Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_13C-206-2012.pdf
PDF · 92.18 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/206/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom, v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: XX XXX XXX, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, proti odporkyni Z. Kluvancovej, nar. 10. 08. 1964, bytom Banská Bystrica, Tatranská ul. č. 32, o zaplatenie 260,95 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 02. 08. 2012 doručeným súdu dňa 13. 08. 2012 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 260,95 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradeného úveru a žiadal nahradiť trovy konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to Žiadosťou/zmluvou o poskytovaní revolvingového úveru zo dňa 23. 02. 2007 č. XXXXXXX XXXXXXXX, Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, Odstúpením od Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov, registrovaných na úverovom prípade odporkyne č. XXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 11. 09. 2012 a potvrdeniami o prijatých splátkach na úverovom prípade č. XXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 11. 09. 2012, výpisom z účtu odporcu, pričom súd zistil tento skutkový stav.
Žiadosťou/zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 23. 02. 2007 súd zistil, že na základe tejto zmluvy bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 15 822,- Sk, pričom tento slúžil na zakúpenie tovaru a to pračky a sušičky v celkovej hodnote 17 580,- Sk. Súčasťou tejto zmluvy mala byť dohoda o poskytnutí úveru formou revolvingového úveru prostredníctvom čerpania finančných prostriedkov platobnou kartou. Na základe toho bola odporkyni vydaná úverová karta, ktorú aj využívala. Odporkyňa svoj záväzok súvisiaci so splácaním úveru, čerpaním prostredníctvom karty splácať dlh minimálne vo výške 5 % z poskytnutého úverového rámca neplnila riadne a včas, a preto podľa tvrdenia navrhovateľa listom, zo dňa 23. 06. 2011 odstúpil od Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX a vyhlásil celkový dlh odporkyne vo výške 260,95 Eur za splatný. Tento dlh mal pozostávať z dlžných mesačných splátok úverovej istiny vo výške 187,88 Eur, dlžných úrokov a poplatkov vo výške 33,60 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 39,47 Eur.
Navrhovateľ tvrdil, že s odporkyňou uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX, pričom k žalobe však žiadnu takúto zmluvu uzatvorenú dňa 23. 04. 2007 nepredložil, pričom súčasťou
žalobného návrhu bola iba Zmluva o poskytnutí úveru na zakúpenie spotrebného tovaru č. XXXXXXX XXXXXXXX.
Súd zistil, že na základe zmluvy uvádzanej navrhovateľom v žalobnom návrhu, alebo spomínanej v odstúpení od zmluvy označenej navrhovateľom ako zmluvy o úvere je len žiadosťou, ktorou odporkyňa žiadala, aby spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., jej poskytla úverový rámec a vydala kreditnú kartu.
V danom prípade sa jedná o predtlačený formulár, písaný malým a ťažko čitateľným písmom, ktorý je súčasťou Úverovej zmluvy č. XXXXXXX XXXXXXXX, uvedený ako žiadosť o poskytnutie úverovej karty.
Okrem vyššie citovanej zmluvy a prehľadu čerpania splácania finančných prostriedkov odporkyňou v danej veci neboli predložené žiadne iné listinné dôkazy.
Podľa § 35 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním, alebo opomenutím; môže sa stať výslovne, alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Pri uzavretí zmluvy mal navrhovateľ postavenie dodávateľa v zmysle ustanovenia 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca bol v postavení spotrebiteľa v súlade s ustanovením § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa Článku 3, ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, (ďalej len smernica), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa Článku 3, ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky, alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatnenie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca, alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa Článku 5 smernice, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky, alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienok, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v Článku 7, ods. 2.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ustanovenia ods. 4 ods. 2 Z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzavretia zmluvy, musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj náležitosti vymenované v tomto ustanovení pod písm. a/ až s/.
Podľa § 4 ods. 3 Z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje podľa ods. 2, písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Čo sa týka nároku navrhovateľa z revolvingovej zmluvy, resp. Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX, z predložených listín mal súd za preukázané, že niet pochýb o tom, že účastníci konania dňa 23. 04. 2007 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo výške 15 822,- Sk, v ktorej sa odporkyňa zaviazala poskytnutý úver splatiť v mesačných splátkach po 800,- Sk. Zároveň v danej zmluve navrhovateľ vopred vnútil spotrebiteľovi aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Ako totiž vyplýva z daného tlačiva, podpisom želanej zmluvy sa konajúca osoba súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Z danej úverovej zmluvy totiž vyplýva, že odporkyňa sa zaväzuje na oprávnenie čerpať popri úverovej zmluve č. XXXXXXX XXXXXXXX aj revolvingový úver formou úverovej karty s dohodnutým úverovým rámcom vo výške 16 000,- Sk.
Súd zhodnotil pristúpenie odporkyne k podmienkam tejto úverovej zmluvy pomocou vyššie uvedenej smernice, ktorú je nevyhnuté využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam platného právneho poriadku upravujúcu režim spotrebiteľských zmlúv. Právomocou súdu je stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nekalá a znamená vytvoriť vhodné prostredie na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a spotrebiteľ nemohol mať žiaden vplyv na dosah, alebo aj obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.
V tomto prípade sa dá usudzovať, že v danom prípade je tu nedostatok vôle konajúcej osoby, t. j. spotrebiteľa (odporkyne) vstúpil do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom, ako bol primárne vo sfére jeho záujmu, ktorým bolo získanie úveru vo výške 15 822,- Sk na zakúpenie spotrebného tovaru, v danom prípade pračky a sušičky. Uvedené sa týka v ďalšom nepochybne aj vôle spotrebiteľa byť viazaný tou časťou zmluvy, ktorá sa týka poskytnutia revolvingového úveru prostredníctvom zmluvy o kreditnej karte, formou čerpania finančných prostriedkov a to vzhľadom na to, že podpisom zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľného úveru klient prehlásil, že sa oboznámil so všeobecnými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrad.
Súd poukazuje na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle odporkyne spätý so skutočnosťou, či vôbec odporkyňa mala reálnu možnosť popri tejto úverovej zmluve sa oboznámiť aj so znením všeobecných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. V prípade, aj keby mala odporkyňa možnosť oboznámiť sa s uvedenými podmienkami, tieto sú veľmi rozsiahle, s množstvom odbornej, technickej a právnej terminológie. S poukazom na uvedené dôvody sa súdu javí takýto úkon odporkyne, spotrebiteľa ako neplatný s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V konečnom dôsledku z uvedenej úverovej zmluvy nevyplýva nič iné ako to, že odporkyňa sa môže v budúcnosti dohodnúť s navrhovateľom o prípadnom revolvingovom úvere a teda o poskytnutí úverovej karty s možnosťou dohodnúť si úverový limit. Ak teda navrhovateľ týmto spôsobom písomný prísľub
splnil aj tým, že odporkyni požičal finančné prostriedky, ako to preukazuje splátkovým kalendárom, čo odporkyňa nepopiera a za zmluvu o revolvingovom úvere považuje súhlas úverovej zmluvy bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by bol tento záväzkový vzťah individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 1 a 2 Z. č. 258/2001 Z. z., súd považuje takýto postup navrhovateľa ako nekalú praktiku a takto dojednaný revolvingový úver za neplatný.
Súd má za to, že súhlas navrhovateľa s revolvingovým úverom, ako jednostranný právny úkon nie je zmluvou a ako taký neobsahuje dohodu strán ani o výške úroku z úverov, ani o výške úroku z omeškania a už vôbec nie o výške zmluvnej pokuty.
Z potvrdenia ohľadne odfinancovania peňažných prostriedkov zaregistrovaných na úverovom prípade č. XXXXXXXXXXXXXX vyplýva, že navrhovateľ financoval odporkyňou peňažnou sumou vo výške 765,67 Eur v hotovosti a sumou 550,80 Eur sumou financovanou predajcovi. Celkovo teda suma predstavuje 1 316,47 Eur, pričom tvrdenie navrhovateľa, že táto predstavuje sumu 1 429,90 Eur v konaní žiadnym spôsobom preukázaná nebola.
Z ďalšieho potvrdenia potom vyplýva, že odporkyňa na tento úverový prípad uhradila celkovo sumu 1 772,49 Eur.
V zmysle preukázaného poskytnutého finančného plnenia na úverovú kartu zo strany navrhovateľa a prostriedky, ktoré boli splatené zo strany odporkyne je možné v danom prípade uvažovať o nároku navrhovateľa, iba z titulu bezdôvodného obohatenia.
Vzhľadom k tomu, že v danom prípade účastníci neuzavreli platnú zmluvu sa úverovými podmienkami vzťahujúci na prípadné čerpanie prostredníctvom úverovej karty a okolnosťami rozhodnými pre poskytnutie revolvingového úveru nezaoberal.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V danom prípade však súd konštatuje, že na základe predložených listinných dôkazov poskytoval navrhovateľ odporkyni celkovo sumu 1 316,47 Eur, pričom ona uhradila formou splátok celkovo sumu 1 772,49 Eur. Teda v danom prípade nie je možné konštatovať, že by na strane odporkyne vzniklo bezdôvodné obohatenie.
Z tohto dôvodu preto súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.
Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania, ktoré nepriznal ani jednému z účastníkov konania, pretože navrhovateľ úspešný v konaní nebol a odporkyňa, ktorá v konaní úspešná bola si právo na náhradu trov konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho
sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1/ O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/ O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4/ O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.