Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-7C/37/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v právnej veci žalobcu: OravaNet, Slovensko, spol. s r. o., so sídlom v Trstenej, Pod Stráňou 868/37, IČO: 36359734, zastúpený JUDr. Milanom Vavrekom, advokátom so sídlom v Liesku, Tichá 590, proti žalovanej: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. T., J. XXXX/XX, zast. JUDr. Anton Slamka, advokát so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, v konaní o zaplatenie 472,53 EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd návrh zamieta

II. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou zo dňa 12.01.2012, doručenou na tunajší súd dňa 01.02.2012 žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz a v prípade odporu podaného voči platobnému rozkazu následne rozsudok, v ktorom určí žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 472,53 EUR spolu s príslušenstvom.

Svoj návrh odôvodil tým, že žalobca poskytol žalovanej na základe zmluvy o pripojení podpísanej dňa 13.10.2006 telekomunikačné služby dátovej siete. Žalovanej boli následne vystavené faktúry za obdobie 4 mesiacov používania služby. Žalovaná napriek tomu výzvam prostredníctvom upomienky žalobcu dlžnú sumu neuhradila a tým sa dostala do omeškania.

Dňa 28.03.2012 podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor v ktorom uviedla, že v čase prenosu dát, za ktorý sa žalobca domáha odmeny, a to 26.08.2008 došlo k odpojeniu internetu, ktorý bol zapojený na základe zmluvy so žalobcom a teda od toho dátumu nebol vykonaný žiadny odber dát, pričom vo faktúrach za obdobia 09/2008 a 10/2008 boli odobraté veľké množstvá dát vo výške 13 280 MB za 09/2008 a 4950 MB za 10/2008, čo je také veľké množstvo, ktoré by nezodpovedalo prenosu dát ani keby boli odoberané a sťahované nepretržite filmy. Taktiež uviedol, že namietajú oprávnenosť fakturovania odberu a dôvodnosť platobného rozkazu, pretože v zmysle zmluvy o pripojení bolo uvedené a dohodnuté, že v prípade predpokladaného odberu 200 MB nebude navrhovateľ fakturovať odporkyni prenos dát, čo vyplýva aj zo zmluvy o pripojení. Na uvedenú skutočnosť odporkyňa upozornila navrhovateľa osobne, a to hneď po obdržaní predmetnej faktúry v 1/2009, pričom jej bolo ústne oznámené, že faktúru majú považovať za bezpredmetnú, pričom zo strany navrhovateľa bola prevzatá faktúra ako aj žiadosť o odpojenie prípojky.

Na pojednávaní dňa 28.05.2012 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že oni trvajú na svojej žalobe.

Právna zástupkyňa odporkyne poukázala na to, že navrhovateľ fakturoval odporkyni prenesené dáta aj za obdobie, kedy už ale žiadne dáta neodoberala. Uviedla, že od augusta 2008 mala odporkyňa už zmluvu s iným dodávateľom. Odporkyňa odoberala dáta už len od tohto dodávateľa, mala tam výhodnejšie podmienky, vrátane prenosovej rýchlosti a najmä ceny. Tiež uviedla, že množstvo prenesených dát, ktoré fakturoval navrhovateľ je neprimerane vysoké. Poukázala na dohodu medzi navrhovateľom a odporkyňou, že v prípade predpokladaného odberu 200 MB, nebude navrhovateľ fakturovať odporkyni prenos dát, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo zmluvy o pripojení, ktorú predložil navrhovateľ, kde je výslovne uvedená poznámka - nefakturovať. S navrhovateľom komunikovala odporkyňa, jej manžel aj syn telefonicky aj e-mailom, kde sa s navrhovateľom dohodli na ukončení zmluvného vzťahu. Navrhovateľ odporkyňu opakovane uistil, že všetky zmluvné záväzky sú vysporiadané. Právna zástupkyňa zároveň vzniesla námietku premlčania, kde poukázala predovšetkým na tú skutočnosť, že ani zo zmluvy, ani zo všeobecných zmluvných podmienok, nevyplýva tá skutočnosť, že by mal navrhovateľ fakturovať takým spôsobom ako fakturoval, teda 4 mesiace naraz. Poukázal aj na tú skutočnosť, že pokiaľ by sa mali vzťahy posudzovať podľa , tak ide o spotrebiteľskú zmluvu, kde nešlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a vzhľadom na súčasnú judikatúru je táto podmienka neplatná.

Právny zástupca uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, prečo boli všetky mesiace, za ktoré má zaplatiť fakturované jednou faktúrou a na všetky otázky môže odpovedať navrhovateľ.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že je pravdou, že uzavreli v roku 2006 s navrhovateľom zmluvu o pripojení, kde mali zaplatiť len za prípojku 1.500,- Sk a v podstate do 200MB mali mať internet zadarmo. Deti mali vtedy menšie, tak si dávali pozor, aby pri počítači nesedeli dlho. Keď išiel syn na strednú školu, tak povedal, že ten internet je pomalý a tak si našli iného dodávateľa s ktorým uzavreli zmluvu o vysokorýchlostnom pripojení s neobmedzeným množstvom dát. Navrhovateľovi dali výpoveď písomnú aj e-mailom. Dlhšie im trvalo kým to prišli odpojiť, niekoľkokrát im musela telefonovať. Oni ale ich prípojku nepoužívali, nakoľko to nemalo logiku, aby používali pomalý a drahý internet. V roku 2007 prišla upomienka na sumu okolo 14.000,- Sk a teda manžel a syn išli do sídla firmy a jednali s konateľom, kde im on povedal, že to majú považovať za bezpredmetné. Oni už túto vec považovali za vybavenú. Na otázku uviedla, že ten technik, čo to odpájal, prišiel asi tak 3 mesiace po uzavretí novej zmluvy a upomienku dostali obyčajnou poštou.

Svedok C. G. na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o ten internet, tak tam boli problémy od začiatku, predovšetkým bol veľmi pomalý. Mohli sťahovať zadarmo 200 MG mesačne. Mali im to ukazovať na ich stránke koľko dát stiahli, ale nefungovalo to celé dva roky, tak on musel stiahnuť na to program. Rýchlosť nebola dodržaná podľa zmluvy, na to navrhovateľa upozorňovali, ale nebola žiadna odozva. Keď sa chceli napr. prihlásiť na internet, tam mu naskakovalo, že IP adresa sa konsoliduje s inou a v podstate sa nemohol pripojiť a tak musel behať po susedoch kto je prihlásený na jeho adresu. Navrhovateľovi teda dali riadnu výpoveď. Internet od navrhovateľa sa v podstate už nepoužíval. Na otázku právneho zástupcu odporkyne uviedol, že vzhľadom na to, že mal program ktorý sledoval množstvo odobratých dát, tak vedel, že nikdy neprekročil množstvo 160 MB. Problém bol v tom, že internet bol pomalý. Pokiaľ ide o samotné odpojenie, tak od odoslania výpovede to mohlo trvať asi 3 mesiace kým technik prišiel odpojiť. Na otázku právneho zástupu navrhovateľa uviedol, že mohlo trvať približne rok, kým prišla upomienka. Internet používal iba on a jeho brat. Používal sa hlavne na základné veci, poštu, alebo keď bolo treba zistiť cestovný poriadok či pozrieť nejaké obrázky.

Na pojednávaní dňa 05.11.2012 vypočutý konateľ firmy uviedol, že pokiaľ ide o ich fakturáciu, tak on vychádzal z toho, že v zmysle všeobecných podmienok, tam pri periodicky opakujúci sa službách mohli účtovať aj za kalendárny rok. Uviedol, že odporkyňa mohla stiahnuť uvedený objem dát pri jej rýchlosti, aby mohla stiahnuť jeden GB, potrebovala by na to hodinu. Pokiaľ on vie, tak odporkyňa alebo jej manžel boli u neho vo firme, ale až po faktúre. Podľa neho je IP adresa jedinečná a nemôžu cez ňu sťahovať dáta iné osoby cez iný počítač. Takisto MAC adresa je jedinečná, identifikuje počítač v sieti a je prideľovaná celosvetovo. Oni viazali IP adresu a MAC adresu práve pre tú ochranu. Uviedol, že vždy bol problém sa dohodnúť s domovníkmi, odkiaľ napájať zariadenie, ale riešilo sa to tak, že prvá užívateľ sa napojil, resp. umožnil prístup k elektrine. Pokiaľ išlo o obchodné podmienky tak zmeny boli len v tom, že bolo

treba zosúladiť ich s novou menou od 2009, teda s Eurom. Uviedol, že on je konateľom spoločnosti od jej založenia. V spoločnosti boli ešte dvaja konatelia, tí však boli vo firme veľmi krátko, takže odporkyňa s nimi komunikovať nemohla.

Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka, listinnými dokladmi založeným i v spise pričom zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o pripojení medzi účastníkmi, ktorú odporkyňa podpísala dňa 13.10.2006, evidenčné číslo zmluvy 287/D.K. súd zistil, že v časti Program služieb sa účastníci dohodli, že pôjde o mesačný paušál, dátum aktivácie 13.10.2006, zúčtovacie obdobie od 1. vrátane do 31. vrátane, predplatený objem 200 MB s tým, že poplatok nad rámec bude 0,75-0,5 Sk/MB. Zároveň v tejto zmluve je v poslednom odseku veľmi malým písmom uvedené: PRÁVNY REŽIM: účastník a podnik sa v zmysle ust. v znení neskorších predpisov ( ďalej len ) dohodli, že záväzkový vzťah, založený touto Zmluvou a jej súčasťami (najmä Všeobecné podmienky a osobitné podmienky) sa spravuje , okrem práv a povinností výslovne upravených zákonom. Po ukončení poskytovania služieb navrhovateľ zaslal odporkyni faktúru č. 2801003365 s dátumom vyhotovenia 31.12.2008, s dátumom splatnosti 31.1.2009 s tým, že fakturoval dáta za obdobie 7/2008, 8/2008, v celkovej sume 472,53 EUR (14.235,44 SK). Ako vyplýva zo Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli podľa navrhovateľa platné aj v čase uzatvorenia zmluvy, resp. fakturácie v časti Cena a platobné podmienky bod 3a,c Ceny a poplatky za služby účtuje poskytovateľ nasledujúcim spôsobom: Pre periodicky sa opakujúce sa služby je zúčtovacím obdobím kalendárny mesiac, kalendárny štvrťrok, kalendárny polrok alebo kalendárny rok, pravidelné mesačné poplatky za služby poskytovateľa sú účtované vždy do 14 dňa mesiaca, v ktorom bude služba poskytnutá za necelé mesiace sa tieto poplatky účtujú v pomernej časti za každý deň.

V zmysle pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3 ročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V danom prípade vzhľadom na znesenú námietku premlčania a rozpor účastníkov v tom, či sa má na problematiku premlčania aplikovať alebo , resp. ohľadne pochybností navrhovateľa, či v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu súd uvádza, že táto problematika bola už rozhodovacou činnosťou súdov SR riešená a do pozornosti dáva napr. Rozhodnutie NS SR 5M z ktorého odôvodnenia vyberá:

Je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby zo žalovaného M. na základe zmluvy o pripojení a dodatku zo dňa 3. februára 2003 a to faktúry č. X. zo dňa 8. novembra 2003, splatnou 28. novembra 2003, faktúry č. X. zo dňa 8. decembra 2003 splatnou 29. decembra 2003, faktúry č. X. zo dňa 8. januára 2004, splatnou 27. januára 2004 a faktúry č. X. splatnou 8. februára 2004, ako aj zmluvnej pokuty. Základnou otázkou pre právne posúdenie veci bolo, vzhľadom k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného, posúdiť, či v prejednávanom spore ide o obchodnoprávny vzťah (4 ročná premlčacia doba upravená v ), alebo občianskoprávny vzťah (3 ročná premlčacia doba upravená v ). Súd prvého stupňa po tom, ako bolo jeho predchádzajúce zamietajúce rozhodnutie zrušené druhostupňovým súdom, viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu o tom, že účastníci konania si dohodli použitie celého na všetky oblasti ich vzťahu, ktoré nie sú inak upravené všeobecnými podmienkami alebo osobitným zákonom o telekomunikáciách, aplikoval na vec . Uvedený právny názor však nie je vecne správny.

Z ustanovenia v znení neskorších predpisov, platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy účastníkmi konania vyplýva, je typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, je spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že typová zmluva nesmie obsahovať tu špecifikované neprimerané podmienky, ako aj podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Preto je správny záver mimoriadneho dovolateľa o tom, že zmluva o pripojení

vymedzená v ustanovení v znení neskorších predpisov a od 31. decembra 2003 v v znení neskorších predpisov, je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená.

Vzťah medzi a zákonom č. 195/200 Z.z. v znení neskorších predpisov, ako aj má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Z dôvodu, ţe v osobitných predpisoch nie je upravený inštitút premlčania, na plynutie premlčacej doby je potrebné aplikovať ustanovenia ( a nasledujúce).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že zmluva uzavretá účastníkmi konania dňa 3. februára 2003, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné podmienky poskytovania verejnej mobilnej siete, spĺňala všetky znaky typovej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, platného a účinného v čase jej uzatvorenia. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku, uvádzanú vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejnej mobilnej siete o uplatnení Obchodného zákona aj vo vzťahu k premlčaniu, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivejšie postavenie. S uplatnením je spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba v porovnaní s (trojročná premlčacia doba).

V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že so vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do s účinnosťou od 1. apríla 2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( aţ ). Uvedená právna úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa prechodných a záverečných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2004 (§ 897f ods. 3) spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3 (§ 879f ods. 4 uvedeného zákona).

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Z ustanovenia , vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Na základe vyššie uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že generálny prokurátor opodstatnene namieta, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý na prejednávaný prípad aplikoval ustanovenia a to predovšetkým na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, spočíva na nesprávnom právnom posúdení vec.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým, že v tomto uznesení vyslovený právny názor je pre súd záväzný.

Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor Najvyššieho súdu je zrejmé, že v danom prípade je potrebné aplikovať na premlčanie . V danom prípade teda pôjde o všeobecnú premlčaciu trojročnú lehotu. Potrebné je ustáliť prvý deň, kedy navrhovateľ mohol svoje právo vykonať po prvý raz. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o pripojení, táto jednoznačne hovorí, že v danom prípade si účastníci dohodli mesačný paušál vo výške 0,- Sk a zúčtovacím obdobím je obdobie od 01 do 31. vrátane. Toto sa dá vykladať jedine tak, že zúčtovacím obdobím je vždy príslušný mesiac v ktorom odporkyňa odoberala služby. Vyplýva to aj zo Všeobecných obchodných podmienok z bodu 3a ustanovení o cene a platobných podmienkach, kde pre periodicky opakujúce sa služby možno dohodnúť zúčtovanie obdobie kalendárny mesiac, štvrťrok, polrok alebo rok. Avšak je zrejmé, že pri použití číslic od 01. do 31. mohol byť dohodnutý len kalendárny mesiac, pretože pri každom inom výklade by bolo potrebné ešte ďalšie upresnenie. V takomto prípade je potom zrejmé, že prvým dňom premlčania, ktorým je deň, kedy možno právo vykonať prvý krát je prvý deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom bola poskytnutá príslušná služba, resp. pri pravidelných mesačných poplatkoch 15. deň takéhoto mesiaca. V danom prípade potom prvým dňom pre začatie plynutia premlčania bol 01.08.2008 a keďže posledné fakturované obdobie bol október 2008, tak pri tejto pohľadávke išlo o 1. november 2008. Je teda zrejmé, že pri trojročnej premlčacej lehote uplynula lehota ešte v roku 2011 a pokiaľ bola žaloba podaná až v januári 2012 a súd ju obdržal až 01.02.2012 bola námietka premlčania vznesená úspešne. Nie je možné, aby navrhovateľ s odstupom fakturoval poskytnuté služby s tým, že uvedie dátum splatnosti tak, aby neuplynula premlčacia lehota, nakoľko by to odporovalo samotnému zmyslu premlčania a pri takejto možnosti navrhovateľa by premlčanie prakticky nikdy nemohlo nastať.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd potom žalobu zamietol a to vzhľadom na úspešne vznesenú námietku premlčania.

O trovách súd rozhodol v zmysle .

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (s. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto vykonateľným rozhodnutím, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v znení neskorších predpisov).