Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-129-2012.pdf
PDF · 101.96 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/129/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Monikou Školníkovou v právnej veci žalobcu: M.C. TRITON Slovakia, spol. s r.o., Klincová 20 Bratislava, IČO: 35 884 061, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Juríčkom, Advokátska kancelária JUDr. Juraj Juríček, s.r.o., Robotnícka 5 Bratislava, IČO: 35 876 654 proti žalovanej: P.. S. M., narodená XX.X.XXXX, A. XXX/XX W. o zaplatenie istiny 1.946,84 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.946,84 eura istiny a 9,25%-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 259,42 eura od 1.5.2011 do zaplatenia, 9,25%-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 259,42 eura od 1.6.2011 do zaplatenia, 9,25%-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 357,- eur od 1.7.2011 do zaplatenia, 9,5%-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 357,- eur od 1.8.2011 do zaplatenia, 9,5%-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 357,- eur od 1.9.2011 do zaplatenia, 9,5%-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 357,- eur od 1.10.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 542,98 eura titulom náhrady trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku v sume 116,50 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 426,48 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2011 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu 1.946,84 eura s príslušenstvom z titulu mandátnej zmluvy a uznania dlhu.
Žalovaná nárok uplatnený žalobou neuznala, pričom v odpore proti platobnému rozkazu namietala opodstatnenosť uplatneného nároku.
Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu a žalovanej, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.
Medzi žalobcom ako mandantom a žalovanou ako mandatárom bola dňa 21.4.2010 uzavretá v písomnej forme mandátna zmluva č. P. XXXX/XXX, pričom predmetnú zmluvu žalovaná uzatvárala ako fyzická osoba - podnikateľ. Predmetom mandátnej zmluvy bol záväzok žalovanej pre žalobcu jeho menom a na jeho účet zariadiť za úplatu podľa čl. III. tejto zmluvy poradenskú činnosť v oblasti podnikateľskej, finančnej, organizačnej a ekonomickej a vzdelávacie aktivity. Odmenu za poskytovanie činnosti upravoval článok III. predmetnej zmluvy, podľa ktorého odmena za sprostredkovanie činnosti podľa čl. II. 1 tejto zmluvy bola dohodnutá na 400,- eur maximálne z výšky sprostredkovanej činnosti a
odmena za poskytovanie činnosti podľa čl. II 1 tejto zmluvy bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 1.200,- eur mesačne po schválení mandantom, pričom jednotlivé sadzby boli v zmluve uvedené bez DPH. Akékoľvek vedľajšie náklady, ktoré mali byť preplatiteľné u klienta, mali byť mandatárovi uhradené. Platba stanovená zmluvou mala byť splatná vždy 14 dní od predloženia faktúry mandatárom. Predmetná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že zmluvné strany boli v zmysle článku VI., ods. 1 zmluvy oprávnené ukončiť túto zmluvu písomnou dohodou alebo jednostrannou výpoveďou.
Faktúrou č. Q. splatnou dňa 15.5.2010 a znejúcou na sumu 518,84 eura žalovaná vyúčtovala žalobcovi alikvótnu sumu za mesiac apríl 2010 a faktúrou č. VF 2010007 splatnou dňa 14.6.2010 a znejúcou na sumu 1.428,- eur žalovaná vyúčtovala žalobcovi odmenu za mesiac máj 2010. Predmetné faktúry boli žalobcom žalovanej uhradené, pričom ich úhrada nebola medzi účastníkmi konania v priebehu konania pred súdom sporná.
Dňa 31.5.2010 bola medzi účastníkmi konania uzavretá v písomnej forme dohoda o skončení mandátnej zmluvy č. 2010/001, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli na skončení mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 21.4.2010 v zmysle § 566-576 zákona č. 513/1991 Zb. v platnom znení, pričom dohoda o skončení zmluvy nadobudla účinnosť dňa 31.5.2010 s tým, že vzájomné pohľadávky a záväzky mandanta a mandatára budú vyrovnané do 16.6.2010 riadnym vyúčtovaním.
Žalobca súčasne predložil súdu rukou spísaný dokument zo dňa 15.6.2010, v ktorom je uvedené, že strany sa dohodli, že žalovaná dobropisuje vystavené faktúry do 18.6.2010. Predmetný dokument je podpísaný zástupcom žalobcu a žalovanou. Faktúrou č. VF2010005storno vyhotovenou dňa 23.6.2010, splatnou dňa 7.7.2010 a znejúcou na sumu -518,84 žalovaná v zmysle osobného dohovoru stornovala faktúru za mesiac apríl 2010 a faktúrou č. VF2010007storno vyhotovenou dňa 23.6.2010, splatnou dňa 7.7.2010 a znejúcou na sumu -1.428,- eur žalovaná v zmysle osobného dohovoru stornovala faktúru za mesiac máj 2010.
Žalovaná však stornované sumy z titulu vystavených a uhradených faktúr žalobcovi neuhradila, avšak dňa 7.3.2011 podpísala doklad nadpísaný ako "UZNANIE DLHU", v ktorom je uvedené, že žalovaná uznáva v zmysle § 323 Obchodného zákonníka dlh voči spoločnosti žalobcu vo výške 1.946,84 eura s DPH s tým, že dlh vznikol nezaplatením dobropisov vystavených na zaplatené faktúry č. 2010005 a č. 2010007, ktoré boli uhradené na základe mandátnej zmluvy č. MZ2010/001 zo dňa 21.4.2010 v čase splatnosti, ktorá uplynula dňom 7.7.2010. Žalovaná sa v predmetnom uznaní dlhu zaviazala, že dlh uhradí na základe nasledovného splátkového kalendára, a to faktúru č. 2010005 v dvoch splátkach po 259,42 eura splatných dňa 30.4.2011 a dňa 31.5.2011 a faktúru č. 2010007 v štyroch splátkach po 357,- eur splatných v dňoch 30.6.2011, 31.7.2011, 30.8.2011 a 31.9.2011. Napriek písomnému uznaniu dlhu však žalovaná svoj dlh voči žalobcovi neuhradila vôbec. Žalobca v danom konaní uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 1.946,84 eura spolu s príslušenstvom predstavujúcim úroky z omeškania v zákonnej výške, a to z čiastok vyplývajúcich zo splátkového kalendára a od dátumov nasledujúcich po dátumoch splatnosti v zmysle splátkového kalendára.
Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že odmena od žalobcu jej bola na základe vystavených faktúr uhrádzaná z dôvodu plnenia činností z mandátnej zmluvy zo dňa 21.4.2010 a k spokojnosti žalobcu (dôkazom sú aj uhradené faktúry za cestovné príkazy do Prahy). Nakoľko žalovaná začala dňa 17.5.2010 súčasne vykonávať činnosť okresnej riaditeľky pre poisťovňu L., pričom predmet tejto činnosti v žiadnom prípade nekolidoval s vykonávanou činnosťou pre žalobcu, pozval žalovanú konateľ žalobcu pán Prokop na stretnutie medzi štyrmi očami, na ktorom žalovanú podľa jej vyjadrenia pod hrozbou žaloby za poškodenie spoločnosti prinútil podpísať ukončenie spolupráce a tiež vystavenie dobropisov za už vyplatené služby. Žalovaná má za to, že v tomto prípade boli poškodené jej práva, ktoré jej garantuje Ústava SR a keďže súbeh jej podnikania nemal žiadny podobný obsah ani nebolo možné zneužitie know-how, databáz, ani iných dokumentov navzájom, žalovaná považuje vystavenie dobropisov ako nátlakových a teda bezpredmetných a vyplatenú odmenu za obdobie spolupráce so spoločnosťou žalobcu za plne nárokovateľnú.
Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 9.3.2012, doručenom súdu dňa 12.3.2012, uviedol, že časť tvrdení žalovanej v odpore pozostáva z tvrdení, že dôvodom skončenia spolupráce so žalobcom bol súbežný výkon činnosti okresného riaditeľa pre poisťovňu L. L. F.Y. Y..X.., F. F. N. G. Č. Š., na základe ktorej mal žalobca za to, že sa jedná o konanie v rozpore s jeho podnikateľskými záujmami. Dôsledkom tohto stretu záujmov malo byť vyvíjanie nátlaku na žalovanú smerujúce k uzatvoreniu Dohody o skončení mandátnej zmluvy č. 2010/001 zo dňa 31.5.2010 a k vystaveniu dobropisov č. VF2010005storno a č. VF2010007storno. Žalovaná týmito svojimi tvrdenia spochybňuje platnosť vyššie uvedených právnych úkonov. Právny zástupca žalobcu poukázal na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka s v tejto súvislosti uviedol, že sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo psychickým donútením. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvolalo by v tomto prípade neplatnosť právneho úkonu iba v prípade, keby sa ním vynucovalo niečo, čo takto nemožno vynucovať. Žalobca má za to, že aj prípadné oznámenie zámeru žalovanej uplatniť si svoj nárok podaním príslušného návrhu na súd, nie je možné posudzovať podľa kritéria bezprávnej vyhrážky. Súčasne žalobca jednoznačne popiera, že by v čase uzatvárania predmetných úkonov došlo z jeho strany voči žalovanej k akémukoľvek vyvíjaniu nátlaku, a to i žalovanou deklarovanou formou "hrozby žaloby". Žalobca poukazuje aj na to, že na tieto tvrdenia nie je možné brať zreteľ pri posudzovaní uplatneného nároku predovšetkým z dôvodu, že sa jedná len o tvrdenia žalovanej, ktoré ničím nepodložila. Rovnako žalobca poukázal aj na to, že dňa 7.3.2011 žalovaná uznala dlh vo výške 1.946,84 eura v zmysle § 323 Obchodného zákonníka. Pokiaľ by teda došlo k vyvíjaniu nátlaku žalobcom v súvislosti s uzatváraním Dohody o skončení mandátnej zmluvy č. 2010/001 zo dňa 31.5.2010 a vystavením dobropisov, nemala by žalovaná žiaden dôvod na to, aby uznala dlh vyplývajúci jej z dobropisov. O vedomosti žalovanej o svojej povinnosti uhradiť uplatnený nárok svedčí aj skutočnosť, že k uznaniu dlhu žalovaná pristúpila takmer deväť mesiacov po vystavení dobropisov, to znamená, že s dostatočným časovým odstupom na zváženie vzniknutej situácie a posúdenie svojho právneho postavenia. Tento časový odstup je podľa názoru žalobcu ďalším dôkazom toho, že tvrdenia žalovanej o vyvíjaní nátlaku sú účelové bez akéhokoľvek skutkového základu. Taktiež uznanie dlhu obsahuje splátkový kalendár, ktorým bolo splatenie uplatneného nároku rozložené na šesť splátok s poslednou určenou lehotou splatnosti dňa 31.9.2011. Žalobca na túto formu splatenia pristúpil a nevykonal v tomto čase žiadne úkony smerujúce k vymoženiu svojej pohľadávky. To vyplýva aj z toho, že výzva na úhradu právneho zástupcu žalobcu je zo dňa 2.11.2011, a teda až po uplynutí jedného mesiaca po lehote splatnosti poslednej splátky podľa uznania dlhu.
Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 6.11.2012 uviedla, že faktúry, z ktorých vyplýva istina predstavujúca predmet daného sporu jej boli žalobcom riadne uhradené na základe jej činnosti vykonanej v zmysle uzavretej mandátnej zmluvy. K vystaveniu dobropisov žalovaná podľa svojho vyjadrenia pristúpila pod nátlakom, keď sa jej konateľ žalobcu pán Prokop vyhrážal podaním žaloby za nemajetkovú ujmu, ktorú mala žalovaná žalobcovi spôsobiť tým, že v čase trvania zmluvného vzťahu so žalobcom začala vykonávať činnosť aj pre iný subjekt. Z dôvodu hrozby žaloby zo strany žalobcu žalovaná aj pristúpila k podpísaniu uznania dlhu, pričom na preukázanie hrozieb predložila žalovaná súdu mailovú komunikáciu zo strany žalobcu. Žalovaná tiež uviedla, že nevidí dôvod, aby vracala peniaze, ktoré jej boli vyplatené na základe riadne vykonanej a odsúhlasenej činnosti.
Z predloženej elektronickej komunikácie zo dňa 5.5.2011 je zrejmé, že Y. T. v mene žalobcu oznámila žalovanej, že žalobca neobdržal úhradu prvej splátky splatnej dňa 30.4. a dopytovala žalovanú, či má k tomu nejaké vysvetlenie alebo pristúpia k ďalšiemu riešeniu - právnici? Mailom zo dňa 13.5.2011 Y. T. v mene žalobcu napísala žalovanej, že od nej neprišla žiadna reakcia ohľadom splátky dlhu a žalovaná sa má buď ozvať alebo začnú túto kauzu riešiť právnou cestou. Na tento mail zareagovala žalovaná mailovou odpoveďou zo dňa 13.5.2011 adresovanou Y. T., v ktorej sa jej pýtala, či má pocit, že toto je komunikácia na úrovni, na akú treba reagovať s tým, že robí dosť zlú vizitku žalobcovi.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 6.11.2012 uviedol, že predložená mailová komunikácia podľa jeho názoru nepreukazuje nátlak, ale len snahu o mimosúdne riešenie. Súčasne uviedol, že má za to, že na základe predložených dôkazov je nesporné, že nárok žalobcu je dôvodný
a zo strany žalovanej ide len o snahu vyhnúť sa plneniu, pričom neexistuje žiaden právny dôvod na zamietnutie žaloby.
Následne žalovaná na pojednávaní uviedla, že má za to, že faktúry, ktoré jej boli uhradené, predstavovali nárokovateľnú odmenu, pričom neexistuje dôvod na vrátenie tejto sumy a žalobca v konaní ani nepreukázal relevantný dôvod na jej vrátenie.
Zo znenia § 566 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len OZ) vyplýva, že mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
Podľa § 567 ods. 1 OZ mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.
Podľa § 571 ods. 1, ods. 2 OZ ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.
Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.
Podľa § 572 OZ mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté v odplate.
Podľa § 323 ods. 1 OZ ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 365 OZ je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 OZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej mandátnej zmluvy v zmysle Obchodného zákonníka na dobu neurčitú, ktorá stratila účinnosť v dôsledku uzavretia platnej písomnej dohody zmluvných strán. Zo strany žalovanej došlo k stornovaniu dvoch ňou vystavených faktúr v celkovej sume 1.946,84 eura, ktorá bola žalobcom žalovanej uhradená ešte pred stornovaním faktúr a teda vystavením storno faktúr vznikla žalovanej povinnosť túto sumu uhradiť žalobcovi. Žalovaná túto svoju povinnosť v lehote splatnosti nesplnila a nesplnila ju ani na základe písomného uznania záväzku, ktorým dňa 7.3.2011, t.j. niekoľko mesiacov po skončení zmluvného vzťahu a po vystavení storno faktúr uznala svoj určitý záväzok voči žalobcovi v celkovej výške 1.946,84 eura a zaviazala sa ho uhradiť v zmysle splátkového kalendára, ktorý bol súčasťou písomného uznania. Z výkladu vyššie citovaného ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka je zrejmé, že uznanie záväzku zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval, čo v prípade súdneho sporu znamená presun dôkazného bremena na dlžníka. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že žalovaná dôkazné bremeno v danom konaní neuniesla, keďže nepreukázala ani zánik uznaného záväzku, a ani jeho skutkovú a právnu neopodstatnenosť. Používanie argumentácie zo strany žalobcu vo vzťahu k riešeniu vzájomných vzťahov právnou cestou a podaním žaloby rozhodne nemožno považovať za bezprávnu vyhrážku zakladajúcu nedostatok slobody vôle na strane žalovanej, ale naopak ide o spôsob riešenia sporov v súlade s princípmi práva a zákonnosti. Z toho dôvodu súd dospel k jednoznačnému záveru, že zo strany žalovanej došlo k platnému uznaniu predmetného záväzku, pričom žalovaná v danom konaní neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k vyvrátiteľnej domnienke vyplývajúcej z predmetného uznania záväzku.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd kvalifikoval žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo i právne opodstatnený a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Súčasne súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť žalovanej nahradiť strane žalobcu trovy konania v sume 542,98 eura pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 116,50 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 426,48 eura za štyri úkony právnej pomoci po 81,33 eura (prevzatie a príprava veci, podanie žaloby na súd, písomné podanie vo veci samej zo dňa 9.3.2012, zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 6.11.2012), dvakrát režijný paušál po 7,41 eura, dvakrát režijný paušál po 7,63 eura a daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20% zo sumy 355,40 eura v celkovej výške 71,08 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.