Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Cb-29-2012.pdf
PDF · 90.28 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cb/29/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Kristínou Ferencziovou v právnej veci žalobcu: Ladvenica Transport, s.r.o., IČO 44318499, Coburgova 84, 917 02 Trnava, zastúpený VRANOVIČ/HALADA s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, proti žalovanému: RADONICE POINT s.r.o., IČO 28462793, hroznová 495/6,118 00 Praha 1, Česká republika, o zaplatenie 2.200 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 200 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2 200 eur od 8.11.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 132,00 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 356,10 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu VRANOVIČ/HALADA s.r.o. a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Podaním zo dňa 14.2.2012 doručeným súdu dňa 15.2.2012 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.200 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % denne zo sumy 2.200 eur od 8.11.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s listinnými dôkazmi, ako aj s obsahom celého spisu, keď pojednával podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v neprítomnosti žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:
Predmetom konania je zaplatenie sumy 2.200 eur s príslušenstvom.
Podľa § 610 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), zmluvou o preprave veci sa
dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto
odoslania) do určitého miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu
(prepravné).
Podľa § 617 ods. 1 prvá veta ObZ, dopravca je povinný prepravu vykonať do miesta určenia s odbornou starostlivosťou v dohodnutej lehote, inak bez zbytočného odkladu.
Podľa čl. 1 bod 1. Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej
doprave (CMR) publikovaného v Zbierke zákonov vyhláškou ministra zahraničných vecí pod
č. 11/1975 Zb. (ďalej len „Dohovor CMR“) tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a
predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru.
Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
Podľa čl. 4 Dohovoru CMR dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list.
Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo
platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia
tohto Dohovoru.
Podľa čl. 9 Dohovoru nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom.
Podľa čl. 31 bod 1 Dohovoru CMR spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru môže žalobca viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených
dohodou strán, na súdoch toho štátu, na území ktorého
a) má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo
ktorých prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá, alebo
b) leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miestu určené na jej vydanie;
na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť.
Podľa ust. čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu o preprave tovaru v súlade s článkom 3, rozhodným právom pre takéto zmluvy je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu za predpokladu, že miesto prijatia alebo miesto určenia tovaru alebo obvyklý pobyt odosielateľa sú tiež v tejto krajine.
Podľa § 365 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. /v znení od 1. 1. 2009/ ods. 1 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlh.
Podľa ods. 2 ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca vo svojom návrhu uvádza, že žalovaný si u neho objednal prepravu objednávkou - prepravnou zmluvou č. RD94/00786 zo dňa 16.8.2011. Žalobca ako dopravca vykonal pre žalovaného ako objednávateľa na základe tejto prepravnej zmluvy prepravnú službu - medzinárodnú cestnú prepravu, uskutočnenú v dňoch:
- 15.8.2011 - 18.8.2011 na trase Ružomberok (SK)-Gainsborough (GB).
Žalobca cesty vykonal, čo potvrdil doloženým CMR listom č. SK 0894589.
Žalobca fakturoval žalovanému odplatu za vykonané služby v medzinárodnej doprave faktúrou č. 2113127 na sumu 2.200,-eur, splatná dňa 7.11.2011.
Žalovaný sa k návrhu nevyjadril, na základe čoho súd v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p. rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov predložených žalobcom, keďže o nich alebo o ich pravdivosti nemal dôvodné a závažné pochybnosti, a to v neprítomnosti žalovaného v súlade s ust. § 101 ods. 2 Os.p.
Podľa čl. 31 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) publikovaného vyhl. 11/1975 Zb. spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru môže žalobca viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán, na súdoch toho štátu, na území ktorého
a) má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá, alebo
b) leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miestu určené na jej vydanie;
na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť.
Súd konštatuje, že keďže zásielky boli prevzaté na prepravu na území Slovenskej republiky, je daná právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci konať.
Vychádzajúc z vyššieuvedených ustanovení rozhodným právom v predmetnej veci okrem okolností upravených Dohovorom CMR, ktorý má prednosť, je právo Slovenskej republiky.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu prepravnej zmluvy v zmysle medzinárodného dohovoru CMR, a to v dňoch 15.8.2011 - 18.8.2011 na trase Ružomberok (SK)- Gainsborough (GB). Z doloženého CMR listu č. SK 0894589 vyplýva, že žalobca skutočne cesty vykonal, avšak žalovaný doposiaľ prepravné nezaplatil.
Keďže preprava bola riadne a včas žalobcom vykonaná, žalovaný túto nesporoval, uplatnenú pohľadávku súd priznal, návrhu vyhovel vrátane priznania príslušenstva vyčísleného v zákonnej výške. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti teda považoval súd návrh za dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu za prepravu podľa vyúčtovania z predloženej faktúry, nakoľko žalobca si svoju povinnosť z obchodno-záväzkového vzťahu zo zmluvy o preprave tovaru splnil, tovar prepravil a žalovaný mu nezaplatil dohodnutú cenu za prepravu. Súd sa stotožnil aj s požiadavkou na zaplatenie úroku z omeškania, pokiaľ ide o deň vzniku omeškania s tým, že žalovaný sa dostal do omeškania s dlžnou sumou deň nasledujúci po splatnosti faktúry. Pokiaľ sa jedná o požadovanú výšku úroku z omeškania súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedených súm, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, a nie je tu žalovaný podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Týmto predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých súm deň po splatnosti uvedený vo faktúre.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vo veci plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 488,10 eur, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu vo výške 132 eur a náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby á 91,29 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh, účasť na pojednávaní) podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 3-krát režijný paušál á 7,63 eura + 20% DPH podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., ktorú prisúdenú náhradu trov konania je žalovaný povinný podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.