Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/54/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX. XXXX XXXX a C. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, obe trvale pobytom u matky, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, matky: D. A. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, trvale pobytom E. F. XXXX/XX, G. – H., zastúpenej advokátkou: JUDr. Mária Trylčová, so sídlom J. Kráľa 738/12, Senica, a otca: B. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, trvale pobytom G. XXX/XX, I. J., t. č. ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, o znížení výživného, o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Senica z 3. apríla 2023 č.k. -186, v spojení s uznesením Okresného súdu Senica z 21. apríla 2023 č.k. -196, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie m e n í tak, že výživné otca na maloletú A. znižuje zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 110,- eur mesačne a výživné otca na maloletého C. znižuje zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne s účinnosťou od 28. mája 2020.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Senica z 20. apríla 2016 č.k. -56, právoplatný dňa 29. apríla 2016, v časti výšky výživného otca na maloleté deti.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradní druhým) v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie znížil výživné otca na maloletú A. zo sumy 200,- eur mesačne na sumu zodpovedajúcu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a výživné otca na maloletého C. zo sumy 200,- eur mesačne na sumu zodpovedajúcu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, s účinnosťou od 28. mája 2020; týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Senica z 20. apríla 2016 č.k. -56, právoplatný dňa 29. apríla 2016, v časti výšky výživného otca na maloleté deti. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami až ods. 5, , o rodine (ďalej len „“), (ďalej len „“). Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti je dôvodný. V konaní bolo preukázané, že na strane maloletých detí i na strane oboch rodičov došlo od ostatnej úpravy výživného na maloleté deti k podstatnej zmene pomerov. V čase ostatného rozhodovania o výživnom bola matka na rodičovskej dovolenke s maloletým C. a poberala rodičovský príspevok spolu s prídavkami na maloletých v celkovej výške 250,24 eur. V súčasnosti je zamestnaná so zárobkom cca 1.200,- eur netto mesačne. V čase

ostatnej úpravy výživného navštevovala maloletá A. materskú školu a maloletý C. bol v celodennej starostlivosti matky, pričom v súčasnosti sú maloletí žiakmi prvého stupňa základnej školy, s čím súvisia podľa súdu prvej inštancie zvýšené výdavky na zabezpečenie základných životných potrieb, akými sú obuv, oblečenie, strava, ako aj výdavky spojené s plnením školskej dochádzky. Súd prvej inštancie taktiež konštatoval zvýšenie výdavkov u matky v súvislosti so záujmovou činnosťou maloletých detí. Vo vzťahu k pomerom otca súd prvej inštancie uviedol, že od ostatnej úpravy výživného došlo na strane otca k podstatnému zníženiu príjmov, ktoré však nenastalo v dôsledku vzatia otca do väzby dňa 07. novembra 2018, ale v dôsledku prepustenia otca zo zamestnania dňa 22. októbra 2018 zo sezónnych dôvodov, čo potvrdil aj zamestnávateľ otca. Nebolo teda preukázané tvrdenie matky, že by zamestnávateľ otca zo zamestnania prepustil z dôvodu jeho drogovej závislosti a absencií v práci. Naopak, sám zamestnávateľ potvrdil, že dochádzka otca do zamestnania bola dobrá. Od 7. novembra 2018 bol otec zaevidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, pričom bol vzatý do väzby. Súd prvej inštancie mal za to, že v súčasnosti nie je v možnostiach otca dosahovať vo výkone trestu odňatia slobody vyšší príjem než príjem z práce, na ktorú je v rámci výkonu trestu zaradený, čo je cca 140,- eur mesačne. Podľa súdu prvej inštancie nie je zrejmé, či a kedy by sa otcovi podarilo nájsť si zamestnanie v prípade, ak by k obmedzeniu jeho osobnej slobody nebolo prišlo. Napriek zvýšeným potrebám maloletých detí nie je objektívne v možnostiach otca platiť ani len výživné určené v rámci rozvodového konania, teda 200,- eur na každé maloleté dieťa. Vzhľadom k obmedzeniu osobnej slobody otca nie je reálne v jeho možnostiach uplatniť sa slobodne na trhu práce, a teda nájsť si zamestnanie zodpovedajúce jeho veku, čnostiam a praktickým skúsenostiam. Otec síce využil možnosť zaradenia na prácu v rámci výkonu trestu odňatia slobody, avšak nemá možnosť ovplyvniť výšku svojho príjmu. Nakoľko k ukončeniu zamestnania a k poklesu zárobku otca prišlo bez jeho pričinenia, z dôvodu znižovania stavu zamestnancov zo sezónnych dôvodov, súd prvej inštancie návrhu otca na zníženie výživného vyhovel a znížil výživné na minimálnu výšku od dátumu podania návrhu na súd tak, ako navrhoval otec, ktorá výška je primeraná zárobkovým možnostiam otca. Výživné v minimálnej zákonom stanovenej výške predstavuje v súčasnosti cca 32,- eur mesačne na každé z detí, čo vychádzajúc z aktuálneho priemerného zárobku otca predstavuje na obe deti cca 31 % z jeho čistého zárobku. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podala včas odvolanie matka maloletých detí navrhujúc zmenu napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti v celom rozsahu zamietne. Mala za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, nakoľko k zmene pomerov na strane otca maloletých detí došlo z dôvodu jeho vlastného pričinenia, kedy sa vlastným úmyselným konaním, t. j. vykonaním obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných látok a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, zbavil objektívnej možnosti zamestnať sa a plniť si riadne vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Súd prvej inštancie neskúmal a neuviedol v rozhodnutí, aké sú otcove reálne možnosti a schopnosti uplatniť sa na trhu práce a nájsť si zamestnanie zodpovedajúce jeho veku, čnostiam a praktickým skúsenostiam, ak by nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Podľa matky je napadnutý rozsudok v rozpore s najlepším záujmom maloletých. Ostatne bolo výživné k maloletým deťom určované v čase, keď maloletá A. ako štvorročná navštevovala materskú školu a maloletý C. mal jeden rok. V súčasnosti maloletá A. navštevuje piaty ročník základnej školy a maloletý C. navštevuje druhý ročník základnej školy. Skutočnosť, že od ostatného rozhodovania uplynulo sedem rokov sama osebe aj bez ďalšieho skúmania skutočných výdavkov na maloletých postačuje na zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného, keďže nemožno rozumne predpokladať, že by potreby detí vo veku jedenásť a osem rokov boli menšie než ich potreby vo veku štyri roky a jeden rok. Na strane matky došlo k zmene pomerov tým, že sa zamestnala a má príjem z pracovného pomeru namiesto rodičovského príspevku. Avšak uhrádza náklady na bývanie, všetky potreby maloletých detí, ktoré sa z roka na rok zvyšujú v dôsledku prirodzeného vývinu maloletých detí. V čase ostatného rozhodovania o výživnom na maloleté deti mal otec nadštandardný príjem. O jeho ľahkovážnom prístupe k zamestnaniu svedčí skutočnosť, že z práce bol prepustený dňa 22. októbra 2018 a až dňa 07. novembra 2018 sa zaevidoval na úrade práce, napriek tomu, že vedel o svojej povinnosti platiť výživné. Na úrad práce sa evidoval až v deň, kedy bol vzatý do väzby, čo možno označiť za špekulatívne a účelové konanie. Matka ďalej poukázala na to, že z dôvodu neplatenia výživného otcom požiadala na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Šaštín- Stráže dňa 18. januára 2022 o náhradné výživné, ktoré jej bolo priznané rozhodnutím SE2/AHNNV a ŠSD/ ŠSD/SOC/2022/36053-7 z 9. februára 2022. V prípade, že rozhodnutie o znížení výživného na maloleté deti počnúc dňom 28. mája 2020 bude právoplatné, bude musieť vrátiť alikvotnú časť náhradného

výživného, ktoré jej bolo doteraz vyplatené. Matka zdôraznila, že otec o maloleté deti nejaví žiaden záujem. Otec maloletým deťom neplatil výživné riadne a včas, nikdy neprispel nad rámec výživného, nekúpil im darček k ich sviatkom, ani sa s nimi nestretával. Matka sa o maloleté deti osobne stará, zabezpečuje uspokojenie ich potrieb po materiálnej aj emocionálnej stránke. Skutočnosť, že sa otec nachádza vo výkone trestu a má len nepatrný príjem, nie je dôvodom na zníženie výživného. Otec sa zbavil svojím úmyselným konaním, pre ktoré je vo výkone trestu, objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, preto nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu dieťaťa, ktoré má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť (por. Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. ). Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať, teda nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. V tejto súvislosti matka poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20 februára 2019, sp. zn. zaoberajúci sa princípom potencionality príjmov.

3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletých detí. Namietal, že odvolanie nie je prípustné s poukazom na obsah poučenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že sa matka po vyhlásení rozsudku vzdala práva podať odvolanie.

4. Vyjadrenie procesného opatrovníka maloletých detí nebolo podané.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( z.č. , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou – matkou maloletých detí ( a a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je potrebné zmeniť.

6. Prv ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania matky podaného proti rozsudku považuje za potrebné vyjadriť sa k otázke prípustnosti predmetného odvolania, ktorú v odvolacom konaní namietal otec. Je pravdou, že z poučenia písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku vyplýva, že matka (i procesný opatrovník) nemá právo podať proti rozsudku odvolanie z dôvodu vzdania sa tohto práva po vyhlásení rozsudku. Z obsahu spisového materiálu je však zrejmé, že konštatovanie súdu prvej inštancie uvedené v poučení napadnutého rozsudku o vzdaní sa práva podať odvolanie zo strany matky (i procesného opatrovníka) bolo zrejmou nesprávnosť, ktorej sa dopustil súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozsudku a ktorú následne dňa 21. apríla 2023 ex offo opravil vydaním uznesenia č.k. -196. Odvolanie matky proti rozsudku súdu prvej inštancie tak bolo s poukazom na obsah spisového materiálu prípustné.

7. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. je návrh otca maloletých detí na zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté deti A. B., nar. XX. XXXX XXXX a C. B., nar. X. XXXXXXX XXXX zo sumy 200,- eur (pre každé maloleté dieťa) ostatne určené rozsudkom Okresného súdu Senica z 20. apríla 2016 č.k. -56, právoplatným 29. apríla 2016, na otcom v priebehu konania špecifikovanú sumu 20,- až 30,- eur mesačne na jedno maloleté dieťa. Dôvodom podania návrhu otca maloletých detí na zníženie výživného bola skutočnosť, že otec vykonáva trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Senica z 5. novembra 2019 č.k. -1307 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo 14. januára 2020 č.k. -1340.

8. Predmetom odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd návrhu otca na zníženie výživného vyhovel, keď napadnutým rozsudkom znížil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletú A. zo sumy 200,- eur na sumu zodpovedajúcu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a na maloletého C. zo sumy 200,- eur na

sumu zodpovedajúcu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

9. Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo šiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

10. Podľa , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11. Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo šenie výživného možné len na návrh.

12. V zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením 121 predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne a to okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov.

13. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného je predovšetkým dôsledne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať zistené aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery s pomermi zistenými v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

14. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v .

15. Podľa , , , a , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že na strane maloletých detí i oboch rodičov došlo od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Senica z 20. apríla 2016 č.k. -56 k podstatnej zmene pomerov. Od ostatného rozhodovania súdu uplynula doba takmer siedmich rokov, počas ktorej maloleté detí vyrástli a úmerne ich veku vzrástli náklady spojené s ich výživou. V čase ostatného rozhodovania súdu mala maloletá A. štyri roky a navštevovala materskú školu. Maloletý C. mal jeden rok. Aktuálne má maloletá A. jedenásť rokov a navštevuje prvý stupeň základnej školy. Maloletý C. má v súčasnosti osem rokov a rovnako ako jeho sestra aj on navštevuje prvý stupeň základnej školy. Podstatná zmena pomerov nastala taktiež u matky, ktorá v čase predchádzajúcej úpravy výživného na maloleté deti bola na rodičovskej dovolenke s maloletým C., pričom mesačne poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavok na dve deti spolu vo výške 47,04 eur. Jej celkový mesačný príjem teda predstavoval sumu 250,24 eur. V súčasnosti je matka riadne zamestnaná s čistým priemerným mesačným príjmom vo výške 1.248,43 eur. Čo sa týka otca, ten mal v čase ostatného rozhodovania súdu čistý priemerný mesačný príjem vo výške 2.000,- eur. Bol zamestnaný v Rakúskej republike v stavebnom odvetví. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že dňa 22. októbra 2018 došlo k ukončeniu pracovného pomeru otca v Rakúskej republike (na pozícii natierač) zo strany zamestnávateľa zo sezónnych dôvodov. Otec sa dňa 7. novembra 2018 zaevidoval na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, pričom toho istého dňa bol vzatý do väzby. V súčasnosti otec vykonáva trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Senica z 5. novembra 2019 č.k. -1307 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo 14. januára 2020 č.k. -1340 za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi. Predpokladaný koniec trestu je stanovený na 07. mája 2026. Otec je v rámci výkonu trestu pracovne zaradený, pričom za obdobie od 08/2020 do 03/2022 dosahoval jeho čistý priemerný mesačný príjem sumu 135,22 eur. Z tejto sumy bola po rozúčtovaní pracovnej odmeny a vykonaní ážok na pohľadávky ZVJS, osobné NTVOS a vreckové zasielaná na výživné pre maloleté deti suma v priemernej výške 40,86 eur mesačne.

17. Vyhodnocujúc predmetné zistenia zo skutočného stavu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že k skončeniu pracovného pomeru otca v Rakúskej republike došlo bez jeho pričinenia, keď zamestnávateľ ukončil pracovný pomer otca zo sezónnych dôvodov. K poklesu zárobku otca tak v tom čase došlo bez jeho zavinenia. Na druhej strane je však potrebné prihliadať na to, že otec si bezprostredne po skončení pracovného pomeru aktívne nehľadal nové zamestnanie a nesnažil sa uplatniť na trhu práce, o čom svedčí skutočnosť, že ako uchádzač o zamestnanie sa na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny prihlásil až po dvoch týždňoch od straty zamestnania v Rakúskej republike, pričom v rovnaký deň ako sa evidoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny bol vzatý do väzby a následne právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi. Práve uvedené skutočnosti (pasívny prístup pri hľadaní nového zamestnania a následné právoplatne odsúdenie na nepodmienečný trest odňatia slobody) nielenže odzrkadľujú ľahkovážny prístup otca k životu, ktorý nebral zreteľ na potreby maloletých detí odkázaných na neho výživou, ale zároveň podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňujú v predmetnej veci aplikáciu princípu potencionality príjmov, ktorou sa súd prvej inštancie nezaoberal.

18. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihladia len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojim konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin nim nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem ( veta druhá ), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúce znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až k strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť

výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ust. veta druhá by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným protiprávnym konaním s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2019 sp. zn. ).

19. Vychádzajúc z vyššie uvedené právneho názoru je zrejmé, že na strane povinného otca v predmetnej veci tak nemožno prihliadať len na jeho skutočné príjmy dosahované v čase vyhlásenia rozsudku (mzda vo výkone trestu odňatia slobody), ale treba vychádzať z jeho potencionálnych príjmov. Tzn. je nutné prihliadať na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, čnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky svoje sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov sa vyhýba zamestnaniu alebo koná protiprávne.

20. Pri určení výšky potencionálneho príjmu vychádzal teda odvolací súd z príjmu, ktorý by otec s ohľadom na svoje možnosti a schopnosti dané jeho fyzickým stavom, vekom, pracovnými skúsenosťami, zameraním, dopytom a ponukou na trhu práce mohol dosahovať. V prípade otca sa jedná o zdravého muža v produktívnom veku (otec v konaní netvrdil, že by mu zdravotný stav bránil zamestnať sa), ktorý v minulosti pracoval v stavebnom odvetví ako natierač. Odvolací súd vychádzajúc zo štatistických údajov platných pre Slovenskú republiku má za to, že otec by bol schopný ako zamestnanec (robotník) v stavebníctve dosahovať hrubú priemernú mesačnú mzdu vo výške 1.000,- eur, čo prepočtom cez mzdovú kalkulačku verejne prístupnú na internete predstavuje 700,- eur v čistom. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné dodať, že hoci otec pred stratou zamestnania a obmedzením osobnej slobody dosahoval čistý priemerný mesačný príjem vo výške 2.000,- eur, odvolací súd z daného príjmu ako príjmu potencionálneho nemohol vychádzať, nakoľko tento príjem dosahoval otec v Rakúskej republike. Je teda otázne, či by sa otec dokázal opätovne zamestnať v zahraničí a dosahovať príjem v obdobnej výške.

21. Z takto ustálenej potenciálnej čistej mesačne mzdy otca (700,- eur) potom odvolací súd dospel k záveru, že zníženie výživného otca na maloleté deti je dôvodné, avšak nie v takom rozsahu, aký stanovil súd prvej inštancie, ktorý vychádzal z faktického (skutočného) príjmu otca. Za primerané rozhodným okolnostiam prípadu považoval odvolací súd zníženie výživného na maloletú A. zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 110,- eur mesačne a na maloletého C. zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne. Takáto výška výživného zodpovedá zaužívanej rozhodovacej praxi odvolacieho súdu, podľa ktorej výživné, ktoré hradí povinný rodič, by malo predstavovať 20 % - 30 % jeho čistého príjmu na všetky ním vyživované osoby (por. napr. rozhodnutia č. k. z 30. novembra 2021, č. k. z 19. mája 2021, č. k. z 10. marca 2021, č. k. z 20. mája 2019). Rozhodovanie v súlade s ustálenou judikatúrou je naplnením požiadavky spravodlivého procesu a princípu právnej istoty vyjadreného v Základných princípov . Účastníci konania legitímne očakávajú, že ich vec bude rozhodnutá za obdobnej skutkovej a právnej situácie rovnakým spôsobom. Z vyššie uvedeného potencionálneho čistého mesačného príjmu otca 30 % predstavuje sumu 210,- eur mesačne na obe maloleté detí, z toho 110,- eur na maloletú A. a 100,- eur na maloletého C.. Takto znížené výživné zodpovedá zmeneným pomerom na strane otca, pričom je potrebné zdôrazniť, že nielen v prípade zvýšenia, ale aj v prípade poklesu životnej úrovne rodiča, maloleté dieťa zdieľa zmeny jeho životnej úrovne.

22. S poukazom na uvedené, odvolací súd s použitím rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie zmenil tak, že výživné otca na maloletú A. znížil zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 110,- eur mesačne a výživné otca na maloletého C. znížil zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne s účinnosťou od 28. mája 2020, tým zmenil rozsudok Okresného súdu Senica z 20. apríla 2016 č.k. -56, právoplatný dňa 29. apríla 2016, v časti výšky výživného otca na maloleté deti.

23. Na dôvažok odvolací súd zdôrazňuje, že určenie výšky výživného pre maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.03.2021 sp. zn. ).

24. V mimosporových konaniach upravených platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. pripúšťa výnimky. V prejednávanej veci tak nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia . O náhrade trov konania vzhľadom na vyššie uvedené teoretické východiská o nároku na náhradu trov konania, tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovení a v spojení s , tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

25. Súd prvej inštancie postupom podľa vydaním opravného uznesenia vykoná opravu záhlavia v časti priezviska otca maloletých detí, pretože tam uvedený údaj „B.“ vykazuje chybu v písaní.

26. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).