Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_13C-144-2012.pdf
PDF · 92.99 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/144/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom, v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Slovensko, Panenská 7, IČO: XX XXX XXX, v konaní zastúpeného JUDR. Helenou Strachotovou, usadený eurodvokát, so sídlom Martin, Hviezdoslavova č. 7, proti odporkyni R. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. R., B. Z.. Č.. XX, o zaplatenie 1 227,23 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 14. 02. 2012 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 1 227,23 Eur s príslušenstvom, z titulu poskytnutého úveru, ktorý nebol uhradený a žiadal nahradiť trovy konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie Žiadosťou/zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 11. 07. 2003, Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, Odstúpením od úverovej zmluvy o kreditnej karte č. XXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 23. 05. 2011, Potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade č. XXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 26. 04. 2012, Potvrdením o prijatých splátkach na úverovom prípade č. XXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 26. 04. 2012, výpisom z účtu odporkyne, pričom zistil tento skutkový stav.
Zo Žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 11. 07. 2003 súd zistil, že na základe tejto zmluvy bol poskytnutý úver odporkyni vo výške 3 591,- Sk, pričom tento mal slúžiť na zakúpenie tovaru v cene 3 990,- Sk. Súčasťou tejto zmluvy mala byť aj v časti C uzavretá dohoda o poskytnutí úveru formou revolvingového úveru prostredníctvom čerpania finančných prostriedkov kreditnou kartou. Na základe toho bola odporkyni vydaná úverová karta, ktorú odporkyňa používala. Odporkyňa svoj záväzok súvisiaci so splácaním úveru, čerpaného prostredníctvom karty mala tento dlh splácať minimálne vo výške 5 % z poskytnutého úverového rámca, pričom toto si neplnila riadne a včas a podľa tvrdenia navrhovateľa, listom zo dňa 23. 05. 2011 označeným ako odstúpenie od úverovej zmluvy o kreditnej karte, č. XXXXXXXXXXXXXX vyhlásil celkový dlh odporkyne vo výške 1 277,23 Eur za splatný, pričom tento pozostával z nezaplatenej úverovej istiny vo výške 1 141,71 Eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 135,52 Eur.
Navrhovateľ tvrdil, že s odporkyňou uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere, ktorú označil ako Zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 11. 07. 2003. K žalobe však žiadna takáto zmluva o revolvingovom úvere, pod takýmto číslom, uzatvorenou dňa 11. 07. 2003 nebola predložená, pričom súčasťou žalobného návrhu bola iba Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru pod č. XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 11. 07. 2003, týkajúca sa úveru vo výške 3 591,- Sk, ktorá však nie je predmetom konania.
Navrhovateľ rozporuplne ako zo zmluvou o revolvingovom úvere v žalobnom úvere označuje časť C zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, zo dňa 11. 07. 2003, pričom v odstúpení od revolvingovej zmluvy označuje túto Zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXX, ktorá mala byť časťou C uzavretej úverovej zmluvy zo dňa 11. 07. 2003, ktorú však k návrhu nepredložil.
Súd zistil, že časť C, či už zmluvy uvádzanej navrhovateľom v žalobnom návrhu, alebo v spomínanom odstúpení od zmluvy, označovanej navrhovateľom ako Zmluvu o úverovú o kreditnej karte č. XXXXXXXXXXXXXX je len žiadosťou, ktorou odporca žiadal, aby spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., mu poskytla úverový rámec a vydala kreditnú kartu.
V danom prípade sa jedná o predtlačený formulár písaný malý a ťažko čitateľným písmom, ktorý je súčasťou Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX uvedený v časti C ako žiadosť o poskytnutie úverovej karty.
Okrem vyššie citovaných zmlúv a prehľadu čerpania, splácania finančných prostriedkov odporkyňou, v danej veci neboli predložené žiadne iné listinné dôkazy.
Podľa § 35 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním, alebo opomenutím; môže sa stať výslovne, alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Pri uzavretí zmluvy mal navrhovateľ postavenie dodávateľa v zmysle ustanovenia 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca bol v postavení spotrebiteľa v súlade s ustanovením § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa Článku 3, ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, (ďalej len smernica), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa Článku 3, ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky, alebo jedna konkrétna podmienka bola individuálne dohodnutá, nevylučuje uplatnenie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca, alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa Článku 5 smernice, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky, alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienok, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v Článku 7, ods. 2.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ustanovenia ods. 4 ods. 2 Z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzavretia zmluvy, musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj náležitosti vymenované v tomto ustanovení pod písm. a/ až s/.
Súd na základe predloženej Žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 2603181095741, zo dňa 11. 07. 2003 mal za preukázané, že niet pochýb o tom, že účastníci uzavreli takúto zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom výška úveru predstavovala sumu 3 591,- Sk. Túto sa odporkyňa zaviazal zaplatiť v 9 mesačných splátkach po 399,- Sk. Zároveň v danej zmluve navrhovateľ vopred vnútil spotrebiteľovi aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Ako totiž vyplýva z daného tlačiva, podpisom želanej zmluvy sa konajúca osoba súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Z danej úverovej zmluvy totiž vyplýva, že odporkyňa sa zaväzuje na oprávnení čerpania popri Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXXXXX aj revolvingový úver formou úverovej karty s dohodnutým úverovým rámcom vo výške 20 000,- Sk.
Súd hodnotil pristúpenie odporkyne k podmienkam v časti C Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXX pomocou vyššie uvedenej smernice, ktorú je nevyhnuté využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam platobného právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomocou súdu je stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nekalá a znamená vytvoriť vhodné prostredie na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkach. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a spotrebiteľ nemohol mať žiadne vplyv na dosah, alebo obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.
V tomto prípade sa dá usudzovať, že tu existuje nedostatok vôle konajúcej osoby, t. j. spotrebiteľa (odporkyne), vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom, ako bol primárne vo sfére jeho záujmu, ktorým bolo získanie úveru vo výške 3 591,- Sk na zakúpenie spotrebného tovaru. Uvedené sa týka v ďalšom nepochybne aj vôle spotrebiteľa byť viazanou časťou C zmluvy, týkajúcej sa poskytnutia revolvingového úveru prostredníctvom zmluvy o kreditnej karte, formou čerpania finančných prostriedkov a to vzhľadom na to, že podpisom zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru klient prehlásil, že sa oboznámil so všeobecnými podmienkami a súhlasí s nim bez výhrad.
Súd poukazuje na zrejmý nedostatok slobodne, určitej a vážnej vôle odporkyne spätý so skutočnosťou, či vôbec odporca mal reálnu možnosť popri časti C úverovej zmluvy oboznámiť sa aj so znením všeobecných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. V prípade, aj keby mal odporca možnosť oboznámiť sa s uvedenými podmienkami, tieto sú veľmi rozsiahle, s množstvom odbornej a právnej terminológie. S poukazom na uvedené dôvody sa súdu javí takýto úkon odporkyne ako neplatný, s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V konečnom dôsledku z uvedenej úverovej zmluvy nevyplýva nič iné, ako to, že odporkyňa sa môže v budúcnosti dohodnúť s navrhovateľom o prípadnom revolvingovom úvere a teda poskytnutiu úverovej karty s možnosťou dohodnúť si úverový limit. Ak teda navrhovateľ týmto spôsobom písomný prísľub splnil tým, že odporkyni požičal peniaze, ako to preukazuje splátkovým kalendárom, čo odporkyňa nepopiera a za zmluvu o revolvingovom úvere považuje súhlas v úverovej zmluve bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by bol tento záväzkový vzťah individualizovaný, so všetkými náležitosťami, ako vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 1 a 2 Z. č. 258/2001 Z. z., súd považuje takýto postup navrhovateľa ako nekalú praktiku a takýto dojednaný revolvingový úver za neplatný.
Súd má za to, že súhlas navrhovateľa s revolvingovým úverom, ako jednostranný právny úkon nie je zmluvou a ako taký neobsahuje dohodu strán ani o výške úroku z úveru ani o výške úrokov z omeškania a už vôbec nie o výške zmluvnej pokuty.
Z potvrdenia ohľadne odfinancovania peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade č. XXXXXXXXXXXXXX vyplýva, že navrhovateľ financoval odporkyňu peňažnou sumou vo výške 2148,79 Eur v hotovosti a sumou 330,52 Eur financované predajcovi, t. j. spolu sumou 2 479,31 Eur, pričom v žiadnom prípade súdu nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa z návrhu, ktorý podal tým, že odporkyňa čerpala tieto prostriedky v celkovej výške 2 598,79 Eur.
Z ďalšieho potvrdenia potom vyplýva, že odporkyňa na tento úverový prípad uhradila celkovo sumu 3 458,99 Eur, pričom sám navrhovateľ vo svojom vyjadrení uvádza, že nad rámec tohto potvrdenia uhradila odporkyňa ešte sumu 50,- Eur.
V zmysle preukázané poskytnutého finančného plnenia na úverovú kartu zo strany navrhovateľa prostriedky, ktoré boli splatené zo strany odporkyne je možné v danom prípade uvažovať o nároku navrhovateľa iba z titulu bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade účastníci neuzavreli platnú zmluvu, súd sa s úverovými podmienkami vzťahujúcimi na prípadné čerpanie prostredníctvom úverovej karty a okolnosťami rozhodnými pri poskytnutie revolvingového úveru nezaoberal.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Súd za danej právnej situácie potom konštatuje, že ani z tohto právneho titulu nevzniklo navrhovateľovi žiadne právo na plnenie, pretože odporkyňa čerpala finančné prostriedky od navrhovateľa v celkovej výške 2 479,31 Eur, pričom navrhovateľovi zaplatila sumu 3 508,99 Eur. Z tohto dôvodu na jej strane bezdôvodné obohatenie nevzniklo.
Súd preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ani nedôvodný.
Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi ako účastníci v spore neúspešnému právo na náhradu trov konania nepatrilo a odporkyňa ako účastníčka v spore úspešná si právo na náhradu trov konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho
sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1/ O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/ O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4/ O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.