Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-270-2011.pdf
PDF · 82.22 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/270/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľky, D. P., J.. XX.X.XXXX, G. H., T. X, proti odporcovi G. P., J.. XX.X.XXXX Y. G. I. M., K. H., T. Č..X, Y. Č. Č. M. Č.. XX, v konaní o určenie výživného na rozvedenú manželku t a k t o
rozhodol:
rozhodol:
Súd u r č u j e zo strany odporcu pre navrhovateľku výživné na rozvedenú manželku od 1.12.2011 do 14.5.2012 vo výške 200,- Eur mesačne.
Dlžné výživné za obdobie od 1.12.2011 do 14.5.2012 v sume 1 090,32 Eur povoľuje odporcovi splatiť v troch mesačných splátkach, pričom prvá splátka je splatná do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a ďalšie dve po tridsiatich dňoch od dátumu prvej a druhej splátky pod stratou výhody splátok.
Odporca je povinný zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 21,80 Eur.
Žiaden z účastníkov ani štát nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka dňa 1.12.2011 požiadala súd, aby zaviazal odporcu prispievať na jej výživu sumou 200,- Eur mesačne od 1.12.2011 do budúcnosti z dôvodu, že je nezamestnaná, invalidná dôchodkyňa, s príjmom pochádzajúcim výlučne z jej invalidného dôchodku vo výške 320,50 Eur, pričom jej bývalý manžel mal v čase ich rozvodu (23.9.2011) priemerný mesačný príjem vo výške 1.790,- Eur.
Počas pojednávania svoj návrh zmenila tak, aby jej súd priznal výživné vo výške 200,- Eur len za obdobie od 1.12.2011 do 14.5.2012.
Odporca s návrhom nesúhlasil z dôvodu, že mu to nedovoľujú jeho súčasné finančné a osobné pomery. Uviedol, že pracovný pomer s ním bol ukončený a v súčasnosti poberá len podporu v nezamestnanosti vo výške 1.108,- Eur.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, pripojeným spisom Okresného súdu Košice I č. 16C 464/2009 a ďalšími písomnými dôkazmi a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č. 16C 464/2009-90 zo dňa 23.9.2011, rozsudok sa stal právoplatným 14.12.2011 v časti rozvodu manželstva, zverenia detí do osobnej starostlivosti matky a určenia výživného. Z manželstva pochádzajú 2 maloleté deti, dcéra N., dvanásťročná a syn S. M., sedemročný. Na čas po rozvode boli deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a zo strany odporcu bolo učené výživné pre dcéru vo výške 350,- Eur a pre syna vo výške 300,- Eur mesačne.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že návrh na určenie výživného podala preto, že z peňazí, ktoré poberá, teda invalidného dôchodku a z výživného, ktoré jej posiela bývalý manžel na výživu detí len horko-ťažko pri veľmi skromných podmienkach dokáže zabezpečiť potreby ich detí a uhradiť náklady na ich domácnosť. Nikde nepracuje, je na invalidnom dôchodku a jej invalidný dôchodok je vo výške 331,- Eur. Keď podávala tento návrh, bol vo výške 320,- Eur. Snaží sa zabezpečiť si nejakú prácu z domu, zatiaľ si našla vypĺňanie dotazníkov, čo je však veľmi slabo odmeňované, zarobí necelých 1,50 Eur, niekedy 1,- Euro. Hľadala si nejakú podobnú ľahšiu prácu, lepšie ohodnotenú, ale zatiaľ nič nenašla. Sama musí uhrádzať poplatky za bývanie, nájomné a inkaso vo výške 243,- Eur. Od mája jej na tieto výdavky prispieva jej brat s tým, že mu vráti peniaze ak bude môcť a niečo vykrýva aj zo svojho invalidného dôchodku. Odporca riadne prispieval na svoje deti až do času, kým sa neskončil jeho pracovný pomer. Od júna 2012 jej už posiela len 325,- Eur na obe deti spolu. Deti si mohli dovoliť pokiaľ otec prispieval tak, ako mal určené súdom, ísť aj do školy v prírode, a mohla im aj uhrádzať ich školské a mimoškolské aktivity.
Z výpovede odporcu súd zistil, že nie je momentálne schopný prispievať na výživné svojej bývalej manželky, pretože je bez práce. Jeho posledný zamestnávateľ oznámil, že si stratu zamestnania spôsobil sám. Odporca sa k tomu vyjadril v tom zmysle, že to nie je pravdou, že porušil zákonník práce, že sa jeho pracovný pomer ukončil z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Nie je pravdou, že by porušil akokoľvek pracovnú disciplínu, naopak, vytvoril vo svojom projekte 300 pracovných miest a očakával skôr povýšenie a nie ukončenie jeho pracovného pomeru. Bol veľmi prekvapený, keď ho 14.5.2012 zavolali a povedali mu, že jeho pracovný pomer sa ukončí. Predložili mu dva dokumenty, jeden bol pripravený na okamžité skončenie pracovného pomeru a druhý bola výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Nevie, prečo to skončilo takým spôsobom, on s ukončením pracovného pomeru nesúhlasil. Najal si advokáta a podal na súd žalobu o vyslovenie neplatnosti skončenia jeho pracovného pomeru.
Čo sa týka jeho ochoty, alebo možnosti prispievať výživným pre rozvedenú manželku, veľmi rád by tak robil, ak by aj naďalej mal ten príjem, ktorý dosahoval v zamestnaní. Momentálne takéto výživné platiť nevie a v čase, keď sa určovalo výživné na deti vo výške 320,- Eur na jedno dieťa, si myslel, že toto bude zahŕňať už aj potreby jeho bývalej manželky.
Jeho pravidelné mesačné výdavky sú za byt 350,- Eur, 150-200,- Eur platí za stravu a údržbu bytu a 100,- Eur dáva na cigarety, keďže fajčí. Okrem toho platí výživné na deti.
Prácu si hľadá. Absolvoval pohovory v Bratislave a v Prahe. Je matematikom, nejaký čas aj učil a má 20 ročné skúsenosti v oblasti rozvoja. Pracoval v oblasti rozvoja počítačov, systémového testovania. Zvažuje aj tú možnosť, že by sa vrátil naspäť do svojej rodnej krajiny.
Zo správy Sociálnej poisťovne súd zistil, že pán G. P. poberal do 30.9.2012 dávku v nezamestnanosti vo výške 1.108,- Eur, túto dostal dvakrát v júni a v septembri, v júli a v auguste dostal 1.145,- Eur. Napriek týmto okolnostiam ohľadom zisteného príjmu odporcu aj po ukončení jeho pracovného pomeru navrhovateľka uviedla, že chce, aby súd rozhodol v zmysle jej zmeneného petitu a aby výživné na rozvedenú manželku jej priznal len dovtedy, kým jej bývalý manžel pracoval a to do 14.5.2012.
Podľa § 72 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Na základe vykonaného dokazovania a zistených skutočností s prihliadnutím k uvedeným ustanoveniam zákona súd návrhu vyhovel v celom rozsahu. Výživné určil za obdobie, kedy odporca pracoval a dosahoval primeraný príjem k výške určeného výživného. K rozvratu ich manželstva došlo z dôvodov na strane odporcu, navrhovateľka ho nespôsobila. Jej príjem je minimálny, v dôsledku svojho ochorenia
- skleróza multiplex nie je schopná sa zamestnať a preto je priznanie primeraného výživného zo strany bývalého manželia opodstatnené. Výživné pre ňu bolo určené za obdobie, kedy odporca pracoval a jeho čistý mesačný príjem bol vo výške 1 610,58 €.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a ust. § 5 Zák. č. 71/1992 Zb. (Položka 8 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov) a §- u 141 odst. 2 Osp. § 141
podľa ktorého trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie ( § 18), platí štát. Keďže odporca potreboval v konaní tlmočníka, súd mu výkon jeho práv zabezpečil tým, že pribral do konania tlmočníka z jazyka anglického.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
f) neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.