Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-215-2012.pdf
PDF · 81.45 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/215/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Katarínou Janečkovou, v opatrovníckej veci maloletého Z. U., T.. X. X. XXXX, maloletej S. U., T.. X. X. XXXX a maloletej Y.T. U., T.. XX. X. XXXX, zastúpených kolíznou opatrovníčkou I. H., pracovníčkou tunajšieho súdu, na návrh navrhovateľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, za účasti matky S. X., T.. XX. X. XXXX, bytom D. R. XX, Detského domova v Dobšinej a Okresnej prokuratúry v Rožňave, o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť nad maloletým Z. U., T.. X. X. XXXX, nad maloletou S. U., T.. X. X. XXXX a nad maloletou Y. U., T.. XX. X. XXXX, ktorú budú vykonávať v Detskom domove v Dobšinej.
Súd z a v ä z u j e matku S. X., T.. XX. X. XXXX p r i s p i e v a ť na výživu maloletého Z. po 26,60 Eur mesačne, na výživu maloletej S. po 26,60 Eur mesačne a na výživu maloletej Y. po 26,60 Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, vopred vždy do 15.-tého dňa toho - ktorého mesiaca, v prospech Detského domova v Dobšinej.
Súd u s t a n o v u j e maloletým deťom za majetkového opatrovníka Detský domov v Dobšinej, ktorý bude oprávnený a povinný spravovať ich majetok v rozsahu nakladania s ich sirotským dôchodkom.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd nariadil ústavnú starostlivosť nad maloletými deťmi a ustanovil im za majetkového opatrovníka Detský domov Dobšiná. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu nebohého V. U. a S. X.. Maloleté deti boli dňa 31. 8. 2012, na základe uznesenia Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 7PPOm/4/2012 zo dňa 31. 8. 2012, umiestnené do ústavnej starostlivosti Detského domova v Dobšinej. Dôvodom umiestnenia bola skutočnosť, že matke bol trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava zo dňa 29. 6. 2012, sp. zn. 1T/101/2012 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka. Návrat maloletých detí do pôvodného prostredia nie je možný. Nie je možné ani prevzatie ich starostlivosti zo strany nejakých príbuzných. Zároveň navrhovali maloletým deťom ustanoviť za majetkového opatrovníka Detský domov Dobšiná.
Kolízna opatrovníčka maloletých detí ako aj okresný prokurátor navrhovali návrhu navrhovateľa vyhovieť.
Detský domov Dobšiná súhlasil s tým, aby bol ustanovený za majetkového opatrovníka pre maloleté deti.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol v zmysle ust. § 54 ods. 1 až 6 Zákona o rodine s prihliadnutím k ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 33 ods. 1 až 7 Zákona o rodine a to tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
V zmysle ust. § 54 ods. 1 až 6 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Súd v zmysle citovaného ustanovenia a na základe vykonaného dokazovania nariadil ústavnú starostlivosť nad maloletými deťmi. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec maloletých detí zomrel a matka nastúpila do výkonu trestu. Maloleté deti nebolo možné umiestniť ani do náhradnej osobnej starostlivosti.
V zmysle ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd v zmysle citovaného ustanovenia zaviazal matku prispievať na výživu maloletých detí vo výške minimálneho výživného, pretože matka je vo výkone trestu.
V zmysle ust. § 33 ods. 1 až 7 Zákona o rodine, ak sú záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd môže na tento účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka; tomuto rozhodnutiu nemusí predchádzať rozhodnutie o obmedzení rodičovských práv a povinností.
Majetkovým opatrovníkom sa môže stať fyzická osoba, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí, je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Ak nebolo možné ustanoviť za majetkového opatrovníka žiadnu fyzickú osobu, súd ustanoví za majetkového opatrovníka obec alebo inú právnickú osobu, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
V rozhodnutí o ustanovení majetkového opatrovníka podľa odseku 1 súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude opatrovník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je majetkový opatrovník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa.
Majetkový opatrovník nesmie pri výkone správy majetku brať na seba neprimerané majetkové riziká. Za riadny výkon svojej funkcie zodpovedá súdu a podlieha jeho pravidelnému dohľadu. Súd môže podmieniť platnosť právneho úkonu majetkového opatrovníka svojím súhlasom. Za porušenie povinností pri spravovaní majetku zodpovedá majetkový opatrovník podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. Pri výkone správy majetku maloletého dieťaťa majetkovým opatrovníkom sa použije osobitný predpis.
Záverečný účet zo správy majetku dieťaťa je majetkový opatrovník povinný predložiť súdu najneskôr do dvoch mesiacov po skončení svojej funkcie.
Majetkový opatrovník má počas výkonu svojej funkcie právo na náhradu nákladov spojených so správou majetku maloletého dieťaťa a na primeranú odmenu z výnosu majetku maloletého dieťaťa po skončení svojej funkcie. Výšku odmeny určí súd.
Súd v zmysle citovaného ustanovenia ustanovil maloletým deťom za majetkového opatrovníka Detský domov Dobšiná.
Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15.-tich dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že po
a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).