Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_73P-42-2023.pdf
PDF · 98.7 KB
Case nature
Subarea
73P/42/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. O., T.. XX.XX.XXXX, trvale aj súčasne bytom ako matka, dieťa rodičov - matky: H.. I. S., T.. XX.XX.XXXX, U. H. R. XX, Ž., súčasne bytom Y. X, H., právne zast.: FAKTOR Legal, s.r.o., AK, so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava, IČO: 53 495 730, a otca: T. O., T.. XX.XX.XXXX, U. H. G. XXX, Ž., v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.08.2023, sa navrhovateľka domáha nariadenia neodkladného opatrenia a síce zmeny styku otca s maloletou W.u tak, že otec je do právoplatného skončenia konania oprávnený realizovať styk s maloletou Lujzou v prítomnosti matky v párnych kalendárnych týždňoch v utorok od 17:00 hod. do 18:00 hod. a vo štvrtok od 17:00 hod. do 18:00 hod. a v nepárnych kalendárnych týždňoch v stredu od 17:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 16:00 hod. do 18:00 hod. Navrhovateľka zároveň podala návrh na začatie konania vo veci samej, v ktorom súd trvalo upraví styk otca s maloletou tak, ako požaduje vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k. B4-14P/180/2022-110 zo dňa 31.07.2023 bola schválená rodičovská dohoda, ktorou sa, okrem iného mal. W. zverila do osobnej starostlivosti matky a určil sa styk maloletej s otcom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. W. tri hodiny každú sobotu a 3 hodiny každú nedeľu v prítomnosti matky. Navrhovateľka si je vedomá, že tento návrh podáva v zásade bezprostredne po schválení rodičovskej dohody zo strany súdu, avšak túto dohodu považuje za nevykonateľnú, v rozpore s najlepším záujmom maloletej a tiež za uzatvorenú za prítomnosti neprimeraného naliehania zo strany konajúceho súdu, čo považuje za dôvody na revidovanie dotknutého existujúceho rozhodnutia upravujúceho výkon rodičovských práv a povinností k maloletej. Navrhovateľka uvádza, že výrok existujúceho rozhodnutia je nevykonateľný, z rozhodnutia nie sú zrejmé časy začatia a konca realizácie styku, čo neumožňuje prípadný výkon rozhodnutia a oboch rodičov necháva v právnej neistote pre prípad, ak sa na styku nebudú vedieť dohodnúť operatívne či dostatočne včas. Vzhľadom na fakt, že komunikácia medzi rodičmi nie je úplne dobrá, je dôležité, aby bol styk určený exaktne pre prípad absencie operatívnej dohody. Exaktné určenie času styku nebráni inej dohode rodičov, ale keďže bol podaný návrh na súd, samo o sebe to implikuje sťažené možnosti dohody rodičov a nie optimálnu komunikáciu. Prípadné nezhody rodičov, ktoré môžu byť založené práve nejednoznačným rozhodnutím upravujúcim styk otca s maloletou, môžu byť v konečnom dôsledku na neprospech maloletej a to nielen v prípade, ak by rodičia mali tendenciu nedohodnúť sa účelovo, ale aj preto, že každý z nich môže mať inú predstavu o trávení víkendu (jeden môže preferovať styk ráno, druhý večer). K tomu prispieva, že dieťa má určitý denný režim, ktorý sa s takto nastaveným rozhodnutím o styku v zásade nedá nastoliť. Podľa
navrhovateľky častým problémom, ktorý pri absentujúcom určení časov styku v praxi vyvstáva, je, že každý rodič preferuje dohodu o konkrétnom čase a dátume v inom predstihu; zatiaľ čo jeden rodič rád plánuje veci aj týždeň vopred (skôr matka), druhý je ochotný upresniť čas realizácie aj len deň vopred (skôr otec), čo prvému rodičovi komplikuje akékoľvek plánovanie; práve na odstránenie tohto problému sa určujú exaktné časy styku, čo v danom prípade nie sú. Ďalším nedostatkom schválenej rodičovskej dohody, ktorá je v konečnom dôsledku najmä na neprospech maloletej, je, že styk je určený na oba dni víkendu, čo absolútne znemožňuje matke, ktorej bola maloletá zverená do starostlivosti, akékoľvek plánovanie víkendov napr. s rodinou (návštevy), ale aj napr. celodenné výlety s maloletou, pretože v zásade musí byť vždy „v strehu“ a k dispozícii oba dni každého víkendu na to, aby otec mohol realizovať právo na styk. Navyše ani určený interval (3 hodiny) nie je v záujme maloletej. Ide o 15-mesačné dieťa, ktoré nevydrží tak dlho venovať svoju pozornosť otcovi. Otcom realizované styky ani doteraz nikdy neboli v takej dĺžke. V záujme maloletej by boli častejšie intervaly styku trvajúce kratší čas lepším riešením aj z pohľadu budovania vzťahu otca s maloletou. Navrhovateľka uvádza, že má pocit, že zo strany súdu bola jeho pôsobením privedená do situácie, že musela podpísať dohodu, ktorá ale nie je ani v záujme maloletej a nezohľadňuje ani práva (záujmy) rodičov už len z dôvodu nevykonateľnosti výroku o styku a tiež z dôvodu, že obaja rodičia majú nevyhnutne každý celý víkend takto „zarezervovaný“, navyše bez jasných pravidiel. Za daných okolností možno dokonca uvažovať o neplatnosti rodičovskej dohody nielen v kontexte rozporu s najlepším záujmom maloletej, ale aj v kontexte všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o podmienkach platnosti právneho úkonu. Týmto podaním matka primárne má záujem o revíziu právoplatného rozhodnutia súdu a o schválenie novej vykonateľnej rodičovskej dohody, ktorá by styk upravovala racionálnejšie a s ohľadom na najlepší záujem maloletej, ale v prípade, ak by malo dôjsť k dokazovaniu, nie je si matka úplne istá, či záujem otca o maloletú je skutočný. Svedčí o tom aj napr. len aktuálna situácia: maloletá ochorela, otcovi matka dňa 18.08.2023 napísala, že cez víkend 19.-20.08.2023 nebude styk realizovateľný, lebo dcéra je chorá a reakcia otca bola iba taká, či mu matka vie preukázať svoje tvrdenia. Následne sa otec ozval až dňa 24.08.2023 opätovne s otázkou, ako bude možný styk nasledujúci víkend a o zdravotný stav sa maloletej vôbec nezaujímal. Namiesto toho otec podal na príslušnom ÚPSVaR podnet na matku, že styku otca s maloletou bráni (matku telefonicky kontaktovala KO). Matka takýto postup otca, u ktorého absentuje skutočný záujem o zdravotný stav maloletej a ktorého cieľom je skôr šikanovať matku, vníma veľmi negatívne. Matka styk otca s maloletou nikdy účelovo nemarila a ani taký záujem nemá. V zásade sa aj v minulosti na styku dohodli, no absencia exaktných pravidiel jej samotnej komplikuje fungovanie. Otec má totiž voči matke veľmi autoritatívne vystupovanie a prípadné námietky matky bývajú spojené s prejavmi agresivity otca voči matke. Sumarizujúc však predchádzajúce obdobie, za ostatný rok bol styk maloletej s otcom realizovaný 16-krát (konkrétne v dňoch 17.09.2022, 18.09.2022, 25.10.2022, 26.10.2022, 28.10.2022, 24.12.2022, 27.12.2022, 30.12.2022, 03.04.2023, 06.04.2023, 15.04.2023, 07.05.2023, 02.06.2023, 13.06.2023, 27.06.2023, 18.07.2023), de facto vždy na požiadanie otca s pravidelnosťou, ktorú on navrhol (v priemere ide o styk menej ako jedenkrát za tri týždne). V čase, keď bol otec dlhodobo odcestovaný, matka na jeho požiadanie dokonca každý deň umožňovala otcovi realizáciu styku cez video hovor až kým od tejto požiadavky otec sám neupustil. Matka vníma právo maloletej a otca na budovanie vzájomného vzťahu, len zo strany otca skutočný záujem nevníma, ale skôr sa domnieva, že cieľom je udržiavať len formálny vzťah. Je ale možné, že otec si časom vzťah s maloletou vytvorí a formálny záujem sa zmení na skutočný, k čomu je matka ochotná primerane napomáhať za rešpektovania tiež jej akceptovateľných záujmov. Aj z uvedeného dôvodu si matka myslí, že rozhodnutie súdu o schválení nevykonateľnej dohody nie je v najlepšom záujme maloletej, pretože výrazne obmedzuje život matky, aby zabezpečil otcovi možnosť styku s maloletou za podmienok, ktoré v konečnom dôsledku nie sú v najlepšom záujme maloletej. Ak si chce otec skutočne budovať vzťah s maloletou, matka mu v tom nijako nechce brániť, ale aj nastavenie styku musí byť primerané (modus navrhnutý matkou je uvedený v návrhu petitu). Čo sa týka času trvania za kalendárny týždeň, ide o menší rozsah, ale ide o pravidelnejšie stretnutia, čo umožňuje u dieťaťa vo veku maloletej skôr budovať vzťah medzi rodičom a dieťaťom a v konečnom dôsledku z toho bude mať prospech aj otec aj maloletá, pretože takto malé dieťa sa nevie sústrediť na otca tri hodiny v kuse. Niekedy sa vie sústrediť sotva 10-15 minút a preto zmenou navrhnutou matkou vzťah otca s maloletou neutrpí, ale skôr bude otec mať možnosť budovať lepší vzťah častejšími návštevami. Vzhľadom na vek maloletej matka navrhuje styk realizovať v jej prítomnosti, čo ale nevníma ako problematické medzi rodičmi, keďže aj aktuálne rozhodnutie vychádza z realizácie styku za prítomnosti matky. Matka je v tomto navyše opatrná, keďže otec bol podľa vedomosti matky dvakrát dsúdený v trestnej veci, čo nenasvedčuje tendencii na vedenie riadneho života a spôsobilosti starostlivosti o maloletú.
3. K návrhu navrhovateľka pripojila tieto listinné dôkazy: pokladničný doklad za nákup liekov zo dňa 18.08.2023, e-mailová komunikácia medzi matkou a pediatričkou ohľadom zdravotného stavu mal., rodný list mal., výňatok z sms komunikácie medzi matkou a otcom ohľadom realizácie styku s maloletou.
4. Uznesením č. k. 73P/37/2023-25 zo dňa 04.09.2023 súd vylúčil časť návrhu týkajúcu sa nariadenia neodkladného opatrenia na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. 73P/42/2023.
5. Lustráciou poručenských spisov bolo zistené, že o mal. W. bolo doposiaľ rozhodované nasledovne:
- rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k. B4-14P/180/2022-110 zo dňa 31.07.2023 bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bola mal. zverená do osobnej starostlivosti matky, zastupovať a spravovať majetok mal. sú oprávnení obaja rodičia, otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. sumou vo výške 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky maloletej, styk otca s mal. sa upravuje tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. 3 hodiny každú sobotu a 3 hodiny každú nedeľu v prítomnosti matky.
- v súčasnosti prebieha na tunajšom súde konanie ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal., vedené pod sp. zn. 73P/37/2023.
6. Podľa § 2 zákona NR SR č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Podľa § 324 od. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
11. Podľa § 329 od. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 329 od. 1 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
14. Podľa § 28 ods. 2 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
16. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Účelom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, v ktorej je potrebný okamžitý zásah súdu a rýchla bezodkladná, i keď len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa). Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa.
17. Zmyslom právnej úpravy neodkladného opatrenia v konaní o starostlivosti o maloleté deti je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením, teda ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia (napr. výchovy, zdravia alebo života maloletého, o ktorého právach a povinnostiach sa má konať) a to len do doby, kým o starostlivosti o maloleté dieťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd, v záujme maloletého dieťaťa, povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
18. Najdôležitejším hľadiskom pri rozhodovaní súdu o spôsobe realizácie styku rodiča s maloletým dieťaťom v prípade rodičov žijúcich v rôznych miestach bydliska musí byť najlepší záujem dieťaťa, pričom tento treba posudzovať s ohľadom na okolnosti každého prípadu individuálne a pri zachovaní spravodlivej rovnováhy medzi záujmami dieťaťa a rodičov. (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 53/2021 zo dňa 15.07.2021)
19. Pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s predmetným návrhom a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné: maloletá Lujza pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí neuzavreli manželstvo. Aktuálne je mal. Lujza zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom posledná úprava rodičovských práv a povinností má základ v súdom schválenej rodičovskej dohode zo dňa 31.07.2023.
20. Súd, po posúdení predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol, dôvodiac tým, že dňa 31.07.2023 bolo na tunajšom súde nariadené pojednávanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Lujze, ktorého sa osobne zúčastnili obaja rodičia maloletej. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že matka, po prvotnom návrhu na realizáciu styku otca s mal. 1-2 krát za mesiac, súhlasila s návrhom na realizáciu styku v rozsahu 3 hodiny každú sobotu a 3 hodiny každú nedeľu. Následne, po vyjadrení kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol súdu rodičovskú dohodu v navrhovanom znení schváliť, súd schválil rodičovskú dohodu rozsudkom č. k. B4-14P/180/2022-110 zo dňa 31.07.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.08.2023. Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení rodičov o ich možnosti podať odvolanie (proti výroku rozsudku o
náhrade trov konania) rodičia zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať odvolanie. Procesná aktivita oboch rodičov na pojednávaní, ich prejavená slobodná vôľa uzavrieť rodičovskú dohodu (ktorú obaja rodičia potvrdili svojím vlastnoručným podpisom do zápisnice o pojednávaní) v súdom schválenej forme sú prejavom, ktorý súd vyhodnotil ako smerujúci k výsledku konania, ktorý je aktuálne dosiahnutý. Súdu nie je zrejmé, prečo navrhovateľka na pojednávaní vyvinula procesnú aktivitu/vôľu smerujúcu k uzavretiu takej rodičovskej dohody, o ktorú nemala skutočný záujem. Tvrdenia navrhovateľky o neprimeranom nátlaku zo strany súdu súd považuje v tomto ohľade za účelové a tendenčné.
21. Predmetná rodičovská dohoda, ktorú sa navrhovateľka snaží zmeniť podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, bola súdom schválená pred necelými dvoma mesiacmi, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol doručený súdu iba necelý mesiac po schválení rodičovskej dohody, čo súd považuje za príliš krátke časové obdobie na to, aby navrhovateľka mohla konštatovať, že rodičovská dohoda nefunguje, nevyhovuje záujmom maloletej či dokonca, že je s nimi v priamom rozpore. Samotná navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázala na to, že rodičia majú právo slobodne sa dohodnúť na úprave styku s maloletým dieťaťom, súdom schválená dohoda alebo autoritatívne rozhodnutie predstavuje iba garantované minimum, ktoré je povinný rodič dodržať v prípade, ak druhý rodič styk s maloletým dieťaťom realizuje. Nič nebráni rodičom, aby sa v záujme maloletej Lujzy dohodli na tom, že styk otca s maloletou sa bude realizovať v presne vymedzených dňoch a hodinách; napokon rodičia sú osoby zodpovedné za všestranný vývoj a výchovu maloletej, preto oni najlepšie musia poznať denný režim, potrebu spánku, kŕmenia maloletej a tomuto prispôsobiť dĺžku stretnutí s ňou. Samotná navrhovateľka v podanom návrhu uvádza, že doposiaľ sa otec stýkal s maloletou zhruba raz za tri týždne, preto neobstojí jej tvrdenie o tom, že schválená rodičovská dohoda jej bráni v naplánovaní si víkendu (stretnutie s rodinou, výlety a pod.) s maloletou.
22. Súd za daného skutkového stavu nevzhliadol neodkladnosť, pre ktorú by mal nariadiť neodkladné opatrenie v požadovanom smere a na tom nemení nič ani tá skutočnosť, že v rozhodnutí, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, nie je presne vymedzené časové obdobie, odkedy dokedy (t.j. v ktoré konkrétne hodiny) sa má styk otca s maloletou realizovať. Starostlivosť o maloletú je riadne zabezpečená, nie je ohrozený jej vývoj, výchova, priaznivý psychický ani fyzický rozvoj.
23. S poukazom na vyššie uvedené preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a o zmene styku otca s maloletou bude rozhodovať po vykonaní riadneho dokazovania v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 73P/37/2023. Dovtedy nič nebráni rodičom, aby sa (napr. aj s využitím odbornej pomoci) dohodli na výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletej, majúc na zreteli aktuálne potreby a predovšetkým najlepší záujem maloletej.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava II. (§ 357 CSP, § 362 ods. 1 CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§127 ods. 2 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)