Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Co-242-2012.pdf
PDF · 116.72 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/242/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci navrhovateľa : B. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E., U. XXXX/XX, zastúpený splnomocnenou advokátkou Mgr. Viktóriou Hellenbart, so sídlom 984 01 Lučenec, M. Rázusa 32, proti odporcovi : R. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. N., K. X, zastúpený Centrom právnej pomoci, Kancelária Banská Bystrica, so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Kukučínova č. 24, o zaplatenie 4 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu zo dňa 23.04.2012 proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš číslo konania 1C/40/2011-141 zo dňa 23.03.2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 4 000 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 01.02.2011 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 100 eur vždy do 15- teho dňa toho- ktorého mesiaca, počnúc mesiacom, v ktorom nadobudne tento rozsudok právoplatnosť, pod hrozbou straty výhody splátok.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania v sume 1014,20 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 240 eur, a z trov právneho zastúpenia v sume 774,20 eur, na účet splnomocnenej advokátky navrhovateľa Mgr. Viktórie Hellenbart, č.ú. : XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4 000 eur spolu so 5 % - ným úrokom z omeškania ročne od 28.10.2010 až do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 100 eur, počnúc dňom 01.04.2012 vždy do 15- teho dňa v mesiaci a rozhodol o náhrade trov konania, keď uložil odporcovi s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. povinnosť nahradiť navrhovateľovi, ako procesne úspešnému účastníkovi, trovy konania v sume 1 193,31 eur v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za nesporne preukázané, že dňa 12.07.2010 uzavreli účastníci zmluvu o budúcej zmluve ohľadom prevodu členských práv a povinností k špecifikovanému trojizbovému družstevnému bytu, pričom pri podpise tejto zmluvy bola navrhovateľom zaplatená odporcovi záloha vo výške 4 000 eur a zvyšných 13 000 eur, ako doplatok na kúpnu cenu, mal navrhovateľ zaplatiť odporcovi najneskôr do 01.08.2010. Následne bezodkladne po doplatení sumy 13 000 eur malo dôjsť k uzavretiu písomnej zmluvy o prevode členských práv a povinností a k odovzdaniu bytu do držby a užívania navrhovateľovi. Súd sa skutkovo i právne vysporiadal s argumentačnými dôvodmi účastníkov konania a posudzoval preto predovšetkým platnosť predmetnej zmluvy o budúcej zmluve z hľadiska jej formálnych
i materiálnych náležitostí. Zmluva o budúcej zmluve bola uzatvorená písomne, obsahuje záväzok zmluvných strán dojednať budúcu zmluvu, v zmluve bola dohodnutá doba, do ktorej bude uzatvorená zmluva o prevode členských práv a povinností, avšak podľa názoru súdu prvého stupňa v predmetnej zmluve neboli dohodnuté všetky podstatné náležitosti budúcej zmluvy. Pokiaľ budúcou zmluvou mala byť zmluva o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu, podľa právneho posúdenia súdu chýba dojednanie o tom, že prevod členských práv a povinností je dvojstranným právnym úkonom, ktorým sú so súhlasom družstva prevádzané členské práva a povinnosti na nadobúdateľa; teda, že budúca zmluva o prevode členských práv a povinností podlieha súhlasu družstva. Zmluva o budúcej zmluve podľa záveru súdu prvého stupňa taktiež neobsahuje údaje o tom, že prevodca ku dňu prevodu uhradil družstvu všetky pohľadávky z titulu členstva a záloh za užívanie bytu, údaj o tom, kto uhradí prípadný nedoplatok a komu sa uhradí preplatok z vyúčtovania skutočných nákladov. Z uvedených nedostatkov podstatných obsahových náležitostí zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 12.07.2010 potom súd vyvodil jej neplatnosť. Súd taktiež konštatoval prekludovanie práva vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej zmluve a s poukazom na ustanovenie § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka konštatoval, že v prípade, keď oprávnený subjekt nechal márne uplynúť jednoročnú lehotu na domáhanie sa nahradenia zmluvného prehlásenia druhého subjektu súdnym rozhodnutím, nie je potom možné s úspechom požadovať ani právo na náhradu škody. Naviac odporca v konaní ničím nepreukázal, že u navrhovateľa sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 OZ, čím sa súd vysporiadal s kompenzačnou námietkou odporcu. Členské práva a povinnosti odporca nakoniec previedol na F. F. a to na základe sprostredkovania Y. N., ktorému potom podľa dohody bola aj vyplatená odmena 500 eur. Odporca v priebehu konania nepreukázal, že by mu vznikli náklady vo výške 250 eur spojené s vysťahovaním sa z bytu, súd naviac konštatoval, že tak či tak by sa z bytu musel vysťahovať. Taktiež pokiaľ ide o platby za užívanie bytu od augusta 2010 do januára 2011, súd ani v tejto časti kompenzačnú námietku neuznal z dôvodu, že počas tohto obdobia bol odporca členom družstva a bolo jeho povinnosťou tieto úhrady platiť. Už v predchádzajúcom období - vychádzajúc zo svedeckej výpovede, sa odporca v byte v skutočnosti nezdržiaval, pretože bol v Taliansku. Súd tak neuznal za oprávnenú kompenzačnú námietku v celej sume 1 500 eur. Súd po tom, ako v konaní mal za nesporné, že odporca od navrhovateľa prevzal čiastku 4 000 eur a zmluvu o budúcej zmluve vzhľadom na absenciu podstatných náležitostí považoval za neplatnú, následne ustálil, že s poukazom na ustanovenie § 451 ods. 2, § 456 a § 458 Občianskeho zákonníka sa odporca na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil a preto mu uložil povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd v odôvodnení uviedol, že odporca sa dostal do omeškania so svojím plnením prvým dňom po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal (28.10.2010), pričom pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, mal by navrhovateľ nárok na úroky z omeškania ku dňu 28.10.2010 vo výške 9% (vychádzajúc z ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.), avšak nakoľko navrhovateľ žiadal priznať len úrok z omeškania vo výške 5%, súd viazaný návrhom, uložil odporcovi povinnosť spolu so sumou bezdôvodného obohatenia zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania len v žiadanej výške. Žalovanú istinu spolu s úrokom z omeškania súd podľa ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach za podmienok určených vo výroku rozsudku, pričom súd prihliadol na osobné a majetkové pomery odporcu. Následne súd rozhodol o trovách prvostupňového konania a odporcovi, ako procesne neúspešnému účastníkovi uložil povinnosť nahradiť podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. trovy konania v sume 1 193,31 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 240 eur a trov právneho zastúpenia v sume 953,31 eur, ktoré v odôvodnení rozsudku presne špecifikoval.
Voči rozsudku prvostupňového súdu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie. Namietal správnosť rozsudku prvostupňového súdu a naďalej zotrvával na stanovisku, že zmluva o budúcej zmluve je platne uzatvorená. Nezákonnosť a nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa odporca namietal vzhľadom na tvrdenie súdu, že prevod členských práv a povinností musí byť realizovaný len so súhlasom družstva a takáto zmluva o prevode členských práv a povinností podlieha súhlasu družstva. Odporca poukázal na obsah stanov bytového družstva schválených zhromaždením delegátov dňa 19.05.2009, konkrétne na čl. 10 ods. 1, v znení ktorého prevod práv a povinností spojených s členstvom v družstve nepodlieha súhlasu predstavenstva, tieto prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva v družstve, alebo neskorším dátumom uvedeným v zmluve. Nie je teda pravda, že by táto zmluva podliehala súhlasu „družstva“, ako to uviedol prvostupňový súd. Takisto súd nesprávne konštatoval, že v zmluve o budúcej zmluve by mal byť údaj o tom, či prevodca ku dňu prevodu uhradil družstvu všetky pohľadávky z titulu členstva a záloh za užívanie bytu. Stanovy SBD Veľký Krtíš neobsahujú tieto povinnosti a preto súd prvého stupňa nad rámec týchto skutočností riešil vzťah, ktorý
v podstate neexistoval, pričom platenie prípadných nedoplatkov upravuje čl. 31 ods. 3 stanov družstva. Odporca tak tvrdí, že navrhovateľ od zmluvy o budúcej zmluve odstúpil neplatne a zmluva o budúcej zmluve je platná. Odporca taktiež namietal právne posúdenie jeho kompenzačnej námietky a tvrdí, že pokiaľ zmluva o budúcej zmluve je platná, mal sa súd náležite vysporiadať aj s jeho započítaciu námietkou, čím malo dôjsť k zníženiu predmetnej pohľadávky. Z bytu sa riadne vysťahoval, vypratal ho a pripravil na prevzatie zo strany navrhovateľa, a pokiaľ tento bezdôvodne a nezákonne od zmluvy o budúcej zmluve odstúpil, vznikla mu škoda v spojení s vyprataním predmetného bytu. Odporca taktiež nesúhlasil ani s priznaným úrokom z omeškania od 28.10.2010, pretože zastáva názor, že mohol byť v omeškaní s plnením peňažnej sumy zodpovedajúcej bezdôvodnému obohateniu len po tom, čo uzavrel zmluvu o prevode členských práv a povinností. Taktiež odporca nesúhlasí so sumou priznanej náhrady trov prvostupňového konania a domnieva sa, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa vzhľadom na sociálnu situáciu odporcu, ktorý bol v mesiaci marec 2011 vzatý do väzby, z ktorej bol prepustený až v mesiaci november 201. V súčasnosti je nezamestnaný, pričom vzhľadom k porušeniu dohôd medzi ním a navrhovateľom odporca nezapríčinil tento súdny spor. Pokiaľ ide o priznané trovy právneho zastúpenia navrhovateľa, odporca namieta odmenu za dva úkony právnej služby splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa a to za - odvolanie, ktorým namietala, že odporcovi bolo ustanovené Centrum právnej pomoci za právneho zástupcu, ako aj za úkon - bezdôvodne vznesenú námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Veľký Krtíš. Tieto úkony nepovažuje odporca za účelne vynaložené. Taktiež spochybňuje účtovanie náhrady za cestu, keď vzdialenosť medzi Veľkým Krtíšom a Lučencom podľa cestovných máp je 35 km a nie 40 km, ako si to účtovala právna zástupkyňa navrhovateľa. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je vo výroku tohto rozsudku uvedené.
Odvolací súd sa za účelom preskúmania odvolaním napadnuté rozsudku oboznámil s obsahom spisu a doposiaľ vykonaným dokazovaním, pričom vychádzajúc z dôvodov a rozsahu odvolania odporcu dospel k záveru, že právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ohľadom konštatovania dôvodov neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve nezodpovedá ustanoveniam platnej právnej úpravy. Odvolací súd tak po tom, čo mal z obsahu spisu za zrejmé, že môže na základe zistených skutočností dospieť k názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, v záujme predchádzať prekvapivému rozhodnutiu, vyzval dňa 25.09.2012 v súlade s ustanovením § 213 ods. 2 O.s.p. oboch účastníkov konania na vyjadrenie sa k možnému inému právnemu posúdeniu veci.
Na konkrétne právne a skutkové okolnosti uvedené vo výzve na vyjadrenie sa k možnému inému právnemu posúdeniu veci reagoval navrhovateľ a uviedol, že sa stotožňuje s inou právnou argumentáciou odvolacieho súdu. Zo samotného návrhu je zrejmé, že predmetný právny úkon považoval primárne za neplatný z dôvodu, že nemal vážny úmysel ho uzatvárať, teda zaväzovať sa do budúcnosti na uzatvorenie kúpnej zmluvy a suma 4 000 eur bol len rezervačný poplatok. Pokiaľ od tejto zmluvy odstupoval, bola to len jeho laická reakcia na vzniknuté nedorozumenie. Len na pojednávaní pred okresným súdom sa navrhovateľ dozvedel, že odporca sám znemožnil svoje plnenie podľa zmluvy o budúcej zmluve a teda zrejme akceptoval výhrady a odstúpenie od zmluvy zo strany navrhovateľa tým, že predal byt F. F.. Navrhovateľ ako dôchodca sa cíti byť veľmi poškodený konaním odporcu a sklamaný z jeho správania, keď ani po predaji bytu inej osobe mu nevrátil zloženú zálohu, dokonca ani časť z nej, keď by bol navrhovateľ prípadne ochotný aj akceptovať rozumné odškodnenie odporcu. V závere navrhovateľ zhrnul, že voči právnemu posúdeniu veci zo strany odvolacieho súdu nemá námietky a stotožňuje sa s ním.
Odporca na výzvu odvolacieho súdu na vyjadrenie sa k inému možnému právnemu posúdenie veci nereagoval.
Z obsahu spisu mal súd za nesporne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 12.07.2010 uzatvorená Zmluva o budúcej zmluve ohľadom prevodu členských práv a povinností k trojizbovému družstevnému bytu, nachádzajúceho sa vo O. N. na ulici I. č. X na B. poschodí. Nebolo medzi účastníkmi konania sporné ani to, že v súvislosti s uzatvorením tejto zmluvy toho istého dňa prevzal odporca od navrhovateľa sumu 4 000 eur, v príjmovom doklade zo dňa 12.07.2010 špecifikovanej ako „záloha kúpnej ceny bytu“. Navrhovateľ však v návrhu spochybnil úmysel takúto zmluvu o budúcej zmluve uzatvárať a tvrdil, že bol odporcom, respektíve advokátom JUDr. Jozefom Veselým, ktorý predmetnú zmluvu o budúcej zmluve pripravoval, uvedený do omylu, keď považoval zloženú hotovosť 4 000 eur len za akýsi rezervačný poplatok, ktorým si mal zabezpečiť do budúcna, že odporca byt, o ktorý prejavil navrhovateľ záujem, nebude dočasne ponúkať inej osobe až do doby, pokiaľ si navrhovateľ nadobudnutie tohto bytu nepremyslí. Neskôr od uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve mal snahu odstúpiť a to telefonicky už dňa 15.07.2010 prostredníctvom sprostredkovateľa Y. N., následne aj písomne listom adresovaným odporcovi dňa 22.07.2010, ako aj opakovane SMS správami dňa 26.07.2010 a 28.07.2010, pričom súčasne požadoval zaplatený rezervačný poplatok, resp. zloženú zálohu, vrátiť.
Navrhovateľ sa dovolával neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve a to jednak s poukazom na ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka, pretože ju podľa svojho tvrdenia uzatváral v omyle, jednak z dôvodu nedostatku obligatórnych náležitostí zmluvy o budúcej zmluve podľa ustanovenia § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj z dôvodu podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Okrem namietanej neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve navrhovateľ tvrdil, že platne od zmluvy odstúpil neskoršími prejavmi vôle. Právnou rovinou, ktorou sa ako s prvoradou musel súd vysporiadať, bola otázka posúdenia platnosti predmetnej zmluvy o budúcej zmluve a otázka zániku zmluvy o budúcej zmluve odstúpením zo strany navrhovateľa.
Podľa ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa ustanovenia § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
Vychádzajúc z ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ustanovenia § 230 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve, prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd sa nesprávne právne vysporiadal so skutočnosťou, či zmluva o budúcej zmluve uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom dňa 12.07.2010 je neplatnou v dôsledku skutočnosti, že neobsahuje
podstatné náležitosti zmluvy o prevode členských práv a povinností člena bytového družstva a či možno právny úkon navrhovateľa zo dňa 22.07.2010 kvalifikovať ako platné odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve.
Obchodný zákonník už aj v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve ustanovoval, že prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva (§ 230 ObZ) a členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu už samotným predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Bez ohľadu na skutočnosť, že zhodne je nadobúdanie členských práv a povinností na základe dohody upravené aj v čl. 10 ods. 1 stanov Stavebného bytového družstva Veľký Krtíš, pokiaľ už v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve túto právnu skutočnosť upravoval zákon, nebolo nutné ju zakomponovať do zmluvných dojednaní zmluvy o prevode členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve a teda nebola to ani podstatná náležitosť zmluvy o budúcej zmluve o prevode členských práv a povinností. Rovnako zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva opodstatnenosť druhého dôvodu údajnej neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 12.07.2010 a to v dôsledku absencie dojednania ohľadom vysporiadania prípadných pohľadávok z titulu členstva a preplatkov či nedoplatkov z vyúčtovania záloh za užívanie družstevného bytu. S poukazom na ustanovenie § 226 ods. 1 písm. c/ Obchodného zákonníka práva a povinnosti členov k družstvu a družstva k členom upravujú stanovy. Pokiaľ sú v stanovách bytového družstva obsiahnuté konkrétne práva a povinnosti členov družstva, nový člen družstva v dôsledku nadobudnutia členských práv a povinností pristupuje k podmienkam vymienených v stanovách družstva. Tieto podmienky preto nemusia byť osobitne obsiahnuté v zmluve o prevode členských práv a povinností a ich absencia v zmluve o prevode členských práv a povinností nemôže mať za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nemožno mať za to, že uzatvorená zmluva o budúcej zmluve zo dňa 12.07.2010 je neplatná, pretože nie sú naplnené zákonné predpoklady pre takýto záver a to zo žiadneho zákonného ustanovenia. Neplatnosť tejto zmluvy nevyplýva z ustanovenia § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že by zmluva o budúcej zmluve neobsahovala obligatórne náležitosti majúce za následok jej neplatnosť, ani z dôvodu vymieneného v ustanovení § 49a Občianskeho zákonníka, pretože tvrdenia navrhovateľa, že zmluvu o budúcej zmluve (napriek jej jednoznačnému obsahu) uzatváral v omyle (čo napokon nebolo vykonaným dokazovaním - predovšetkým svedeckými výpoveďami pred prvostupňovým súdom - ani preukázané) a napokon neobstojí ani dôvod namietanej neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pretože z obsahu zmluvy o budúcej zmluve nemožno zo žiadneho jej dojednania konštatovať rozpor s dobrými mravmi. Niet tak žiadneho zákonného dôvodu, ktorý by bol prekážkou platnosti dobrovoľne a slobodne uzatvoreného dvojstranného prejavu vôle zmluvných strán a odvolací súd považuje zmluvu o budúcej zmluve, uzatvorenú dňa 12.07.2010 medzi navrhovateľom a odporcom, za platne uzatvorenú s právnymi účinkami vyplývajúcimi z jej dojednaní.
Po tomto konštatovaní sa následne odvolací súd zameral na skúmanie právnej účinnosti neskorších úkonov navrhovateľa smerujúcich k odstúpeniu od platne uzatvorenej zmluvy.
Vychádzajúc z ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že zmluvné strany zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 12.07.2010 nemali právo dostúpiť od tejto zmluvy, pretože toto právo nebolo medzi nimi dohodnuté a nevyplýva ani zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka, ani iného zákonného ustanovenia. Úkony navrhovateľa vykonané s cieľom a úmyslom spôsobiť zánik zmluvy a to jednostranným odstúpením, sú tak právne neúčinné a nemohli tak mať za následok sledovaný právny záujem navrhovateľa.
Aj keď zmluva o budúcej zmluve bola platne uzatvorená a nedošlo k jej zániku odstúpením od nej jednou zo zmluvných strán, z okolností danej veci vyvstala iná právna skutočnosť, ktorou sa odvolací súd bol povinný zaoberať, nakoľko v dôsledku nej došlo k zániku práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o budúcej zmluve.
Záväzok zmluvných strán vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluve tak nezanikol v dôsledku odstúpenia od zmluvy navrhovateľa zo dňa 22.07.2010, ale až v dôsledku neskorších právnych úkonov odporcu
uzatvorením Zmluvy o prevode členských práv a povinností s treťou osobou - F. F. dňa 31.01.2011, predloženej Stavebnému bytovému družstvo Veľký Krtíš na realizáciu dňa 02.02.2011, v dôsledku ktorého úkonu sa plnenie zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 12.07.2010 s poukazom na ustanovenie § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka stalo nemožné. Zo strany odporcu tak nastala právna skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo zmarením možnosti plnenia na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu a to prijatím majetkového prospechu získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý neskôr pod vplyvom už konštatovaných právne relevantných skutočností odpadol.
Pokiaľ ide o kompenzačnú námietku odporcu, ktorou žiadal zohľadniť sumu 1 500 eur, ktorú žiadal započítať na uplatňovanú pohľadávku navrhovateľa z titulu vzniknutej škody v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o budúcej zmluve, odvolací súd sa v tejto časti stotožňuje so záverom prvostupňového súdu. Odporca ničím opodstatnenosť tejto kompenzačnej námietky, a to tak z hľadiska príčinnej súvislosti údajnej škody so zavinením protiprávnym konaním navrhovateľa, ako aj z hľadiska uplatnenej sumy, nepreukázal. Odporca nielenže v konaní nedokázal preukázať hodnoverne a nespochybniteľne oprávnenosť jeho kompenzačnej námietky, no nedokázal ani len presne číselne vyšpecifikovať uplatnenú sumu 1 500 eur, navyše sumu požadovanej náhrady škody niekoľkokrát menil (najskôr požadoval náhradu škody v sume 2 000 eur). Odvolací súd preto, zhodne s vysloveným právnym názorom prvostupňového súdu, kompenzačnú námietku odporcu uplatnenú voči navrhovateľovi ani sčasti nezohľadnil, pretože odporca v tomto smere nedokázal uniesť dôkazné bremeno.
Právny titul, na základe ktorého bol odporca v zmysle bodu III. zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 12.07.2010 oprávnený sumu 4 000 eur, ako prijatého preddavku na kúpnu cenu bytu zadržiavať, odpadol tým, že sám odporca spôsobil, že nedošlo a ani nedôjde k uzavretiu zmluvy o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu a odporca tak bol povinný v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka prijaté plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia navrhovateľovi vrátiť.
Pokiaľ ide o úroky z omeškania, odvolací súd vzhľadom na prijatý právny záver o zániku platnosti zmluvy o budúcej zmluve nemožnosťou jej plnenia ustálil, že odporca sa dostal do omeškania s vrátením sumy zodpovedajúcej bezdôvodnému obohateniu najskôr dňom nasledujúcim po tom, ako nastala právna skutočnosť majúca za následok zánik zmluvy o budúcej zmluve; teda dňom, ktorým preukázateľne došlo k uzatvoreniu Zmluvy o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu v zmysle ustanovenia § 230 Obchodného zákonníka dňa 31.01.2011 medzi odporcom, ako prevodcom a F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. N., E. XXX/XX, ako nadobúdateľkou.
Možno potom zhrnúť, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie zadržiavaním plnenia z právneho úkonu, ktorý neskôr zanikol a v dôsledku toho musí prijaté plnenie vydať tomu, na úkor koho sa bezdôvodne obohatil (§ 451 a § 456 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4 000 eur, ako sumy zodpovedajúcej prijatému a bezdôvodne zadržiavanému plneniu, ktorým sa v súčasnosti odporca na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohacuje, spolu s 5% ročným úrokom z omeškania (tak, ako si ho návrhom navrhovateľ uplatnil, napriek tomu, že by mal nárok na výšku úrokov z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.), a od 01.02.2011 do zaplatenia. Odvolací súd taktiež zohľadnil sociálnu a majetkovú situáciu odporcu, ktorému bolo súdom prvého stupňa v dôsledku šetrenia jeho osobných, majetkových a zárobkových pomerov priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a následne aj ustanovený zástupca v konaní, a s poukazom na ustanovenie § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporcovi sumu istiny spolu s úrokom z omeškania zaplatiť navrhovateľovi v mesačných splátkach po 100 eur, počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15- teho dňa toho- ktorého mesiaca, pod hrozbou straty výhody splátok.
Odvolací súd sa následne zaoberal odvolacími námietkami odporcu spochybňujúcimi oprávnenosť súdom priznanej náhrady trov prvostupňového konania a po preskúmaní ich oprávnenosti podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil i výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania. Navrhovateľovi, ako procesne úspešnému účastníkovi, odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov prvostupňového konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho
poplatku v sume 240 eur a z trov právneho zastúpenia podľa § 1 ods. 3, § 10 ods. 1 a § 14 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov a to za tri úkony právnej služby po 141,09 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyhotovenie návrhu na začatie konania, účasť na pojednávaní dňa 26.01.2012) a za 1 úkon po 282,18 eur (za účasť na pojednávaní dňa 23.03.2012 v trvaní viac ako 2 hodiny) a k týmto úkonom prináležiace režijné paušály (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 2x 7,21 eur a 2x 7,63 eur, spolu tak priznal odmenu v sume 727,50 eur. Odmenu za 2 úkony právnej služby a to odvolanie navrhovateľa zo dňa 15.07.2011, smerujúce voči uzneseniu č.k. 1C/40/2011-82 zo dňa 21.06.2011, ktorým súd ustanovil odporcovi na zastupovanie Centrum právnej pomoci Banská Bystrica a ktoré bolo odvolacím súdom uznesením č.k. 13Co/323/2011-106 zo dňa 15.11.2011 odmietnuté ako podané neoprávneným subjektom, a za úkon bezdôvodne vznesenú námietku zaujatosti sudcov okresného súdu odvolací súd navrhovateľovi nepriznal, pretože sa stotožňuje s odvolacím argumentom odporcu, že tieto dva úkony nemožno považovať za účelné vynaložené v danom konaní. Okrem odmeny za úkony právnej služby odvolací súd priznal navrhovateľovi právo na náhrady v zmysle ustanovenia § 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 vyhlášky, vypočítanej podľa zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a to za stratu času za každú aj začatú polhodinu na ceste Lučenec- Veľký Krtíš a späť za účasť na pojednávaniach pred okresným súdom dňa 26.01.2012 a 23.03.2012, 4 x 12,71 eur a náhradu hotových výdavkov spojených s účasťou na pojednávaní dňa 26.01.2012 osobným motorovým vozidlom W. EVČ Y. XXX Z., 2 x 7,32 eur a cena PHM á 8,28 eur pri preukázanej cene benzínu 1,459eur/l (2,84 x 1,459 x 2) spolu 22,92 eur a za účasť na pojednávaní dňa 23.01.2012 cena za benzín 1,61 eur/l , náhrada 2x 7,32 eur a spotrebované PHM 9,14 eur ( 2,84 x 1,61 x 2), spolu 23,78 eur. Cestovné náhrady boli navrhovateľom uplatnené a vyčíslené v sume v sume 46,70 eur a odvolacím súdom boli v tejto sume aj priznané. Odvolací súd preto, zohľadniac odvolacie námietky, priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov prvostupňového konania v sume 1014,20 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 240 eur, a z trov právneho zastúpenia v sume 774,20 eur (727,50 eur odmena + 46,70 eur náhrady), ktoré je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi na účet splnomocnenej advokátky špecifikovaný vo výroku tohto rozsudku, v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení a ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko každý z účastníkov mal v odvolacom konaní len čiastočný úspech.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.