Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_70Ek-2-2017.pdf
PDF · 85.73 KB
Case nature
Subarea
70Ek/2/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Obec Lubeník, so sídlom Lubeník 222/222, 049 18 Lubeník, IČO: 00 328 472, právne zastúp.: Mgr. Martin Jankovič, advokát so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti povinnému: A. B., nar: 30.12.1960, trvale bytom A. XXX, XXX XX A., o vymoženie 336,90 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Stacho Chladný so sídlom exekútorského úradu Zvolen, Stráž 223 pod sp.zn. 350EX 30189/17, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 70Ek/2/2017 zo dňa 8. februára 2023, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 70Ek/2/2017 zo dňa 8. februára 2023 z a m i e t a.
II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 08.02.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 70Ek/2/2017, ktorým zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na zaplatenie náhrady paušálnych výdavkov, vydanému súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, ktorý je ustanoveným nástupcom odvolaného exekútora JUDr. Michala Holčíka.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.07.2017 domáhal od povinného vymoženia sumy 336,90 Eur. Dňa 06.07.2017 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi C. D. E., po ktorom následne ku dňu 01.09.2018 prebral agendu JUDr. Stacho Chladný a tento predmetnú exekúciu vedie pod sp. zn. 350EX 30189/17. Súdny exekútor vydal dňa 03.08.2022 upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a zároveň vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov súdneho exekútora spolu vo výške 72 Eur. Dôvodom zastavenia exekúcie súdnym exekútorom mala byť skutočnosť, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby (povinného) sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok, alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote námietky proti tomuto upovedomeniu o zastavení exekúcie, v ktorých uviedol, že nie sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže povinný podľa lustrácie z katastra nehnuteľností je podielovým spoluvlastníkom na viacerých nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. C., obec Jelšava, okres F., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/14 k celku. Zároveň oprávnený uviedol, že disponuje informáciou, že rodičia povinného zomreli, pričom boli podielovými spoluvlastníkmi v námietkach špecifikovaných nehnuteľností. Keďže povinný sa stáva zákonným dedičom po poručiteľoch ku dňu smrti poručiteľov, t.j. ku dňu 24.01.1994, resp. 31.12.2003, je predpoklad že by mal mať vlastnícke práva
k zdedeným nehnuteľnostiam a aj z tohto majetku by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Na základe uvedeného oprávnený navrhol súdu, aby zrušil upovedomenie o zastavení exekúcie.
3. Súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie uviedol, že pokiaľ ide o vlastníctvo nehnuteľností o výške podielu 1/14, jedná sa o komerčne nezaujímavý spoluvlastnícky podiel, navyše exekučné záložné právo zriadené na danej nehnuteľnosti v tomto exekučnom konaní je v poradí druhé (exekučné záložné právo je zriadené aj pri ďalšom spoluvlastníkovi na jeho spoluvlastníckom podiele). Vzhľadom na uvedené a samotnú výšku vymáhaného nároku sa náklady na vyhotovenie znaleckého posudku pre účely predaja pohybujú vo výške približne 80 % až 100 % výšky vymáhaného nároku, pravdepodobnosť úspešnosti predaja tohto podielu, následného pokrytia nákladov predaja a znaleckého posudku, ako aj potreby uspokojenia skoršej pohľadávky, v prospech ktorej je zriadené skoršie exekučné záložné právo, je teda z pohľadu súdneho exekútora veľmi nízka. Súdny exekútor zároveň poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak by takýto predaj podielu na nehnuteľnosti nebol úspešný, uplatňoval by si náhradu týchto výdavkov podľa ustanovenia § 198 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 199c ods. 1 Exekučného poriadku a ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, čím teda nielen, že nedôjde k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, ale jeho náklady by sa v tejto súvislosti navýšili o 100 % výšky jeho pohľadávky. Z týchto dôvodov súdny exekútor v tomto konaní nezvolil spôsob jeho vedenia predajom podielu na nehnuteľnosti, pričom súdny exekútor nemá právomoc postihovať majetok, ku ktorého prededeniu ešte nedošlo, a to ani za predpokladu akéhosi budúceho dedenia, pretože to automaticky ani nepotvrdzuje, že povinný raz aj skutočne bude dedičom tohto majetku, preto na tieto skutočnosti uvádzané oprávneným nie je možné prihliadať.
4. Vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí konštatoval, že po vykonanom dokazovaní nezistil pochybenia súdneho exekútora pri zisťovaní majetku povinného, ktoré by vyvrátili záver súdneho exekútora o nevymožiteľnosti pohľadávky oprávneného v danom konaní a boli v rozpore s vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie. Oprávnený vo svojich námietkach poukazoval na nehnuteľnosti zapísané v prospech povinného v podiele 1/14 vedené na LV č. XXX nachádzajúce sa v katastrálnom území C., obec Jelšava, okres Revúca a ďalšími podielmi na nehnuteľnostiach, ktoré teoreticky mal nadobudnúť povinný po svojich zomrelých rodičoch. Súd lustráciou v Katastri nehnuteľností SR nezistil, že povinný by bol (spolu) vlastníkom iných nehnuteľností než tých zapísaných na LV č. XXX nachádzajúcich sa v obci C.. Tento argument preto neobstojí. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti v spoluvlastníctve povinného, k uvedenému súdny exekútor uviedol, že ide o neefektívny predaj spoluvlastníckeho podielu, keď prípadný výnos z predaja vzhľadom na charakter málo lukratívnej povahy nehnuteľností a výšky spoluvlastníckeho podielu, by bol menší ako vzniknuté náklady spojené s vykonanou dražbou. Na základe týchto skutočností preto považoval námietky oprávneného za nespôsobilé zrušenia upovedomenia o zastavení exekúcie, a zamietol ich.
5. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 17.02.2023, podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v rovnaký deň sťažnosť. Súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote.
6. V podanej sťažnosti oprávnený uviedol, že s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka nesúhlasí, nakoľko v ňom absentujú akékoľvek preukázané skutočnosti, o ktoré sa jeho skutkové zistenia opierajú, absentujú aj úvahy, ktorými sa ako rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení dokazovania, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti. Jeho rozhodnutie spočívalo výhradne len na nepodloženom vyjadrení súdneho exekútora, pričom vyjadrenia súdneho exekútora o neúčelnosti predaja nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele povinného z dôvodu, že je komerčne nezaujímavý a exekučné záložné právo zriadené na danej nehnuteľnosti v tomto exekučnom konaní je v poradí druhé, pokladá oprávnený za nedôvodné a nepodložené, nakoľko súdny exekútor sa ani len nepokúsil o predaj týchto nehnuteľnosti, nevykonal žiadne úkony s tým súvisiace. Oprávnený sa domnieva, že predajom nehnuteľností dôjde nielen k uspokojeniu trov exekučného konania, ale aj pohľadávky oprávneného, čo podporuje aj skutočnosť, že ďalším podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností je aj G. B., ďalší povinný v inom exekučnom konaní, čo zvyšuje predpoklad predaja nehnuteľností v oboch spoluvlastníckych podieloch povinných. S poukazom na uvedené žiadal, aby súd zrušil v celom rozsahu uznesenie sp. zn. 70Ek/2/2017 zo dňa 08.02.2023 a aby súdny exekútor a súd v exekúcii ďalej pokračovali podľa ustanovení Exekučného poriadku.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
10. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj ako „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
15. Sudca má po preskúmaní sťažnosti oprávneného za to, že vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, na základe zisteného skutkového stavu veci správne pristúpil k prieskumu postupu súdneho exekútora a po posúdení zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru, keď námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie zamietol.
16. Nad rámec odôvodnenia poskytnutého zo strany vyššieho súdneho úradníka súd prvej inštancie uvádza, že Exekučný poriadok v ustanovení § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekútora. Samotné ustanovenie § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku predpokladá ako dôvod na zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní, tzn. relatívnu nemajetnosť, a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Súdny exekútor po doručení poverenia zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku a pod.). Výsledky zisťovania majetkových pomerov zaznamená v zozname majetku povinného. Do zoznamu majetku povinného zahrnie exekútor všetok zistený majetok, tzn. aj majetok, ktorý je sporný alebo zaťažený právami tretích osôb. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že zoznam majetku povinného obsahuje označenie konkrétneho majetku (pretože povinný nie je absolútne nemajetný), pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je bez splnenia ďalších predpokladov možné exekvovať. Dikcia obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania, a ak by zákon vyžadoval nemajetnosť absolútnu, snaha zákonodarcu regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech, by nebola efektívna a neúmerne dlho by trvali aj exekúcie proti povinným, ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale u ktorých nebude v dlhom časovom horizonte dosiahnutý žiadny výťažok. V podaných námietkach môže účastník argumentovať
jedine tým, že exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia neopodstatňuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť.
17. Je potrebné zdôrazniť, že objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, toto preskúmavanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom, pričom súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by súdny exekútor pri výkone svojej činnosti svoje povinnosti porušil.
18. Súd prvej inštancie ďalej konštatuje, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného predstavuje jednu z možností zastavenia exekúcií exekútorom, pričom predpokladom pre takéto zastavenie je skutočnosť, že sa exekútorovi nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili na úhradu trov exekútora. Preukázanie objektívnej existencie majetku povinného nie je dôvodom na zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku povinného je skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, prípadne samotné splnenie vymáhanej povinnosti. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne toho účastníka konania, ktorý námietky podal. Súd však tvrdenia oprávneného uvedené v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie preukázané nemal, jedná sa de facto iba o domnienky o rentabilite predaja spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch a domnienky o zdedení ďalších nehnuteľností.
19. Po oboznámení sa s obsahom spisu súd prvej inštancie konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie Upovedomenia o zastavení exekúcie zo dňa 03.08.2022. Sťažnostný súd, rovnako ako predtým vyšší súdny úradník má za to, že súdny exekútor vykonal dostatočné zisťovanie pomerov povinného tak, ako mu to ukladá § 63 a nasl. Exekučného poriadku, pričom objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí výhradne do jeho kompetencie. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného, a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný, a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Súdny exekútor vykonal lustrácie na základe ktorých zistil, že povinný nevlastní žiaden zexekvovateľný majetok a počas celého exekučného konania nebolo možné vymôcť nárok oprávneného ani čiastočne, pričom náklady spojené s prípadným predajom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/14 na pozemkoch v k.ú. C. (znalecké posudky, trovy s tým spojené, dražba a pod.) by prekročili výnosnosť takéhoto predaja, a tento prípadný predaj by nedokázal zabezpečiť uspokojenie pohľadávky oprávneného. Pokiaľ teda súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 30 mesiacov, postupoval správne v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydal upovedomenie o zastavení exekúcie. Súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by súdny exekútor k využitiu uvedeného ustanovenia zákona pristúpil nedôvodne
20. Súd záverom dodáva, že za skutkového stavu, keď povinný preukázateľne nedisponuje žiadnym majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a spôsoby vykonania exekúcie uplatnené zo strany súdneho exekútora neviedli k žiadnemu výsledku, exekučný súd musí konštatovať, že vydanie Upovedomenia o zastavení predmetnej exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, a námietky oprávneného voči nemu nie sú dôvodné. S poukazom na všetko uvedené potom súd prvej inštancie zamietol aj sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp.zn. 70Ek/2/2017 zo dňa 08.02.2023, nakoľko nebola dôvodná.
21. Nakoľko súd prvej inštancie sťažnosť oprávneného zamietol, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podanou sťažnosťou oprávnenému nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
V Banskej Bystrici dňa 22. septembra 2023
JUDr. Katarína Zdechovanová sudkyňa