Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-213-2012.pdf
PDF · 96.28 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/213/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
N. W., N.. XX.X.XXXX,
Ľ. W., N.. XX.X.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov : matky V.. V. W., N.. XX.X.XXXX, bytom Q.. X. XXXX/X, V. a otca Ľ. W., N.. XX.X.XXXX, A. Q.. K. XXXX/XX, V., mal. deti bytom u matky, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec Ľ. W., N.. XX.X.XXXX je povinný platiť zvýšené výživné na maloletého syna Ľ. W., N.. XX.X.XXXX vo výške 130,-Eur mesačne a na maloletú dcéru N. W., N.. XX.X.XXXX vo výške 100,- Eur mesačne, počnúc od 24.9.2012, splatné vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Nedoplatok na výživnom splatný za obdobie od 24.9.2012 do 31.10.2012 u maloletého Ľ. W. vo výške 37,-Eur a u maloletej N. W. vo výške 25,-Eur je otec povinný zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 20 P 155/2010-48 zo dňa 12.10.2010 v časti výšky výživného na maloleté deti W..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. detí Ľ. W., N.. XX.X.XXXX P. N. W., N.. XX.X.XXXX sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.9.2012 domáhala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného zo sumy 100,-Eur/ mesačne u mal. Ľ. a 80,-Eur/mesačne u mal. N. ( podľa rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 20 P 155/2010-48 zo dňa 12.10.2010, právoplatného dňom 22.10.2010 ) na 130,-Eur mesačne u mal. Ľ. a 100,-Eur mesačne u mal. N., a to od podania návrhu so splatnosťou vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 9.10.2012 navrhol v celom rozsahu návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť ako nedôvodný.
Na pojednávanie sa neustanovil kolízny opatrovník, hoci bol riadne a včas predvolaný. Svoju neúčasť vopred ospravedlnil, nakoľko však nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadal pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.
Matka sa na pojednávaní pred súdom pridržiavala písomne podaného návrhu. Poukázala, že od predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného došlo k zvýšeniu jednotlivých výdavkov týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti, teda sa zvýšili v podstate všetky výdavky týkajúce sa bývania, stravovania, obliekania a podobne. Deti chodia stále do základnej školy, ich zdravotný stav je v súčasnosti dobrý. V rámci školy sa venujú záujmovej činnosti, pričom dcéra chodí na krúžok pečenia a varenia, syn na hokejbal. Žiadna vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Zamestnaná je u rovnakého zamestnávateľa ako predtým, avšak znížil sa jej príjem, nakoľko bola preradená na inú funkciu.
Otec sa na pojednávaní pridržiaval svojho písomne podaného vyjadrenia. Ďalej vypovedal, že u neho došlo k tej zmene, že minulý rok uzavrel manželstvo. Býva na rovnakej adrese ako predtým, v 1- izbovom byte na ulici Q.. K.. Je zamestnaný vo firme K. V.. Do práce dochádza s ďalšími zamestnancami motorovým vozidlom, pričom na benzín prispieva okolo 30,-Eur mesačne. Čo sa týka manželky, táto pracuje, je živnostníčka. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom oboch rodičov; prešetrením pomerov mal. detí prostredníctvom kolízneho opatrovníka; prečítaním listinných dôkazov pripojených v súdnom spise ako aj oboznámením spisov tunajšieho súdu sp. zn. 12 P 434/2003, 20 P 155/2010, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci :
Rodičia maloletých detí sú bývalí manželia a nežijú spolu. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 9 C 98/2002 zo dňa 9.7.2002, ktorým bol mal. Ľ. zverený do výchovy a opatery matky. Rozsudkom sp. zn. 12 P 434/2003 zo dňa 16.2.2004 bola do starostlivosti matky zverená i mal. N.. O výške výživného bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 20 P 155/2010-48 zo dňa 12.10.2010, právoplatným dňom 22.10.2010, ktorým bola otcovi uložená povinnosť platiť zvýšené výživné v sume 100,-Eur na mal. Ľ. a 80,-Eur na mal. N., počnúc od 1.5.2010. V čase rozhodovania súdu bola matka zamestnaná na ÚPSVaR v Martine vo funkcii vedúcej oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP a jej plat v roku 2010 dosahoval v priemere 680,-Eur mesačne netto. Bývala v rovnakom 2-izbovom byte ako v súčasnosti. Platila 120,66,-Eur/mesačne do SVB, 16,60,-Eur/mesačne elektrinu, 13,77,-Eur/mesačne poplatky za TV, rozhlas, a cca. 218,89,-Eur/mesačne splátky stavebného úveru. Mal. Ľ. navštevoval 5. triedu a mal. N. 2. triedu Základnej školy ul. Gorkého v Martine. Obidve deti sa v škole stravovali, mal. syn chodil na gitarový krúžok a dcéra do školskej družiny. Otec býval na rovnakej adrese ako v súčasnosti, spoločne s priateľkou. Bol nezamestnaný, v roku 2006 získal živnostenské oprávnenie na stolárske, maliarske pomocné stavebné práce a iné, od februára 2008 však živnosť pozastavil. Je vyučený ako stolár. Podľa vlastnej výpovede pred súdom si však dokázal zarobiť okolo 500,-Eur mesačne. Za byt mesačne platil 66,39,-Eur do SVB, 22,-Eur elektrinu, 9,13,-Eur káblovú TV a 99,58,-Eur splátky úveru na kúpu bytu. Prispieval si na životné poistenie v poisťovni AXA po 42,-Eur/štvrťročne a sporenie pre deti 20,-Eur/ mesačne. Tiež platil odvody do zdravotnej poisťovne po 26,74,-Eur/mesačne.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine ( ďalej len „ZR“ ), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 ods. 1,2 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4,5 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Citované ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje v prípade ak nastane zmena pomerov zmeniť aj bez návrhu ( v prípade maloletých detí ) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov, teda aj so spätnou účinnosťou. Za zmenu pomerov v zmysle ustanovení Zákona o rodine nemožno považovať akúkoľvek zmenu, avšak len takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na mal. deti je dôvodný. Súd mal preukázané, že od obdobia predchádzajúceho rozhodovania o výške výživného, čo bolo pred 2 a pol rokmi v konaní sp. zn. 20 P 155/2010 ( výživné zvýšené podľa rozsudku počnúc od 1.5.2010 ), došlo k zmenám pomerov na strane účastníkov konania, a to najmä u rodičov mal. detí. Matka je stále zamestnaná u rovnakého zamestnávateľa ako predtým ÚPSVaR Martin, avšak jej zárobok sa pomerne výrazne znížil. Za posledných 12 mesiacov ( 10/2011 - 09/2012 ) dosiahla priemerný čistý príjem vo výške 554,60,-Eur/mesačne netto vrátane daňového bonusu. Podľa písomnej správy služobného úradu zo dňa 15.10.2012 je stále zaradená na oddelení peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP vo funkcii odborný radca, ale od 1.1.2011 už nevykonáva funkciu vedúcej oddelenia z dôvodu organizačných zmien. Pracovné povinnosti si plní zodpovedne. Matka spolu s mal. deťmi bydlisko nezmenila, stále bývajú v 2-izbovom byte na adrese X. XXXX/X, V.. Ide o byt, ktorý je v jej vlastníctve. Vypovedala, že sa jej zvýšili náklady na bývanie - 129,79,- Eur/mesačne úhrada do SVB, 21,-Eur/mesačne elektrina a 11,60,-Eur/mesačne internet. Pokračuje v splácaní úveru Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. po 218,89,-Eur/mesačne. Mal. syn Ľ. je žiakom 7. triedy Základnej školy ul. Gorkého v Martine, mal. N. chodí do 4. triedy rovnakej ZŠ. Obidve deti sa v škole stravujú, čo vychádza mesačne cca. 23,-Eur na každého, do ZŠ sa platí po 10,-Eur ako príspevok na ZRPŠ a po 10,-Eur do triedneho fondu. Deti sa venujú i záujmovej činnosti - syn chodí na hokejbal, dcéra na krúžok varenia a na loptové hry. Čo sa týka pomerov otca, tento je od 17.10.2011 zamestnaný v spol. K. V. B., B..T..Y.., C. N. M., pričom jeho priemerný čistý príjem za obdobie od mesiaca 11/2011 do 09/2012 dosahuje 667,70,-Eur mesačne. Bydlisko nezmenil, v minulom roku uzavrel nové manželstvo. Uviedol, že za byt platí spolu s inkasom 104,-Eur/mesačne, naďalej spláca úver na kúpu bytu, životné poistenie AXA, ako i sporenie pre deti 20,-Eur/mesačne. Pred súdom ďalej vypovedal, že na cestovné do práce vynaloží okolo 30,-Eur mesačne.
Vychádzajúc zo zistených skutočností súd rozhodol o zvýšení výživného v navrhovanej výške. Podľa záveru súdu takáto výška výživného je primeraná preukázaným pomerom na strane rodičov a zodpovedajúca i veku a oprávneným potrebám mal. detí. Zárobok na strane matky sa oproti minulosti znížil v priemere o cca. 125,-Eur mesačne, pričom ako vyplýva zo správy zamestnávateľa, k tomuto zníženiu nedošlo jej zavinením, ale v dôsledku organizačných zmien na služobnom úrade. Jej výdavky naproti tomu vzrástli, najmä pokiaľ ide o platby za byt. Zárobok na strane otca sa zvýšil, nakoľko v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu bol nezamestnaný, mal pozastavenú živnosť a podľa vlastnej výpovede si zarábal len príležitostne ako stolár. V súčasnosti už takmer rok pracuje v riadnom pracovnom pomere a dosahuje pravidelný príjem. Obdobne ako u matky sa mu čiastočne zvýšili výdavky za byt. Otec uzavrel manželstvo, vypovedal, že manželka je živnostníčka. Ako manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť ako i povinnosť podieľať sa spoločne na nákladoch domácnosti. Maloleté deti si plnia povinnú školskú dochádzku, ich nároky a potreby so zvyšovaním veku postupne vzrastajú, či už ide o náklady súvisiace so školskými pomôckami alebo obliekaním, stravovaním, hygienou, záujmovou činnosťou či rôznymi kultúrno-spoločenskými potrebami. Nemožno opomenúť ani nárast celkových životných nákladov ( cenovej úrovne ) z dôvodu inflácie, na čo súd v zmysle § 78 ods. 3 ZR musí obligatórne prihliadať. Súd však v tomto smere poukazuje, že podstatným dôvodom pre zvýšenie výživného sú zmeny pomerov na strane rodičov, keďže u mal. detí zásadnejšia zmena, prirodzene okrem vyššieho fyzického veku, nenastala.
Podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine súd výživné zvýšil odo dňa, v ktorom bol podaný návrh na začatia konania tzn. od 24. septembra 2012, ku ktorému dňu už bola preukázaná zmena pomerov účastníkov konania. Otcovi potom vznikol za obdobie do 31.10.2012 nedoplatok na výživnom vo výške 37,-Eur u mal. Ľ. ( 130,-Eur - 100,-Eur + pomerná časť za 7 dní v mesiaci september - 7,-Eur ) a 25,- Eur u mal. N. ( 100,-Eur - 80,-Eur + pomerná časť za 7 dní v mesiaci september - 5,-Eur ). Nedoplatok na výživnom súd otcovi v zmysle ust. § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p. uložil zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v platnom znení ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. tzn.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ) tzn.
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
V Martine, dňa 5.11.2012
JUDr. Jozef Medveď
samosudca