Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/156/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803 so sídlom Údernícka 5, Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti odporcovi: D. L., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX, O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 470,63 eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 369,30 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 298,71 eur od 18.5.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 1.9.2011 domáhal voči odporcovi zaplatenia 470,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 298,71 eur od 24.9.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.9.2009 medzi postupcom GE Money a.s. a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Dňa 6.6.2007 uzatvoril postupca s odporcom zmluvu o úvere č. 1029716568, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Na základe zmluvy predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 896,20 eur, ktorý sa odporca zaviazal uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Vyslovil názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § až 507 . Navrhovateľ považoval za nesporné, že medzi postupcom a odporcom vznikol obchodno-záväzkový vzťah, na základe ktorého postupca poskytol odporcovi úver. Z tohto záväzkového vzťahu vznikla povinnosť postupcovi poskytnúť finančné prostriedky odporcovi, čo aj urobil a odporcovi splácať mesačné splátky a dodržiavať ostatné podmienky dohodnuté v zmluve. Odporca si túto zmluvnú povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Poukázal na to, že jednotlivé položky dlžnej sumy sú uvedené v Platobnej histórii a boli vypočítané v súlade s Obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov. Odporca z ceny úveru do dňa postúpenia pohľadávky uhradil splátky, ktorých prehľad a započítanie je uvedené v Platobnej histórii pod položkou s názvom „Započítanie Vašej platby". Vzhľadom na to, že odporca bol v zmysle Obchodných podmienok v omeškaní s platením viac ako troch splátok, došlo k zosplatneniu úveru, a to ku dňu, keď je v Platobnej histórii uvedená položka s názvom „Zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu", čím bola platnosť zmluvy v súlade so zmluvnými ustanoveniami ukončená. V prípade

akýchkoľvek pochybností ohľadom ukončenia zmluvy je potrebné túto žalobu považovať za ukončenie zmluvy. Započítanie jednotlivých splátok je uvedené v jednotlivých stĺpcoch Istina, Úrok, Sankčný úrok, Sankčný poplatok, Poplatky. V súlade s Obchodnými podmienkami zmluvy o úvere postupca započítaval platby odporcu v nasledovnom poradí úrok z úveru, poplatky, istina, úrok z omeškania, zmluvné pokuty. Istina uplatnená v návrhu predstavuje rozdiel medzi poskytnutou istinou a započítanou platbou na istinu. Úrok z omeškania uplatnený v návrhu predstavuje v zmysle sadzobníka poplatkov 0,1% denne za každú splátku v omeškaní. Nakoľko odporca neplnil včas, čím porušil zmluvu, dostal sa v zmysle Obchodných podmienok do omeškania s tromi splátkami zároveň a postupca bol oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie celého zostatku poskytnutého úveru. Zmluvná pokuta uplatnená v návrhu (sankčný poplatok) vyplýva z bodu 6.1 a nasl. Obchodných podmienok a v zmysle Sadzobníka poplatkov je to 20% z každej omeškanej splátky, minimálne 3,32 EUR. Zároveň poukázal na to, že odporca uznal vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Nárok vo výške 470,63 EUR (14.178,20 Sk) pozostáva z istiny vo výške 298,71 EUR (8.998,94 Sk), z úroku vo výške 114,09 EUR (3.437,08 Sk) a zo zmluvnej pokuty a z poplatkov vo výške 57,83 EUR (1.742,19 Sk). S poukazom na ust. účinného od 15.01.2009 si v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 24.09.2009, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Podaním zo dňa 7.9.2012 ohlásil vstup do konania podľa ust. vedľajší účastník na strane odporcu.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo vyjadrení zo dňa 21.9.2012 uviedol, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi na základe Zmluvy o úvere č. 1029716568 zo dňa 6. 6. 2007 úverový rámec vo výške 896,20 eur. Poskytnuté finančné prostriedky odporca nesplácal v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok. Odporca bol v omeškaní s platením viac ako troch splátok, preto právny predchodca navrhovateľa v súlade s Obchodnými podmienkami zosplatnil úver a to ku dňu, keď v platobnej histórii uvedená položka s názvom „Zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu". Z platobnej histórie predloženej žalobcom vyplýva, že k splatnosti celého úveru došlo dňa 17. 7. 2008. Z uvedeného dôvodu vznáša námietku premlčania celej pohľadávky navrhovateľa uplatňovanej žalobou, pretože žaloba bola súdu doručená dňa 13.7. 2012, teda po uplynutí premlčacej doby. K doručenej Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 18. 5. 2010 uviedol, že táto je kombináciou jednostranných a dvojstranných právnych úkonov upravujúcich právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Je to formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Tento formulár obsahuje jednostranné právne úkony uznania zväzku, prípadne pristúpenia k záväzku a dvojstranné právne úkony pri dohode o splátkach záväzku a dohode o uzatvorení rozhodcovskej doložky. Vzhľadom k predformulovanému obsahu Dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. V dohodách s niektorými dlžníkmi sa dokonca neuvádza ani výška splátky ako esenciálna náležitosť dohody o splátkach. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhuje sofístikovane „skryté" do dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2 Dohody. Rozhodcovská doložka v bode 4 Dohody je ako neprijateľná zmluvná podmienka v právnych vzťahoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy postihnutá absolútnou neplatnosťou ( ods. písm. r.), ods. 5 ) a jej nulitné právne účinky v spotrebiteľských zmluvách už boli početne judikované Súdnym dvorom EÚ, Ústavným súdom SR, Najvyšším súdom SR, ale aj súdmi nižších stupňov. Takto predformulovaná Dohoda nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá, pretože inštitúty uznania záväzku, premlčania, prípadne rozhodcovskej doložky, ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Snaha veriteľa oddialiť podanie návrhu je viazané na snahu dosiahnuť zisk z úrokov a tým ešte viac sťažiť slabé sociálne postavenie mnohých dlžníkov. Takýto postup je rozhodne v rozpore s európskou líniou ochrany spotrebiteľa definovanou v 51. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a 51. 38 Charty základných práv EÚ. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej ZOS), pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Citované ustanovenie je jedinou explicitnou definíciou dobrých mravov v našom právnom poriadku. Z pohľadu súkromnoprávnej ochrany spotrebiteľa podpisom formulárovej Dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie

a uzatvorenie tejto Dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením . V rovine verejnoprávnej ochrany spotrebiteľa upravenej ustanoveniami ZOS je potrebné okolnosti, za ktorých navrhovateľ uzatvára so spotrebiteľmi formulárové Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku považovať za nekalú obchodnú praktiku. Iniciatíva k uzatvoreniu takejto Dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa. Dohoda je podpisovaná spotrebiteľmi po vynútenej návšteve pracovníka, prípadne splnomocnenej osoby navrhovateľa a po vypísaní Dohody touto osobou je dlžníkovi predkladaná na podpis s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu. Spotrebiteľ chcel splátky, avšak musel podpísať celý formulár, pričom ani len netušil význam toho, čo podpisuje. Nekalosť obchodnej praktiky posudzujeme najmä podľa ust. ZOS. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi ( ). Dohodou sa dodatočne upravujú práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je nutné považovať Dohodu za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na Dohodu. Rovnako aj právny režim celej citovanej Smernice, z ktorej je odvodený model spotrebiteľskej ochrany zakotvený v našom právnom poriadku. Dohoda, ako právny úkon, je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná. Vedľajší účastník poukázal na to, že v obdobnej právnej veci Krajský súd v Prešove zaujal právne stanovisko, že navrhovateľ sa len odvolával na existenciu dohody o uznaní dlhu, avšak jeho existenciu v čase uznania nijako nepreukázal, pričom bolo jeho povinnosťou tento dlh preukazovať, pretože ak žalovaná nevedela o premlčaní, nemá jej uznanie za následok ten účinok, ktorý uznanie dlhu predpokladá (prvá veta ust. Obč. zák.). ... Pri uzatváraní takejto Dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje, alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná. ... Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Z tohto hľadiska je preto aj správny záver o tom, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná (rozsudok KS Prešov zo 7. 6. 2012 č.k. -88). Obdobné právne stanovisko zaujal Krajský súd v Prešove zo 14. 6. 2012 č.k. -97. Poukázal aj na skutočnosť, že časťou žalobcom uplatneného nároku je aj zmluvná pokuta a sankčné poplatky. Takáto zmluvná podmienka v zmluve medzi právnym predchodcom navrhovateľa a iným spotrebiteľom bola vyhlásená za neprijateľnú, teda absolútne neplatnú v rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 24. 3. 2011 č.k. -17 a podľa ust. ak bola právoplatným rozsudkom vyhlásená zmluvná podmienka za neprijateľnú, došlo k vytvoreniu zákonnej prekážky na to, aby ju dodávateľ, prípadne aj jeho právny nástupca naďalej používal, alebo žiadal priznať plnenie z takejto neprijateľnej podmienky. Vo vzťahu k trovám konania vedľajšieho účastníka navrhoval rozhodnúť tak, že súd zaviaže navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, ktoré mu vznikli právnym zastupovaním, pretože v konaní vystupoval na podporu odporcu, voči ktorému bol uplatňovaný premlčaný nárok v kombinácii s nárokom s neprijateľnej zmluvnej podmienky, teda žaloba nebola podaná dôvodne.

Vo veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, nedostavil sa odporca, ktorý mal doručenie predvolania vykázané náhradným spôsobom, a nedostavil sa ani vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý neúčasť ospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal. Nakoľko neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania, súd vec prejednal podľa v neprítomnosti účastníkov konania.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. v znení do 31.12.2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ust. v znení do 31.12.2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ust. v znení do 31.12.2007 zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa , b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa .

Podľa ust. v znení do 31.12.2007 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa ust. v znení do 31.12.2007 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Súd z vykonaného dokazovania oboznámením listinných dôkazov zistil nasledovné skutočnosti.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.9.2009 navrhovateľ a postupca oznámili na adresu odporkyne postúpenie, pričom zásielka podľa poštového podacieho hárku bola odoslaná pod. č. 04178029 dňa 2.10.2009. U vedeného dôkazu súd mal preukázanú aktívnu legitimáciu navrhovateľa.

Súd zo zmluvy č. OM01012044 zo dňa 6.6.2007 zistil, že GE Money a.s. uzavrel s odporcom zmluvu o úvere na nákup televízora v rámci akcie VI bez navýšenia 9 mesiacov pri celkovej výške úveru 2699 Sk priamej platbe 3.000 Sk a celkovej cene tovaru 29.999 Sk, pri počte pravidelných splátok 36 a výške splátky 1238 Sk, pričom úver bol poskytnutý pri RPMN 42,70 % s dátumom prvej splátky 6.7.2007 splatnej k šiestemu dňu v mesiaci. Súd v súvislosti posudzovaním zmluvných vzťahov medzi účastníkmi oboznámil aj obchodné podmienky pre úver, vydávania a používania platobnej karty, súhlas so spracovaním osobných údajov.

Súd ďalej oboznámil obsah záznamu o platobnej histórii platieb a úhrad odporcu. Z uvedeného dôkazu súd mal preukázané, že dňa 6.6.2007 bol odporcovi poskytnutý úver vo výške - 26.999,- Sk.

Súd sa ďalej v rámci hospodárnosti konania zaoberal vznesenou námietkou premlčania a uznaním záväzku zo strany odporcu.

Vo vzťahu k premlčaniu súd poukazuje na skutočnosť, že uznanie dlhu je jednostranný úkon, ktorým dlžník prejavuje svoju vôľu voči veriteľovi uznať pohľadávku. Uznanie dlhu je osobitne upravené v ust.

podľa ktorého, ak niekto uzná dlh písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Vzhľadom na skutočnosť, že uznanie dlhu ako samostatný právny úkon nesúvisí so zmluvou o úvere, nespravuje sa s poukazom na ust. . Uznanie dlhu nie je zmluvou a podľa názoru súdu ako jednostranný úkon dlžníka vôbec nesúvisí so spotrebiteľskými zmluvami, pokiaľ nie je obsiahnutý priamo v zmluve, prostredníctvom tohto inštitútu sa nesnaží veriteľ dosiahnuť iný účel a pod.. Súd nemôže sa stotožniť s názorom vedľajšieho účastníka odporcu, že uznanie dlhu má pre odporcu nepriaznivé dôsledky v zmluvnom vzťahu. Uznanie dlhu mimo prenosu dôkazného bremena spôsobuje skutočnosť, že podľa ust. Obč. zák. sa uznaný nárok premlčí za 10 rokov. Takáto skutočnosť hoci posilňuje postavenie veriteľa nevytvára nové práva a povinnosti dlžníkovi. Naopak umožňuje aj prípadne oddialiť čas pre vznik súdneho sporu, mimosúdne vyriešenie veci, dobrovoľné plnenie a navodenie istoty v zmluvnom vzťahu. Uznanie dlhu však v žiadnom prípade vzhľadom na povinnosť súdu ex offo prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky a ich absolútnu neplatnosť nemôže spôsobiť legalizáciu nároku z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Preto ak dlžník slobodne a vážne uzná svoj dlh voči veriteľovi bez ohľadu na to, či má alebo nemá postavenie spotrebiteľa, vytvára zákonom predpokladané dôsledky. Je pritom jedno, či k uznaniu dlhu dôjde na predtlači obstaranej veriteľom, či obsahuje aj iné platné dohody alebo nie. Preto súd je názoru, že spotrebiteľovi nič nebráni dlh uznať alebo odmietnuť podpísať navrhovaný úkon a ak dlh uzná, musí si byť vedomí všetkých svojich povinností. Pokiaľ by zákonodarca chcel zamedziť spotrebiteľom dlh uznať, určite by prijal príslušnú právnu normu. Tvrdenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu o tom, že nemohol vedieť čo podpisuje a rozumieť úkonu, že bol vedený pohnútkou oddialiť exekúciu a pod. by mohli vyvolať maximálne omyl v pohnútke, ktorý nezakladá neplatnosť právneho úkonu. Zároveň ak chce niekto získať čas pre plnenie v splátkach, musí si byť vedomí svojho dlhu.

Veriteľ odstúpil od zmluvy 17.7.2008 čím sa stal dlh odporcu v plnom rozsahu splatným. K uznaniu dlhu došlo dňa 18.5.2010 teda v dobe, keď nemohlo dôjsť k premlčaniu dlhu.

Súd sa nestotožnil s názorom vedľajšieho účastníka na strane odporcu, že uznanie záväzku má za cieľ len predĺženie lehoty pre vymáhanie a zisk na úrokoch. Súd predovšetkým upozorňuje na skutočnosť, že aj spotrebiteľ je povinný dodržiavať svoje povinnosti a plniť záväzky. Spotrebiteľ nie je povinný splniť záväzok, len ak tento priamo vznikol výhradne na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak sa neprijateľná podmienka netýka celého záväzku, je povinný splniť záväzok v časti, ktorá nie je neplatnosťou neprijateľnej podmienky dotknutá. V každom prípade ak spotrebiteľ prijme úver, musí ho splácať, minimálne v takej časti, v akej považuje svoj záväzok vzhľadom na uplatnené prípadné neprijateľné zmluvné podmienky dôvodný. Ak však spotrebiteľ prijme peňažné prostriedky a tieto nevráti v primeranej výške (minimálne vo výške istiny) a odmietnutie vrátenia ostatných dohodnutých prostriedkov neodôvodní, jednoznačne porušuje povinnosti a takejto svojvôli nemožno poskytovať bezbrehú ochranu. Ak teda dlžník nespláca ani istinu so zákonným príslušenstvom, je logickým následkom, že vzrastajú úroky, ktoré predstavujú odplatu za poskytnutie úveru a uplatnenie takýchto nárokov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

Súd sa nestotožňuje ani s názorom vedľajšieho účastníka na strane odporcu podľa ktorého, dohodu o plnení v splátkach je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku, pretože iniciatíva k uzatvoreniu takejto Dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa. Súd opäť zdôrazňuje, že záujem o vrátenie poskytnutej sumy má prioritne veriteľ, ktorý sa snaží o uspokojenie svojich nárokov.

Vo vzťahu k namietanej existencii neprijateľných zmluvných podmienok súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že o neprijateľnosti zmluvných podmienok rozhoduje len podľa ust. a . Súd však nie je kontrolným orgánom povereným kontrolou dodržiavania obchodných podmienok veriteľov a zmluvných podmienok ponúkaných spotrebiteľom, a preto rozhoduje o neprijateľnosti zmluvnej podmienky len v prípade, že priamo súvisí s uplatneným nárokov (neplatnosť zmluvnej podmienky má vplyv na rozhodnutie) alebo na návrh. Preto ak aj v spotrebiteľskej zmluve sú obsiahnuté neprijateľné zmluvné podmienky avšak nie sú z nich uplatnené nároky, a teda nemajú vplyv priamo na priznanie alebo zamietnutie nároku, súd sa môže neprijateľnosťou takýchto zmluvných podmienok zaoberať len na základe kvalifikovaného návrhu alebo protinávrhu v konaní. Pokiaľ by súd mal ex offo skúmať všetky zmluvné podmienky, fakticky by zasahoval do výkonnej moci a plnil funkciu kontrolného orgánu, čo je pre charakter súdnej moci neprípustné.

Súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní uplatnené nároky nevychádzajú z reálneho kontraktu podľa ustanovení zmluvy o pôžičke ale z konsenzuálnej zmluvy o úvere, ktorá je ako absolútny obchodno- záväzkový vzťah upravená v ust. upravený v a teda obchodný vzťah sa spravuje ustanoveniami s výnimkou ustanovení upravených špeciálnymi zákonmi ako sú napr. ust. Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách, zákonom o spotrebiteľských úveroch a pod.. V žiadnom zo špeciálnych zákonoch však nie je upravené, že ostatné vzťahy zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere by sa nemali spravovať režimom . Takýto výklad by pôsobil nelogicky, pretože ak by zákonodarca chcel takto vymedziť práva spotrebiteľa a upraviť takto právne vzťahy, upravil by zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako osobitný zmluvný typ v ustanoveniach alebo zákone o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere je však obsiahnutá len v ustanoveniach ako absolútny obchodný vzťah. Preto aj pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa spravujú vzťahy medzi účastníkmi režimom ibaže osobitný predpis ustanovuje inak. Teda režimom sa popri samotnom zmluvnom vzťahu spravuje aj premlčanie nároku ako aj príslušenstvo nároku. Nakoľko nárok bol uplatnený na súde dňa 13.7.2012 a premlčacia doba začala plynúť dňa 17.7.2008, nárok aj bez uznania dlhu by bol uplatnený počas plynutia premlčacej doby.

Navyše aj keby súd pripustil, že premlčanie sa spravuje režimom (kolízia judikatúry a rozhodovacej činnosti súdov), veriteľ podľa ním tvrdených skutočností a predloženej platobnej histórie odstúpil od zmluvy k 17.7.2008 a tým sa stal celý dlh splatný. K uznaniu dlhu došlo dňa 18.5.2010. Všeobecná premlčacia doba podľa ust. Obč. zák. (trojročná podľa ), začala plynúť od 17.7.2008. Dňa 18.5.2010, teda v čase, keď dlh nebol premlčaný, odporca písomne uznal dlh voči navrhovateľovi vo výške istiny 298,71 eur a prísl. pohľadávky vo výške 70,59 eur. Od 15.12.2010 začala plynúť nová desaťročná premlčacia doba, pričom nárok bol uplatnený na súde dňa 13.7.2012 teda vo všeobecnej premlčacej dobe. Z uvedeného dôvodu súd má za to, že nárok navrhovateľa vo výške istiny 298,71 eur a príslušenstva pohľadávky vo výške 70,59 eur nie je premlčaný. Zároveň uznaním dlhu sa vytvára fikcia jeho existencie a dôkazné bremeno zániku nároku alebo neexistencie nároku sa prenáša na dlžníka, teda odporcu. Odporca ako aj vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane nepredložili žiaden dôkaz o tom, že by dlh a ostatné nároky zanikli niektorým zo zákonom predpokladaných spôsobov.

Súd preto priznal navrhovateľovi nárok vo výške 369,30 eur, ktorý pozostáva z vyčíslenej a uznanej výšky istiny a uznaného príslušenstva ku dňu uznania. Zároveň súd priznal navrhovateľovi požadované úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 298,71 eur od 18.5.2010, kedy došlo k uznaniu záväzku a kedy sa odporca preukázateľne dozvedel o výške istiny, ktorú uznal a dozvedel sa aj záväzku. Úroky z omeškania priznal súd navrhovateľovi podľa nar. vl. č. s poukazom na ust. podľa ktorého je výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom výška základnej sadzby stanovenou ECB bola k 18.5.2010 vo výške 1,00 % p.a..

Súd zamietol návrh na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 298,71 eur za obdobie od 24.9.2009 do 18.5.2010, pretože navrhovateľ tento nárok riadne nepreukázal, teda do uznania dlhu nešpecifikoval a akými splátkami bol odporca v omeškaní, ako sa započítavalo jeho plnenie na istinu a úroky, prípadne úroky z omeškania. Až do uznania dlhu nebola navrhovateľom alebo jeho právnym predchodcom jednoznačne identifikovaná istina, príslušenstvo a samotné ustálenie výšky nároku spôsobilo len uznanie dlhu a zákonom predpokladaná fikcia.

Súd rovnako zamietol aj návrh na zaplatenie úrokov nad uznanú sumu 70,59 eur, pretože navrhovateľ neuviedol ako vôbec dospel k takémuto nároku, teda s úhradou ktorých splátok bol odporca v omeškaní, z akej výšky úrokov vychádzal a pod.. Takisto odporca nepreukázal ako mu mali vzniknúť nároky zo zmluvnej pokuty a z poplatkov vo výške 57,83 EUR, ktoré povinnosti mal odporca porušiť, ako došlo k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute, aké poplatky tvoria uvedenú sumu a pod..

Navrhovateľ musí žalobou nie len nárok vyčísliť ale musí aj pravdivo opísať rozhodné skutočnosti, ktoré uplatnený nárok individualizujú a odôvodňujú, pričom na túto skutočnosť navrhovateľ vôbec nereflektoval.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Súd navrhovateľovi nárok nepriznal vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ je právnickou osobou založenou za účelom obchodovania s pohľadávkami, teda musí mať vytvorené podmienky pre uplatňovanie takýchto nárokov. Zastúpenie advokátom pri všetkých podaniach navrhovateľa pri formulárovom podaní a vyjadrení len zbytočne zvyšuje trovy konania bez náležitého predbežného odôvodnenia takejto potreby. S poukazom na právne zastúpenie navrhovateľa vo všetkých takýchto konaniach rovnaným právnym zástupcom, zhodu sídla navrhovateľa a advokáta, má súd za to, že účelom zastúpenia je len získanie prostriedkov za paušalizované úkony právnej služby, ktoré však nezodpovedajú osobnej činnosti a intervencie advokáta a fakticky sa jedná o spoločné podnikanie pri uplatňovaní nárokov z postúpených pohľadávok, čo sa prieči účelu nevyhnutnosti takto vynaložených trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).