Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_22P-21-2012.pdf
PDF · 92.99 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/21/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Jamriškovou, PhD. vo veci starostlivosti o maloleté deti
A. P., nar. XX.XX.XXXX
E. P., nar. XX.XX.XXXX
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, deti rodičov matky D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, K.. T.. T. XX a otca D. P., nar XX.XX.XXXX, bytom H. XX, A. J., maloleté deti bytom ako matka, v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý platiť zvýšené výživné na maloletého A. P., nar. XX.XX.XXXX a na maloletého E. P., nar. XX.XX.XXXX vo výške 40,- eur mesačne na každé z detí vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 21.09.2012.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu v Martine sp.zn. 20P/264/2005-71 zo dňa 16.01.2006.
Zameškané výživné za obdobie od 21.09.2012 do 31.10.2012 vo výške 24,55,- eur na každé z detí je otec o p r á v n e n ý splácať v mesačných splátkach 3,- eur mesačne na každé z detí, spolu so splátkou bežného výživného pod hrozbou straty výhody splátok.
Vo zvyšku sa návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.09.2012 sa matka domáhala, aby súd zaviazal otca prispievať zvýšením výživným na maloletého A. P., nar. XX.XX.XXXX v sume 150,- eur mesačne a na maloletého E. P., nar. XX.XX.XXXX v sume 130,- eur mesačne. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otcovi určená v rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/264/2005-71, kedy bol otec zaviazaný platením výživného v sume 21,59,- eur mesačne na každé z detí. Od doby určenia výšky výživného prišlo k podstatným zmenám pomerov a preto matka navrhla, aby súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti. Matka v návrhu ďalej uviedla, že okrem synov má
vyživovaciu povinnosť ešte k maloletej J., ktorá navštevuje 1. ročník základnej školy. Náklady na bývanie rodiny sú 280,- eur mesačne, výdavky spojené s nástupom A. do školy boli 170,- eur, ďalej matka mu platí poistku 22,- eur, mladší E. navštevuje 6. ročník základnej školy a výdavky spojené s nástupom do školy boli 150,- eur. Matka uviedla, že je zamestnaná ako predavačka, mesačne zarobí cca 420,- eur a poberá prídavky na tri deti v sume 22,54,- eur na každé.
Na pojednávaní konanom dňa 05.11.2012 matka zotrvala na podanom návrhu. Upozornila, že od otca za 10 rokov nežiadala zvýšenie výživného ani iné príspevky na deti, avšak pokiaľ má zabezpečiť deťom všetko, čo potrebujú, potrebuje na to peniaze.
Otec sa k návrhu matky vyjadril na pojednávaní konanom dňa 05.11.2012. Uviedol, že on má príjem iba od zamestnávateľa, u ktorého pracuje na dohodu o pracovnej činnosti a jeho čistá mzda za mesiac je 81,- eur. Ďalej poberá príspevok od sociálky 1,75,- eur mesačne. Tento príspevok bol predtým vyšší, ale bol mu znížený, keď začal pracovať na dohodu. Otec v súčasnosti žije u svojho kamaráta, ktorému neprispieva na bývanie a keďže ide o gazdovský dvor, stravujú sa tým, čo sa podarí dopestovať, alebo dochovať. Na vedľajšie náklady, napr. fajčenie, si je schopný privyrobiť jednorazovo brigádou. V decembri otec očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa. Uviedol, že deťom by rád dal financie, ale nemá z čoho. Tiež uviedol, že je pre neho veľký problém získať prácu, keďže nemá čistý register trestov a v súčasnosti je podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ešte tri roky má skúšobnú dobu podmienečného prepustenia.
Kolízny opatrovník sa k návrhu nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, oboznámením sa s nákladmi na maloleté deti, oboznámením sa s obsahom súdnych spisov 20P/320/2010, 20P/264/2005, 22P/33/2008 ako aj s obsahom celého súdneho spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:
Rodičia maloletých nie sú manželia, nežijú spolu. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Martine č.k. 6C/343/01 zo dňa 02.10.2002. Súd pri rozvode schválil rodičovskú dohodu, v rámci ktorej boli maloleté deti zverené do výchovy a opatery matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej J. vo výške 800,- Sk mesačne, maloletého A. 700,- Sk mesačne a maloletého E. 600,- S mesačne. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca upravená rozsudkom Okresného súdu Martine sp. zn. 20P/264/2005-71 zo dňa 16.01.2006. Týmto rozsudkom sa zrušovala ústavná starostlivosť nad maloletými deťmi, tieto boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol povinný platiť výživné vo výške 650,- Sk (21,59,- eur) mesačne na každé z detí.
Maloleté deti žijú s matkou a jej druhom a maloletou J. P. v prenajatých nebytových priestoroch uspôsobených na bývanie. Matka pracuje ako predavačka, podľa potvrdenia zamestnávateľa za mesiace máj až august bol priemerný čistý mesačný príjem matky 354,66,- eur. Matka tiež poberá prídavky na deti 22,54,- eur na každé z detí. Náklady na zabezpečenie potrieb maloletých vznikajú náklady na bývanie 280,- eur mesačne, náklady na vodu 90,- eur mesačne, odvoz smetí 20,- eur ročne na osobu, náklady na školu u A. 170,- eur za rok, poistka u A. 22,- eur mesačne, náklady na školu E. 150,- eur za rok.
Otec je v súčasnosti zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti od 12.03.2012, jeho čistá mesačná mzda je 81,- eur. V súčasnosti otcovi nevznikajú náklady na bývanie ani na stravu, keďže bývanie má zabezpečené u kamaráta, ktorému neprispieva na náklady a stravu finančne. Otec v decembri očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa, ku ktorému mu vznikne vyživovacia povinnosť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4, prvá veta ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1, prvá veta ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Na základe vyššie uvedeného dokazovania má súd za to, že došlo ku zmene pomerov účastníkov. Od roku 2006, kedy bolo naposledy rozhodované o výške vyživovacej povinnosti otca, deti fyzicky vyspeli, navštevujú 2. stupeň základnej školy, s čím sú spojené vyššie výdavky jednak na zabezpečenie školskej dochádzky, jednak na celkový rozvoj aktivít dieťaťa. Na strane otca ubudla otcovi vyživovacia povinnosti k plnoletej J. P., otec však v decembri očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa, ku ktorému opäť vznikne vyživovacia povinnosť. Matke pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej J. P.. Matka bola v čase posledného rozhodnutia nezamestnaná, nebola jej priznaná dávka v nezamestnanosti, poberala z Úradu práce dávku a príspevky v hmotnej núdzi vo výške 2.740-, Sk. Otec bol v čase posledného rozhodovania vo väzbe. V súčasnosti je matka zamestnaná, v súčasnosti je jej priemerný čistý mesačný príjem 354,66,- eur. Otec je zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti, jeho priemerný čistý mesačný príjem je 81,- eur. Súd ďalej konštatuje, že vzhľadom na uplynutie času zároveň prišlo k vzrastu životných nákladov. V dôsledku týchto skutočností má súd za to, že uvedené zmeny pomerov na strane účastníkov odôvodňujú potrebu rozhodnúť o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletého A. a E. P. a že sú tým naplnené predpoklady pre rozhodovanie o zmene právoplatného rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 20P/264/2005 zo dňa 16.01.2006, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletých vo výške 21,59,- eur mesačne.
Pri určovaní konkrétnej výšky výživného súd vychádzal zo zásad pre určenie výživného uvedených v Zákone o rodine. Predovšetkým súd zisťoval výšku odôvodnených potrieb maloletých, výšku príjmov oboch rodičov, zvážil životnú úroveň oboch rodičov, prihliadol na to, kto z rodičov sa o dieťa osobne stará a pri určení konkrétnej výšky výživného prihliadol tiež na finančné možnosti otca.
Vzhľadom na náklady, ktoré matka vynakladá na zabezpečenie potrieb rodiny, súd vypočítal náklady, ktoré vznikajú na zabezpečenie potrieb jedného dieťaťa a to tým spôsobom, že náklady na bývanie počítal v 1/5-ine, keďže v byte žije 5 osôb a náklady na školu, oblečenie a stravu potom počítal individuálne podľa nákladov predložených matkou na pojednávaní. Tým spôsobom súd ustálil, že za bývanie, vodu a odvoz smetí je náklad na jedno dieťa 75,66,- eur mesačne, náklady na stravu v domácnosti počítal vzhľadom ma vek chlapcov vo výške 100,- eur mesačne, náklady na oblečenie a drogériu vo výške 20,- eur mesačne, náklady na školu u mal. A. je to 14,1,- eur mesačne, u mal. E. 12,5,- eur mesačne a poistka mal. A. 22,- eur mesačne. Týmto spôsobom súd zistil, že náklady na mal. A. sú 231,76,- eur mesačne a mal. E. 208,16,- eur mesačne. Na zabezpečenie potrieb detí sa podieľa aj štát prídavkami na deti vo výške 22,54,- eur mesačne, čiže matka zabezpečuje starostlivosť o mal. A. vo výške 209,22,- eur mesačne a mal. E. 18,562,- eur mesačne.
Súd pri určovaní výšky výživného prihliadol k tomu, že o deti sa osobne stará matka, ktorá tým čiastočne vyvažuje svoju povinnosť podieľať sa na zabezpečení potrieb detí finančnou sumou. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že osobná starostlivosť o dieťa nekompenzuje vyživovaciu povinnosť rodiča v plnej výške a matka je tak naďalej povinná prispievať aj finančnými plneniami na potreby detí. Celkove je však zrejmé, že by bolo spravodlivé, aby sa otec podieľal vo vyššom percentuálnom podiele na zabezpečení finančných zdrojov, ktorými by mali byť kryté potreby detí. Obzvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že náklady matka vynakladá iba také, ktoré sú v jej možnostiach, resp. v jej možnostiach vďaka pomoci priateľa, s ktorým v spoločnej domácnosti žije. Je totiž zrejmé vzhľadom na príjem matky, že by nebolo možné, aby sama financovala všetky potreby svojich troch maloletých detí. Primárne by však na potreby dieťaťa mal prispievať biologický otec dieťaťa. Matke by vznikali vyššie náklady na deti, pokiaľ by si to mohla dovoliť - matka by umožnila deťom navštevovať krúžky a poskytla im financie aj na rozvoj voľnočasových aktivít, čo si v súčasnosti nemôže dovoliť. Celkove má súd za to, že návrh matky na zvýšenie výživného je oprávnený a v prípade, ak by to finančné možnosti otca umožňovali, bol by oprávnený v plnom rozsahu tak, ako to matka uviedla v návrhu.
Súd je však viazaný ustanoveniami Zákona o rodine a je povinný prihliadnuť aj k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. I keď je zrejmé, že otec sa do súčasnej situácie, kedy si namáhavo hľadá zamestnanie vzhľadom na záznam v registri trestov dostal sám, objektívne je pravda, že otec nie je schopný nájsť zamestnanie s vyšším príjmom. V prípade, ak by sa to otcovi podarilo, má súd za to, že by bol povinný prispievať vo vyššom pomere. V súčasnosti súd vychádza z toho, že otcovi nevznikajú priame náklady na zabezpečenie svojich potrieb, keďže ako sa sám vyjadril, bývanie aj stravu má zabezpečenú iným spôsobom. Zároveň je otec schopný zarobiť si 80,- eur mesačne. Súd preto má za to, že je spravodlivé, aby túto sumu poukazoval svojim maloletým deťom a podieľal sa tak aspoň touto formou na zabezpečení ich potrieb. Z tohto dôvodu súd určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 40,- eur mesačne na každé z detí a vo zvyšku návrh matky zamietol. Je však zrejmé, že otec bude nútený hľadať ďalšie zdroje obživy, keďže výhľadovo mu má vzniknúť vyživovacia povinnosť aj k ďalšiemu dieťaťu, k čomu súd musel takisto prihliadnuť. Celkove má súd za to, že otec je povinný zvýšiť iniciatívu pri hľadaní zdroja príjmov tak, aby v ďalšom časovom období bol schopný zvýšiť svoj príspevok na potreby maloletých synov a to prípadne aj za pomoci svojej rodiny.
Zameškané výživné súd určoval od dňa podania návrhu na súd 21.09.2012. Keďže novourčené výživné je 40- eur, súd zvýšil z pôvodne určeného výživného 21,59,- eur výživné o sumu 18,41,- eur za mesiac. Pomerná časť za 10 dní septembra od 21.09. do 30.09. tak predstavuje 6,14,- eur a za október je zameškané výživné 18,61,- eur. Celkove zameškané výživné na jedno dieťa je 24,55,- eur. Vzhľadom na deklarovanú finančnú situáciu otca povolil otcovi splácať zameškané výživné v splátkach vo výške 3,- eurá mesačne. Pre prípad neplnenia splátkovej povinnosti súd rozhodol, že otec stratí výhodu splátok a jeho dlh voči oprávneným deťom sa stane splatným jednorazovo.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného Zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).