Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-12Cb/73/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľa: Heineken Slovensko, a.s., so sídlom Novozámocká 2, 974 01 Hurbanovo, IČO: 36 528 391, proti odporkyni: Terézia Marková DENEDMARK, s miestom podnikania Valova 4259/22, 921 01 Piešťany, IČO: 18 031 030, o zaplatenie 6.638,78 eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.417,49 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.638,78 eur od 10.04.2009 do 30.12.2011 a zo sumy 6.417,49 eur od 31.12.2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 221,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 31.12.2011 do zaplatenia z a s t a v u j e.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.08.2010, sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 8.741,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 10.04.2009 do zaplatenia, ktorá suma pozostávala z čiastky 2.102,38 eur titulom vrátenia pomernej časti sumy za prenájom z dôvodu predčasného ukončenia zmluvnej spolupráce zo strany odporcu a z čiastky 6.638,78 eur titulom zmluvnej pokuty na základe zmluvy o spolupráci č. U. uzavretej medzi účastníkmi dňa 16.04.2007.

Okresný súd Piešťany vydal vo veci dňa 21.09.2010 platobný rozkaz č.k. - 32, ktorým v plnom rozsahu vyhovel podanému návrhu. V dôsledku včas podaného odporu bol platobný rozkaz zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

Odporkyňa v podanom odpore uviedla, že pomernú časť investície z titulu predčasného ukončenia zmluvy o spolupráci navrhovateľovi zaplatila dňa 06.05.2009 a navrhovateľ nemá právo od nej požadovať zmluvnú pokutu, nakoľko jeho zástupcov viackrát upozorňovala na porušovanie zmluvy z ich strany z dôvodu nekvality dodávaného piva, ktoré aj reklamovala a následne sama predmetnú zmluvu vypovedala.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 13.10.2010, pred prvým pojednávaním vo veci, vzal navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie sumy 2 102,38 eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

Uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. - 79 zo dňa 21.10.2010 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2102,38 eur zastavil. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19.11.2010.

Okresný súd Piešťany vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -80 zo dňa 16.11.2011, ktorým uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 221,29 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 10.04.2009 do zaplatenia, vo zvyšku nárok navrhovateľa zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

V dôsledku odvolania navrhovateľa bol uvedený rozsudok uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len odvolací súd) č.k. -101 zo dňa 29.06.2012 zrušený a vec bola vrátená Okresnému súdu Piešťany na ďalšie konanie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že je potrebné vziať do úvahy, že k platnému odstúpeniu od zmluvy došlo až potom, čo bola odporkyňou porušená zabezpečovaná povinnosť, spočívajúca v záväzku uvedenom v čl. III bod 1,3,6 čl. IV bod 1.5 a čl. V bod 1 zmluvy o spolupráci, ku ktorej žalovaná ako účastníčka tohto zmluvného vzťahu dobrovoľne pristúpila a ktorou sa jednoznačne zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade, ak poruší svoje záväzky vyplývajúce z vyššie uvedených článkov. Súčasťou dohody bol záväzok predávať čapované pivo iba v značkách a v baleniach, ako je uvedené v Prílohe č. 2 k zmluve, ktorá skutočnosť ani nebola medzi účastníkmi sporná. V uvedenom prípade teda do odstúpenia od zmluvy zmluva platne existovala a platná bola i dohoda o zmluvnej pokute, ktorá bola dohodnutá práve pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy ako z hlavného záväzku.

Keďže k porušeniu zmluvy došlo ešte pred odstúpením od zmluvy, nie je dôvod, aby sa na základe takéhoto porušenia, ktorého sa odporkyňa jednoznačne dopustila, keď začala predávať pivo i inej značky, neaktivoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Možno teda jednoznačne ustáliť, že nárok na zmluvnú pokutu vznikol v dôsledku porušenia povinnosti pred odstúpením od zmluvy a odstúpenie od zmluvy bolo dôsledkom narušeného správania sa zo strany odporkyne a porušením zmluvnej povinnosti. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti pred odstúpením od zmluvy, preto nie je dôvod, aby bol navrhovateľ ako veriteľ znevýhodnený tým, že by mu bolo upreté právo resp. nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty.

Odvolací súd ďalej uviedol, že pri posúdení primeranej zmluvnej pokuty treba vziať do úvahy nielen hodnotu zabezpečovacej povinnosti, ale i význam zabezpečovacej povinnosti, pričom všeobecne je možné konštatovať, že stanovením týchto požiadaviek zákon akcentuje primeranosť zmluvnej pokuty vo vzťahu k záujmu strany, ktorá si zmluvnou pokutou splnenie zmluvy zabezpečuje. Z hľadiska kritéria hodnoty zabezpečovacej povinnosti ide o to, aby boli vyrovnané majetkové ujmy zmluvných strán, ak sú takto v zmluve upravené a eliminované neprimerané majetkové výhody. Primeranosť výšky zmluvnej pokuty je však potrebné skúmať i z hľadiska významu zabezpečovacej povinnosti, pričom ale nie podstatné, či boli podmienky pre uloženie zmluvnej pokuty dojednané recipročné pre obe zmluvné strany, pretože vyváženosť zmluvy z hľadiska zabezpečenia zmluvných povinností i zmluvnou pokutou je požiadavkou, ktorú nemožno prijať, pretože sa neopiera o žiadne ustanovenie zákona, ktoré by uplatnenie takejto požiadavky vyžadovalo, preto ani dohoda o zmluvnej pokute pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti iba jednou zmluvnou stranou sama o sebe neznamená, že takáto dohoda by odporovala zásadám poctivého obchodného styku. Súd pri posúdení primeranosti výšky zmluvnej pokuty sa nemôže uspokojiť iba s konštatovaním, že bola dohodnutá neprimerane vysoká zmluvná pokuta, ktorá má pre žalovanú likvidačnú povahu, nakoľko je potrebné vziať do úvahy i jednu z hlavných zásad súkromného práva „pacta sund servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať), ktorá je vlastne prejavom autonómnej vôle strán, ktoré sú pri uzatváraní zmluvy slobodne a záväzné, preto sú zmluvné strany povinné ich aj dodržiavať a z tejto zásady mal súd prvého stupňa i vychádzať.

Dokazovanie, podľa odvolacieho súdu, jednoznačne preukázalo porušenie zmluvnej povinnosti odporkyňou, ktorá zmluvu dobrovoľne uzatvorila a bola si vedomá jej obsahu, spočívajúcom i v záväzku nepredávať iné pivo, ako to, ku ktorému sa zmluvou zaviazala, ktorú dohodu akceptovala pod hrozbou zmluvnej pokuty, preto skutočnosť, že zaplatením uvedenej zmluvnej pokuty by bol tento oprávnený nárok z hľadiska podnikateľskej činnosti pre žalovanú likvidačný nemôže byť dôvodom k tomu, aby sa z toho hľadiska tejto povinnosti zbavila. Majetkové a sociálne pomery odporkyne,

ktorá je povinná zmluvnú pokutu zaplatiť, podľa odvolacieho súdu nemôžu byť v žiadnom prípade kritériom pre posudzovanie primeranosti či neprimeranosti výšky dohodnutej zmluvnej pokuty, pretože charakter obchodných vzťahov, ako aj charakter subjektov, ktoré do obchodného vzťahu vstupujú takéto posudzovanie nepripúšťa a v takomto prípade musí súd zobrať do úvahy iba konkrétne objektívne okolnosti a vychádzať z dôvodov, ktoré k dojednaniu posudzovanej výšky zmluvnej pokuty viedli, ako aj k okolnostiam, ktoré ich sprevádzali. Súd nemôže prihliadať na osobné, majetkové alebo sociálne pomery odporkyne. Moderačné právo súdu je zásahom do zmluvnej voľnosti obchodných záväzkových vzťahov a hoci ho zákon upravuje a predpokladá, malo by ísť o zásah výnimočný. Odporkyňa, ktorá porušila svoju povinnosť, ku ktorej došlo počas výpovednej lehoty, by mala byť sankcionovaná iba za toto obdobie, ale bolo na vôli žalovanej, či dodrží zmluvné podmienky až do času uplynutia výpovednej lehoty a v takom prípade by nebolo možné, aby došlo zo strany žalobcu k odstúpeniu od zmluvy pre porušenie zmluvného záväzku, alebo malo pre ňu ekonomický význam i pod hrozbou uloženia zmluvnej pokuty zmluvnú povinnosť porušiť a začať vo svojej prevádzke už počas 2-mesačnej výpovednej lehoty predávať pivo inej značky, hoci bola stále viazaná zmluvou o exkluzivite, ktorú so žalobcom uzatvorila.

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne ako i oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo zmluvy o spolupráci č. U. zo dňa 16.04.2007 súd zistil, že táto bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporkyňou a jej predmetom bolo podľa článku I bod 1, stanovenie podmienok spolupráce zmluvných strán pri prevádzkovaní reštaurácie Hostinec R. Z., kde sa klient (odporkyňa) zaväzuje exkluzívne predávať čapované pivo z portfólia Heinekenu a zároveň zabezpečovať reklamu jeho obchodného mena a jeho výrobkov v zmysle dojednaní tejto zmluvy.

Podľa článku II. bod 1 sa navrhovateľ zaviazal zabezpečiť klientovi dodávateľa pre odber piva v sortimente uvedeného v prílohe č. 2.

Podľa článku III. bod 1 klient sa zaväzuje, že počas doby trvania zmluvnej spolupráce bude vo svojej prevádzke exkluzívne predávať čapované pivo značiek a balení uvedených v prílohe č. 2 tejto zmluvy.

Podľa článku IV. bod 7 sa zmluvné strany dohodli, že Heineken zaplatí klientovi za prenájom priestoru slúžiaceho na reklamu Heinekenu a výrobkov z jeho portfólia sumu 3.319,39 eur (100.000 Sk) bez DPH.

Podľa článku VI. bod 1 zmluvné strany sa dohodli, že v prípade ak klient poruší svoj záväzok uvedený v článku III. bod 1.3, 6, článok IV. bod 1 a 5 , článok V. bod 1 zmluvy je povinný Heinekenu zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 6.638,78 eur (200.000 Sk), a to za každé porušenie povinnosti.

Podľa článku VII. bod 1 sa táto zmluva uzavrela na dobu určitú, a to na 5 rokov.

Podľa článku VII. bod 2 písm. c) zmluvný vzťah je možné ukončiť pred uplynutím dohodnutej doby výpoveďou, ktoroukoľvek zo zmluvných strán aj bez uvedenia dôvodu. Výpovedná lehota je dvojmesačná a začína plynúť dňom nasledujúcom po dni jej doručenia druhej strane.

Podľa prílohy číslo 2 k zmluve o spolupráci zo dňa 16.04.2007 zoznam sortimentu piva pozostával z: čapované pivo P. 10 %, čapované pivo J. 10 %, fľaškové pivo W. T. nealkoholické, ktorých distribútorom bol dohodnutý subjekt U. - U. A..

Z písomnej výpovede zmluvy číslo U. zo dňa 23.02.2009 súd zistil, že touto výpoveďou odporkyňa vypovedala predmetnú zmluvu s odôvodnením, že kvalita dodávaného piva v sezóne 2008-2009

nezodpovedala kvalite dohodnutej v zmluve a výčapnosť v jej prevádzke klesla o 40 %. Súčasne uviedla, že pomerná časť investície Heinekenu za reklamu činí ku dňu výpovede sumu 2124,41 eur, ktorá bude poukázaná na účet Heinekenu do 60 dní. Súčasne požiadala odporkyňa o kontaktovanie výčapného servisu z dôvodu vrátenia výčapného zariadenia.

Z výzvy navrhovateľa na zjednanie nápravy adresovanej odporkyni zo dňa 05.03.2009, ktorú podľa pripojeného podpisu a pečiatky odporkyňa prevzala 10.03.2009, súd zistil, že navrhovateľ bol upozornený svojim obchodným zástupcom, že si odporkyňa neplní povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy o spolupráci, a to konkrétne, že nepredáva výlučne čapované pivo zo sortimentu Heineken a začala čapovať konkurenčné pivo. Súčasne v tejto výzve navrhovateľ upozornil odporkyňu na povinnosť dodržiavania ustanovení zmluvy, ako aj na povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu pri ich porušení.

Z okamžitého odstúpenia od zmluvy o spolupráci zo dňa 24.03.2009, súd zistil, že ním navrhovateľ okamžite odstúpil od zmluvy o spolupráci s odporkyňou z dôvodu porušenia jej povinnosti čapovať exkluzívne pivo zo sortimentu Heineken. Súčasne v tomto podaní navrhovateľ vyzval odporkyňu na vrátenie alikvotnej sumy 2.102,38 eur bez DPH a zároveň si uplatnil voči odporkyni zmluvnú pokutu 6.638,78 eur za porušenie záväzku uvedeného v článku III bod 1 zmluvy do 7 dní od doručenia tohto listu.

Podľa pripojeného podacieho lístka bolo okamžité odstúpenie od zmluvy podané navrhovateľom na poštovú prepravu 01.04.2009.

Z odpovede navrhovateľa zo dňa 24.04.2009 na odstúpenie od zmluvy o spolupráci odporkyňou súd zistil, že navrhovateľ tu konštatuje, že odporkyňa bola v zmysle článku VII. bod 2 písm. c) zmluvy o spolupráci oprávnená ukončiť zmluvnú spoluprácu výpoveďou aj bez uvedenia dôvodu, avšak ako uviedol navrhovateľ aj vo výzve na nápravu zo dňa 05.03.2009, platnosť zmluvy mala skončiť až uplynutím dvojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po dni jej doručenia navrhovateľovi. Keďže odporkyňa počas plynutia výpovednej lehoty porušila záväzok spočívajúce v exkluzivite čapovaného piva z portfólia Heinekenu a zároveň zabezpečovať reklamu obchodného mena Heineken, a.s. a nezjednala nápravu, na ktorú bola vyzvaná písomne výzvou na odstránenie nedostatkov zo dňa 05.03.2009, navrhovateľ okamžite odstúpil od zmluvy o spolupráci. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dôvod vypovedania zmluvy zo strany odporkyne, ktorý uviedla v jej výpovedi zo dňa 23.02.2009, a to dodávka nekvalitného piva, nemá žiadny právny súvis s ich vecou, nakoľko ide o iný zmluvný vzťah, a to medzi odporkyňou ako kupujúcou a spoločnosťou U. A. ako predávajúcim.

Z odpovede odporkyne zo dňa 05.06.2009 na odstúpenie od zmluvy súd zistil, že odporkyňa tu uviedla, že sa zaviazala predávať pivo z portfólia Heinekenu a robiť Heinekenu reklamu. To bohužiaľ nebolo možné, nakoľko ich značka je zákazníkom odmietnutá a odmietaná, načo upozorňovala zastúpenie navrhovateľa.

Z písomného záznamu porušenia HORECA zmluvy zo dňa 02.03.2009 súd zistil, že dňa 27.02.2009 si odporkyňa v prevádzke Hostinec R. Z. nechala namontovať výčapné zariadenie konkurenčného pivovaru J. a tým porušila platnosť investičnej zmluvy.

Zástupkyňa navrhovateľa sa nevedela vyjadriť k dátumu doručenia výpovede zo zmluvy zo strany odporkyne zo dňa 23.02.2009, nakoľko bolo zrejme odovzdané osobne niektorému zástupcovi navrhovateľa. Navrhovateľ túto výpoveď zmluvy zo strany odporkyne eviduje, avšak bez presného dátumu kedy mu bola doručená. Výzvou na zjednanie nápravy zo dňa 05.03.2009, reagoval navrhovateľ na hlásenie jeho zástupcu o porušení Horeca zmluvy zo dňa 02.03.2009, ktoré hlásenie vypracoval vtedajší zamestnanec navrhovateľa P. W., ktorý však už v súčasnosti u navrhovateľa nepracuje. Úroky z omeškania si navrhovateľa uplatňuje od 10.04.2009, s poukazom na 7-dňovú lehotu na plnenie, ktorú navrhovateľ poskytol odporkyni v okamžitom odstúpení od zmluvy zo dňa 24.03.2009. Podpísaním zmluvy získala odporkyňa množstvo výhod vrátane výčapného zariadenia a reklamných predmetov. Zmluva bola liberálna, keďže upravovala aj možnosť jej ukončenia. Zmluvnú pokutu si navrhovateľ uplatňuje vo výške dvojnásobku poskytnutej investície, pričom navrhovateľovi vznikol ušlý zisk, ktorý bol vypočítaný na predpokladanom objeme predaja piva pri trvaní zmluvy. Zástupkyňa navrhovateľa

ďalej predložila tabuľku s výpočtom zisku, ktorý by navrhovateľ dosiahol za tri roky, kedy už netrval záväzkový vzťah medzi účastníkmi; ušlý zisk navrhovateľa je za tri roky vypočítaný na sumu 7.294,07 eur. Zároveň teda ide o škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla a z ktorej by mal súd vychádzať pri posudzovaní zabezpečovacej povinnosti.

Odporkyňa uviedla, že písomnú výpoveď zo zmluvy zo dňa 23.02.2009 odovzdala osobne pánovi W., ktorý bol zástupcom navrhovateľa a ktorý v tom čase do jej prevádzky chodieval veľmi často, aj dvakrát týždenne. Presný dátum kedy mu túto výpoveď odovzdala si už nepamätá, podľa nej to bolo však ešte pred dátumom ktorý je na nej uvedený, t. j. pred 23.02.2009. Menovaný túto výpoveď prevzal a povedal, že ju odovzdá na právnom oddelení navrhovateľa. Odporkyňa ďalej uviedla, že sa dovtedy sťažovala u zástupcu navrhovateľa na nekvalitu piva, o čom doložila do spisu aj reklamačné listy, pretože táto závada pretrvávala dosť dlho a pivo konkurenčnej značky začala predávať až po tom čo ukončila spoluprácu s navrhovateľom.

Na pojednávaní konanom dňa 17.10.2012 zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že odporkyňa sumu 221,29 eur zaplatila navrhovateľovi dňa 30.11.2011. Na základe uvedeného žiadala zástupkyňa navrhovateľa, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 6.417,19 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 6.638,78 eur od 10.04.2009 do 30.12.2011 a zo sumy 6.417,49 eur od 31.12.2011 do zaplatenia.

Uvedené vyjadrenie súd v zmysle posúdil ako čiastočné späťvzatie návrhu, v dôsledku čiastočnej úhrady sumy 221, eur odporkyňou dňa 30.12.2011. Nakoľko odporkyňa proti tomuto čiastočnému späťvzatiu nenamietala a sama potvrdila, že uvedenú sumu navrhovateľovi zaplatila potom, čo jej bol doručený rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 16.11.2011; súd konanie v časti o zaplatenie 221,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 31.12.2011 do zaplatenia zastavil v zmysle

Podľa , (ďalej len Obch. zák.) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa (ďalej len Obch. zák.) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 300 Obch. zák. okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

Podľa § 302 Obch. zák. odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Podľa § 351 ods. 1 Obch. zák. Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi bola dňa 16.04.2007 platne uzavretá zmluva o spolupráci na dobu 5 rokov.

Rovnako bolo preukázané, že odporkyňa predmetnú zmluvu vypovedala podľa čl. VII, bod 2, písm. c) uvedenej zmluvy, písomným podaním zo dňa 23.02.2003. Navrhovateľ potvrdil, že predmetnú výpoveď zmluvy zo strany odporkyne eviduje vo svojich dokladoch, nevedel však presne uviesť kedy a akým spôsobom mu bola táto výpoveď doručená a túto skutočnosť resp. dátum doručenia výpovede navrhovateľovi nevedela presne určiť resp. preukázať ani odporkyňa, ktorá uviedla, že výpoveď odovzdala osobne zástupcovi navrhovateľa p. W., ktorý v tom čase jej prevádzku navštevoval každý týždeň.

S poukazom na vykonané dokazovanie a vyššie špecifikované rozhodnutie odvolacieho súdu, súd konštatuje, že v uvedenom prípade do odstúpenia od zmluvy, zmluva o spolupráci zo dňa 16.04.2007, uzavretá medzi účastníkmi, platne existovala a platná bola i dohoda o zmluvnej pokute, ktorá bola dohodnutá pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy ako z hlavného záväzku. Keďže k porušeniu zmluvy zo strany odporkyne došlo ešte pred odstúpením od zmluvy, nie je dôvod, aby na základe takéhoto porušenia, ktorého sa odporkyňa jednoznačne dopustila, keď začala predávať pivo i inej značky, sa neaktivoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Možno teda jednoznačne ustáliť, že nárok na zmluvnú pokutu vznikol v dôsledku porušenia povinnosti pred odstúpením od zmluvy a odstúpenie od zmluvy bolo dôsledkom narušeného správania sa zo strany odporkyne a porušením zmluvnej povinnosti. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti pred odstúpením od zmluvy, preto nie je dôvod, aby bol navrhovateľ ako veriteľ znevýhodnený tým, že by mu bolo upreté právo resp. nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty.

Pri posúdení primeranej zmluvnej pokuty súd prihliadol na hodnotu zabezpečovacej povinnosti i význam zabezpečovacej povinnosti tak, aby boli vyrovnané majetkové ujmy zmluvných strán.

Podľa čl. VI., bod 1 bola dojednaná zmluvná pokuta v sume 6.638,78 eur (200.000 Sk) v prípade, ak klient poruší svoje zmluvné povinnosti uvedené v tomto bode, t.j. vrátane záväzku odporkyne exkluzívne predávať vo svojej prevádzke čapované pivo značiek a balení uvedených v Prílohe č. 2 uzavretej zmluvy o spolupráci.

Podľa čl. II., bod 2 Zmluvy sa navrhovateľ zaviazal vypožičať odporkyni materiálne vybavenie v celkovej sume 1.989,54 eur. Podľa čl. IV, bod 6, sa navrhovateľ zaviazal každoročne (počnúc druhým rokom trvania zmluvy) poskytnúť odporkyni drobné reklamné predmety v hodnote 232,36 eur a podľa čl. IV, bod 6 sa zaviazal zaplatiť odporkyni za prenájom reklamného priestoru sumu vo výške 3.319,39 eur.

Podľa čl. III, bod 2, bol dohodnutý predpokladaný objem predaja piva v prevádzke odporkyne po dobu trvania zmluvy 1000 hl, čo predstavuje 200 hl piva ročne.

S poukazom na uvedené investície navrhovateľa v súvislosti s uzavretou zmluvou o spolupráci, s prihliadnutím na výpočet predpokladaného zisku za zvyšné tri roky (pôvodne dojednaného) trvania zmluvy v sume 7.294,07 eur ako i satisfakčnú funkciu zmluvnej pokuty, s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci, dospel tunajší súd k záveru, že uplatnená zmluvná pokuta je primeraná a preto súd zaviazal odporkyňu na jej zaplatenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže dokazovanie jednoznačne preukázalo porušenie zmluvnej povinnosti odporkyňou, ktorá zmluvu dobrovoľne uzatvorila a bola si vedomá jej obsahu, spočívajúcom i v záväzku nepredávať iné pivo, ako to ku ktorému sa zmluvou zaviazala, ktorú dohodu akceptovala pod hrozbou zmluvnej pokuty.

Zmluvná pokuta bola medzi účastníkmi v zmluve dohodnutá vo výške 2-násobku investícií, ktoré sa po dobu trvania zmluvy zaviazal navrhovateľ, v zmysle čl. IV, bod 7, zaplatiť odporkyni, za prenájom priestoru slúžiaceho na jeho reklamu.

Pri rešpektovaní právneho názoru odvolacieho súdu, dospel tunajší súd k záveru, že v danom prípade je dojednaná zmluvná pokuta z hľadiska jej výšky úmerná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty a preto zaviazal odporkyňu na jej zaplatenie.

Súd súčasne priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 10.04.2009, a to s poukazom na okamžité odstúpenie od zmluvy zo strany navrhovateľa zo dňa 23.04.2009, v ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni 7-dňovú lehotu na plnenie. Uvedenú písomnosť odovzdal navrhovateľ, podľa predloženého podacieho lístka, na poštovú prepravu dňa 01.04.2009. Skutočnosť, že uvedená výzva bola odporkyni doručená, napokon potvrdzuje aj písomné podanie odporkyne zo dňa 09.04.2009 označené ako odpoveď na odstúpenie od zmluvy zo strany navrhovateľa.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením, nakoľko účastník, ktorému sa prisúdi náhrada trov konania, je povinný tieto vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, ktoré rozhodnutie bude vyhlásené na pojednávaní, na ktorom súčasne treba prítomným účastníkom odovzdať písomné vyhotovenie rozsudku a úspešný účastník si môže aj za tento úkon uplatniť náhradu trov konania, preto v tomto rozsudku nebolo možné o náhrade trov konania rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na pojednávaní.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( -f) ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )