Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-51-2012.pdf
PDF · 78.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/51/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľa R. Q., W.. XX.X.XXXX, F. Q. X, V. proti odporkyni E. Q., C.. J., W.. XX.X.XXXX, F. Q. X, V., prechodne bytom Q. XX, V., v konaní o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Žalobu v celom rozsahu zamieta.
Účastníci ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.3.2012 domáhal, aby súd určil vyživovaciu povinnosť odporkyne voči nemu ako manželovi a to vo výške 20 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že je nezamestnaný, nemá žiaden príjem, naviac mu bola súdom uložená povinnosť prispievať na výživu odporkyne sumou 20 eur mesačne. Ďalej uviedol, že manželstvo s odporkyňou aj naďalej právne trvá, pričom z tohto manželstva pochádza desať detí, z toho 6 nezaopatrených maloletých deti. Taktiež uviedol, že odporkyňa je taktiež nezamestnaná, pričom jej príjem tvorí dávka v hmotnej núdzi.
Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila, hoci jej bol návrh na začatie konania riadne doručený.
Súd vo veci nariadil termín pojednávania na 6.11.2012, na ktorý sa nedostavil navrhovateľ, hoci mu bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené dňa 9.9.2012 a svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal o vytýčenie iného termínu pojednávania.
Neustanovila sa ani odporkyňa, hoci jej bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, pričom svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Odporkyňa ani pred pojednávaním nedoručila vyjadrenie k žalobe.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to jednotlivými správami z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správou zo Sociálnej poisťovne a zistil tento skutkový stav veci:
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v V. zo dňa 14.3.2012 súd zistil, že navrhovateľ je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 10.2.2012 doposiaľ, pričom od marca 2012 je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. vo výške 62,50 eur mesačne. Zo správy Sociálnej poisťovne nepoberá dávky v nezamestnanosti, ani jej nie je vyplácané nemocenské dávky.
Zo správy úradu práce, soc. veci a rodiny v V. zo dňa 11.4.2012 vyplýva, že odporkyňa od 28.9.2011 do 18.122011 vyradená z dôvodu nespolupráce, pričom sú jej vyplácané prídavky na 5 nezaopatrených detí v celkovej výške 112,70 eur mesačne. Zároveň je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 231,80 eur mesačne. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že odporkyňa nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti, ani nemocenských dávok.
Podľa ust. § 71 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1, 2 , 3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s cit. zák. ust. súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha určenia vyživovacej povinnosti voči svojej osobe je neopodstatnený, nakoľko, odporkyňa je v súčasnej dobe taktiež nezamestnaná, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 231,80 eur mesačne, ako aj prídavkov na deti v sume 112,70 eur mesačne, ktorá sú jej jediným zdrojom príjmu, a teda nemá vytvorenú dostatočnú finančnú rezervu na to, aby dokázala uhradiť svoje potreby súvisiace s bývaním, stravovaním, ako aj navrhovateľove potreby. Súd mal zároveň za to, že mesačná majetková a sociálna situácia odporkyne je približne rovnaká ako príjem navrhovateľa, ktorý je tiež nezamestnaný, taktiež jeho jediným zdrojom príjmu je dávka v hmotnej núdzi v sume 62,50 eur mesačne. Nakoľko odporkyňa je taktiež nezamestnaná, naviac sa stará o 5 maloletých nezaopatrených detí, pričom jej jediným súčasným zdrojom príjmu je dávka v hmotnej núdzi, mal súd za to, že jej životná úroveň je približne rovnaká ako životná úroveň navrhovateľa a teda určením vyživovacej povinnosti odporkyne voči navrhovateľovi by došlo k rozporu s požiadavkou primeranosti prispievania na výživu manžela. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj k listinným dôkazom, z ktorých nemal preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok, určených zákonom pre priznanie manželského výživného. Uvedenými podmienkami sú právna existencia manželstva v čase, za ktorý sa výživné uplatňuje, neplnenie si vyživovacej povinnosti jedným z manželov, nerovnaká životná úroveň manželov, schopnosti povinného manžela (vyhodnotené z jeho schopností, možností a majetkových pomerov) prispievať na výživu oprávneného manžela a súlad s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že manželstvo účastníkov aj naďalej právne trvá, keďže navrhovateľ súdu aj napriek opakovanej vyzve súdu doposiaľ nepredložil sobášny list. Obaja účastníci sú nezamestnaní, pričom odporkyňa sa naviac stará o 5 nezaopatrených maloletých detí. Zohľadnením vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že nie sú splnené požiadavky na určenie vyživovacej povinnosti odporkyne voči navrhovateľovi, nakoľko táto je v súčasnosti taktiež nezamestnaná, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a teda s ohľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery nie je schopná uhrádzať svoje základné životné potreby bez toho aby ohrozovala svoju výživu. Preto súd rozhodol tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, nakoľko v konaní nemal preukázanú jeho dôvodnosť.
Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatok od poplatku oslobodený, a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Štát nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ bola uznesením tunajšieho súdu, č.k. 45P 51/2012-25 zo dňa 4.4.2012 platenia súdnych poplatkov oslobodený a úspešná odporkyňa túto povinnosť vzhľadom na svoj úspech v konaní nemá.
Podľa ust. § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vzhľadom na cit. zákonné ustanovenie, súd nerozhodoval o trovách účastníkov konania, keďže to ani jeden z nich v priebehu konania nenavrhol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust. § 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).