Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-85-2012.pdf
PDF · 77.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12P/85/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľky: G. R., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom X. J. Č.. X, R., zast. advokátkou Mgr. Martinou Masárovou, so sídlom Záhradná 2B, Piešťany, proti odporcovi: Z. R., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom J. XX, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo G. R., rod. J., nar. XX.XX.XXXX a Z. R., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX T. R., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu R., vo zväzku V, ročník 1965, pod radovým číslom 145, rozvádza.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.06.2012, sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom s odôvodnením, že od 19.03.2011 nežijú v spoločnej domácnosti, od uvedenej doby odporca neudržiava žiadne vzťahy ani s navrhovateľkou, ani s ich synom a z jeho strany nie je žiadny záujem a ochota akokoľvek riešiť rozpad manželstva.
Odporca s rozvodom manželstva nesúhlasil s odôvodnením, že je silne veriaci a chce mať naďalej zachovanú možnosť chodiť do kostola a prijímať sviatosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu ako i oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo sobášneho listu účastníkov súd zistil, že manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX, u oboch išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni príslušníci. Z manželstva sa podľa vyjadrenia účastníkov narodil jeden syn, ktorý je už plnoletý.
Navrhovateľka, v podanom návrhu ako aj vo svojej výpovedi uviedla, že po uzavretí manželstva začali s odporcom žiť u jej rodičov, avšak aj napriek tomu odporca väčšinu voľného času trávil u svojej matky v J., kde si až doposiaľ ponechal i trvalý pobyt. Situáciu sa navrhovateľka snažila riešiť zabezpečením družstevného nájomného bytu, ktorý jej aj bol v roku 1975 pridelený, avšak ani po tom sa ich spolužitie nezlepšilo. Odporca naďalej chodil domov iba prespávať a všetok voľný čas trávil u jeho matky. Na domácnosť prispieval iba sumou 99,58 eur (3.000 Sk), čo odôvodňoval tým, že sa musí starať o dom v J.. Až po dohovorení syna začal prispievať sumou 150 eur. Situácia sa výrazne zhoršila v roku XXXX po smrti odporcovej matky, čo odporca veľmi ťažko znášal. Začal požívať alkoholické nápoje a komunikácia
medzi účastníkmi úplne skončila. Situácia vyústila do definitívneho odsťahovania sa odporcu do J. 19.03.2011, pričom predtým navrhovateľku fyzicky napadol. V súčasnosti odporca žije u priateľky v D.. Podľa navrhovateľky od uvedenej doby neudržiavajú účastníci žiadne kontakty.
Odporca nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky o tom, že by ju napadol, ani že by požíval alkohol. Uviedol, že skôr zo strany navrhovateľky sa mu stalo, že už v roku 2009 mu vyhodila prvé veci na balkón, potom sa mu viackrát v roku 2010 stalo, že bol vymknutý, nemohol som sa dostať do bytu, keď navrhovateľka zamkla byt na horný zámok a odišla. Uviedol, že nemal kľúče od tohto zámku, na otázku sudkyne sa nevedel presne vyjadriť k tomu, či si ich od navrhovateľky pýtal.
Odporca potvrdil, že v roku 2011 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti s navrhovateľkou v R., v súčasnosti sa zdržiava u svojej známej v D., kde býva aj jej plnoletá dcéra so svojim nastávajúcim manželom. Momentálne ani nemyslí na návrat do spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, pretože si myslí, že neprestalo nebezpečenstvo napádania zo strany navrhovateľky, takisto nie je zdravý, má zdravotné problémy.
Na otázku sudkyne, či si odporca vie predstaviť ďalšie fungovanie manželstva s navrhovateľkou, odporca nevedel dať jednoznačnú odpoveď. Uviedol, že je silne veriaci a každý deň dochádza na omšu z D. do R..
Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, pričom prihliadol najmä na trvanie ich spolužitia, vzájomný vzťah účastníkov, stanovisko oboch účastníkov k perspektíve ďalšieho trvania manželstva a dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne a trvalo rozvrátené a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia; manželstvo už neplní svoj účel. Za tohto stavu, aj s prihliadnutím na vyjadrenia účastníkov, súd nevidí možnosť či perspektívu obnovenia manželského spolužitia, preto manželstvo rozviedol. Navrhovateľka jednoznačne odmietla možnosť obnovenia spolužitia s odporcom, pričom však ani samotný odporca na túto otázku nedokázal dať jednoznačnú odpoveď, pričom ako jediný dôvod svojho nesúhlasu uvádzal to že je silne veriaci , chce mať zachovanú možnosť chodiť na omše a prijímať sviatosti. Jeho dôvody sa tak vôbec neviazali k manželskému zväzku ako takému resp. právam a povinnostiam z neho vyplývajúcim ako ich definuje Zákon o rodine, ani k osobe samotnej navrhovateľky, ale jedná sa čisto o osobné a jednostranné dôvody odporcu spočívajúceho v jeho vierovyznaní. Nakoľko manželstvo jednoznačne neplní žiadnu zo svojich funkcií, ako sú uvedené vo vyššie citovanom ustanovení Zákona o rodine, súd ho rozviedol, majúc za preukázané že sa jedná o čisto formálny zväzok.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby tohto práva nevzdali po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine )
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.( § 27 ods. 2 Zákona o rodine )