na rozvod manželstva súhlasil viď č. l. /24/. Ostatné skutočnosti ohľadne nadviazania mimomanželského vzťahu odporcom a narodenie mal. dieťaťa súd bližšie neskúmal, pretože má za to, že i vyššie uvedené skutočnosti, ktoré boli preukázané boli dôvodom pre vyhovenie návrhu na rozvod manželstva a tieto skutočnosti vo svojich výpovediach potvrdili i mal. deti. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia a po zistení objektívnych príčin rozvratu manželstva, ktoré nie sú len prechodného charakteru súd návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd mal. deti vzhľadom na zistené a preukázané skutočnosti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o ne od narodenia stará a poskytuje im každodennú opateru a starostlivosť, čo potvrdili i mal. deti a jednoznačne sa vyjadrili, že chcú žiť s matkou. Matka má vytvorené primerané podmienky na starostlivosť a výchovu mal. detí, tak, ako to vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka. Otec mal. detí je vo výkone trestu od 30.7.2011, predpokladaný dátum prepustenia je 30.7.2013. T. č. nie je pracovne zaradený. Vzhľadom na to, že momentálne otec mal. detí žiadny preukázateľný príjem nemal, pri určení výšky výživného na mal. deti súd vychádzal zo zákonného ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine a určil výživné na každé mal. dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Súd styk otca s mal. deťmi na čas po rozvode neupravil s poukazom na vykonané dokazovanie a vyjadrenia detí, ktoré jednoznačne uviedli, že s otcom sa stretávať nechcú a v čase rozhodovania súdu je nepochybné, že stretávanie nie je možné, pretože otec mal. detí sa t. č. nachádza vo výkone trestu. Pri rozhodovaní súd zohľadnil i tú skutočnosť, že mal. deti nie sú v kontakte s otcom od 30.7.2011 a aj predtým sa s ním stretávali len občas, keď ich navštevoval asi raz do mesiaca. Súd nepopiera, že po zmene pomerov má otec právo podať si návrh na úpravu styku s mal. deťmi.

Podľa nepriznal súd účastníkom právo na náhradu trov konania, keďže dôvod pre iné rozhodnutie o náhrade trov nezistil.

Súd priznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom na jej osobné, majetkové a sociálne pomery podľa , keďže poberá iba dávky v hmotnej núdzi a rodinné prídavky.

Súd nezaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh podľa veta druhá o súdnych poplatkoch v znení noviel, pretože sa jedná o konanie o rozvode manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode

manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.