Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/144/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobkyne E. Š., W.. X.X.XXXX, F. V. XX, zast. JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom, AK Poprad, Nám. sv. Egídia 95, proti žalovaným 1/ T. J.I., W.. XX.X.XXXX, F. R. XXX a 2/ Reasan, s. r. o., Nusle, Pujmanové 1542, Praha 4, Česká republika, zast. spln. zástupcom JUDr. Tomášom Máchom, bytom Praha 2, Pod Slovany 1913/13, Česká republika, o neplatnosť plnej moci a neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, takto

rozhodol:

U r č u j e , že generálna plná moc zo dňa 1.8.2010, ktorú udelila žalobkyňa žalovanému v 1. rade, je neplatná.

U r č u j e , že zmluva o zriadení záložného práva uzavretá dňa 2.8.2010 medzi žalobkyňou zastúpenou žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam - rodinnému domu č. súp. XX a pozemku parc. č. 1452/2 o výmere 477 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. V., je neplatná.

U r č u j e , že kúpna zmluva, uzavretá dňa 2.8.2010 medzi žalobkyňou zastúpenou žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - rodinnému domu č. súp. XX a pozemku parc. č. 1452/2 o výmere 477 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. V., je neplatná.

Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 2.597,26 eur, a to k rukám právneho zástupcu žalobkyne, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade

n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobkyňa žalobou zo dňa 17.8.2011 žiadala, aby súd určil, že generálna plná moc zo dňa 1.8.2010, ktorú udelila žalovaná v 1. rade, je neplatná a tiež žiadala vysloviť neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 2.8.2010. Na pojednávaní dňa 30.5.2012 navrhla rozšírenie žaloby aj o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 2.8.2010. Uznesením zo dňa 31.12.2012 súd zmenu žaloby pripustil.

Žalobkyňa uviedla, že niekedy koncom júla 2010 ju žalovaný v 1. rade pýtal, aby mu podpísala listiny, ktoré potrebuje na to, aby si mohol urobiť prípojku elektrickej energie do svojho rodinného domu z jej elektrickej prípojky. O tom, že bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva sa dozvedela aj potom, keď dostala list zo správy katastra, ktorým jej bolo oznámené, že bolo zriadené záložné právo. Poukázala na to, že žalovaný v 1. rade bol pre tento skutok odsúdený pre prečin podvodu trestným rozkazom Okresného súdu Poprad č. . Poukázala na neplatnosť právneho úkonu v zmysle .

Žalovaný v 1. rade potvrdil skutočnosti uvádzané žalobkyňou. Uviedol, že vtedy bol vo finančnej kríze a neuvedomoval si následky, potreboval pôžičku, aby vyrovnal svoje dlhy. Myslí si, že žalobkyňa si neprečítala čo podpísala, pretože mu verila. Žalovanej tvrdil, že plnomocenstvo potrebuje pre energetické závody.

Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný v 1. rade síce potvrdil, že sa dopustil podvodu voči žalobkyni, avšak tvrdil, že chybu spravila žalobkyňa, ktorá mala dostatok príležitostí prečítať si plnomocenstvo, ktoré udelila žalovanému v 1. rade, a ktoré navyše podpisovala dvakrát. Poukázal na to, že žalobkyňa nie je osobou, ktorá by bola pozbavená spôsobilosťou na právne úkony, vie čítať a písať a teda mohla predísť omylu a mohla zistiť o čo sa jedná. Poukázal na to, že jediným poškodeným v tejto veci je žalovaný v 2. rade, ktorý v dobrej viere poskytol žalovanému v 1. rade pôžičku.

Z výpovedí účastníkov konania, výpovedí svedkov K. J., W. Y., E. J. a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. , generálnej plnej moci zo dňa 1.8.2010, kúpnej zmluvy zo dňa 2.8.2010, zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 2.8.2010, výpisu z LV

č. XXX, správy Obecného úradu V., súd zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu č. súp. XX postaveného na pozemku parc. č. 1452/2 a pozemku parc. č. 1452/2 o výmere 477 m2 - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v k. ú. V., zapísaných na LV č. XXX.

Dňa 23.7.2010 žalobkyňa udelila žalovanému v 1. rade generálnu plnú moc, z ktorej vyplýva, že žalovaného v 1. rade splnomocňuje na akékoľvek právne úkony týkajúce sa vyššie uvedených nehnuteľností. Plnomocenstvo bolo overené na Obecnom úrade V., kde žalobkyňa uznala podpis za svoj vlastný. Dňa 1.8.2010 bolo udelené ďalšie plnomocenstvo, ktoré okrem splnomocnenia uvedeného v predchádzajúcom plnomocenstve obsahovalo splnomocnenie aj na právne úkony spojené s podpísaním kúpnej zmluvy, záložnej zmluvy a návrh na zápis záložného práva a vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Toto plnomocenstvo žalobkyňa podpísala na Obecnom úrade v V., ktorý potvrdil jej podpis.

Následne dňa 2.8.2010 žalovaný v 1. rade ako splnomocnený zástupca žalobkyne uzavrel so žalovaným v 2. rade zmluvu o zriadení záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, a to na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o pôžičke, ktorú žalovaný v 2. rade poskytol žalovanému v 1. rade vo výške 600.000,-- Kč. Zároveň dňa 2.8.2010 žalovaný

v 1. rade v mene žalobkyne uzavrel so žalovaným v 2. rade aj kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na žalovaného v 2. rade, a to za dohodnutú kúpnu cenu 600.000,-- Kč. Žalovaný v 2. rade uviedol, že túto kúpnu zmluvu uzavreli pre prípad, že by pôžička nebola uhradená a v takom prípade by bola predložená na zápis do katastra nehnuteľností. K zápisu vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy nedošlo, pretože v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa akéhokoľvek nakladania s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami.

Trestným rozkazom Okresného súdu Poprad č. k. -102 zo dňa 8.8.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 26.8.2011, bol žalovaný uznaný vinným pre prečin podvodu podľa , ods. 1, ods. 2, , ktorého sa dopustil tak, že ako zať žalobkyne zneužijúc jej dôveru ju navštívil v jej rodinnom dome, kde pod zámienkou, že potrebuje od nej ako majiteľky domu a pozemku podpísať plnú moc, aby si mohol vybaviť elektrickú a vodovodnú prípojku do jeho rozostavaného rodinného domu, postaveného so súhlasom menovanej na jej pozemku, pričom bez toho, aby jej bližšie vysvetlil, nechal riadne prečítať, prípadne vysvetlil a prečítal v prítomnosti inej osoby, jej predložil generálnu plnú moc zo dňa 1.8.2010, odviezol ju na Obecný úrad V. k osvedčeniu jej podpisu na tejto listine, kde táto plná moc ho okrem iného oprávňovala ku všetkým právnym úkonom týkajúcim sa nakladania s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami a následne bez jej súhlasu a vedomia uvedené nehnuteľnosti založil podľa zmluvy o zriadení záložného práva podpísanej v Poprade dňa 2.8.2010 v prospech žalovaného v 2. rade z dôvodu zabezpečenia pôžičky, ktorá mu bola poskytnutá vo výške 24.216,-- eur.

K okolnostiam podpisu predmetného plnomocenstva boli vypočuté aj svedkyne K. J., W. Y. E. E. J..

Svedkyňa K. J., zamestnankyňa Obecného úradu V., uviedla, že žalobkyňa bola na obecnom úrade dvakrát. V prvom prípade vyhlásila, že podpis na listine je jej vlastnoručným podpisom, v druhom prípade podpisovala listinu priamo na obecnom úrade. Svedkyňa si ale konkrétne na deň kedy bola žalobkyňa overovať podpis nespomínala. Svedkyňa tiež uviedla, že pokiaľ overuje podpis, nikdy na neoboznamuje s obsahom listiny.

Svedkyňa W. Y., dcéra žalobkyne, vo výpovedi uviedla, že si nepamätá, či bola priamo pri rozhovore žalobkyne a žalovaného v 1. rade, keď žalovaný v 1. rade chcel podpísať plnomocenstvo, ale doma sa rozprávali o tom, že žalovaný v 1. rade potrebuje podpis žalobkyne, aby si vo svojom rodinnom dome, ktorý sa nachádza tiež na pozemku žalobkyne, mohol zriadiť vodovodnú a elektrickú prípojku. Samotné plnomocenstvo nevidela ani pred podpisom, ani potom. Žalovaný v 1. rade jej ani nikdy nehovoril, že si chce zobrať pôžičku.

Svedkyňa E. J., dcéra žalobkyne a manželka žalovaného v 1. rade, uviedla, že bola prítomná, keď žalovaný v 1. rade požadoval od žalobkyne plnomocenstvo, povedal jej, že potrebuje plnomocenstvo pre vodárne a elektrárne, aby mu povolili pripojenie vody a elektrickej energie do ich rodinného domu. Žalobkyňa s tým súhlasila a bola rada, že nemusí ona chodiť po meste. Po podpise plnomocenstva jej ho žalovaný v 1. rade ukázal, ale svedkyňa ho prešla iba zbežne a nečítala celý text. Ani jej žalovaný v 1. rade nepovedal, že si chce zobrať pôžičku. Potom čo žalobkyni prišlo rozhodnutie zo správy katastra, žalovaný

v 1. rade jej povedal, že to zrejme nebude nič vážne, ale neskôr sa priznal, odišiel z domu a odvtedy ani nežijú spolu.

Podľa , ods. 1, , pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnonomocnencovho oprávnenia.

Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv, alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa , , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom, odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti plnomocenstva zo dňa 1.8.2010 ako aj neplatnosti následných úkonov, ktoré urobil v jej mene žalovaný v 1. rade na základe sporného plnomocenstva. Žalobkyňa namietala, že pri udelení plnomocenstva ju žalovaný v 1. rade uviedol do omylu, keď jej tvrdil, že plnomocenstvo potrebuje na iný účel ako ho v skutočnosti použil. Tieto skutočnosti boli v konaní jednoznačne preukázané výpoveďami žalobkyne a žalovaného v 1. rade a čiastočne aj svedeckými výpoveďami W.Š. Y. E. E. J.. V zmysle , ods. 1, , súd je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. V tomto smere súd poukazuje na právoplatný trestný rozkaz Okresného súdu Poprad č. zo dňa 8.8.2011, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z prečinu podvodu, ktorého sa dopustil práve tým, že uviedol žalobkyňu do omylu pri podpise plnomocenstva. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania ako aj z právoplatného trestného rozkazu, ktorým je súd viazaný, súd považoval za preukázané, že pri podpise plnomocenstva žalovaný v 1. rade uviedol žalobkyňu do omylu, pričom tento omyl vyvolal úmyselne. Táto skutočnosť potom spôsobuje relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle Obč. zákonníka.

V zmysle § 40a Obč. zákonníka pri relatívnej neplatnosti sa právny úkon považuje za platný pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Za dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu možno v zmysle ustálenej judikatúry považovať aj podanie žaloby tak, ako urobila žalobkyňa. S prihliadnutím na zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že generálnu plnú moc zo dňa 1.8.2010 žalobkyňa udelila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre udelenie plnej moci podstatná, pričom tento omyl vyvolal svojim úmyselným konaním žalovaný v 1. rade. Podľa názoru súdu pre posúdenie platnosti takéhoto úkonu nie je rozhodujúce, či osoba uvedená do omylu mohla pri náležitej starostlivosti predísť omylu alebo nie, ale podstatné je, či skutočnosti, za ktorých bol urobený právny úkon, možno považovať za konanie v omyle. Z tohto dôvodu súd určil, že generálna plná moc zo dňa 1.8.2010 je neplatným právnym úkonom.

Žalobkyňa sa tiež domáhala určenia, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 2.8.2010 ako aj kúpna zmluva zo dňa 2.8.2010 sú taktiež neplatnými právnymi úkonmi. Obe zmluvy uzavrel žalovaný v 1. rade v mene žalobkyne, a to bez jej vedomia tak, že využil generálnu plnú moc zo dňa 1.8.2010, ktorú získal od žalobkyne tým, že ju uviedol do omylu. Keďže obe zmluvy boli uzavreté bez vedomia žalobkyne a na základe plnomocenstva, ktoré je neplatným právnym úkonom, podľa názoru súdu takéto právne úkony odporujú dobrým mravom a teda sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Z tohto dôvodu súd určil aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva a kúpnej zmluvy.

O trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade rozhodol súd v zmysle , ods. 1, tak, že žalobkyni, ktorá bola vo veci úspešná, priznal náhradu trov konania v sume 2.597,26 eur pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia v sume 33,-- eur, súdneho poplatku za žalobu v sume

99,50 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 2.464,76 eur. V rámci trov právneho zastúpenia súd priznal odmenu podľa , ods. 1, Vyhlášky č. , vo výške 403,34 eur za 1 úkon právnej služby, a to za 6 úkonov (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia, podanie žaloby a zastupovanie na pojednávaniach v dňoch 30.5.2012, 12.9.2012 a 6.11.2012), spolu v sume 2.420,04 eur. K tomto úkonom súd priznal režijný paušál 2 x 7,21 eur (za úkony vykonané v roku 2010),

1 x 7,41 eur (za úkon vykonaný v roku 2011) a 3 x 7,63 eur (za úkony vykonané v roku 2012).

Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade súd rozhodol o trovách konania podľa tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Za dôvod hodný osobitného zreteľa súd považoval tú skutočnosť, že žalovaný v 2. rade nevedel o tom akým spôsobom žalovaný v 1. rade získal generálnu plnú moc, ktorú potom použil pri uzavretí zmluvy o zriadení záložného práva a pri uzavretí kúpnej zmluvy ako aj skutočnosť, že neplatnosť právnych úkonov bola zavinená výlučne úmyselným konaním žalovaného

v 1. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa , ods. 3, (t. j. musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , ods. 1, , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).