Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/19/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Ivany Neviďanskej v právnej veci žalobcu: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, N.: XX XXX XXX, miesto podnikania: V. XXX/XXX, XXX XX B., právne zastúpený: JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s. r. o., Tatranská 49, 841 06 Bratislava, IČO: 47 245 042 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava o zaplatenie 24 325,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -186 zo dňa 27.04.2023 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“), č. k. -186 zo dňa 27.04.2023 (ďalej len ako „napadnutý rozsudok“), rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 24 325,77 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne od 12.07.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal žalovaného k náhrade trov konania žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.12.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 24 325,77 eura s príslušenstvom z titulu vyplatenia poistného plnenia v zmysle poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.01.2021 pre havarijné poistenie (č.l. 19 s. sp.) uzatvorenej medzi žalobcom ako poisteným a žalovaným ako poisťovňou so začiatkom poistenia 22.01.2018 (ďalej aj ako „poistná zmluva” alebo aj ako „poistka”), na nákladné motorové vozidlo L. (ďalej aj ako „motorové vozidlo”), v spojení s C. poistnými podmienkami poistenia motorových vozidiel č. 356 (ďalej aj ako „OPP“) a ktoré využíval na svoje podnikanie, predovšetkým na prepravu dreva a to na základe vzniknutej škodovej udalosti zo dňa 02.09.2019, v dôsledku ktorej došlo k vzniku škody na tomto motorovom vozidle a to tak, že pri jazde namoknutou lesnou cestou sa mu v zákrute zosunul vlek, ktorý ho následne stiahol aj s naloženým nákladom (drevom) na bok. Konštatoval, že žalobca nepopieral, že sa k vyššie uvedenej škodovej udalosti nedostavila polícia a ktorý zároveň tvrdil, že ju k tejto nehode volal telefonicky s tým, že polícia mu oznámila, že uvedenú škodovú udalosť nerieši, nakoľko sa motorové vozidlo prevrátilo v lese a teda nebolo účastníkom cestnej premávky a nie je ani žiadne podozrenie na spáchanie trestného činu. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný ukončil šetrenie predmetnej škodovej udalosti dňa 26.06.2020 (č. l. 40 - 41 s. sp.) a že žalobcovi poskytol preddavok na poistné plnenie v sume vo výške 12 782,06 eura s tým, že v oznámení o poistnom plnení zo dňa 26.06.2020 žalobcovi uviedol, že mu znižuje poistné plnenie o 50 % z faktúry č. XXXXXXX z dôvodu neprivolania polície, ďalej, že mu nepriznáva poistné plnenie za opravu spočívajúcu vo výmene reproduktora VO XXXXXXXX z dôvodu,

že nebolo preukázané poškodenie v zápise o obhliadke ako aj, že mu nepriznáva poistné plnenie z faktúry č.XX/XXXX za opravu vykonanú spoločnosťou M + Z spol. s r. o., pretože táto obchodná spoločnosť nemá zapísaný predmet činnosti podnikania - „opravy hydraulických rúk“, a preto mu priznal náklad za vykonanú prácu rozpočtom. Žalovaný žalobcovi nepriznal vyprostenie a manipuláciu s vozidlom, nakoľko nebolo kryté poistením (faktúra č. XXXXXXXXX vystavená obchodnou spoločnosťou ČESMSAD Slovakia o. z.). Ďalej žalovaný priznal žalobcovi odťah v zmysle Zmluvných dojednaní v sume vo výške vo výške 1,49 eur s DPH (1,24 bez DPH). Žalovaný vyplatil žalobcovi doplatok poistného plnenia v sume vo výške 10 189,28 eura.

Poukázal na to, žalobca s dôvodmi krátenia poistného plnenia žalovaným nesúhlasil a mal za to, že neprivolanie polície nepredstavuje dôvod na jeho krátenie a zastával názor, že bolo preukázané poškodenie reproduktora a že nezapísanie podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti M + Z spol. s r.o. („opravy hydraulických rúk“), nemalo vplyv na uznanie tohto nákladu, nakoľko živnostenský zákon takýto predmet činnosti nepozná s tým, že samotný výrobca hydraulických rúk poveril výkonom servisu svojich hydraulických zariadení predmetnú obchodnú spoločnosť M + Z spol. s r.o., pričom hydraulická ruka je súčasťou uvedeného motorového vozidla. Uviedol, že žalobca tvrdil, že motorové vozidlo bolo odtiahnuté združením ČESMAD Slovakia o. z. do servisu, pričom náklad na jeho odťah predstavoval sumu vo výške 745,85 eura bez DPH a že celkové náklady na opravu predmetného motorového vozidla dosiahli sumu vo výške 63 062,80 eura s DPH (bez DPH 52 552,34 eura). Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov žalobcu a žalovaného, výpismi z obchodného registra a živnostenského registra, poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, fotodokumentáciou, faktúrami č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XX/XXXX a ich prílohami, oznámením o poistnom plnení, korešpondenciou procesných strán, e-mailovou komunikáciou žalobcu a obchodnej spoločnosti Volvo Group Slovakia s. r. o., oznámením o poverení na servis zo dňa 16.09.2019, Zmluvnými dojednaniami účinnými od 01.10. 2017, VPP 106, OPP 356, ako aj ostatným spisovým materiálom. Dôvodil, že pri priznaní nároku žalobcu voči žalovanému vychádzal z celkových ním preukázaných nákladov vzniknutých v súvislosti s odstránením škody na poškodenom motorovom vozidle a ktoré predstavovali sumu vo výške 52 552,34 eura bez DPH a z ktorej žalovaný preplatil žalobcovi sumu vo výške 22 971,34 eura s tým, že po odpočítani spoluúčasti žalobcu vo výške 10 % t. j. sumy vo výške 5 255,23 eura, vznikol rozdiel v poistnom plnení, ktoré žalovaný neuhradil žalobcovi a to v sume vo výške 24 325,77 eura. 3. Voči rozsudku súdu prvej inštancie č. k. -186 zo dňa 27.04.2023, podal žalovaný včas odvolanie dňa 17.05.2023 a zastával názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Žalovaný nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie a to, že sa nejednalo o dopravnú nehodu ale o škodovú udalosť ako aj s názorom, že z tohto dôvodu, žalobca nebol povinný privolať políciu a napadnutý rozsudok považoval preto za nesprávny, nezákonný, arbitrárny, nepreskúmateľný, zmätočný a ktorý je výsledkom zjavnej svojvôle súdu. Namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s jeho argumentáciou v spore ako aj s výsledkami vykonaného dokazovania a vyslovil tak nesprávne právne závery, pretože sa nevysporiadal so skutočnosťami zohľadnenie ktorých, je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše dostatočne neodôvodnil. Mal za to, že nárok žalobcu je nedôvodný. Poukázal na to, že porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle napr. nerešpektovaním kogentnej normy alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, zakladá porušenie základných práv a slobôd. Zdôraznil, že medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť riadne odôvodnené. Vyplýva to z potreby transparentnosti vykonávania spravodlivosti, ktorá je inherentná každému jurisdikčnému aktu. Podľa tretia veta , súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Uviedol, že pri likvidácii poistnej udalosti postupoval v zmysle Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie MV vystupujúcich z leasingu a MV poistených prostredníctvom autopredajcu EUROKASKO ŠPECIÁL (produkt 585) (ďalej aj ako „Zmluvné dojednania“) - Článku VI (Povinnosti poisteného) bodu 4. v ktorom sa uvádza: „Poistený je povinný nahlásiť polícii každú dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda na poistenom MV (vrátane doplnkovej výbavy) prevyšujúca 10-násobok minimálnej mzdy. Rovnako je poistený povinný nahlásiť polícii každú poistnú udalosť na poistenom MV, ktorá je krytá poistením podľa týchto zmluvných dojednaní a ktoré majú orgány polície povinnosť prešetriť, t.j. krádež

MV, lúpež MV, poškodenie alebo zničenie MV inak ako pri dopravnej nehode. Uvedené platí aj pre obvyklú alebo nadštandardnú výbavu MV a batožinu v ňom prepravovanú.“ V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné (čo napokon vyplýva aj z napadnutého rozsudku), že poistná udalosť nebola šetrená políciou a polícia na mieste poistnej udalosti ani nebola a uvedenú skutočnosť mu oznámil samotný žalobca už v priebehu likvidácie poistnej udalosti (viď hlásenie poistnej udalosti), a preto nemal dôvod túto okolnosť spochybňovať, resp. preukazovať opak. Dôvodil, že žalobca pritom žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že poistnú udalosť polícii vôbec hlásil a ani to, že tá údajne odmietla na miesto poistnej udalosti prísť. Zároveň žalovaný argumentoval, že nešetrenie poistnej udalosti zo strany polície malo za následok zmarenie vyšetrenia a zistenia všetkých okolností jej vzniku (napr. zisťovanie prítomnosti alkoholu u vodiča motorového vozidla). Je pritom nepochybné, že splnenie povinnosti poisťovateľa riadne prešetriť poistnú udalosť, je v uvedených súvislostiach kauzálne závislé od splnenia povinnosti dotknutej osoby túto poistnú udalosť včas nahlásiť polícii a zabezpečiť tým jej prešetrenie ako aj zdokumentovanie. Mal za to, že žalobca porušil svoju povinnosť, keď neprivolal k predmetnej udalosti políciu, čím nedošlo k jej riadnemu prešetreniu a z tohto dôvodu mu oprávnene znížil poistné plnenie v rozsahu 50 % v zmysle ustanovenia Článku VI Povinnosti poisteného bod 14. Zmluvných dojednaní. Navrhol, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zruší rozsudok súdu prvej inštancie a vec vráti Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. 4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a to tak vo výrokoch, ako aj v odôvodnení, pretože súd prvej inštancie vo veci správne postupoval a aj správne rozhodol, keď napadnutý rozsudok riadne odôvodnil, podrobne sa v ňom vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, vrátane jednotlivých námietok žalovaného. Žalobca uviedol, že keďže súd prvej inštancie neposúdil ani jeden dôvod krátenia poistného plnenia vykonaný žalovaným ako dôvodný, no žalovaný vo svojom odvolaní spochybnil len jeden z týchto parciálnych záverov, tak by bolo nadbytočné, aby sa k zvyšným trom nenapadnutým dôvodom opätovne vyjadroval v odvolacom konaní a tiež, aby tieto závery súdu prvej inštancie odvolací súd vôbec posudzoval, keďže ich žalovaný nezahrnul do svojho odvolania a nijako ich nespochybnil. Argumentoval, že meritórna odvolacia argumentácia žalovaného je obsiahnutá len v strohej III. časti jeho odvolania, v ktorej sa vyjadruje len k zníženiu poistného plnenia v rozsahu 50 % z dôvodu neprivolania polície. Mal za to, že súd prvej inštancie dôkladne v bode 9.3 napadnutého rozsudku skutkovo aj právne vysvetlil, prečo v danom prípade nemal žalovaný právo krátiť mu poistné plnenie, pretože v danom prípade došlo „len“ k škodovej udalosti, nie k dopravnej nehode, a preto nemal ani povinnosť políciu volať (hoci ju volal) a keby ju aj volal, tak v danom prípade by polícia nemala žiadny dôvod k škodovej udalosti chodiť, čo je aj dôvod prečo aj skutočne neprišla. Zdôraznil, že žalovaný na nič uvedené v napadnutom rozsudku vo svojom odvolaní nereagoval, ale len tvrdil, že postupoval podľa Zmluvných dojednaní produktu 585 (EUROKASKO ŠPECIAL) a to konkrétne podľa článku VI bodu 4 a bodu 14 a ktorý sa týka povinnosti privolať políciu v prípade dopravnej nehody a škodovej udalosti, ktorú má polícia povinnosť prešetriť, pretože nič z toho sa netýka skutkového stavu tohto prípadu, čo súd prvej inštancie podrobne odôvodnil v napadnutom rozsudku a žalovaný nikdy ani netvrdil opak.

Trval na svojom názore, že v danom prípade nemal povinnosť volať políciu a to ani podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a ani podľa poistných podmienok žalovaného, na ktoré sa tento vo svojom odvolaní odvolával. Opätovne tvrdil, že hneď po škodovej udalosti políciu volal a ktorá mu oznámila, že nakoľko sa predmetné motorové vozidlo prevrátilo v lese, kedy nebolo účastné cestnej premávky a zároveň nebolo ani žiadne podozrenie na spáchanie trestného činu, tak to nerieši a preto na miesto nepríde. Žalobca zdôraznil, že žalovaný ho ohľadom privolania či neprivolania polície nikdy nedotazoval a ani od neho v tomto smere nežiadal žiadne doklady v zmysle a teda vôbec túto skutočnosť nešetril, neskúmal. Ďalej žalobca uviedol, že až keď mu bolo doručené oznámenie o poistnom plnení, kedy sa prvýkrát dozvedel o tom, že žalovaný vychádzal zo skutočnosti, že neprivolal políciu, aj keď mal, tak kontaktoval svojho mobilného operátora so žiadosťou o výpis z jeho hovorov. Uvedené skutočnosti v konaní preukázal (viď príloha č. 4 k žalobe), avšak mobilný operátor jeho žiadosti už nemohol vyhovieť, pretože údaje o volaných číslach archivuje len tri mesiace. Poukázal na to, že celú nehodu a vzniknutú škodu riadne fotograficky zdokumentoval, škodovú udalosť oznámil žalovanému a odovzdal mu vyhotovené fotografie ako aj mu umožnil vykonať všetky obhliadky na nákladnom vozidle, ktoré žalovaný chcel vykonať a ktoré aj vykonal a súčasne celý proces následnej

opravy vopred vždy riešil so žalovaným. Taktiež všetky poškodené diely ako aj celú fotodokumentáciu z miesta škodovej udalosti riadne zabezpečil a odovzdal žalovanému. Zastával názor, že privolanie polície k škodovej udalosti totiž automaticky neznamená, že polícia aj bude škodovú udalosť prešetrovať, ako si to mylne vykladal žalovaný a tvrdil, že žalovaný mu tak znížil poistné plnenie z dôvodu, ktorý nesporne neskúmal, nepreukázal. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaný svoj mylný predpoklad vyvodil len z toho, že polícia predmetnú škodovú udalosť nešetrila, čo bola medzi stranami vždy nesporná skutočnosť, ale nemožno z nej vyvodiť či polícia volaná bola alebo nie, ako sa domnieva žalovaný. Žalobca sa taktiež vyjadril k zníženiu poistného plnenia a uviedol, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie doteraz nikde absolútne nijako nepreukázal, že by vedome porušil nejakú svoju povinnosť a nešetrenie škodovej udalosti zo strany polície malo akýkoľvek vplyv na vznik škodovej udalosti či výšku škody. Poukázal na to, že žalovaný uvedené len bez ďalšieho konštatuje ako fakt, čo však od začiatku popiera a vylučuje. Tvrdil, že postupoval presne podľa požiadaviek žalovaného formulovaným v jeho poistných podmienkach, keď si riadne splnil svoju zmluvnú povinnosť, podľa ktorej „je poistený povinný zabezpečiť dostatočné dôkazy o rozsahu a príčine poistnej udalosti, napr. uchovaním vymenených poškodených dielov, fotodokumentáciou, prípadne videozáznamom, svedectvom tretích osôb, a pod.“ (článok VI bod 1). Na záver si žalobca zdôraznil, že aj samotná výška zníženia poistného plnenia žalovaným o 50 %, je absolútne neprimeraná, svojvoľná, bez akejkoľvek opory nielen v dokazovaní, ale aj v argumentácii žalovaného uvedenej v konaní pred súdom prvej inštancie.

Navrhol, aby súd prvej inštancie napadnutý rozsudok potvrdil a aby zaviazal žalovaného k nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 6. Podľa ods.l Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 7. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 8. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 9. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 10. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci. 11. Podľa , povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr. 12. Podľa , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

13. Podľa , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

14. Podľa , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať

bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

15. Podľa , ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. 16. Podľa Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel vystupujúcich z leasingu a pre motorové vozidlá MV poistených prostredníctvom autopredajcu EUROKASKO ŠPECIÁL (produkt 585):

Článok VI - odsek 1: Okrem povinností uložených v a VPP je poistený povinný nemeniť stav spôsobený poistnou udalosťou bez súhlasu oprávneného pracovníka poisťovne (napr. likvidátor). To však neplatí, ak je takáto zmena nutná z bezpečnostných, hygienických alebo iných vážnych dôvodov alebo na to, aby sa rozsah následkov poistnej udalosti nezväčšoval. V týchto prípadoch je poistený povinný zabezpečiť dostatočné dôkazy o rozsahu a príčine poistnej udalosti, napr. uchovaním vymenených poškodených dielov, fotodokumentáciou, prípadne videozáznamom, svedectvom tretím osôb, a pod. Odsek 3: Poistený je povinný bezodkladne poisťovni oznámiť vznik akejkoľvek poistnej udalosti najneskôr do 15 pracovných dní od vzniku poistnej udalosti, zároveň však najneskôr do 3 pracovných dní, odkedy sa o nej dozvedel. Odsek 4: Poistený je povinný nahlásiť polícii každú dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda na poistenom MV (vrátane doplnkovej výbavy) prevyšujúca 10-násobok minimálnej mzdy. Rovnako je poistený povinný nahlásiť polícii každú poistnú udalosť na poistenom MV, ktorá je krytá poistením podľa týchto zmluvných dojednaní a ktoré majú orgány polície povinnosť prešetriť, tj krádež MV, lúpež MV, poškodenie alebo zničenie MV inak ako pri dopravnej nehode. Uvedené platí aj pre obvyklú alebo nadštandardnú výbavu MV a batožinu v ňom prepravovanú. Článok VIII. - odsek 1: Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.

Odsek 6: Ak došlo k poškodeniu vozidla, za ktoré je poisťovňa povinná plniť, odchylne od VPP a OPP sa poistenie vzťahuje aj na náklady spojené s prepravou poškodeného vozidla do najbližšej autorizovanej opravovne na území SR, schopnej opravu poškodeného vozidla vykonať. Maximálne náklady na prepravu nesmú presiahnuť u osobných vozidiel, s celkovou hmotnosťou do 3 500 kg a úžitkových MV s celkovou hmotnosťou do 3.500 kg a užitočnou nosnosťou ložnej plochy do 1.000 kg, 20 Sk/km, u úžitkových a nákladných MV, s celkovou hmotnosťou nad 3.500 kg a užitočnou nosnosťou ložnej plochy nad 1.000 kg s maximálnym počtom miest na sedenie 3 (podľa údajov v technickom preukaze vozidla), 45 Sk /km, pričom sa hradia aj náklady spojené s prevádzkou diaľnice (nehradí sa diaľničná nálepka). Pred uskutočnením prepravy je potrebné toto bezpodmienečne s poisťovňou dohodnúť na infolinke 0800 120 000, resp. na príslušnom tel. č. dispečingu poisťovne. Poisťovňa hradí aj prepravu posádky havarovaného MV vlakom II. triedy resp. autobusom do miesta bydliska.

17. Podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon) účinného v čase poistnej udalosti, cesty vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú pozemné komunikácie zaradené do cestnej siete. Do cestnej siete patria aj pozemné komunikácie mimo súvisle zastavaného územia alebo územia určeného na zastavanie, ktoré spájajú železničné stanice, terminály kombinovanej dopravy, letiská pre pravidelnú verejnú dopravu a verejné prístavy s diaľnicami a cestami, ak neslúžia ako účelové komunikácie prevažne na prevádzku alebo na správu týchto zariadení.

18. Podľa § 2 ods. 1 zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase poistnej udalosti, cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií (ďalej len „cesta“) vodičmi vozidiel a chodcami.

19. Podľa § 22 ods. 1 zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase poistnej udalosti, účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

20. Podľa § 22 ods. 3 zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase poistnej udalosti, účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

21. Podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase poistnej udalosti, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa .

22. Podľa § 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase poistnej udalosti, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak

a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

23. Podľa § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase poistnej udalosti, ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.

24. Predmetom sporu je uplatnenie nároku žalobcu voči žalovanému a to v sume vo výške 24 325,77 eura s príslušenstvom eur na tom základe, že žalovaný mu krátil poistné plnenie o 50 %, z dôvodu porušenia jeho povinnosti vyplývajúcej z uzatvorenej poistnej zmluvy a to tým, že v rozpore s touto zmluvou, neoznámil polícii dopravnú nehodu v dôsledku ktorej došlo ku vzniku škody na poistenom motorovom vozidle P. - M.. Žalovaný poistnú udalosť likvidoval čiastočným plnením - vyplatením poistného plnenia žalobcovi v sume vo výške 22 971,34 eura (čl. 40 - 41 s. sp.), pričom vychádzal z preukázaných nákladov vzniknutých v súvislosti s odstránením škody na poškodenom motorovom vozidle a ktoré predstavovali sumu vo výške 52 552,34 eura bez DPH s tým, že po odpočítani spoluúčasti žalobcu vo výške 10 % t. j. sumy vo výške 5 255,23 eura, vznikol rozdiel v poistnom plnení, ktoré žalovaný neuhradil žalobcovi a to v sume vo výške 24 325,77 eura.

25.Odvolací súd má za to, že žalovaný tým, že žalobcovi čiastočne plnil na základe uzatvorenej poistnej zmluvy, jedná sa o poistnú udalosť.

26. V konaní bolo nesporné, že dňa 02.09.2019 došlo k poistnej udalosti v čase platnosti poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorového vozidla L. a že jej následkom došlo k poškodeniu tohto motorového vozidla.

27. Odvolací súd sa zaoberal spornými skutočnosťami medzi sporovými stranami a to: a) okolnosťami vzniku škody b) oprávnenosťou a primeranosťou krátenia poistného plnenia.

28. K odvolacej námietke žalovaného, že v danom prípade sa jednalo o dopravnú nehodu a nie o škodovú udalosť, ako to tvrdil žalobca, a preto bol ako poistený v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy povinný privolať políciu, odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu nie je možné ustáliť ako došlo k predmetnej poistnej udalosti. V konaní bolo nesporné, že polícia túto udalosť nešetrila, sporné ale bolo, či žalovaný políciu k tejto skutočne udalosti volal (žalovaný v konaní síce tvrdil, že políciu volal, avšak táto údajne odmietla prísť na miesto udalosti z dôvodu, že sa nejedná o dopravnú nehodu), o tomto svojom tvrdení však nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz. Preto právny záver súdu prvej inštancie, že sa v danom prípade nejednalo o dopravnú nehodu ale o škodovú udalosť, možno považovať za nepodložený žiadnym hodnoverným dôkazom a možno konštatovať, že súd

prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami potrebnými na prijatie tohto záveru, keďže vychádzal iba s tvrdení žalobcu. V novom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v tomto smere a potom následne vyhodnotiť, kde sa presne stala poistná udalosť t. j. či stala v cestnej premávke (§ 2 ods. 1 zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a ak áno, na akej ceste sa stala - či sa jednalo o účelovú komunikáciu v zmysle (§ 22 ods. 1 citovaného zákona) a až potom sa zaoberať či sa jednalo o dopravnú nehodu alebo o škodovú udalosť podľa § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a následne vyhodnotiť oprávnenosť krátenia poistného plnenia žalovaným. Odvolací súd dodáva, že zistenie a následné vyhodnotenie týchto všetkých skutočností je nevyhnutné pre správne právne posúdenie predmetnej veci.

29. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobca porušil svoju povinnosť, keď neprivolal k poistnej udalosti políciu, a preto žalobcovi ako poistenému oprávnene znížil poistné plnenie v rozsahu 50 % v zmysle ustanovenia Článku VI Povinnosti poisteného bodu 14. Zmluvných dojednaní, odvolací súd uvádza, že Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie MV vystupujúcich z leasingu a MV poistených prostredníctvom autopredajcu EUROKASKO ŠPECIÁL (produkt 585) - v Článku VI (Povinnosti poisteného) v bode 4. stanovujú, že poistený je povinný nahlásiť polícii každú dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda. Z citovaných Zmluvných dojednaní teda vyplýva, že žalovaný túto povinnosť stanovil všeobecne pre dopravnú nehodu. Odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade je však nepravdepodobné, že vodič motorového vozidla mal presnú znalosť o podmienkach poistnej zmluvy a jednoznačne nemohol rozlíšiť rozdiel v pojmoch a to, či sa jedná o dopravnú nehodu alebo o škodovú udalosť, avšak vzhľadom na vzniknutú nehodu musel vidieť, že sa jedná o škodu vo väčšom rozsahu na motorovom vozidle a preto, ak by bol zavolal políciu, žalobca by sa tak neocitol v dôkaznej núdzi. Neprivolanie polície totiž znemožnilo objektívnejšie zistiť skutočné okolnosti vzniku poistnej udalosti ako takej, nakoľko žalovaný ako poisťovateľ ju bol povinný riadne prešetriť. Odvolací súd má za to, že splnenie povinnosti žalovaného ako poisťovateľa riadne prešetriť poistnú udalosť, bolo v uvedených súvislostiach kauzálne závislé od jej nahlásenia žalobcom ako poisteným polícii, čím by sa zabezpečilo jej riadne prešetrenie a zdokumentovanie. Žalovaný tak nemohol učiniť, nakoľko polícia túto poistnú udalosť nešetrila (v konaní nebolo preukázané, že by k danej poistnej udalosti bola žalobcom privolaná) a tak nemohli byť ani zistené všetky skutočnosti jej vzniku (napr. zisťovanie prítomnosti alkoholu u vodiča motorového vozidla - viď Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 Článok VI Povinnosti poisteného). Odvolací súd konštatuje, že ak by bol žalobca ohlásil vznik škodovej udalosti príslušnému policajnému orgánu, tento by ju objasňoval, pričom by zdokumentoval stopy, vyhotovil o škodovej udalosti správu a v neposlednom rade vykonal dychovú skúšku vodiča motorového vozidla a ak by bolo zistené, že bol pod vplyvom alkoholu, táto skutočnosť by mala vplyv na výšku vyplatenia poistného plnenia. Žalobca tým, že políciu nezavolal znemožnil objektívne zistenie, ako došlo k poistnej udalosti a dostal sa tak celkovo do dôkaznej núdze.

30. Vo vzťahu k vyššie uvedenému odvolací súd uvádza, že poistné podmienky žalovaného zakotvujú jeho právo primerane krátiť poistné plnenie, neurčujú však pravidlá ani zásady ani iné kritériá pre tento postup. Preto je potrebné vychádzať zo všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v . Podľa , ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Po vyhodnotení všetkých skutočností bude úlohou súdu prvej inštancie sa vysporiadať, či krátenie poistného plnenia vo výške 50 % bolo oprávnené a ak bolo, či bolo primerané.

31. Odvolací súd zdôrazňuje, dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a to bremenom tvrdenia a prejavuje sa vo výsledku sporu, a preto strany v sporovom konaní sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

32. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v zmysle ustanovenia neuniesol procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností (nad všetky pochybnosti) a teda ani dôkazné bremeno.

33. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ().

34. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ods. l písm. c) v spojení s ods. l zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd bude musieť v naznačenom smere jednotlivé dôkazy vyhodnotiť samostatne ako aj vo vzájomných súvislostiach a svoje právne závery náležite v zmysle odôvodniť.

35. O náhrade trov konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v a má za následok odmietnutie dovolania ( a ).