Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Er-353-2003.pdf
PDF · 75.8 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-34Er/353/2003
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného N. M. P. U., A. P. X, XXX XX B. - S., I.: XX XXX XXX proti povinnému L. Š., M.. XX.X.XXXX, W. M.. XXa, XXX XX G. X, Č. D. vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdnej exekútorky JUDr. Lenky Borovskej, Kováčska 32, 040 01 Košice pod spis. zn. Ex 79/2003 o vymoženie pohľadávky vo výške 57,36 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 5.3.2003 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 57,36 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice II spis. zn. 19C/1164/2002-27 zo dňa 21.11.2002.
Dňa 21.3.2003 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/029205 zo dňa 31.3.2003.
Dňa 26.9.2012 postúpila súdna exekútorka JUDr. Lenka Borovská, náhradníčka súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského súdu námietky povinného proti exekúcii podané v zákonnej lehote.
Povinný vo svojich námietkach uviedol, že exekúciu považuje za neopodstatnenú, pretože v čase vzniku pohľadávky bol už osobou trvale žijúcou v zahraničí (Č. D.), kde bol aj riadne zamestnaný, samozrejme i s odvodmi zdravotného a sociálneho poistenia podľa platných predpisov Českej republiky. Povinný sa zdržuje mimo územia Slovenskej republiky od roku 1996, a teda aj mimo územia pôsobnosti poisťovne, pričom stále je občanom Slovenskej republiky. Preto mu nie je opodstatnenosť exekúcie dosť zrejmá. Bol totiž ošetrený počas návštevy rodiny ako občan Slovenskej republiky. Pokiaľ ho zdravotnícke zariadenie považovalo z dôvodu jeho trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky za cudzinca, povinnému nie je zrejmé, prečo náklady spojené s jeho ošetrením neboli riadne vyúčtované tak, ako ošetrenie osoby s občianstvom Českej republiky. Povinný sa domnieva, že toto vyúčtovanie prebehlo a odpoveď príslušnej poisťovne bola zamietavá, pretože sa jednalo o občana Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj vek pohľadávky, má povinný za to, že táto je bezpredmetná. V opačnom prípade povinný uviedol, že momentálne nie je v pozícii sa touto záležitosťou zaoberať, pretože sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a tento stav bude ukončený zatiaľ najskôr v októbri 2013. Avšak pokiaľ táto pohľadávka bude aj naďalej opodstatnená, vzhľadom k jej výške je povinný presvedčený, že ihneď (bezodkladne) po skončený výkonu trestu ju k všeobecnej spokojnosti uhradí.
Oprávnený sa k námietkam povinného dosiaľ nevyjadril.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") povinný môže vzniesť u exekútora povereného
vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.
Pred rozhodovaním o vlastných námietkach povinného proti exekúcii sa súd zaoberal posudzovaním včasnosti ich podania. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dáva povinnému oprávnenie vzniesť proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, a to v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Pretože Exekučný poriadok nemá ustanovenia o počítaní lehôt, s poukazom na ust. § 251 ods. 4 O. s. p. /Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením./, možno na počítanie lehoty 14 dní aplikovať ustanovenie § 57 O. s. p.
Podľa ust. § 57 ods. 1 O. s. p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Podľa ust. § 57 ods. 2 O. s. p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa ust. § 57 ods. 3 O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Možno teda konštatovať, že lehota na podanie námietok začína plynúť deň nasledujúci po dni, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. V tomto prípade je týmto dňom deň, kedy bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie /9.5.2012/. Lehota na podanie námietok teda začala plynúť dňa 10.5.2012 a skončila sa dňa 23.5.2012. Povinný podal svoje námietky na poštovú prepravu dňa 22.5.2012, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
Vychádzajúc z námietok povinného súd nahliadol do spisu, ako aj listinných dôkazov v ňom založených a zistil, že exekučným titulom, na podklade ktorého sa vedie toto exekučné konanie, je rozsudok Okresného súdu Košice II spis. zn. 19C/1164/2002-27 zo dňa 21.11.2002. Týmto rozhodnutím súd uložil povinnému povinnosť uhradiť oprávnenému sumu 57,36 Eur spolu s trovami konania vo výške 6,64 Eur. Pretože povinný sa voči tomuto rozhodnutiu neodvolal, toto nadobudlo dňa 5.2.2003 právoplatnosť a stalo sa vykonateľným.
Povinný vo svojich námietkach uviedol, že v rozhodnom období bol zamestnaný v zahraničí (Česká republika), kde má trvalý pobyt od roku 1996. Vyššie uvedený dlh vznikol za jeho ošetrenie počas návštevy rodiny na území Slovenskej republiky.
K tomu súd uvádza, že námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je jej zastavenie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Námietky však nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie (exekučný titul), ale je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti tak procesného ako aj hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto nastali po vzniku exekučného titulu. Uvedené vyplýva z dikcie ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd môže námietkam povinného proti exekúcii vyhovieť a exekúciu zastaviť len v takom prípade, ak ide o skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom toho ktorého exekučného konania a zároveň pred jeho začatím doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. V opačnom prípade ide o dôvody pôvodného konania, s ktorými sa mal súd, resp. iný príslušný orgán vysporiadať už v konaní o veci samej. Inak povedané, skutočnosti uvádzané povinným sú takého charakteru, že podľa názoru súdu smerujú voči exekučnému titulu ako takému. Pokiaľ sa povinný domnieval, že nárok oprávneného je neodôvodnený, mohol podať voči exekučnému titulu odvolanie v zmysle jeho poučenia a
dosiahnuť tak opätovné prejednanie veci odvolacím súdom. Povinný vo svojich námietkach nenamietal, že by mu exekučný titul nebol doručený, preto mohol a mal uvedené skutočnosti namietať v pôvodnom konaní. Úlohou exekučného súdu v exekučnom konaní je zabezpečovanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, za predpokladu, že nimi uložené povinnosti neboli povinnými plnené dobrovoľne. Predpokladom tohto konania je právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Do kompetencie exekučného súdu teda nespadá posudzovanie hmotnoprávnych aspektov pôvodného konania, správnosti, resp. zákonnosti rozhodnutí súdov alebo iných príslušných orgánov v pôvodnom konaní.
Pretože súd z námietok povinného nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by nastali po vydaní exekučného titulu a pred začatím exekučného konania a rovnako nejde o skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti, resp. o dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, nemal inú možnosť, len námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.