Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Co-387-2011.pdf
PDF · 90.92 KB
No categories available
3Co/387/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov : 1. M. N.a, bytom v O., R. X, 2. C. N.á, bytom v O.Ň., R. X, proti žalovanej : D. D. E. F., S..D.., so sídlom v J., N. XX, IČO: 313 510 26, v konaní o neplatnosť záložnej a mandátnej zmluvy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 5C/19/2008-340 zo dňa 12. septembra 2011
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom súd prvého stupňa určil, že záložná zmluva zo dňa 6.3.2000 a mandátna zmluva zo dňa 7.3.2000, uzavretá medzi žalobcami a žalovanou je neplatná. Zaviazal žalovanú zaplatiť na účet súdu prvého stupňa trovy znaleckého dokazovania vo výške 1.079,50 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zaviazal žalovanú nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 99,58 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti vyššie uvedených zmlúv s odôvodnením, že im nebol poskytnutý úver zo strany žalovanej, na zabezpečenie ktorého mali slúžiť vyššie uvedené zmluvy.
Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 18.2.2000 k uzavretiu úverovej zmluvy, na základe ktorej žalovaná poskytla žalovaným úver v celkovej sume 1.200.000,- Sk pri úrokovej sadzbe 6,9 % p.a.. Úver bol zaručený aj zriadením záložného práva na rodinný dom súp. č. 11, zapísaný na B. XXX v katastrálnom území B. G. Y. na parcele č. 87/1 a na pozemky - parcely 87/1, 88/1 a 89/1 v zmysle záložnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 6.3.2000. Uvedenou záložnou zmluvou sa mala teda zabezpečiť pohľadávka vzniknutá z vyššie uvedenej úverovej zmluvy, resp. jej časť vo výške 600.000,- Sk. Zmluva bola uzavretá na dobu trvania záväzku voči záložnému veriteľovi (žalovaná). V súvislosti s uzavretím záložnej zmluvy uzavreli účastníci konania dňa 7.3.2000 aj mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bolo obstaranie predaja vyššie uvedených nehnuteľností vhodným spôsobom. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná časť úveru vo výške 600.000,- Sk poukázala na účet vedený v Istrobanke, a.s., Bratislava ako bežný účet, ku ktorému mali dispozičné právo Vojtech Radič a Judita Radičová a časť úveru vo výške 600.000,- Sk na účet vedený v Tatrabanke, a.s., Bratislava, ku ktorému mali dispozičné oprávnenie E. O. S. R. O.. Tieto účty boli označené ako účty, na ktoré mali byť poukázané finančné prostriedky z úverového, resp. medziúverového účtu v listine označenej ako „Požiadavka na čerpanie finančných prostriedkov z úverového, resp. medziúverového účtu“ z 25.2.2000 a 10.3.2000, ktoré boli podpísané žalobcami. Žalobcovia nepopierali, že tieto listiny podpísali, avšak tvrdili, že oni nenapísali čísla účtov do tejto listiny s tým, že číslo účtov malo byť dopísané tak, ako malo byť uvedené v záložnej zmluve. Pritom ani v záložnej zmluve nie je uvedené číslo účtu. Čísla účtov boli do tejto požiadavky teda dopísané dodatočne a nešlo o ich účty, ani o účty, s ktorými mali možnosť disponovať. Vzhľadom na tieto tvrdenia žalobcov
súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či čísla účtov vo vyššie uvedených listinách boli napísané tým istým perom ako ostatné údaje. Zo znaleckého posudku C.. G. C. G.. Zistil, že čísla účtov neboli vyplnené druhovo zhodným perom, ako boli podpisy žalobcov. Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 151a, 151b, 151e, 39 a 40 Obč. zák.. Z vykonaného dokazovania uzavrel, že záložná zmluva medzi účastníkmi bola platne uzavretá, ale úver im poskytnutý nebol. Žalobcovia v požiadavke na čerpanie finančných prostriedkov z úverového, resp. medziúverového účtu sami nenapísali číslo účtu, na ktorý mal byť úver poukázaný. Účty, na ktoré bol úver poskytnutý, patrili iným osobám, ktorých pobyt a ani súvislosť so žalobcami uzavretou úverovou zmluvou sa nepodarilo zistiť. Konštatoval, že žalovaná nepreukázala poskytnutie úveru žalobcom, pretože tento bol poskytnutý na iný účet než účet žalobcov. Žalobcovia síce začali na výzvu žalovanej splácať úver, ale po zistení, že tento im nebol poskytnutý, odstúpili od uzavretých zmlúv. Uzavrel, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti týchto zmlúv z dôvodu, aby žalovaná nezačala vymáhať od nich časť nesplateného úveru. Z týchto dôvodov žalobe vyhovel.
O trovách štátu rozhodol v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a o trovách konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., teda zaviazal na náhradu trov konania úspešným žalobcom, ako aj na náhradu trov konania štátu neúspešnú žalovanú.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prvom rade namietala, že žalobcovia nedokázali identifikovať naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe a k jeho formulovaniu došlo až zo strany súdu. Poukázala na to, že súd sa vôbec nezaoberal otázkou, či žalobcovia podpísali „požiadavku“ pred vypísaním čísel účtov, na ktoré mal byť úver poskytnutý, alebo až kompletne vypísanú, vrátane týchto bankových účtov. Vytýkala súdu prvého stupňa, že sa nevyporiadal aj s ďalšími rozhodujúcimi skutočnosťami, a to že výplata finančných prostriedkov zo strany žalovanej bola žalobcom oznámená listom zo dňa 29.2.2000, zasielaným na adresu, na ktorej sa do dnešného dňa zdržiavajú, že žalobcovia dobrovoľne plnili dojednané splátky a že existencia vzťahu medzi žalobcami a vlastníkmi účtov, na ktoré boli finančné prostriedky poukázané a dôvody, prečo tieto osoby predmetné finančné prostriedky prijali, zisťovaná nebola. Súd prvého stupňa teda neúplne zistil skutkový stav, ktorý mal byť podkladom pre rozhodnutie vo veci, pričom jeho rozhodnutie je aj nepreskúmateľné. Z týchto dôvodov navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Poukázali na to, že žalovanou im nikdy nebol poskytnutý úver 1.200.000,- Sk, ale táto suma bola poukázaná na účet osôb, ktoré vystupovali v mene žalovanej pri rokovaní o zmluve o stavebnom sporení a aj o záložnej a mandátnej zmluve so žalobcami. Žalobcovia takto boli uvedení do omylu osobami konajúcimi za žalovanú, čím sa tieto osoby dopustili podvodu, a to aj v ďalších šiestich prípadoch a vedie sa proti nim trestné stíhanie, v ktorom žalovaná proti nim uplatnila nárok na náhradu škody. Zdôraznili, že záložné právo je viazané na existenciu pohľadávky a ak pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záložným právom zanikne, zanikne aj záložné právo. Keďže žalovaná im medziúver neposkytla, nevznikla jej ani pohľadávka na vrátenie a nemohlo vzniknúť ani záložné právo v prospech žalovanej. Záložné právo bolo zapísané v katastri nehnuteľností a žalovaná prikročila k výkonu záložného práva vykonaním dražby zálohu dražobnou spoločnosťou. Tieto kroky žalovanej, ako aj zápis na liste vlastníctva dostatočne preukazujú existenciu ich naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe.
K tomuto vyjadreniu žalobcov sa opätovne písomne vyjadrila žalovaná, ktorá poukázala na to, že tvrdenie o uvedení žalobcov do omylu osobami konajúcimi za žalovanú je novou skutočnosťou, na ktorú doposiaľ ani raz nepoukázali a na toto tvrdenie odvolací súd nemôže prihliadať.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..
Rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle ust. § 212 ods.3 O.s.p. prihliada z úradnej povinnosti, keďže mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p., pretože takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, konkrétne realizácia jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu. Táto vada konania je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa ust. § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p.
V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie , čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s cit. ust. § 157 ods. 2 O.s.p., t. zn., že súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku.
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie nemá všetky vyššie uvedené náležitosti, nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu.
Predmetom konania v prejednávanej veci je určenie neplatnosti záložnej a mandátnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania v súvislosti s uzavretím úverovej zmluvy. Dôvod neplatnosti uvedených zmlúv žalobcovia vymedzili tak, že úver im nebol poskytnutý, teda neexistuje platná pohľadávka, na zabezpečenie ktorej má záložné právo slúžiť (žaloba - č.l. 3).
Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že žalobcom nebol poskytnutý úver, a preto žalobe vyhovel a určil neplatnosť záložnej a mandátnej zmluvy (zo 6.3.2000 a 7.3.2000) uzavretej medzi účastníkmi konania.
Tento svoj záver o neplatnosti oboch zmlúv v dôsledku neposkytnutia úveru žalobcom však nijako neodôvodnil, nevysvetlil, na základe akých úvah dospel k záveru, že neposkytnutie úveru žalobcom má za následok neplatnosť oboch zmlúv a z akých hmotnoprávnych ustanovení vychádzal pri rozhodovaní vo veci (podľa ktorého zákonného ustanovenia určil neplatnosť týchto právnych úkon a z akých dôvodov).
Súd síce právne posudzoval vec (aj) podľa ust. § 39 a § 40 Obč. zák., avšak nie je zrejmé, ako aplikoval tieto zákonné ustanovenia na daný prípad a k akým právnym záverom v súvislosti s aplikáciou týchto hmotnoprávnych ustanovení dospel.
Takto z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo neposkytnutie úveru žalobcom má za následok neplatnosť oboch zmlúv a tento záver súdu je nepreskúmateľný a z hľadiska jeho (ne)správnosti nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu.
Naviac v odôvodnení rozsudku sa súd zaoberá výlučne záložnou zmluvou, cituje zákonné ustanovenia, upravujúce záložné právo, hoci predmetom konania je aj určenie neplatnosti mandátnej zmluvy.
Dôvody neplatnosti zmlúv treba skúmať a vyhodnotiť u každej zo zmlúv osobitne, lebo neplatnosť jednej zo zmlúv nemá automaticky za následok aj neplatnosť druhej zmluvy.
Takýto rozsudok nespĺňa podmienku zrozumiteľnosti a presvedčivosti.
Riadne a zákonu zodpovedajúce odôvodnenie záveru súdu prvého stupňa o neplatnosti vyššie uvedených zmlúv je o to dôležitejšie, že neposkytnutie úveru súd prvého stupňa vo svojom rozsudku zo dňa 4.9.2008 v tejto veci (č.l. 93) nepovažoval za dôvod neplatnosti (inak platných) zmlúv.
Ak teda v novom rozhodnutí vyslovil súd iný právny záver, musí tento náležite a presvedčivo zdôvodniť, aby bolo zrejmé, aké úvahy ho k tomu viedli a aké zákonné ustanovenia pritom aplikoval, inak je jeho rozhodnutie svojvoľné.
Za predčasný považuje odvolací súd aj záver o neposkytnutí úveru žalobcom, lebo okolnosti jeho poskytnutia, predovšetkým vyplnenia požiadaviek na čerpanie úveru zo dňa 25.2.2000 a 10.3.2000 v časti určenia čísla účtov, na ktoré mali byť finančné prostriedky z úveru poskytnuté, neboli vykonaným dokazovaním dostatočne objasnené.
Nie je zrejmé, kto konkrétne vyplňoval tieto žiadosti, vrátane uvedenia čísla účtov, či to boli sami žalobcovia alebo zástupca žalovanej, prípadne aj žalobcovia aj zástupca žalovanej, kto bol týmto zástupcom (jeho identifikácie), ak údaje vypĺňal zástupca žalovanej, odkiaľ mal vedomosť o číslach účtov, v akom rozsahu boli žiadosti vyplnené pred ich podpísaním žalobcami, kto podpísal za žalobkyňu žiadosť zo dňa 10.3.2000 (podpis C. N. na tejto žiadosti je zjavne odlišný od jej podpisu na všetkých predložených dokumentoch a listinách v tomto súdnom konaní), teda kedy, kým a na základe akých údajov bol označený účet, na ktorý sa mali vyplatiť finančné prostriedky. Zo znaleckého posudku vyplýva (len) záver, že čísla účtov boli napísané iným perom, než sú podpisy žalobcov, čo však samo osebe nevylučuje, že ich mohli napísať aj žalobcovia, ak z tohto záveru súd vyvodil, že žalobcovia sami nenapísali čísla účtov, musí uviesť, z ktorých ďalších vykonaných dôkazov (vo vzájomnej súvislosti so znaleckým posudkom) dospel k tomuto skutkovému záveru.
Nepochybne je v tomto štádiu konania preukázané, že žalobcovia neboli majiteľmi účtov, na ktoré bol úver poskytnutý, ani nemali k nim dispozičné právo. Táto skutočnosť svedčí v prospech ich tvrdenia, že úver im nebol poskytnutý, avšak iba za predpokladu, že sami neoznačili takéto čísla účtov.
Preukázanie vzniku zabezpečenej pohľadávky t.j. z úverovej zmluvy je nevyhnutné pre záver, či vzniklo vôbec záložné právo.
Záložné právo totiž nevznikne, ak nevznikla pohľadávka, ktorú má záložné právo zabezpečovať, a to aj keď je záložná zmluva platná a ak je záložné právo vložené do katastra nehnuteľností. Neexistencia zabezpečenej pohľadávky preto bez ďalšieho nie je dôvodom neplatnosti záložnej zmluvy. To však nezbavuje súd skúmať, či nie sú dané iné dôvody neplatnosti, ktoré, pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť, skúma ex offo.
Z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu (odvolací súd nemôže nahrádzať činnosť súdu prvého stupňa v tom, že sám nahradí odôvodnenie rozsudku ohľadne rozhodujúcich skutočností a vysvetlí závery súdu prvého stupňa), preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 202 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Keďže žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti oboch zmlúv, lebo im hrozí realizácia práv žalovanej zo záložnej a mandátnej zmluvy (žalovaná postúpila vec na vykonanie dražby
dražobnej spoločnosti), bude úlohou súdu v ďalšom konaní posúdiť, či je daný niektorý zo zákonných dôvodov neplatnosti vyššie uvedených zmlúv a v závislosti od toho posúdiť dôvodnosť žaloby.
V novom rozhodnutí opätovne rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania, ako aj o všetkých trovách štátu, teda nielen tých, ktoré vznikli vyplatením znalečného, ale aj tých, ktoré vznikli vyplatením úhrad za podanie správ peňažným ústavom (čl. 49-55).
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.