Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-1516-2011.pdf
PDF · 75.41 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/1516/2011
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Matej Kršiak, so sídlom Československých tankistov 212, 841 06 Bratislava, vo veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa a.s., IČO: 36 284 831, Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, proti povinnému: M. H., D.. XX.X.XXXX, U. XXX, XXX XX G. D. O..
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 2.3.2011, exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov č. 0910032840 zo dňa 16.12.2010 a žiadosti súdneho exekútora, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 094095* dňa 13.4.2011.
Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 16.5.2011 povinný podal v zákonom stanovenej lehote dňa 18.5.2011 podanie označené ako „žiadosť o zastavenie exekúcie“.
Povinný v podaní uvádza nasledovné:
Povinný žiada o zastavenie vedenej exekúcie, nakoľko celú dlžnú sumu oprávnenému už uhradil. Na preukázanie tohto tvrdenia povinný predložil súdu príjmové pokladničné doklady.
Súd vzhľadom na obsah podania povinného posúdil toto podanie v zmysle § 41 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej ako „OSP“) v nadväznosti na § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „EP“) ako námietky povinného proti exekúcii.
Podľa § 251 ods. 4 OSP: „Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.“
Podľa § 41 ods. 2 OSP: „Každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.“
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „EP“): „Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To
isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.“
Podľa § 50 ods. 2 EP o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd (§ 45).
Súd k vzneseným námietkam povinného uvádza nasledovné:
Inštitút námietok povinného proti exekúcii v zmysle § 50 EP je inštitútom, prostredníctvom ktorého povinný môže realizovať svoju procesnú obranu v exekučnom konaní v štádiu po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Súd na podklade podaných námietok povinného proti exekúcii skúma to, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti, alebo či sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že námietky povinného proti
exekúcii sú procesným prostriedkom obrany povinného v exekučnom konaní v štádiu po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, prostredníctvom ktorých môže povinný preukázať že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo nastali okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, prípadne existujú iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Súd po dôkladnom preštudovaní námietok povinného a preskúmaní celého spisového materiálu konštatuje nasledovné:
Súd má zo súdneho spisu preukázané, že výkazom nedoplatkov č. 0910032840 zo dňa 16.12.2010 bol povinný zaviazaný k úhrade dlžného poistného vo výške 480,33 eur. Táto suma pozostáva zo súm dlžného poistného na verejné zdravotné poistenie a súm úrokov z omeškania. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6.1.2011.
Dňa 2.3.2011 oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. V návrhu oprávnený uvádza, že povinný do podania návrhu uhradil iba časť dlžnej sumy vyplývajúcej z exekučného titulu (predmetný výkaz nedoplatkov) vo výške 410,- eur, a to v dvoch splátkach 250,- eur dňa 21.1.2011 a 160,- eur dňa 18.2.2011 . K úhrade teda ostávala ešte časť pohľadávky vo výške 70,33 eur. Oprávnený sa teda návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia zvyšnej časti pohľadávky a na túto sumu (70,33 eur) súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Súd má z príjmových pokladničných blokov predložených povinným preukázané, že povinný si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu postupne v troch splátkach. Dňa 21.1.2011 uhradil sumu 250,- eur, dňa 18.2.2011 uhradil sumu 160,- eur a dňa 15.4.2011 zostatok dlžnej sumy 70,33 eur.
Vzhľadom k vyššie uvedeným platbám súd konštatuje, že posledná uvedená splátka bola uskutočnená až po začatí exekučného konania (po dátume 2.3.2011). Povinný si teda svoj dlh splnil úplne až v rámci prebiehajúceho exekučného konania.
K plneniu v rámci exekučného konania súd uvádza nasledovné:
Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov spôsobuje neprípustnosť exekúcie, či už úplnú alebo čiastočnú. Najčastejším dôvodom pre procesnú obranu proti vedenej exekúcii sú okolnosti spojené s hmotnoprávnym zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu.
Dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule, ku ktorým došlo po jeho vydaní, sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník). Najčastejším spôsobom zániku dlhu je jeho splnenie. Avšak splnenie dlhu je dôvodom zániku práva a nadväzne na to na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k splneniu došlo mimo rámec exekučného konania. Akúkoľvek úhradu uskutočnenú v prospech oprávneného po začatí exekučného konania je nutné považovať za vymoženie pohľadávky. Exekučný súd preto k úhrade pohľadávky po začatí exekučného konania neprihliada.
Exekučné konanie v tejto veci začalo dňom 2.3.2011, t.j. dňom podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
Súd konštatuje, že obsahom námietok povinného je úhrada poslednej vymáhanej pohľadávky vo výške 70,33 eur po začatí exekučného konania; zo strany povinného išlo teda o plnenie v rámci exekučného konania.
Súd teda konštatuje, že povinný síce preukázal úhradu pohľadávky v celom rozsahu, no keďže k tejto úhrade došlo až po začatí exekučného konania, povinný musí uhradiť aj trovy exekúcie, teda náklady súdneho exekútora spojené s vymáhaním pohľadávky.
Súd preto námietky povinného na základe vyššie uvedených skutočností a s poukázaním na citované zákonné ustanovenia vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodné.
Vzhľadom na uvedené súd námietky povinného proti exekúcii v zmysle § 50 EP zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.