Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-6-2012.pdf
PDF · 91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B4-15P/58/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka Q. K., nar. XX.XX.XXXX, S., W. XXX a otec H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., H. XX, právne zast. JUDr. Miloš Kvasňovský, advokát so sídlom v Bratislave, Mestská 2/A, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec H. O., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý prispievať zvýšeným výživným na maloletú J. K., nar. XX.XX.XXXX sumou 450,- eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2011 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zameškané výživné za čas od 01.11.2011 do 31.10.2012 v sume 3.408,36 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 100,- eur spolu s bežným výživným do rúk matky od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 20C/31/2001 zo dňa 27.11.2007 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej podala dňa 31.10.2011 na tunajšom súde návrh na zvýšenie výživného na maloletú J.. Matka žiadala zvýšiť výživné na maloletú J. zo sumy 5.000,-Sk na sumu 600,-eur mesačne od 01.11.2011, nakoľko sa jej zvýšili náklady na celkové zaopatrenie maloletej.
Návrh na zvýšenie výživného matka odôvodnila v tom zmysle, že maloletá J. v čase rozhodovania o výživnom navštevovala I. stupeň základnej školy, teraz je však žiačkou 6-tej triedy a vzhľadom na jej vyšší vek, zdravotný stav a záujmy vzrástli aj náklady na jej výživu, stravu a ošatenie.
Otec s návrhom na zvýšenie vyživovacej povinnosti nesúhlasil, pričom jeho právny zástupca na pojednávaní uviedol, že otec si uvedomuje svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, ide len o to, že matkou navrhovaná výška výživného podľa jeho názoru nezodpovedá možnostiam otca, ktorý stojí krátko pred krachom.
Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky vyhovieť primerane podľa možností a schopností otca, ako aj odôvodnených potrieb dieťaťa s tým, že výšku výživného ponechal na úvahu súdu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, správou zamestnávateľa matky, správou kolízneho opatrovníka, potvrdeniami z mimoškolských aktivít maloletej, dokladmi predloženými na pojednávaní dňa 27.09.2012 právnym zástupcom otca a pripojeným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 20C/31/2001-414 zo dňa 27.11.2012 súd určil, že otcom maloletej J. je H. O., nar. XX.XX.XXXX. Súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Súd zároveň otca maloletej zaviazal prispievať na výživu maloletej J. sumou 3.000,- Sk mesačne od 30.04.2000 do 31.08.2002, sumou 4.000,-Sk mesačne od 01.09.2002 do 31.08.2006 a sumou 5.000,-Sk mesačne od 01.09.2006, ktoré výživné je povinný platiť vždy so 15- teho dňa v mesiaci k rukám matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.01.2008 a vykonateľnosť dňa 16.02.2008.
V čase poslednej úpravy výživného bola maloletá žiačkou 1. ročníka základnej školy, teraz má 12 rokov a je žiačkou 2. stupňa základnej školy.
V súčasnej dobe matka maloletej pracuje v spoločnosti ZKW Slovakia s.r.o. na pozícii kvalitár, s priemerným mesačným zárobkom vo výške 779,39 eur. Matka spolu s maloletou býva u svojich rodičov, pričom na mesačných nákladoch na bývanie sa podieľa sumou 150,- eur. Matka nie je vlastníčkou žiadneho nehnuteľného majetku, vlastní motorové vozidlo značky Peugeot, ktorý si zakúpila na pôžičku a spláca ho v sume 200,- eur mesačne.
Čo sa týka výdavkov na maloletú, matka maloletej uvádza, že mesačne zaplatí v priemere 120,- eur za ošatenie, cca. 120,- eur za stravu a ďalej ročné náklady na lieky predstavujú cca. 280,- eur vzhľadom na skutočnosť, že maloletá má oslabenú imunitu a aj alergiu, preto celoročne užíva laktobacily, lieky na alergiu ako aj preparáty na posilnenie imunity. Okrem toho bude maloletá v budúcnosti potrebovať strojček na zuby, čo spolu s kontrolami u zubára bude predstavovať výdavky minimálne v sume 600,- eur. Okrem iného sa maloletá venuje rôznym športovým aktivitám, za ktoré matka maloletej uhrádza mesačne v priemere 200 až 300 eur, tieto náklady sú však premenlivé.
Otec aktuálne pôsobí ako živnostník pod menom H. O. - O., v maloobchodnej predajnej sieti, ktorá ako uviedol otec na pojednávaní, dlhodobo vykazuje negatívny hospodársky výsledok. Právny zástupca otca na pojednávaní predložil tunajšiemu súdu písomné doklady - výkaz ziskov a strát, súvahu, daňové priznanie za rok 2009, pričom z uvedených dokladov vyplýva hospodárska strata vo výške viac ako 400.000,- eur. Otec okrem podnikateľskej činnosti ako fyzická osoba je zároveň výkonným riaditeľom spoločnosti Berto sk, s.r.o., kde v roku 2010 v úhrne zarobil 12.320,- eur ročne, v roku 2011 to bol 103.443,- eur ročne, avšak k tomuto navýšeniu došlo z dôvodu, že spláca úver VUB banke v sume 6.900,- eur mesačne. Zároveň otec pôsobí ako predseda predstavenstva spoločnosti BERTO Slovakia, a.s., ktorá je však nezisková, preto tu otec maloletej nedosahuje žiadny príjem. Uvedená akciová spoločnosť je vlastníkom 20-tich motorových vozidiel.
V súvislosti s vlastníctvom nehnuteľností, otec zdedil po svojich rodičoch rodinný dom, na tento si však zobral hypotéku, ktorú spláca po 500,- eur mesačne VÚB banke; ďalej je vlastníkom domu katastrálnom území J., ktorý je aktuálne založený v prospech bankového subjektu VÚB, od ktorého si otec požičal sumu 360.000,- eur.
Toho času je otec rozvedený, má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej W. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa narodila z terajšieho vzťahu so W. B.. Finačne však vypomáha aj 24-ročnej dcére Q., ktorá pochádza z predchádzajúceho vzťahu, z dôvodu, že tá žije s matkou, ktorá je onkologický pacient. Rovnako pomáha otec aj svojej matke, keďže jej dôchodok je nepostačujúci.
Na pojednávaní dňa 12.06.2012 otec uviedol, že si uznáva, že z jeho strany je vyživovacia povinnosť nízka a bol by ochotný prispievať na výživu maloletej J. v sume 300,- eur vrátane doby účinnosti, t. j. od 01.11.2011.
Na pojednávaní konanom dňa 27.09.2012 právny zástupca otca uviedol, že navrhovaná výška výživného podľa nich nezodpovedá možnostiam otca a zároveň si myslia, že niektoré výdavky, ktoré boli zo strany matky uvádzané, napr. jazdecký šport, sú výdavkami, ktoré sú nadpriemerné a v tejto situácii je dieťa obeťou svojich rodičov, kedy nedokáže zabezpečiť výchovné prostredie, rodičia nemajú životnú úroveň,
ktorú by si predstavovali a ďalej vyjadruje názor, že existujú aj iné športy, ktoré by boli menej finančne náročné; preto niektoré výdavky preukázané matkou považujú za nepodstatné.
V záverečnom stanovisku právny zástupca otca dodal, že aktuálne je otec schopný platiť výživné vo výške 300 eur, čo je adekvátne výživné s poukazom na možnosti a schopnosti otca a zároveň odôvodnené potreby dieťaťa. Zároveň právny zástupca otca poukázal na aj na prehlásenie otca, že chce prispievať na výživu maloletej nad rámec stanoveného výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako ja na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne, odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť , ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena , alebo zrušenie výživného možné , len na návrh.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu, alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní , obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu , ak sa zmenia pomery.
Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov zistených porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb detí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ale i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ustanovení § 78 ods. 3 ZR. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ustanovenia § 62 ods. 2 ZR zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods. 1 ZR, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené pomery dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod. )
Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej; právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká jeho narodením. ( § 7 ods. 1 Obč. zákonníka)
Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov, pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch.
Súd na základe prevedeného dokazovania mal za to, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti je len čiastočne opodstatnený, pretože je pravdou, že došlo k zmene pomerov a strane maloletého dieťaťa, keďže maloletá momentálne navštevuje siedmy ročník základnej školy, teda je nepochybné, že náklady na potreby maloletej sa zvýšili. Zároveň si maloletá vyžaduje aj zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, keďže má oslabenú imunitu a v budúcnosti bude potrebné vynaložiť náklady na zubný strojček. Maloletá J. sa venuje viacerým športovým aktivitám, ktoré si taktiež vyžadujú finančné prostriedky. Pokiaľ ide o oboch rodičov, od poslednej úpravy sa zmenili pomery na strane matky, keďže zarába v priemere 779,39 mesačne, pričom v čase poslednej úpravy to bolo v priemere 15.000,- Sk; došlo teda u nej k zvýšeniu príjmu a nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. Pokiaľ ide o otca ten v súčasnej dobe vykazuje hospodársku stratu a je viazaný viacerými leasingovými zmluvami, ktorých existenciu potvrdil dokladmi doloženými do spisu. Taktiež otec maloletej uzavrel zmluvu o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky spolu so zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej W. O., nar. XX.XX.XXXX.
Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej J. tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť na sumu 450,- eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2011 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Súčasne rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie od 01.11.20122 do 31.10.2012 v celkovej sume 3.408,36 eur, ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,-eur spolu s bežným výživným do rúk matky od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 - 3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.