Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_NR-11S-16-2023.pdf
PDF · 82.21 KB
Case nature
Subarea
NR-11S/16/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Stapring, a.s., Cintorínska č. 9, 811 08 Bratislava, IČO: 31 411 401, právne zastúpeného: GHS Legal, s.r.o., Lazaretská č. 3/A, 811 08 Bratislava, za ktorú koná JUDr. Pavol Horňák, PhD., LL.M., advokát a konateľ, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. decembra 2022, č. 103361364/2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 20. februára 2023 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou podanou dňa 17. februára 2023 na Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. decembra 2022, č. 103361364/2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „správca dane“), zo dňa 8. júna 2022, č. 101708217/2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane žalobcovi podľa § 68 ods. 5, ods. 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume XX XXX,XX Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017, nadmerný odpočet v sume XX XXX,XX Eur mu nepriznal a vyrubil daň v sume XX XXX,XX Eur. V rámci žalobného petitu žalobca žiadal napadnuté i prvostupňové rozhodnutie zrušiť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Osobitným podaním doručeným krajskému súdu dňa 20. februára 2023 podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Samotný návrh odôvodnil tým, že vo vzťahu k nemu nejestvuje len hrozba následku, ale nenapraviteľný následok už nastal, keďže dňa 17. februára 2023 bola Daňovým úradom Bratislava vydaná daňová exekučná výzva č. 100609123/2023 (číslo daňového exekučného konania 110000587212), ktorú súdu predložil ako prílohu svojho návrhu. Žalobca uviedol, že predmetom tejto výzvy bolo viacero rozhodnutí, ktoré sú okrem predmetného konania napadnuté ďalšími správnymi žalobami a v týchto veciach boli podané aj návrhy na priznanie odkladného účinku. Voči žalobcovi sa vedie daňové exekučné konanie na celkovú sumu XXX XXX,XX Eur na podklade rozhodnutí, ktoré označil za nezákonné. Na základe uvedenej výzvy bolo žalobcovi zakázané nakladať s peňažnými prostriedkami, pričom ide o prostriedky vymáhané na základe nezákonných rozhodnutí. Týmto zákazom je podľa neho osvedčené naplnenie hrozby vzniku značnej hospodárskej škody a finančnej škody, preto je daný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Pod značnou hospodárskou a finančnou škodou žalobca rozumel škodu, ktorá je ekonomicky citeľná a ktorej vznik hrozí v dôsledku nastúpenia takých účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia, ktoré pri hospodárskej škode negatívne ovplyvňujú žalobcovo ekonomické správanie, resp. pri finančnej škode majú priamy peňažne vyjadriteľný dosah. Zákaz nakladať so svojimi vlastnými peňažnými prostriedkami a využívať ich na svoju podnikateľskú činnosť podľa neho nepochybne jeho ekonomické správanie ovplyvňuje. Je preto zjavné, že hrozba vzniku ujmy na majetku a právach žalobcu už nastala. Popritom zdôraznil, že prostredníctvom návrhu na priznanie odkladného účinku sa nesnaží vyhnúť plneniu svojich daňových povinností, ale legitímnym spôsobom ochraňuje svoje práva, ktoré boli konaním žalovaného a prvostupňového orgánu porušené, a následkom priznania odkladného účinku žalobe bude výlučne priznanie ochrany pred nezákonným zásahom. Bez priznania odkladného účinku mu bude spôsobená vážna škoda v jeho majetkovej a podnikateľskej sfére, a to vo všetkých jej ohľadoch. Žalobca ďalej konštatoval, že postup podľa § 185 písm. a) SSP nebude v rozpore s verejným záujmom, nakoľko zámerom je, aby nedošlo k výkonu zjavne nezákonných rozhodnutí a aby sa vzniknutá hrozba majetkovej škody ďalej nezväčšovala. Na základe uvedeného považoval žalobca návrh za dôvodný, zachovávajúci proporcionalitu a nastavujúci právnu istotu.
3. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec, v ktorej rovnako došlo k prechodu výkonu súdnictva, bola dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“).
4. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 17. júla 2023 sa k návrhu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca nepreukázal, že by mu skutočne hrozila závažná ujma, finančná či hospodárska škoda, prípadne iný následok, ktorý by vážne ohrozil jeho ekonomickú činnosť, a navrhol, aby správny súd návrh žalobcu zamietol.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP, v znení účinnom do 1. júla 2023 správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 188 SSP, v znení účinnom do 1. júla 2023 ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 1. júla 2023 konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
8. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého potom zaťažuje i dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2018, sp. zn. 7Sžsk/17/2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nebolo v rozpore s verejným záujmom. Zároveň sa vyžaduje, aby žalovaný mal možnosť sa k návrhu na odkladný účinok správnej žaloby vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého právneho aktu, teda sa ním prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a zasahuje sa do princípu
právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne preukázané.
9. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne, pričom nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby a v tejto súvislosti rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP pre prípad okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. marca 2022 (ďalej len „Ústavný súd“), č. k. I. ÚS 132/2022-11, podľa ktorého by okrem všeobecných náležitostí podania mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku a pri dôvode podľa § 185 písm. a) SSP by mal navrhovateľ dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia podľa Ústavného súdu vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.
10. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Vo vzťahu k dôvodnosti takéhoto návrhu však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
11. Žalobca svoj návrh odôvodňoval tým, že voči nemu bola vydaná daňová exekučná výzva na sumu XXX XXX,XX Eur, v dôsledku ktorej mu boli v rovnakej výške zablokované finančné prostriedky, s ktorými aktuálne nemôže nakladať. To ovplyvňuje jeho ekonomické správanie, a teda nastal nenapraviteľný následok, hrozba vzniku značnej hospodárskej škody a finančnej škody. Na preukázanie svojich tvrdení predložil daňovú exekučnú výzvu, z ktorej vyplýva, že jedným z exekučných titulov, ktoré sa na jej základe majú vykonať, je aj prvostupňové rozhodnutie v prebiehajúcom konaní.
12. Správny súd konštatuje, že samotné predloženie daňovej exekučnej výzvy neznamená automaticky preukázanie predpokladov vyžadovaných ustanovením § 185 písm. a) SSP, resp. žalobcom tvrdenej hrozby značnej hospodárskej škody a finančnej škody či nenapraviteľného následku. V prvom rade je potrebné poznamenať, že v prebiehajúcom konaní sa rozhoduje o odkladných účinkoch žaloby proti rozhodnutiu, predmetom ktorého je suma XX XXX,XX Eur. Pokiaľ sa v iných konaniach rozhoduje o odkladných účinkoch vo vzťahu k ďalším sumám, na tieto rozhodovanie v predmetnej veci nemá dosah. Je nepochybné, že suma, ktorá je predmetom predloženej daňovej exekučnej výzvy (XXX XXX,XX Eur), vo všeobecnosti nie je zanedbateľná, resp. pre bežnú osobu vysoká, túto však treba vnímať v kontexte s ďalšími skutočnosťami, ktorými je predovšetkým finančná situácia žalobcu. Žalobca k návrhu nepredložil žiadne podklady, z ktorých by pri posudzovaní jeho finančného zázemia bolo možné vychádzať, a ktoré by mohlo za určitých okolností odôvodniť priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Vo svojej argumentácii sa zameral len na všeobecné tvrdenia, ktoré nemajú podklad v skutkovom stave veci. Správny súd, čerpajúc informácie z verejne dostupných zdrojov (www.registeruz.sk, www.finstat.sk), zistil, že majetkové pomery žalobcu neodôvodňujú záver, že by výkonom rozhodnutia v súvislosti s daňovou exekučnou výzvou mohlo dôjsť k vzniku nenapraviteľného následku, resp. že by žalobcovi hrozila značná hospodárska škoda alebo finančná škoda, ani že by bolo ohrozené jeho fungovanie ako podnikateľského subjektu. V roku 2022 celkové výnosy žalobcu totiž dosahovali výšku až X XXX XXX Eur (z toho najväčšiu časť tvorila tržba za tovar, výrobky a služby), zisk XX XXX Eur a jeho tržby za rok 2022 predstavovali sumu X,X A. Eur. Na základe týchto údajov je možné žalobcu považovať za prosperujúcu spoločnosť, pre ktorú sa uvedené sumy nejavia ako likvidačné. Pokiaľ ide o potenciál exekučnej výzvy (realizácie napadnutého rozhodnutia) ovplyvniť ekonomické rozhodovanie žalobcu, tento je nepopierateľný, avšak ako taký nedosahuje intenzitu hrozby vyžadovanej ustanovením § 185 písm. a) SSP. Rovnako argument žalobcu o tom, že by výkonom rozhodnutia malo dôjsť k škode tým, že by došlo k zaplateniu vymáhanej sumy, predstavujúcej rozdiel na dani z pridanej hodnoty, neobstojí, pretože zákonnosť tohto rozhodnutia je predmetom meritórneho prieskumu v danej veci. Výsledok konania v prospech žalobcu, teda záver o nezákonnosti, nemožno prejudikovať a založiť na ňom priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Navyše žalobca neosvedčil, že by priznaním odkladného účinku nedošlo k rozporu s verejným záujmom.
13. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, či iný
zákonom definovaný následok, ani absenciu rozporu s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto správny súd, v súlade s § 188 SSP, návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
14. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SPP].