Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4S-36-2024.pdf
PDF · 90.62 KB
Case nature
Subarea
4S/36/2024
Uznesenie
Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: BUKOCEL, a.s., IČO: 36 445 461, so sídlom v Hencovciach, 093 02 Hencovská 2073, právne zastúpený: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, so sídlom v Michalovciach, 071 01 Plynárenská 1, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Prešove, Námestie mieru 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP3-2024/025954-004/ROD zo dňa 18.03.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 23.04.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach v ten istý deň sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP3-2024/025954-04/ ROD zo dňa 18.03.2024 (ďalej aj „preskúmavané“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Vranov nad Topľou, ktorým ako správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi pokutu podľa ustanovenia § 28 ods. 1 zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 414/2012 Z. z.“) za porušenie povinnosti ustanovenej v § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 414/2012 Z. z. vo výške 2.053.461,96 eur za to, že neodovzdal do registra v termíne do 30.04.2023 kvóty potrebné na pokrytie emisií za predchádzajúci rok v množstve 17 578 t ekv. CO2, podľa § 20 ods. 8 zákona č. 414/2012 Z. z.
2. Žalobca v správnej žalobe navrhol správnemu súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. OU-VT-OSZP-2023/009271-008 zo dňa 21.11.2023 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
3. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“). Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že pokuta vo výške 2.053.461,96 eur má pre žalobcu likvidačný charakter. Žalobca sa v súčasnosti nachádza v značne nepriaznivej finančnej situácii, v dôsledku ktorej napríklad nie je schopný vyplácať zamestnancom ani mzdy v určenom termíne (aktuálny počet zamestnancov je 394 zamestnancov), t.j. ku dňu podania správnej žaloby (23.04.2024) boli zamestnancom uhradené mzdy ešte len za mesiac február 2024. Žalobca ďalej tvrdil, že je nepochybné, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím - zaplatením pokuty vo výške 2.053.461,96 eur by v danej situácii vzhľadom na enormne vysokú výšku uloženej pokuty, ako aj aktuálnu ekonomickú situáciu žalobcu, zníženie ziskov žalobcu, či napríklad aktuálny počet zamestnancov žalobcu v počte 394 zamestnancov a neschopnosť žalobcu vyplácať zamestnancom mzdy v určenom termíne, by žalobcovi hrozila závažná ujma, hospodárska aj finančná škoda a iný vážny nenapraviteľný následok, nakoľko výkon napadnutého rozhodnutia by bezpochyby ohrozil ďalší chod žalobcu, jeho zamestnancov, mal mimoriadne nepriaznivý vplyv na celkovú platobnú neschopnosť žalobcu a pre žalobcu by mal v konečnom dôsledku likvidačný charakter. Ďalej uvádza, že priznanie odkladného účinku
správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, a to z dôvodov, že fungovanie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a činnosť týchto štátnych orgánov nie je finančné závislá na okamžitej úhrade určenej pokuty. Rovnako tak priznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe nebude ohrozená ani príjmová stránka štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, nakoľko, ak by správny súd nevyhovel správnej žalobe a nezrušil napadnuté rozhodnutie ako nezákonné, resp. by nedošlo ani k moderácii výšky uloženej pokuty, bola by táto čiastka do štátneho rozpočtu odvedená v plnej výške. V prípade, že by zo strany správneho súdu došlo k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, resp. by došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a moderácii výšky uloženej pokuty, na strane žalobcu by vzhľadom na likvidačné účinky zaplatenia pokuty v celej výške spojené s absolútnym znemožnením ďalšieho chodu spoločnosti a podnikateľskej činnosti žalobcu, už nebolo možné dodatočne vykonať nápravu, t. j. pre žalobcu by skoršie zaplatenie uloženej pokuty v plnej výške, čiže okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia mal nenapraviteľné následky. Núteným výkonom napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, resp. už možným samotným začatím exekúcie teda hrozí žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda, finančná škoda aj iný ťažko napraviteľný následok spočívajúci v zadĺžení žalobcu. V danom prípade možno zo všeobecného hľadiska považovať predmetnú sumu za likvidačnú, pričom povinnosťou jej úhrady by bol úplne znemožnený chod a podnikateľská činnosť žalobcu, ktorý potrebuje finančné prostriedky využiť v podnikateľskej činnosti, pričom tieto prostriedky slúžia najmä na úhradu faktúr pre obchodných partnerov (dodávateľov). Ak predmetné finančné prostriedky nebude mať k dispozícii, dostane sa do omeškania s platením dodávateľských faktúr, a tým i do možnej platobnej neschopnosti, čím mu hrozí škoda či už hospodárska alebo finančná. Súčasne má žalobca za to, že nie je adekvátne od neho žiadať, aby si na uhradenie predmetnej sumy vzal pôžičku, ktorá je navyše pre podnikateľské subjekty menej výhodná (najmä z hľadiska výšky úrokovej sadzby). Na preukázanie svojich tvrdení predložil správnemu súdu výpis z verejne dostupného registra Finstat.sk, z ktorého vyplýva, že žalobca za rok 2022 znížil zisk o 61 % na 1.153.685 eur.
4. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 09.07.2024. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že voči tomuto návrhu nenamieta, a jeho posúdenie ponecháva na názore správneho súdu.
5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).
8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby, a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Povinnosťou žalobcu je nie len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady resp. dôvody na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.
10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.
11. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.
12. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP je splnenie štyroch kumulatívnych podmienok, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
13. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
14. Pred vydaním tohto uznesenia sa súd oboznámil tak s obsahom správnej žaloby, súčasťou ktorej je aj návrh na priznanie jej odkladného účinku, ako aj s administratívnym spisom, poskytnutým vo veci žalovaným a tiež jeho vyjadrením k obsahu správnej žaloby, vrátane návrhu na priznanie odkladného účinku.
15. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
16. V danej veci mal súd jednoznačne za preukázané splnenie oboch podmienok procesnoprávneho charakteru, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok, a to vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov správneho súdneho konania.
17. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017-96 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalobca je tak povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami
preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe.
18. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.
19. Podľa žalobcu je táto podmienka naplnená tým, že výkonom rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu by to pre neho malo likvidačné dôsledky. Svoje presvedčenia o hrozbe ujmy s nepriaznivými následkami na jeho existenciu v prípade okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného však žalobca nepodporil relevantnými dôkazmi na preukázanie týchto jeho obáv a tieto nevyplývajú ani z obsahu administratívneho spisu. Za danej situácie nemajú tvrdenia žalobcu podľa názoru správneho súdu hodnoverný základ. Žalobca tak neponúkol také skutočnosti, na základe ktorých by správny súd mohol zhodnotiť, že splnením povinnosti vyplývajúcej pre neho zo správnou žalobou napadnutého rozhodnutia by mu hrozili následky, na hrozbu ktorých vo svojom návrhu poukazuje.
20. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami (teda v priamej príčinnej súvislosti) hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako to možno vyvodiť z účelu relevantných ustanovení Správneho súdneho poriadku upravujúcich tento inštitút, je vyhradené len mimoriadnym prípadom.
21. Priznať správnej žalobe odkladný účinok nie je možné len z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu ukladá určité peňažné plnenie kedy jeho úhrada a s tým súvisiaca finančná strata na majetku by sa mala považovať za ujmu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku. Samotná skutočnosť, že správnym orgánom bola uložená istá peňažná povinnosť, nie je vo všeobecnosti postačujúcim dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe len preto, že podľa žiadateľa ide o zásah do jeho majetkových práv, bez splnenia iných zákonom predpokladaných podmienok, a to najmä bez hodnoverne osvedčenej reálnej hrozby, vážnej, ťažko odstrániteľnej ujmy alebo iného vážne nenapraviteľného následku v prípade úhrady uloženej povinnosti.
22. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku podanej žaloby odôvodnil len všeobecnými tvrdeniami o hrozbe závažnej ujmy, ktorá má spočívať najmä v tom, že úhrada pokuty vo výške 2.053.461,96 eur by pre neho mala likvidačný charakter. Žalobca sa podľa jeho vyjadrení v súčasnosti nachádza v značne nepriaznivej finančnej situácii, čo argumentoval tým, že jeho zamestnancom v počte 394 ku dňu podania správnej žaloby (23.04.2024) boli uhradené mzdy ešte len za mesiac február 2024. Taktiež uviedol, že jeho zisk za rok 2022 sa znížil o 61 %. Túto skutočnosť súdu podložil iba výpisom z verejne dostupného registra Finstat. S poukazom na jeho súčasný ekonomický stav má žalobca za to, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe by malo za následok absolútne znemožnenie ďalšieho chodu spoločnosti a podnikateľskej činnosti žalobcu.
23. Správny súd nemal za preukázanú príčinnú súvislosť medzi v tomto konaní preskúmavaným rozhodnutím a nepriaznivou finančnou situáciou žalobcu, na ktorú tento poukázal výlučne iba odkazom na verejne dostupný register Finstat.sk a tvrdením, podľa ktorého sa jeho zisk za rok 2022 znížil o 61 % a tiež, že bol v omeškaní z výplatou miezd jeho zamestnancov. Správny súd nemal možnosť objektívne posúdiť kondíciu žalobcu bez predloženia relevantných dôkazov, ktoré by preukazovali ním uvedené
likvidačné dôsledky okamžitého výkonu rozhodnutia správnych orgánov. Žalobca teda relevantným spôsobom nepreukázal, resp. neosvedčil závažný dopad uloženej pokuty na jeho podnikateľskú existenciu.
24. Správny súd konštatuje, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkonom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu žalobcovi reálne hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca neosvedčil, že tvrdený negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne, nielen hypotetické dopady, na jeho podnikanie. Žalobca neosvedčil svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku a ďalšie.), ale odkázal len na verejné zdroje a jeho finančnú situáciu k roku 2022, ktoré však nepodávajú žiadnu informáciu o jeho aktuálnej finančnej situácii, teda v čase, kedy majú ním tvrdené následky hroziť.
25. Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v § 185 písm. a) SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia, musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu rozhodnutia žalovaného skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu by malo taký dopad na jeho ekonomické fungovanie, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok. Správny súd z uvedeného dôvodu, keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho týmto uznesením podľa § 188 SSP zamietol.
26. Na základe hore uvedených faktov, ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t.j. neexistencii rozporu s verejným záujmom), správny súd preto ani nepristúpil.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).