Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-135-2012.pdf
PDF · 83.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-4P/135/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Elenou Šuríkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. W., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov matky: O. W., nar. X.X.XXXX, občianky Slovenskej republiky, trvale bytom A. XXX a otca Ľ. Z., nar. XX.X.XXXX, N., G. XXX, o nariadenie ústavnej starostlivosti, t a k t o
rozhodol:
I. Súd nariaďuje ústavnú starostlivosť nad mal. W. W., nar. X.X.XXXX a umiestňuje maloletého s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia do F. Y., R. X, C..
II. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. W. W., nar. X.X.XXXX sumou 50 eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré je povinná poukazovať vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet F. Y., R. X, C..
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. W. W., nar. X.X.XXXX sumou 30 % zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, s účinnosťou od právoplatnosti tohto
- 2 - 4P/135/2012
rozhodnutia, ktoré je povinný poukazovať vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet F. Y., R. X, C..
IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 19C/47/1999-239 zo dňa 4.12.2006 , v časti úpravy práv a povinností k maloletému W..
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka podaným návrhom zo dňa 1.6.2012 sa domáhala, aby súd nariadil ústavnú výchovu nad mal. W. nar. X.X.XXXX z dôvodu, že nezvláda výchovu nad maloletým. Poukázala, že maloletý je študentom Strednej školy v Piešťanoch, v odbore kuchár, pričom vymeškáva vyučovacie hodiny. Napriek tomu, že z domu odchádza riadne a včas na školský autobus, do školy nejde. Počas tohto času vyhľadáva pochybné miesta a stretáva sa s kamarátmi, nie najlepšej povesti, s ktorými fajčí, požičiava si peniaze a bol prichytený aj pri krádeži v Piešťanoch, kde odcudzil železo s úmyslom predať ho. Pri vyšetrovaní
sa zistilo, že už v nedávnej dobe odcudzil majetok, ktorý následne speňažil. Ďalej uviedla, že na jej naliehania resp. prosby vôbec nereaguje, pokúšala sa o spoločnú komunikáciu aj s triednou profesorkou, avšak ani následne do školy riadne nechodil a mal v kvalifikácii vykázaných 135 hodín vymeškaných, z toho 96 hodín neospravedlnených. V druhom polroku školského roku mal zníženú známku z chovania na stupeň štyri, za čo bol podmienečne vylúčený zo školy.
Kolízny opatrovník navrhol nariadiť ústavnú starostlivosť v F. Y. C., kde je dohodnuté, že maloletého prevezmú na základe právoplatného rozhodnutia súdu.
Z výpovede matky maloletého súd zistil, že maloletý naďalej neposlúcha, nerešpektuje ju a počas voľného času sa opakovane zdržiava v prítomnosti nie vhodnej spoločnosti. Ďalej uviedla, že pracuje na 3 zmeny, pričom nie je možný 24-hodinový dohľad nad maloletým. Poukázala na skutočnosť, že otec maloletého od jeho narodenia neprejavuje o mal. záujem, neprispieva na jeho výživu a jeho pobyt nie je jej známy.
Súd pojednával v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti otca maloletého.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákona o rodine), súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
- 3 - 4P/135/2012
Podľa ustanovenia § 54 ods. 3 Zákona o rodine, Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 4 Zákona o rodine, súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 5 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ustanovenia § 81 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Podľa ustanovenia § 55 ods. 1 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Vzhľadom k tomu, že otec maloletého si neplní vyživovaciu povinnosť, ktorá mu bola uložená rozhodnutím súdu v minimálnej výške. Súd v danom prípade ponechal vyživovaciu povinnosť otcovi vo výške 30 % sumy životného mimina v súlade s § 63 ods. 3. Pri určení výšky výživného zo strany matky súd prihliadol na jej možnosti, schopnosti a dosahovaný príjem za obdobie 09/2011 - 08/2012 595,15 eur, pričom vzal v úvahu skutočnosť, že má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa. Vyživovacia povinnosť bola určená s účinnosťou od umiestnenia maloletého do F. Y., R. X, C..
- 4 - 4P/135/2012
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
- 5 - 4P/135/2012
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.