Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Tos-91-2023.pdf
PDF · 71.97 KB
Case nature
Area
Subarea
8Tos/91/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého PhD, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michaľanského v trestnej veci proti obvinenému A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, 2 písm. a/ Tr. zák., o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Mestského súdu Košice, sp. zn. 0T/193/2023 zo dňa 30.08.2023 na neverejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 25. septembra 2023 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť obvineného A. B..
odôvodnenie:
Mestský súd Košice, uznesením sp. zn. 0T/193/2023 zo dňa 30.08.2023 podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. vzal do väzby obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX. Väzba začala plynúť dňom 28.08.2023 o 09.30 hod. a vykoná sa v Ústave na výkon väzby a výkon trestu Košice.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. súd nenahradil u obvineného väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil obvinený priamo do zápisnice o výsluchu sťažnosť, ktorú následne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.
V písomných dôvodoch sťažnosti uvádza, že považuje za nesprávne a neopodstatnené vyhodnotenie dôvodnosti obžaloby, ktorú ako sám prvoinstančný súd uviedol, bral do úvahy pri rozhodovaní o väzbe. Má za to, že prvoinstančný súd v rozpore s § 2 ods. 12 Tr. por. prihliadal pri vyhodnotení dôvodnosti obžaloby pri rozhodovaní o väzbe len k tým dôkazom z prípravného konania, ktoré svedčia v neprospech obžalovaného, nehľadiac na dôkazy a skutočnosti, ktoré svedčia o nevinne obžalovaného. Z uznesenia je zrejmé, že prvoinstančný súd neposudzoval dôvodnosť obžaloby, resp. trestného stíhania komplexne vo svetle všetkých dôkazov a skutočností, keď v uznesení nekonštatoval, a teda nepochybne ani nezohľadnil podstatnú skutočnosť vyplývajúcu zo spisu, že u obžalovaného nebol nájdený nôž ani iná zbraň, čo podporuje vierohodnosť výpovedí obvineného a svedka C. B. a činí nevierohodnými a účelovými výpovede ostatných svedkov. Následne tak nesprávnym vyhodnotením dôvodnosti obžaloby, resp. trestného stíhania dospel prvoinstančný súd k nesprávnemu výroku o väzbe. Trestné stíhanie obvineného ako aj obžaloba sú založené len na výpovediach príbuzensky či inak spriaznených svedkov, pričom tieto sú dostatočne relevantne spochybnené výpoveďami obvineného a svedka C. B. a uvedenou skutočnosťou, že u obvineného nebola nájdená žiadna zbraň. Z uznesenia nemožno ani zistiť, prečo prvoinstančný súd preferuje práve výpovede príbuzensky spriaznených svedkov svedčiacich proti obvinenému za prítomnosti dôkazov a skutočností, ktoré tieto relevantne spochybňujú. Uznesenie, a to aj v jeho výroku, je tak z uvedeného dôvodu nepreskúmateľné, keďže vychádza z nesprávneho, neodôvodneného posúdenia dôvodnosti obžaloby. Nesprávnym a svojvoľným je záver prvoinstančného súdu, že obvinený sa bude vyhýbať trestnému stíhaniu len preto, lebo nemá stále bydlisko a nevedel uviesť kde sa má presne zdržiavať. Skutočnosť, že obžalovaný je osobou bez stáleho bydliska, resp. bez
domova, nemôže bez ďalšieho založiť dôvodnú obavu, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu. Obvinený má za to, že žiadnym svojím konaním nedal dôvod k obave, že by ušiel alebo sa mal skrývať, aby sa vyhol trestnému konaniu. Obvinený tak považuje aplikáciu útekovej väzby len z dôvodu, že je osobou bez stáleho bydliska, za absencie dôvodov pre obavu, že by ušiel alebo sa skrýval, za nezákonnú sankciu jeho osoby pre jeho osobné pomery, t. j. za nezákonnú sankciu za to, že nemá stály domov. Pri aplikácii už vyššie uvedeného, keď podľa obvineného nemožno považovať jeho trestné stíhanie ani obžalobu za dôvodné vo svetle výpovedí obvineného a svedka C. B. a skutočnosti, že u obvineného nebol nájdený nôž ani iná zbraň, nemožno mať za to, že by pokračoval v akejkoľvek trestnej činnosti. Predchádzajúce odsúdenia bez ďalšieho nemôžu založiť dôvodnosť predstížnej väzby. Obvinený bol za predchádzajúce trestné činy už potrestaný a väzba pri súčasnom nedôvodnom trestnom stíhaní pôsobí na neho ako ďalšia sankcia z dôvodu jeho kriminálnej minulosti.
Má tak za to, že pre aplikáciu väzby v jeho prípade nie sú splnené zákonné podmienky, a to ani základná podmienka, že by doteraz zistene skutočnosti nasvedčovali tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný. Podľa neho doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú, že obžalobou tvrdený skutok on nespáchal a že výpovede 3 príbuzensky či inak spriaznených svedkov jeho usvedčujúcich sú nevierohodné a účelové. Aj z dôvodu, že väzba je prostriedkom ultima ratio, teda prostriedok ktorý možno aplikovať len tam, kde je to absolútne nevyhnutné, kde nie je možné dosiahnuť jej účel iným spôsobom, má za to, že väzba v jeho prípade je nedôvodná. Z dôvodov uvedených v tejto sťažnosti žiada, aby uznesenie zrušil Krajský súd v Košiciach a prepustil ho z väzby postupom podľa § 194 Tr. por.
Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým obvinený podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.
Preskúmaním napadnutého uznesenia z dôvodov uvedených v sťažnosti obvineného dospel nadriadený súd k záveru, že vzatie obvineného do väzby bolo dôvodné a uskutočnilo sa v zákonom stanovenom postupe. Mestský súd správne vyhodnotil dôvodnosť trestného stíhania obvineného ako aj osobné pomery obvineného, posúdením ktorých dospel k správnemu záveru o existencii dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a) a c) Tr. por..
Sťažnostný súd nezistil žiadne pochybenia pokiaľ ide o záver mestského súdu o splnení formálnych a materiálnych podmienok väzby. V tomto duchu je potrebné poukázať na vecne výstižné ustálenie dôvodnosti trestného stíhania obvineného, ako aj na jasné vymedzenie všetkých konkrétnych skutočností, ktoré aj podľa krajského súdu, zakladajú dostatočne reálnu obavu z útekovej, ako aj pokračovacej väzby. Nadriadený súd sa v celom rozsahu stotožnil s úvahami súdu prvého stupňa a preto v konkrétnostiach odkazuje na podrobné a vecne správne odôvodnenie mestského súdu, ktoré nemá v čom doplniť.
K jednotlivý sťažnostným námietkam nadriadený súd uvádza, že tieto vyznievajú tendenčne a účelovo. Rozhodne nemožno súhlasiť s tvrdením, že prvostupňový súd prihliadal len na dôkazy svedčiace v neprospech obvineného. Dôvodnosť trestného stíhania vyhodnotil konajúci súd správne, kvalita danej dôvodnosti zodpovedala štádiu trestného konania, pričom treba zdôrazniť, že na účely rozhodovania o väzbe postačuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu obvineným. Spáchanie trestného čiu obvineným nemusí byť pri rozhodovaní o väzbe preukázané na takej kvalitatívnej úrovni, ako je to pri rozhodovaní o vine obvinenej osoby, teda na základe riadne vykonaného dokazovania so zohľadnením každého dôkazu jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a v zmysle všetkých zásad hodnotenia dôkazov. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť nezaistenia zbrane, ktorú mal mať obvinený v ruke v čase spáchania skutku a ani príbuzenský pomer svedkov, ktorý mal podľa obhajoby, spochybniť dôveryhodnosť ich výpovedí. Nezaistenie zbrane môže mať celkom logické vysvetlenie, ktoré absolútne nemusí vylučovať spáchanie stíhaného skutku. Príbuzenský pomer svedkov v tomto štádiu trestného konania a pre účely rozhodovania o väzbe obvineného ešte nemusí spochybňovať dôveryhodnosť týchto výpovedí v celom rozsahu, v dôsledku čoho by bolo možné konštatovať, že tieto výpovede nezakladajú ani len dôvodnosť podozrenia zo spáchania trestného činu. Inak povedané, príbuzenský pomer svedka automatický nedevalvuje dôkaznú hodnotu výpovede svedkov do tej miery, aby nebolo možné prihliadať na tieto dôkazy za účelom posudzovania dôvodnosti trestného stíhania.
Čo sa týka jednotlivých dôvodov väzby, aj v tomto smere sťažnostné námietky obvineného vyhodnotil nadriadený súd ako nedôvodné. Obava prameniaca z útekovej väzby je dostatočne presvedčivo naplnená tým, že obvinený nemá stále bydlisko, prebýva v opustených budovách a vedie život bezdomovca. Nadriadený súd sa nestotožnil ani s názorom obhajoby, v zmysle ktorého predchádzajúce odsúdenia nemôžu zakladať dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.. Práve naopak, podľa názoru krajského súdu, predchádzajúce odsúdenia jasne svedčia o sklonoch osoby páchať trestnú činnosť a v dostatočnej miere odôvodňujú a racionalizujú obavu z možného pokračovania v páchaní trestnej činnosti. V súvislosti so sťažnostnými námietkami aj nadriadený súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade je nemožné účel väzby dosiahnuť probačným dohľadom a súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení. Mestský súd sa s touto otázkou náležite vysporiadal a preto aj v tomto smere je napadnuté rozhodnutie zákonné a správne.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.