Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cb/54/2012

Potvrdené rozhodnutím 16Cob/23/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Františka Kováča v právnej veci žalobcu: PROGRES BOJNICE, s.r.o., A. Hlinku 15, 972 01 Bojnice, IČO: 36 333 522, právne zastúpeného JUDr. P. V., advokátkou, M. XE/X, XXX XX W. proti žalovanému: Mesto Prievidza, Námestie slobody 14, 971 01 Prievidza, IČO: 318442, o zaplatenie 43.979,65 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 14Cb/54/2012-181 zo dňa 5. novembra 2012 takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Oľgou Balážovou v obchodnej veci navrhovateľa PROGRES BOJNICE, s.r.o., A. Hlinku 15, 972 01 Bojnice, IČO: 36 333 522, právne zastúpeného JUDr. Annou Mokrou, advokátkou, Švéniho 3E/5, 971 01 Prievidza proti odporcovi Mesto Prievidza, Námestie slobody 14, 971 01 Prievidza, IČO: 318442, zastúpeného JUDr. Róbertom Pietrikom, pracovníkom odporcu o zaplatenie 43.979,65 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konanie, ktorý súdu podal prostredníctvom právneho zástupcu, domáhal proti odporcovi zaplatenia 43.979,65 eur s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že na základe zmluvy z 05.12.2008, ktorú uzavrel s odporcom, vybudoval v W. na parcele č. XXX/X bytové domy V.. V zmluve v článku IV. bod X.X sa odporca zaviazal vybudovať inžinierske siete - infraštruktúru po pätu domu najneskôr do kolaudácie bytového domu a prístupové komunikácie, ktoré však postavil navrhovateľ a po kolaudácii bytového domu požiadal odporcu o preplatenie nákladov za vybudovanie inžinierskych sietí a prístupových komunikácií, ktoré odporca navrhovateľovi odmietol zaplatiť. Z tohto dôvodu navrhovateľ odporcovi vyúčtoval tieto náklady faktúrou č. XXXX/XXX z XX.XX.XXXX na sumu 97.859,03 eur, pričom odporca túto faktúru nezaplatil, a preto navrhovateľ žiada súd aby odporcu zaviazal k zaplateniu časti ceny za vykonané práce (splašková dažďová kanalizácia, vodovodná prípojka a chodník), spolu vo výške 43.975,65 eur. Nakoľko odporca ani túto sumu doposiaľ navrhovateľovi nezaplatil, žiadal navrhovateľ súd, aby odporcu k splneniu tejto povinnosti zaviazal.

Odporca vo svojom vyjadrení žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na to, že účelom zmluvy bolo zabezpečenie spolupráce oboch účastníkov pri výstavbe bytov a navrhovateľ sa v zmluve zaviazal, že na vlastné náklady vybuduje bytový objekt v Prievidzi na V. ulici podľa projektovej dokumentácie, teda aj inžinierske siete. Bol to navrhovateľ, ktorý nepožiadal odporcu o poskytnutie súčinnosti pri vybudovaní inžinierskych sietí a prístupových komunikácii. Tieto začal realizovať sám podľa projektovej dokumentácie. V zmluve sa odporca nezaviazal k preplateniu nákladov tak, ako to uvádza navrhovateľ a na strane odporcu nemohlo dôjsť ani k bezdôvodnému obohateniu, pretože byty navrhovateľ nestaval pre odporcu. Povinnosť zo zmluvy si odporca splnil tým, že poskytol navrhovateľovi pozemok na výstavbu bytov.

Súd vo veci určil pojednávanie, naposledy na 05.11.2012.

Zástupkyňa navrhovateľa žiadala návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Poukázala na to, že v minulosti, na základe obdobných zmlúv, odporca preplácal navrhovateľovi náklady na infraštruktúru. Uviedla, že povinnosť odporcu preplatiť náklady vyplýva z článku IV. písm. A bod 5,6 zmluvy o spolupráci.

Zástupca odporcu uviedol, že účelom zmluvy bola spolupráca odporcu s navrhovateľom pri výstavbe bytových domov, teda išlo o podporu bytovej výstavby, ale nie o jej financovanie. Okrem toho, navrhovateľ sa v tejto zmluve a to v článku IV. písm. B v bode 1 zaviazal, že na vlastné náklady vybuduje bytový dom podľa projektovej dokumentácie, čo znamená, že okrem bytového domu vybuduje aj inžinierske siete a prístupové komunikácie. Navrhovateľ túto stavbu aj realizoval sám a odporca sa v zmluve nezaviazal, že odkúpi od navrhovateľa infraštruktúru a spevnené plochy. Poukázal na to, že inžinierske siete sú vlastníctvom bytového domu.

Súd v prejednávanej veci vykonal dokazovanie prednesmi účastníkov, výpoveďami svedkov J.. Q. A., J.. P.. M. H., C. D., J.. Q. V., zmluvou o spolupráci, stavebným povolením, kolaudačnými rozhodnutiami, žiadosťou o preplatenie nákladov, faktúrou č. XXXX/XXX, popisom prác, vrátením faktúry, žiadosťou o preplatenie, faktúrami č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, popisom prác, krycím listom rozpočtu, nájomnou zmluvou, projektovou dokumentáciou, výpismi z uznesenia mestského zastupiteľstva, kúpnymi zmluvami, výpisom z obchodného registra a zistil tento skutkový stav.

Obaja účastníci dňa 05.12.2008 uzavreli zmluvu o spolupráci č. XXX/XXXX/OZ/X.X.X. za účelom zabezpečenia spolupráce oboch účastníkov pri výstavbe stavby - bytový objekt XX bytových jednotiek, W., W. - V. ulica, ktorej investorom a stavebníkom bol navrhovateľ. V článku IV. písmena B v bode 1 sa navrhovateľ zaviazal, že na vlastné náklady vybuduje predmetnú stavbu podľa projektovej dokumentácie v rokoch 2009-2010. Odporca sa v článku IV. písm. A v bode 1 zaviazal, že poskytne navrhovateľovi na výstavbu pozemok, ktorý mu prenajme za symbolické nájomné 0,033 eur (1 Sk). V článku IV. v bode 5,6 sa účastníci dohodli, že po dohovore s navrhovateľom (v zmluve je omylom uvedené - oprávneným) zabezpečí vybudovanie inžinierskych sietí po pätu domu a vybudovanie prístupových komunikácií najneskôr do kolaudácie bytového domu. Po uzavretí zmluvy, navrhovateľ s odporcom 16.06.2009 uzavrel nájomnú zmluvu č. 27/2009, predmetom ktorej bol nájom parcely č. XXX/X v k. ú. W. o výmere XXXX m2. Tento pozemok bol prenajatý za účelom výstavby predmetného bytového objektu. Výška nájmu bola medzi účastníkmi dohodnutá na 0,033 eur (1 Sk) po celú dobu nájmu. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú a to do kolaudácie stavby. Po uzavretí nájomnej zmluvy, navrhovateľ začal s výstavbou bytového domu na V. ulici. Po vydaní stavebného povolenia dňa 08.10.2009, 13.06.2011 a 03.12.2010 bolo vydané kolaudačné rozhodnutia na užívanie bytového domu na V. ulici v W.. Keďže v minulosti navrhovateľ na základe obdobnej zmluvy, ktorú s odporcom uzavrel, staval v meste W. byty a odporca mu preplácal časť nákladov na výstavby bytov, navrhovateľ listom z 10.06.2011 podal žiadosť odporcovi o preplatenie nákladov súvisiacich s výstavbou bytov na V. ulici. Odporca tieto náklady odmietol navrhovateľovi zaplatiť, a preto navrhovateľ dňa 28.06.2011 zaslal odporcovi faktúru č. 2011/06 s termínom splatnosti 11.07.2011 na sumu 97.859,03 eur. Súčasťou faktúry bol popis prác. Odporca túto faktúru navrhovateľovi vrátil, pretože mestské zastupiteľstvo neschválilo preplatenie nákladov súvisiacich s výstavbou bytového domu na V. ulici v W.. Na základe ďalších žiadostí navrhovateľa, odporca tomuto dňa 23.08.2011 oznámil, že mestská rada dňa 09.08.2011 nesúhlasila s preplatením nákladov súvisiacich s výstavbou predmetných bytov, pretože sa nejednalo o zmluvnú povinnosť. Napriek tomu, že navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru na sumu 96.859,03 eur, domáhal sa od odporcu zaplatenia časti nákladov súvisiacich s výstavbou bytového domu a to dažďovej a splaškovej kanalizácie, vodovodnej prípojky, chodníka vo výške 43.979,65 eur. Túto sumu odporca odmietol navrhovateľovi zaplatiť a do dňa vyhlásenia rozsudku sumu 43.979,65 eur navrhovateľovi nezaplatil.

Vykonanými dôkazmi mal súd ako nesporné medzi účastníkmi preukázané, že obaja účastníci uzavreli podľa zmluvu o spolupráci, účelom ktorej bolo zabezpečiť spoluprácu strán pri výstavbe bytov v Prievidzi na V. ulici. Zmluva bola uzavretá za účelom zabezpečenia spolupráce oboch účastníkov pri výstavbe bytov v W.. V zmluve boli vymedzené práva a povinnosti navrhovateľa ako stavebníka a investora a práva a povinnosti odporcu, ktorý mal zabezpečovať a poskytovať súčinnosť navrhovateľovi pri výstavbe bytov. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi.

Primátorka W. Q.. K. V. uviedla, že ako poslankyňa mestského zastupiteľstva bola prítomná vtedy keď sa schvaľovalo informačné memorandum a účelom tohto memoranda bolo pomôcť podnikateľom pri výstavbe bytov v W., t. j. poskytnúť im pozemky, zabezpečiť výber lokalít. Pokiaľ navrhovateľ žiadal od odporcu, aby mu zaplatili za prípojky, kanalizáciu a spevnené plochy, nie je na to právny dôvod, pretože mesto od navrhovateľa tieto nikdy nekúpilo, nenadobudlo do vlastníctva ani si ich neprenajalo. Takúto sumu by mohli navrhovateľovi preplatiť len v prípade, ak by došlo k uzavretiu nejakej zmluvy, čo sa však nestalo. Poukázala tiež na , z ktorého vyplýva, že prípojky do päty domu sú súčasťou spoločných častí a zariadení domu a preto ich navrhovateľ mestu ani predať nemohol a predal ich vlastníkom bytov.

Svedok Ing. Q. A., ktorý bol v predchádzajúcom volebnom období primátorom V. W. uviedol, že V. W. schválilo informačné memorandum, v ktorom sa zaviazalo spolufinancovať inžinierske siete a pomáhať navrhovateľovi pri výstavbe bytových domov. Inžinierske siete a prístupové komunikácie sa stavali na pozemku, ktoré bolo vo vlastníctve mesta a mesto prenajalo tento pozemok navrhovateľovi na dobu určitú - do kolaudácie bytového domu. Podľa jeho názoru informačné memorandum bolo schválené mestským zastupiteľstvom, a podľa toho má odporca aj teraz postupovať. Potvrdil, že cena za inžinierske siete medzi navrhovateľom a odporcom nikdy nebola dohodnutá, lebo išlo oprávnené náklady pri výstavbe inžinierskych sietí. V tomto konkrétnom prípade, keď on bol primátorom, u navrhovateľa si neobjednával vybudovanie inžinierskych sietí, ale podľa informačného memoranda, ktoré schválilo mestské zastupiteľstvo, majú byť tieto náklady navrhovateľovi preplatené.

Svedok Ing. P.. M. H. potvrdil, že v minulosti V. W. preplácalo spevnené plochy, vodovodné a kanalizačné prípojky podľa informačného memoranda. Pokiaľ dochádzalo k preplácaniu nákladov investorom a teda aj navrhovateľovi v minulosti, bolo to na základe uzavretých zmlúv, najmä dodatkov k zmluvám. Potvrdil, že v projektovej dokumentácii musí byť vždy naprojektované aj vybudovanie inžinierskych sietí a spevnených plôch. Musí ísť o ucelený projekt, inak by nebolo vydané stavebné povolenie a potvrdil, že odporca nevystavil navrhovateľovi žiadnu objednávku na vybudovanie spevnených plôch a kanalizácii.

Svedkyňa C. D. uviedla, že v článku II. v bode 5 kúpnej zmluvy, ktorú uzatvárala s budúcimi vlastníkmi bytov, neboli predané vlastníkom bytov inžinierske siete a tieto neboli zahrnuté v cene bytu.

Obdobne vypovedal svedok Ing. Q. V., ktorý uviedol, že konateľ navrhovateľa ho informoval o tom, že mu nepredáva inžinierske siete (prípojky).

Po zhodnotení výpovedí svedkov súd dospel k záveru, že tvrdenie J.. Q. A. o tom, že odporca mal preplatiť náklady - inžinierske siete a spevnené plochy navrhovateľovi na základe informačného memoranda neobstojí, pretože práva a povinnosti môže každý jeden účastník nadobúdať len z právnych úkonov a informačné memorandum týmto nie je. Zo zmluvy o spolupráci, ktorú účastníci uzavreli XX.XX.XXXX, ani v jednom článku zmluvy nevyplýva povinnosť odporcu zaplatiť náklady súvisiace s výstavbou bytov. Účelom tejto zmluvy bola len spolupráca strán pri výstavbe bytov a nie preplácanie nákladov za inžinierske siete. Povinnosť odporcu je uvedená v článku IV. písm. A, kde je výslovne uvedené, že odporca poskytne navrhovateľovi počas výstavby bytového domu pozemok, ktorý tomuto prenajme, čo odporca aj urobil, čo vyplýva z nájomnej zmluvy z 16.06.2009. Iná povinnosť odporcu zo zmluvy nevyplýva. Pokiaľ je v článku IV. písm. A, v bode 5 uvedené, že má zabezpečiť vybudovanie inžinierskych sietí po pätu domu a vybudovanie prístupových komunikácií, nevyplýva z tohto ustanovenia zmluvy jeho povinnosť preplácať náklady. Tieto by mal len v prípade, ak by si bol u navrhovateľa objednal vybudovanie inžinierskych sietí a prístupových komunikácií, čo sa však nestalo a ani nemohlo, pretože v článku IV. písm. B v bode 1 sa navrhovateľ zaviazal vybudovať celú stavbu podľa projektovej dokumentácie, t. j. vrátane inžinierskych sietí a spevnených plôch. Ani z ďalších listinných dôkazov, ktoré boli súdu predložené, z kolaudačných rozhodnutí, stavebných povolení, z krycieho listu rozpočtu, z uznesení mestského zastupiteľstva nevyplýva žiadna povinnosť pre odporcu preplácať náklady súvisiace s výstavbou tohto domu. Z projektovej dokumentácie súd zistil, že tak, ako to potvrdil J.. P.. M. H., súčasťou projektovej dokumentácie je aj vybudovanie inžinierskych sietí a spevnených plôch.

Z kúpnych zmlúv týkajúcich sa predajov bytov v bytovom dome na Malookružnej ulici súd zistil, že navrhovateľ byty po výstavbe predával spolu s vodovodnými, kanalizačnými, tepelnými, elektrickými a plynovými prípojkami i v prípade, ak sú umiestnené mimo domu, čo svedčí o tom, že vlastníci týchto bytov si tieto prípojky zaplatili. Vzhľadom na znenie týchto kúpnych zmlúv, súd nepovažoval za vierohodné tvrdenie C. D., ktorá uviedla, že v článku II. v bode 5 kúpnej zmluvy neboli predané vlastníkom bytov a neboli zahrnuté v cene bytu.

Napokon i v prípade ak by výpoveď tejto svedkyne a výpoveď a svedka J.. Q. V. súd akceptoval, nemá význam pre rozhodnutie v tejto veci, nakoľko z ich výpovedí nevyplýva, že i keď im navrhovateľ nepredal inžinierske siete, mal cenu za ich vybudovanie zaplatiť odporca.

Pokiaľ navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie 43.979,65 eur (dažďovej a splaškovej kanalizácie, vodovodnej prípojky, chodníka) odvodzoval z článku IV. písm. A, v bodu 5 zmluvy o spolupráci z 05.12.2008, súd konštatuje, že tento článok zmluvy je neurčitý, nakoľko nie sú v ňom uvedené konkrétne práva a povinnosti účastníkov, najmä nie je z neho zrejmé akým spôsobom a kto mal vybudovať inžinierske siete a prístupové komunikácie.

Taktiež v tomto prípade nedošlo ani k bezdôvodnému obohatenie, pretože ak navrhovateľ niektoré práce (spevnené plochy) vykonal za odporcu, konal bez príkazu odporcu, a teda na jeho úkor sa tento neobohatil.

Súd právne vzťahy medzi účastníkmi posudzoval podľa a .

V prejednávanej veci účastníci uzavreli nepomenovanú zmluvu podľa .

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa a , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa , z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať, alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa , , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , ak nejde o odvrátenie hroziacej škody, musí ten, kto chce obstarať záležitosť iného, upovedomiť ho o tom, a vyčkať na jeho súhlas.

Podľa , ak tak neurobí a ak ide o záležitosť v prospech iného, má konateľ bez príkazu nárok na náhradu nákladov, ktorými sa ten, v ktorého záujme konal, v čase skončenia konania obohatil.

V prejednávanej veci navrhovateľ sa domáhal proti odporcovi zaplatenia 43.979,65 eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenia ceny za vykonané inžinierske siete a spevnené plochy súvisiace s výstavbou bytového domu na V. ulici v W..

Súd z dôkazov, ktoré vykonal, zistil, že navrhovateľ takúto pohľadávku voči odporcovi nemá, pretože v konaní nepreukázal, že odporca má navrhovateľovi zaplatiť náklady za vybudované inžinierske siete a spevnené plochy podľa nepomenovanej zmluvy uzavretej podľa . Zo žiadneho ustanovenia zmluvy táto povinnosť odporcovi nevyplývala a iné dôkazy o tomto tvrdení súdu nepredložil, teda nesplnil si dôkaznú povinnosť ( ).

Tak ako to súd uviedol vyššie táto povinnosť pre odporcu nevyplýva ani z informačného memoranda, v ktorom to nie je uvedené a okrem toho v tomto memorande odporca deklaruje len pomoc navrhovateľovi pri výstavbe bytov v W.. o spolupráci, tak ako to uviedla primátorka Q.. K. V.. Navrhovateľ hoci tvrdil, že náklady za vybudované siete a spevnené plochy má zaplatiť odporca, nepreukázal z akého právneho dôvodu. Podľa článku IV., bodu 5,6 zmluvy o spolupráci, odporca takúto povinnosť nemal a takúto povinnosť nemal ani podľa informačného memoranda. V informačnom memorande a v uznesení mestského zastupiteľstva je síce uvedené, že odporca zabezpečí vybudovanie sietí a komunikácií, ale nie je uvedené akým spôsobom a ktorá zo strán zaplatí náklady na ich vybudovanie. I v prípade ak by to v ňom bolo uvedené, takýto dokument (jednostranné vyhlásenie odporcu) nemôže tohto zaväzovať i k jeho plneniu, pretože účastníci po schválení memoranda neuzavreli zmluvu resp. dodatok k zmluve o spolupráci, podľa ktorej by odporca mal povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu.

Pokiaľ svedok J.. Q. Bodnár, uvádzal, že povinnosť preplatiť náklady za vybudovanie inžinierskych sietí a prístupových komunikácií vyplývala odporcovi z informačného memoranda, súd toto tvrdenie svedka neakceptoval, lebo takýto dokument, i keď bol schválený poslancami mestského zastupiteľstva, nemohol zaväzovať odporcu k uvedenej povinnosti.

Keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal, že má voči odporcovi pohľadávku vo výške 43.979,65 eur, nie je oprávnený žalovanú pohľadávku od odporcu vymáhať.

Okrem uvedeného, súd z článku IV. písm. A, bodu 5,6 zistil, že tento článok zmluvy pripúšťa rôzny výklad. V tomto článku zmluvy je uvedené, že má zabezpečiť vybudovanie inžinierskych sietí po pätu domu, pričom z tohto článku nie je zrejmé akým spôsobom to mal zabezpečiť. Navrhovateľ tvrdil, že to bolo povinnosťou odporcu a tieto práce vykonal on, čo odporca poprel, tvrdil, že takáto povinnosť zo zmluvy mu nevyplývala. Tento rozpor sa súdu nepodarilo odstrániť ani pomocou výkladových pravidiel uvedených v nepodarilo odstrániť, teda je neurčitý. Je tomu tak z dôvodu, že výkladom právneho úkonu (či už v zmysle alebo podľa ) nemožno dopĺňať chýbajúci obsah právneho úkonu ani nahrádzať chýbajúci prejav vôle.

Podľa názoru súdu určitosť právneho úkonu znamená, že jeho obsah je zrejmý a nepochybný nielen pre účastníkov právneho úkonu, ale aj pre ktorúkoľvek inú, vo veci nezainteresovanú osobu.

Neplatnosť právneho úkonu pre jeho neurčitosť podľa je neplatnosťou absolútnou, pre ktorú je charakteristické, že ju nemožno žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), pôsobí ex tunc, t.j. od počiatku, nastáva priamo zo zákona a súd je na ňu povinný prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).

Ak teda z vykonaného dokazovania vyplynulo, že neexistuje platná dohoda o vybudovaní inžinierskych sietí, spevnených plôch a preplácaní nákladov, z ktorej by vyplývala povinnosť odporcu tieto zaplatiť, je článok IV. písm. A bod 5 zmluvy o spolupráci neurčitý, a teda absolútne neplatný. V danom prípade nemožno už žiadnym výkladom dospieť k určitému a konkrétnemu obsahu tohto článku.

Pre úplnosť súd dodáva, že navrhovateľ v konaní ani nepreukázal, že odporca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, pretože ako to súd už vyššie uviedol, z dôkazov, ktoré vykonal, navrhovateľ nepreukázal, že odporca sa na jeho úkor obohatil. Navrhovateľ pre odporcu nevykonal dielo (nepostavil bytový dom), nakoľko po jeho výstavbe sa vlastníkom stal navrhovateľ, čo súd zistil z kúpnych zmlúv a výpovedí svedkov C. D. a J.. Q. V.. I keď títo svedkovia zhodne vypovedali, že navrhovateľ im predal byty bez inžinierskych sietí, nesvedčí ich tvrdenie o tom, že náklady za ich vybudovanie má zaplatiť odporca. Z týchto dôkazov je zrejmé, že byty ako vlastník predával navrhovateľ.

K bezdôvodnému obohateniu mohlo u odporcu dôjsť len v prípade spevnených plôch, avšak ani v tomto prípade k nemu nedošlo, pretože konal bez príkazu.

Tvrdenie odporcu, že si práce u navrhovateľa neobjednal, a preto nie je zodpovedným subjektom, súd akceptoval, pretože navrhovateľ vykonával tieto práce bez súhlasu odporcu, Ani navrhovateľ v konaní netvrdil, že odporca si u neho takéto práce objednal. Navrhovateľ túto skutočnosť uvádzal len v rekapitulácii prác, ktorú si sám podpísal. Súd zo zmluvy o spolupráci článku IV. písm. B, bodu 1 zistil, že sa navrhovateľ zaviazal vybudovať celú stavbu podľa projektovej dokumentácie, t. j. vrátane inžinierskych sietí a spevnených plôch.

Z tohto dôvodu na strane odporcu nedošlo ani k bezdôvodnému obohateniu, navrhovateľ mal podľa vznikol nárok na náhradu nákladov (spevnené plochy) a nie odmeny za vykonanú prácu. Tieto náklady v konaní navrhovateľ nežiadal priznať a ani nepreukázal, že mu takéto náklady vznikli. Keďže mal súd listinnými dôkazmi preukázané, že navrhovateľ konal bez príkazu, a že odporca sa na úkor navrhovateľa neobohatil, nie je zodpovedným subjektom

Z dôvodov uvedených vyššie súd návrh ako nedôvodný a bez právneho základu v celom rozsahu zamietol.

Nárok na náhradu trov konania vznikol podľa odporcovi, ktorý mal vo veci úspech. Keďže odporcovi v konaní trovy nevznikli, súd tomuto účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu Krajskému súdu v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len niektorým z dôvodov uvedeným v