Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_12C-96-2012.pdf
PDF · 86.15 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/96/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45535108, Bratislava, Šoltésovej 14, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36862711, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti žalovanému: Y. W., nar. X.X.XXXX, W. XX, o zaplatenie 88,24 eur s prísl., takto
rozhodol:
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 53,39 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 14,58 eur za obdobie od 12.6.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,96 eur za obdobie od 12.7.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 15,85 eur za obdobie od 12.8.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a,
náhradu trov účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 3.5.2012 domáhal zaplatenia pohľadávky 88,24 eur spolu príslušenstvom a náhrady trov konania a to na tom právnom základe, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o pripojení. Predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu, žalovanému. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Povinnosťou žalovaného bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť zmluvnú pokutu. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry, pričom celková neuhradená suma bola v čase postúpenia pohľadávky vo výške 88,24 eur, nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania, a teda vznikol žalobcovi nárok aj na úrok z omeškania.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a žalovaného v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., oboznámením s návrhom, zmluvou o pripojení, faktúrami, výpismi z účtu, špecifikáciou pohľadávky, všeobecnými podmienkami a ostatným obsahom spisu, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
Z predloženej zmluvy o pripojení vyplynulo, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 4.1.2008 zmluvu o pripojení, pričom bol dohodnutý program služieb Relax 60 za zľavnený mesačný paušálny poplatok, neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky spoločnosti na poskytovanie verejnej telefónnej služby. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému
jednu mikroprocesorovú kartu SIM za účelom využívania jeho služieb. K SIM karte bolo pridelené účastnícke telefónne číslo. Podľa dodatku k zmluve pri dobe viazanosti 14 mesiacov za zaviazal žalovaný v bode dva, že nepožiada o vypojenie SIM karty, a že sa nedopustí konania ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od zmluvy.
Žalovanému bola doručovaná faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 11.6.2009, znejúca na sumu 14,58 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 11.7.2009 znejúca na sumu 22,96 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 11.8.2009 znejúca na sumu 15,85 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 11.9.2009 znejúca na sumu 1,66 eur, kde žalovanému boli účtované poskytnuté služby, samotný žalovaný uznal, že tieto neuhradil.
Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 11.6.2010 právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému v sume 33,19 eur zmluvnú pokutu.
Na základe zisteného súd právne uzatvára :
Podľa § 42 ods. 1, písm. a/ Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v platnom znení, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia, to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa čl. 6 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej v texte len smernica), členské štáty zabezpečujú, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa, aby zmluva podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej v texte OZ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 544 ods. 3 OZ, ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnení peňažného dlhu.
Čo sa týka vo istiny 53,39 eur, v tejto časti mal súd za to, že návrh je dôvodný a v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy. Žalovaný nenamietal poskytnutie telekomunikačných služieb, a zo strany žalobcu bolo preukázané, že tieto telekomunikačné služby poskytnuté boli.
Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry, po tomto čase žalovaná bola v omeškaní, súd preto priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania.
Čo sa týka zmluvy a spôsobu jej uzatvárania, je nepochybné, že žalobca (resp. jeho právny predchodca) vystupoval pri uzatváraní ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Je teda zrejmé, že vo vzťahu k žalovanému je na mieste použiť spotrebiteľské právo v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ.
Čo sa týka fakturovaného zmluvnej pokuty a poplatku - oneskorenie platby, v tejto časti mal súd za to, že je na mieste túto časť zmluvy podrobiť súdnemu prieskumu.
Ustanovenia o zmluvnej pokute ako aj účtovaného poplatku, uvedené v zmluve, súd považoval za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd poukazuje hlavne na to, že zmluvná pokuta nijako nezohľadňuje kedy došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, z akých dôvodov, a výška zmluvnej pokuty sa nijako nemení. Súd je ďalej toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie, alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ. Žalobca resp. jeho právny predchodca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Rovnako je pri výške zmluvnej pokuty bez významu akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatil. Zmluvná pokuta taktiež patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Súd ešte dodáva, že zmluvná pokuta bola dojednaná pre „ porušenie zmluvnej povinnosti uvedenej v bode 2 dodatku zmluvy“ naviac žalobca neuniesol dôkazne bremeno ani, čo s týka preukázania akého porušenia svojich povinnosti sa žalovaný mal dopustiť, v tomto smere žalobcom ani neboli produkované žiadne dôkazy. S poukazom na tieto skutočnosti mal súd za to, že zmluvná pokuta uvedená v spotrebiteľskej zmluve, spôsobuje značný nepomer vo vzájomných právach účastníkov a z tohto dôvodu ju súd žalobcovi nepriznal a žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.