Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/195/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom, v právnej veci navrhovateľa: U., právne zastúpená: JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom so sídlom F. Kráľa 1504, Čadca, proti odporcovi: E. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, V. W. Y., právne zastúpená: Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom so sídlom Jána Reka 13, Žilina, o návrhu navrhovateľa o povinnosti vrátiť dar, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Navrhovateľka j e p o v i n n á uhradiť odporkyni trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 521,75 eur, na účet právneho zástupcu Mgr. Dr. Antona Kušníra, vedený v UniCredit bank Slovensko, a.s., pobočka Žilina, na č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: Dr. XC-XXX-XX-Kozelková, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd vyslovil, že odporkyňa je povinná vrátiť navrhovateľke dar - nehnuteľnosť dom č. 177 s príslušenstvom, postavený na parc. č. V. XXX kat. úz. T., zapísaný na LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra V. W. Y., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žiadala uhradiť aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Návrh odôvodnila tým, že darovacou zmluvou odporkyni darovala predmetnú nehnuteľnosť v kat. území T.. Zmluva bola uzatvorená so zriadením vecného bremena v prospech navrhovateľky, spočívajúceho v práve bezplatného a doživotného bývania a užívania rodinného domu. Odporkyňa sa zaviazala jej poskytnúť, ako darkyni, potrebnú pomoc v starobe a chorobe a zaopatriť ju až do smrti. Je invalidná, neschopná pohybu bez cudzej pomoci a má bercove vredy. Dokonca od posledného rozsudku sa podrobila amputácii nohy. Odporkyňa, ako príbuzná, o chorobe navrhovateľky vedela. Pri darovaní sa zaviazala poskytnúť jej potrebnú pomoc, zaopatriť ju. Táto ju však vôbec nenavštevuje, len občas a to tri krát za rok. Sama musí platiť za pomoc cudzím ľuďom, susedom a známym, aby jej pomáhali. Jej súčasný zdravotný stav vyžaduje celodennú opateru. Viac krát odporkyňu vyzvala, aby prišla za ňou a začala sa o ňu starať, aby ju dochovala a zaopatrila. V darovacej zmluve sa, okrem iného, zaviazali, že darkyňa sa bude môcť domáhať vrátenia daru, keď sa obdarovaná bude k nej správať tak, že hrubo poruší dobré mravy. Pretože odporkyňa porušila hrubo dobré mravy, nestará sa o ňu, nemá o ňu záujem, žiada vrátenie daru.

Odporkyňa žiadala návrh navrhovateľky v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázala na to, že po podpísaní darovacej zmluvy sa skutočne zaviazala, že bude pomáhať v starobe a chorobe navrhovateľke. Túto bola navštíviť naposledy pred 2-mi rokmi. K navrhovateľke sa vôbec nedalo chodiť. Momentálne sa o ňu starajú dvaja susedia a to pán Y. a pani F., ktorí jej stále robili napriek. Zakazovali jej vstup do obydlia navrhvoateľky i keď je vlastníčkou tejto nehnuteľnosti. Spoločne so svojou mamou E. V. sa o ňu starali prakticky 6 rokov. Zabezpečovali drevo na kúrenie, chodili kupovať stravu, pričom nežiadali od nej žiadne finančné prostriedky. Urobili všetko, čo im navrhovateľka prikázala. Časom sa to stále zhoršovalo a to aj

pod vplyvom pani F. a pána Y., ktorí ju veľmi ovplyvňovali. Dokonca jej mama navrhovateľke pomáhala aj s pozemkami, ktoré sú pri rodinnom dome, pretože tieto boli nevysporiadané. Do tohto tiež investovali nemálo finančných prostriedkov a tiež jej platili aj poistku za motorové vozidlo. Priznala, že jej osobnú starostlivosť vlastne nahrádzala jej mama E. V., nakoľko ona mala problémy - musela chodiť do práce a starať sa o svoju rodinu. Navrhovateľka bola veľmi náladová, neskôr prestala s nimi komunikovať, nedvíhala telefóny. Vymenila dokonca zámok na dverách, tak sa tam nemali, ako dostať. Viac krát ju ona alebo jej mama E. V. navštívili, ale do obydlia sa nedostali. Rodinný dom bol v katastrofálnom stave. Objednala stavebnú firmu z Oravy, ktorá mala všetko prerobiť. Pokým by prebiehala rekonštrukcia, tak si chcela zobrať navrhovateľku bývať k sebe domov. Všetko to potom skončilo tak, že prišiel pán Y. a pani F.. Tí ju začali ovplyvňovať a padla aj rekonštrukcia rodinného domu, ako aj sťahovanie ku nej domov. Spoločne s matkou, pokým boli vzťahy korektné, chodili pomáhať a robili aj okolo chalupy. Okrem chystania dreva pomáhali aj kosiť, upravovať nehnuteľnosť. V čase, pokým tam ešte spoločne chodievali, tak navrhovateľka mohla chodiť. Neskôr navrhovateľka začala mať problémy s nohami. Chodí teraz na vozíku, ktorý takisto pre ňu vybavili.

Súd na tomto mieste podotýka, že v tejto veci už rozhodol a to rozsudkom -44 dňa 9.5.2011, kedy návrh navrhovateľky zamietol. Proti rozsudku navrhovateľka podala v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd uznesením dňa 28.11.2011 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytkol, že pokým narušenie vzťahov medzi navrhovateľkou a odporkyňou dospelo až do takého štádia, že navrhovateľka znemožnila odporkyni plniť si svoj záväzok, keď vymenila dvere a zámky na dome, tak v tomto smere záver prvostupňového súdu, bez vyhodnotenia všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti a náležitého odôvodnia rozsudku, sa javí ako predčasný a neistý. Súd bližšie nezdôvodnil za akých okolností došlo k výmene dverí a zámkov na dome, v ktorom navrhovateľka žije a nemôže byť pravdou, že navrhovateľka vymenila zámky, nakoľko vzhľadom na imobilitu - ťažké zdravotné postihnutie, by nebola schopná tieto zámky vymeniť. Súd nezistil a neuviedol v odôvodnení rozsudku, kto teda zámky vymenil, za akých okolností a za akým účelom a z rozsudku nie je zrejmá ani tá základná skutočnosť pre právne posúdenie veci, akým konkrétnym spôsobom dala navrhovateľka odporkyni najavo, že si výslovne neželá, aby odporkyňa sa ďalej o ňu starala až do jej smrti tak, ako sa zaviazala v darovacej zmluve. V tomto smere prikázal súdu doplniť dokazovanie a následne vo veci opätovne rozhodnúť.

Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti opätovne vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní a to výsluchom účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov, opätovne podrobne vypočul svedkov U. Y., E. F., E. V., v mieste bydliska dopočul navrhovateľku, oboznámi sa s darovacou zmluvou so zriadením vecného bremena, výpisom z LV č. XXX, výzvou na vrátenie daru, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovné.

Navrhovateľka darovacou zmluvou zo dňa 17.4.2003, ktorej vklad bol povolený Správou Katastra V. W. Y., pod č. V XXXX/XXXX, darovala odporkyni nehnuteľnosť - dom č. XXX s príslušenstvom, postavený na prac. č. V. č. XXX v kat. území T.. Darovacia zmluva bola uzatvorená so zriadením vecného bremena v prospech navrhovateľky, spočívajúceho v práve bezplatného doživotného bývania a užívania rodinného domu č. XXX s príslušenstvom. V bode VI. predmetnej zmluvy sa zaviazala odporkyňa poskytnúť navrhovateľke, ako darkyni, potrebnú pomoc v starobe a chorobe a zaopatriť ju až do jej smrti.

Predmetom sporu bolo teda vrátenie daru, konkrétnej nehnuteľnosti, ktorá je vyššie špecifikovaná.

Podľa § 638 O.z. darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že týmto hrubo porušuje dobré mravy.

Navrhovateľka aj po tom, čo Krajský súd zrušil pôvodný rozsudok tunajšieho súdu, zotrvala na svojich stanoviskách a na svojom návrhu. Doplnila, že príčinou konfliktu boli nehnuteľnosti. Bolo to v roku 2009 v lete, kedy prišla za ňou E. V., matka odporkyne, ktorá doniesla papier. Chcela, aby ho podpísala. Ona to odmietla a na to jej E. V. povedala, že viac ku nej nepríde a nech sa stará o navrhovateľku kto chce. Tak sa aj stalo, už potom prestala chodiť. Prišla za dva týždne, zobrala si všetky veci, ktoré tam mala a odišla. Okrem iného sa vyjadrovala aj k výmene zámku a samotných dverí. Už dlhšiu dobu mala na pôvodných dverách pokazený zámok. Bolo to niekedy v septembri v roku 2009, po slovnom nedorozumení s pani V., kedy požiadala suseda pána Y., aby jej vymenil zámok. Ten opravil zámok, kúpil novú vložku, vymenil túto vložku a dal jej jeden kľúčik. Ďalej uviedla, že do domu sa dalo dostať aj iným spôsobom z druhej

strany cez záhradu rodinného domu bez toho, aby sa vchádzalo cez hlavný vchod. Zadný vchod sa nikdy nezamykal. Dvere sa však dajú zamykať, je tam vložka fab a vo vnútri aj pri ohliadke súd konštatoval, že dvere sa dajú riadne zamykať. V súčasnej dobe vyslovila názor, že si nepraje, aby sa obdarovaná o ňu starala. Žiadala, aby starostlivosť prevzala jej suseda pani F.. Ďalej priznala, že až do doby, pokým jej pani V. st. nedoniesla ten papier ohľadne nehnuteľností, tak vychádzali veľmi dobre. Dokonca tam pani V. prespávala.

Odporkyňa E. V. na pojednávaní, po tom čo Krajský súd zrušil prvostupňový rozsudok, vypovedala nasledovne: Zámok na dverách hlavného vchodu bol vymenený v čase, keď mala isť navrhovateľka do nemocnice. Nevedela si spomenúť na presný rok a ani obdobie. Podľa všetkého zámok vymenil sused U. Y.. K zámku bol len jeden kľúč a ten mala navrhovateľka. V rozhodujúcom čase, podľa jej názoru, nebol dôvod meniť zámok na dome. Vtedy ešte neprebiehala ani rekonštrukcia, neboli osadené nové dvere. Pravdepodobne sa obávala, že keď pôjde do nemocnice, tak tam bude ona ako odporkyňa chodiť. Na pojednávaní priznala, že jej matka E. V. prakticky plnila povinnosti vyplývajúce z darovacej zmluvy namiesto nej. Je slobodná matka, je zamestnaná a nemá toľko času zabezpečovať potreby navrhovateľke. Vzťahy sa naštrbili po tom, keď navrhovateľka a jej mama E. V. sa snažili o vyporiadanie pozemkov okolo rodinného domu. V tom čase v televízii prebiehala veľká kampaň, veľa sa hovorilo o reštitúcii. Bol daný aj konkrétny termín, kedy sa môžu dať pozemky do poriadku. A od tejto doby sa vzťahy natoľko naštrbili a zhoršili, že prakticky s navrhovateľkou sa nedalo vychádzať. Táto odmietala od nich akúkoľvek pomoc. Viac krát sa ju snažili navštíviť, no nemali ani kľúče a nemali sa ako dostať do vnútra. Neotvárala im dvere, nedvíhala im telefóny.

Súd opätovne dopočul aj svedkyňu E. V., matku odporkyne, ktorá na pojednávaní opätovne zotrvala na svojej výpovedi s tým, že navrhovateľka im znemožňovala sa starať o jej domácnosť a o ňu ako osobu. Krátko po tom, ako darovala nehnuteľnosť jej dcére, bolo všetko v poriadku. Pravidelne ju navštevovali, robili nákupy, zabezpečovali drevo na kúrenie, dokonca jedno obdobie bývala u navrhovateľky. Prakticky 6 rokov sa o ňu starala. Zdôraznila, že jej dcéra chodila do práce a preto nahrádzala túto starostlivosť za ňu. Mala snahu zrekonštruovať rodinný dom, to sa jej nepodarilo. Všetko naštrbilo to, že sa snažili dať do poriadku a vysporiadať pozemky okolo rodinného domu. Nemali žiadnu snahu získať tieto nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, tieto by získala navrhovateľka a mohla ich odpredať. Mohla získať nejaké finančné prostriedky, ktoré mohla použiť na svoju liečbu. Navyše vzťahy veľmi ovplyvnili aj susedia pán Y. a pani F.. Po výmene zámkov, napriek tomu, že nemala kľúčik od domu navrhovateľky, stále sa ju snažila navštevovať. Navrhovateľka ju buď pustila alebo nepustila, a to podľa nálady. Do domu sa dalo dostať aj z druhej strany cez záhradu, ale aj tento vchod sa zamykal a bol zamknutý. Dobre vie, že susedovi pánovi Y. previedla dve nehnuteľnosti. Jednu pre dcéru a jednu pre neho. Ten ju dokonca predal. Takisto sestre svedkyni F. predala pekný pozemok pod dom. Tieto nehnuteľnosti im predala pod cenu.

Svedok pán Y. zotrval na svojej pôvodnej výpovedi z predošlých pojednávaní ešte pred tým, ako bol rozsudok tunajšieho súdu zrušený a doplnil, že to bol on, ktorý na popud navrhovateľky vymenil zámok na vchodových dverách. Skutočne zistil aj on sám, že na fabke bolo pokazené perko. Nedalo sa to otvárať. Išiel do obchodu, kúpil zámok s jedným kľúčom. Predavačka mu povedala, že zámky sa predávajú momentálne len s jedným kľúčom. Pokým by chcel, tak si môže dať urobiť ďalšie kľúče, ale to už za ďalšie peniaze. Vyjadroval sa aj k návštevám odporkyne resp. jej mamy. Sám doslovne uviedol, že rok má 365 dní a odporkyňu ani jeden krát nevidel u navrhovateľky. Pozná mamu odporkyne a priznal, že túto občas videl na návšteve u navrhovateľky. Dokonca E. V. u navrhovateľky určitý čas aj bývala. Podľa jeho názoru nie je problém sa dostať do domu pani navrhovateľky. Dá sa tam vojsť aj bočným vchodom, ktorý je stále otvorený. V minulosti E. V. pravidelne chodievala za pani T. týmto bočným vchodom.

Svedkyňa E. F. doplnila svoju pôvodnú výpoveď v tom slova zmysle, že sa nevie vyjadriť k tomu, kto menil zámok na hlavných vchodových dverách. Mohol to vymeniť jedine sused Y. alebo matka odporkyne. Ona kľúče od hlavného vchodu vôbec nemá. Keď sa potrebovala dostať k navrhovateľke, tak jej zaklopala na okno. Veľmi dlho to trvalo, pokým jej prišla otvoriť, pretože je imobilná. Preto radšej chodila cez zadný vchod, zadné dvere boli vždy otvorené. Vôbec sa nevedela vyjadriť k tomu, prečo sa navrhovateľka s odporkyňou pohádali. Navrhovateľka v tom rodinnom dome žila v hrozných podmienkach, a preto jej pomohli zrekonštruovať rodinný dom. Z predošlej výpovede svedkyne Y.. E. V., pracovníčky realitnej kancelárie mal súd zistené, že to bola matka odporkyne, ktorá prišla za nimi do kancelárie a žiadala ich o pomoc pri vybavovaní pozemku

príbuznej. Čo sa týka papiera, ktorý mala podpísať navrhovateľka, jednalo sa o súhlas k tomu, aby mohli konať v jej mene, osloviť SPF ohľadom vysporiadania nehnuteľností. Bez ich splnomocnenia vo veci nemohli konať. Vysvetlila jej, že ten papier bolo potrebné podpísať, inak by nemohli ďalej vo veci konať. Napokon všetko ostalo nevybavené, pretože sa údajne navrhovateľka ako aj E. V. pohádali.

Z pripojenej darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena vyplýva, že táto bola podpisovaná dňa 17.4.2003, kedy navrhovateľka odporkyni darovala vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť so zriadením vecného bremena. Táto darovacia zmluva bola riadne zavkladovaná.

Darca sa môže v zmysle § 630 O.z. domáhať vrátenia daru, ak obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy a to chovaním sa voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Akékoľvek nevhodné správne sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu môžeme hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov.

Aj po doplnení dokazovania musel súd opätovne konštatovať, že to bola navrhovateľka, ktorá znemožnila obdarovanej starať sa o jej osobu. Aj navrhovateľka priznala, že prakticky po dobu 6 rokov sa obdarovaná, ale predovšetkým jej matka, o ňu vzorne starali. Zabezpečovali jej lekársku starostlivosti, robili nákupy, upratovali, zabezpečovali drevo na zimu, chodili s navrhovateľkou na lekárske ošetrenia, keď už nemohla chodiť. Znova súd podotýka, že týchto 6 rokov, počas ktorých sa o ňu odporkyňa starala, nespochybňovala ani navrhovateľka. Je nepochybné, že vzťahy sa narušili v roku 2009, konkrétne v lete roku 2009. Vtedy začala matka odporkyne vybavovať nevysporidané nehnuteľnosti navrhovateľky. Toto však vybavovala na podnet navrhovateľky, ktorá ju o to požiadala. Keď jej dávala podpisovať plnú moc, na základe ktorej by potom realitná kancelária, ako to vyplýva z výpovede V., mohla v jej mene konať, pravdepodobne sa navrhovateľka domnievala, že ju chce odporkyňa, resp. jej matka podviesť. Následne v septembri 2009, čo vyplynulo z výpovede navrhovateľky, ako aj ostatných účastníkov, vymenila zámok na dverách hlavného vchodu. Z dokazovania vyplynulo, že to bol pán svedok Y., ktorý sa podujal na výmenu tohto zámku. Prakticky po tomto dátume, či už to bola odporkyňa alebo jej matka, sa k navrhovateľke nemohli dostať. Lepšie povedané, pokým navrhovateľka mala náladu, tak pustila matku odporkyne ku nej domov, keď nemala náladu, tak ju nepustila. Z výpovede svedkov Y. a F. vyplýva, že po septembri roku 2009, ale aj v súčasnosti prevzali starostlivosť o navrhovateľku prakticky oni ako aj ďalší blízki susedia.

Z výpovede E. V. vyplýva, že táto aj napriek konfliktu, ktorý vznikol ohľadom nehnuteľností, stále mala aj s dcérou záujem pomáhať navrhovateľke. Navrhovateľka im však znemožňovala akýkoľvek prístup ku nej domov. Viac krát sa s ňou pokúšali spojiť aj telefonicky, čo sa im nepodarilo.

Ako to už vyplynulo vyššie, súd po doplnení dokazovania, keď opätovne vypočul aj navrhovateľku, ktorá pri svojom výsluchu sama uviedla, že nemá záujem o to, aby sa o ňu starala odporkyňa, resp. jej matka a priala si, aby osobnú starostlivosť prevzala svedkyňa F., posudzoval a podrobne skúmal, či išlo o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením mohlo nadobudnúť povahu hrubého porušenia dobrých mravov zo strany odporkyne a jej matky. V danom konkrétnom prípade nemožno hovoriť o neposkytnutí potrebnej pomoci navrhovateľke. Súd mal preukázané, že po celú dobu, ako došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy od roku 2003 až do roku 2009, to bola odporkyňa resp. jej matka, ktorá zabezpečovala výlučnú starostlivosť o navrhovateľku. Bola to navrhovateľka, ktorá sa domnievala, že ju chce odporkyňa a jej matka pripraviť o nehnuteľnosti, pričom došlo ku konfliktu, následne v septembri roku 2009 dala vymeniť zámok na hlavnom vchode a po rekonštrukcii domu aj dvere. Začala sa v dome zamykať, prestala komunikovať s odporkyňou a jej matkou. V konkrétnom prípade súd vyslovuje záver, že pri posudzovaní, či správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť správanie sa darcu, pričom mal súd nepochybne preukázané, že tento sám sa nesprával voči obdarovanému tak, ako to vyžadujú dobré mravy. Bola to navrhovateľka, ktorá svojimi zásahmi znemožnila, aby jej obdarovaná poskytovala potrebnú starostlivosť. Znemožnila im prístup do rodinného domu. Prestala s nimi komunikovať a nedvíhala telefón. Správanie sa obdarovanej, resp. jej matky, až do osudného dňa, kedy mala podpísať papier

- splnomocnenie ohľadne vysporiadania nehnuteľností, považoval súd za veľmi korektné a dobré.

Správanie sa odporkyne voči navrhovateľke nepovažoval súd za hrubé porušenie dobrých mravov. Táto nemala možnosť poskytovať adekvátnu starostlivosť svojej krstnej mame t.j. navrhovateľke. Aj súd, keď vypočúval navrhovateľku v rodinnom dome, konštatoval, že aj bočný vchod, ktorým sa dá vstupovať do rodinného domu navrhovateľky, je uzamykateľný. Na dverách sa nachádzala fab zámka a z vnútra bol v tejto fabke kľúč. Svedok Y. a svedkyňa F. tvrdili, že tento vchod bol po celý čas otvorený. Naopak E. V. a E. V. tvrdili, že pokým ju chceli navštíviť, tak tento vchod bol stále zamknutý. Podľa názoru súdu to bola navrhovateľka, ktorá znemožnila poskytovať odporkyni, resp. jej matke, starostlivosť o jej osobu. Je to navrhovateľka, ktorá prakticky znemožňuje odporkyni preukázať svoju starostlivosť ako obdarovanej voči navrhovateľke. Napokon navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že nemá vôbec záujem, aby jej odporkyňa, resp. jej matka pomáhali. Znova to súd opakuje, že navrhovateľka by bola najradšej, keby starostlivosť prebrala svedkyňa F., prípadne pán Y.. Súd nevidel žiadne dôvody, aby rozhodol v zmysle podaného návrhu navrhovateľkou, a aby rozhodol tak, že odporkyňa je povinná vrátiť navrhovateľke dar - nehnuteľnosť dom č. XXX. Navyše takto formulovaný petit, podľa názoru súdu, by bol v konečnom dôsledku nevykonateľný a takýmto rozsudkom by nedošlo ani k zmene vlastníctva zapísaného na LV k tejto nehnuteľnosti. Následne by sa pravdepodobne musela navrhovateľka domáhať určovacou žalobou, že je výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti, pretože takýto petit, podľa názoru tunajšieho súdu, by sa nemohol stať ani podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností.

Z uvedených dôvodov potom prvostupňový súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Odporkyňa bola vo veci úspešná a preto jej súd priznal trovy konania v zmysle / . Trovy právneho zastúpenia si vyčíslil jej právny zástupca v celkovej výške aj s prvotnými trovami 521, eur a to za tieto úkony:

- príprava a prevzatie právneho zastúpenia dňa 5.1.2011 v sume 57 eur + 7,41 eur režijný paušál, spolu 64,41 eur,

- pojednávanie na OS Žilina dňa 13.1.2011 - 64,41 eur,

- pojednávanie na mieste samom dňa 8.2.2011 v T. v sume 57 eur + 7,41 eur režijný paušál, cestovné Žilina - T. - Žilina 32,52 km v celkovej sume 10,44 eur, strata času 2,5hod. = 24,70 eur, spolu 99,55 eur,

- pojednávanie na OS Žilina 24.3.2011- 64,41 eur,

- pojednávanie na OS Žilina dňa 9.5.2011 - 64,41 eur. Spolu trovy predstavujú sumu 357,19 eur.

Následné trovy po rozhodnutí Krajského súdu vyčíslil právny zástupca nasledovne:

- pojednávanie na mieste samom dňa 10.7.2012 v T. v sume 57 eur + 7,63 eur režijný paušál + cestovné Žilina - T. - Žilina 27,8 km v celkovej sume 9,88 eur, strata času 2,5hod. = 25,42 eur, spolu 99,93 eur,

- pojednávanie na OS Žilina 5.11.2012 - 57 eur + 7,63 eur režijný paušál, spolu 64,63 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia 164,56 eur za úkony po rozhodnutí krajského súdu.

Celkové trovy konania teda predstavujú sumu 521,75 eur.

Súd preskúmal takto vyčíslené trovy právneho zastúpenia a musel konštatovať, že tieto boli vyčíslené v súlade s ust. , , , Vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Keďže súd konštatoval, že tieto trovy boli správne vyčíslené, tieto právnemu zástupcovi v plnom rozsahu priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).