Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/181/2011

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Lesservis, s.r.o., so sídlom Bellova 696/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, Slovenská republika, IČO: 36 421 898, právne zastúpeného advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s.r.o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 35 922 907, proti žalovanému: JASCH trgovsko podjetje, d.o.o., reg. č. SI43341152, so sídlom Koroška cesta 105 A, Maribor 2000, Slovinská republika, právne zastúpenému ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová, s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200, v konaní o uloženie povinnosti vydať hnuteľné veci a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -107 zo dňa 20.12.2010, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -107 zo dňa 20.12.2010 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi 574,81 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. B, C; 16.654,81 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. A, B; 101,32 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. C; 6.550,80 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. A, B, C, do troch dní od právoplatnosti rozsudku oproti povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 1.553.696,53 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách prvostupňového konania z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi 574,81 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. B, C; 16.654,81 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. A, B; 101,32 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. C; 6.550,80 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. A, B, C, do troch dní od právoplatnosti rozsudku oproti povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 1.553.696,53 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 155.369,65 Eur od 24.12.2009 do zaplatenia zastavil. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O čiastočnom zastavení konania okresný súd rozhodol na základe dispozitívneho úkonu čiastočného späťvzatia žaloby (č.l. 105 spisu) a v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

S odkazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové zistenia a za aplikácie čl. 5 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“), OBZ, , , , , v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“), okresný súd konštatoval opodstatnenosť predmetnej časti žaloby. Uviedol, že účastníci konania sú podnikatelia - právnické osoby. Žalobca so žalovaným ústnou formou uzavreli kúpne zmluvy, ktorých časť bola určená odkazom na všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Všeobecné obchodné podmienky žalobcu boli vyhotovené písomne, ale neboli podpísané zmluvnými stranami, najmä žalovaným. Predložením

dodacích listov žalobca preukázal, že v rokoch 2008 až 2009 dodal žalovanému 574,81 „m2“ (zrejme malo byť „m3“) ihličnatej guľatiny triedy III. B, C, 16.654,81 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. A, B, 101,32 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. C a 6.550,80 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. A, B, C a žalovaný zaplatil žalobcovi kúpnu cenu tovaru 1.553.696,53 Eur. Miestom plnenia účastníkov bola Slovenská republika, ale podľa čl. V. všeobecných obchodných podmienok sa žalovaný ako kupujúci z iného členského štátu Európskych spoločenstiev zaviazal prepraviť tovar do iného členského štátu Európskych spoločenstiev a preukázať prepravu tovaru najneskôr do 6 mesiacov od prevzatia tovaru. V prípade zrušenia záväzku medzi kupujúcim a predávajúcim (odstúpením, dohodou a pod.) boli zmluvné strany povinné vydať si už prijaté plnenie najneskôr do 30-dní od zrušenia záväzku. Žalovaný podľa okresného súdu nesplnil povinnosť preukázať prepravu tovaru najneskôr do 6 mesiacov od jeho prevzatia. Žalobca písomne listom zo dňa 20.10.2009 poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na splnenie záväzku preukázať prepravu tovaru do iného členského štátu do 8 dní odo dňa doručenia výzvy, ktorá bola žalovanému doručená 09.11.2009 s tým, že márnym uplynutím tejto lehoty odstupuje žalobca od zmluvy, t.j. k 17.11.2009. Pre prípad odstúpenia od zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že sú si povinné vydať prijaté plnenia najneskôr do 30-dní od zrušenia záväzku, t.j. do 17.12.2009.

Kúpna zmluva je podľa okresného súdu synalagmatický záväzok. Žalovanému vznikla povinnosť vydať žalobcovi tovar, ktorý je druhovo určený a zameniteľný oproti povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému zaplatenú kúpnu cenu tovaru vo výške 1.553.696,53 Eur. V žalobe vyčíslil žalobca svoju povinnosť na plnenie titulom vrátenia kúpnej ceny na 155.369,65 Eur, lebo využil svoje právo na zmluvnú pokutu vo výške 1.398.326,88 Eur podľa čl. V. 3., 4. všeobecných obchodných podmienok. Keďže zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne, kúpne zmluvy uzavreté medzi účastníkmi boli ústne a všeobecné obchodné podmienky neboli podpísané zmluvnými stranami, bolo podľa okresného súdu dojednanie o zmluvnej pokute neplatné, keďže nebolo dojednané písomne. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu na pojednávaní dopĺňal návrh na začatie konania tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1.553.696,53 Eur. Nárok žalobcu na vydanie tovaru žalovaným bol podmieneným zo zákona ( ) záväzkom vrátiť žalovanému kúpnu cenu za tovar, ktorého vydania sa domáha (R 26/1975). Keďže kúpna zmluva bola zrušená v dôsledku odstúpenia od zmluvy, žalobca sa domáhal vydania (vrátenia) tovaru s tým, že je ochotný a schopný vrátiť žalovanému kúpnu cenu a vyjadril to v žalobe, čím bol daný podklad pre výrok, v ktorom okresný súd vyjadril vzájomnú viazanosť plnení oboch účastníkov konania. Podľa okresného súdu z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi ( ), v ktorom prípade súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, preto nebolo ani potrebné podľa pripúšťať zmenu žaloby, keď žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému viac oproti žalobnému návrhu. Okresný súd žalobe vyhovel, okrem časti, v ktorej bolo konanie zastavené pre späťvzatie, len na rozdiel od žaloby uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 1.553.696,53 Eur. O náhrade trov prvostupňového konania okresný súd rozhodol v zmysle .

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v písomnom podaní jeho právneho zástupcu (č.l. 131-132 spisu). S poukazom na , namietol, že okresný súd nesprávne právne posúdil žalobu, na základe nedostatočného zisteného skutkového stavu. Žalovaný poprel, že by boli uzavreté zmluvy, na základe ktorých by mu bolo dodané žalované množstvo drevnej hmoty a tiež, že by malo ísť o ústne zmluvy, pri ktorých malo byť dohodnuté, že sa spravujú podľa všeobecných obchodných podmienok žalobcu. Žalovaný nepoprel, že so žalobcom obchodoval, avšak drevnú hmotu, ktorá je predmetom žaloby, nekúpil a nemohol tak pristúpiť ani k žiadnym všeobecným obchodným podmienkam žalobcu. Žalovaný vytkol okresnému súdu, že sa nedostatočne vysporiadal s dôkaznou situáciou; v odôvodnení rozsudku iba konštatoval, že mal za preukázané tvrdenia žalobcu na základe listinných dôkazov, a to jednotlivých faktúr, dodacích listov a všeobecných obchodných podmienok. Žalovaný poprel prevzatie drevnej hmoty od žalobcu, resp., že by podpísal dodacie listy, ako jednotlivé faktúry. Svedok, Ing. A. O., uviedol, že žalovaný mal dohodu so žalobcom, že si drevo preberie v expedičnom sklade v Detve, Slovenská republika a tam mu ho aj dodali; i v prípade, že by okresný súd mal preukázanú existenciu zmlúv, tak i podľa vyjadrenia svedka drevo malo byť dodané na území Slovenskej republiky, a to v expedičnom sklade Detva. Ak by obchodný prípad bol uzavretý ústne, tak podľa žalovaného nebolo preukázané, že by sa žalobca zaviazal drevo vyviesť mimo územia Slovenskej republiky do iného členského štátu EÚ a odkaz na všeobecné obchodné podmienky nie je možné akceptovať ako právne relevantný, ak v prvostupňovom konaní nebolo preukázané, že by sa obchodný prípad mal riadiť práve týmito všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu. Odstúpenie

žalobcu od zmluvy ako právny dôvod uplatňovaného nároku, nebolo žalovanému doručené a nemohol žalobcovi vzniknúť nárok v zmysle . Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní jeho právneho zástupcu. Poukázal, že uskutočnenie obchodu žalobca preukázal fotokópiami faktúr (č.l. 7-24 spisu), originálmi dodacích listov a originálmi o pôvode dreva (č.l. 103 spisu). K týmto listinným dôkazom sa žalovaný nevyjadril. Žalobca za predaj drevnej hmoty obdržal od žalovaného kúpnu cenu 1.553.695,53 Eur, ktorá okolnosť preukazuje, že k uzavretiu kúpnej zmluvy a uskutočneniu obchodu došlo. S odkazom na ust. žalobca zdôraznil neformálnosť obchodných záväzkových vzťahov, pričom kúpna zmluva môže byť uzavretá ústne, písomne alebo aj konkludentne. Na platnosť kúpnej zmluvy sa zo zákona nevyžaduje písomná forma, a teda „kúpna zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania ústnou formou (s odkazom na písomné všeobecné obchodné podmienky) bola uzatvorená v súlade so zákonom, t.j. ide o platný právny úkon“. Podľa žalobcu bolo tiež preukázané, že žalovaný prevzal odstúpenie od zmluvy dňa 09.11.2009 a zostal voči nemu, i k výzve, obsiahnutej v odstúpení, nečinný. Žalobca tak preukázal vznik nároku na vrátenie poskytnutého plnenia v zmysle . Pokiaľ ide o skutočnosť, že tovar bol dodaný do expedičného skladu v Detve (Slovenská republika), uvedené žalobca nepoprel, keďže sám to v konaní uviedol, avšak rovnako sa vyjadril, že k tomuto pristúpil na základe dohody so žalovaným, ktorý pri uzatváraní obchodu deklaroval, že tovar bude vyvezený do iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „EÚ“). Účastníci konania sa nedohodli, že žalobca dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ zabezpečí sám, ale iba na tom, že tovar tam bude dodaný. Naviac, podľa čl. V. bod 1 písm. c), sa žalovaný ako kupujúci zaviazal preukázať prepravu tovaru najneskôr do 6 mesiacov od jeho prevzatia. Vzhľadom na to, že na predloženie dokladov mal žalovaný lehotu v trvaní 6 mesiacov, je zrejmé, že k dodaniu tovaru do iného členského štátu nemuselo dôjsť ihneď po jeho nákupe, a teda, že tovar mohol byť po určitú dobu uložený v sklade, resp. v inom priestore, zabezpečenom žalovaným, odkiaľ ho následne žalovaný mal prepraviť do iného členského štátu EÚ. Žalobca navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach podľa postupom bez nariadenia pojednávania podľa a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi 574,81 m 3 ihličnatej guľatiny triedy III. B, C; 16.654,81 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. A, B; 101,32 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. C; 6.550,80 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. A, B, C, do troch dní od právoplatnosti rozsudku oproti povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 1.553.696,53 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách prvostupňového konania podľa , zrušil a podľa vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie bolo vyvolané odvolaním žalovaného podanom dňa 19.05.2011 (č.l. 131-133 spisu), od 01.01.2012 bolo v odvolacom konaní postupované podľa v znení , podľa ust. ktorého, na konania začaté do 31. decembra 2011 sa použijú predpisy účinné od 1. januára 2012 (ďalej len „OSP“).

Z podaného odvolania žalovaného, čo do jeho rozsahu, bolo zrejmé, že ním bol napadnutý len výrok o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi 574,81m3 ihličnatej guľatiny triedy III. B, C; 16.654,81 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. A, B; 101,32 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. C; 16.654,81 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. A, B; 101,32 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. C; 6.550,80 m3 ihličnatej guľatiny triedy III. A, B, C, do troch dní od právoplatnosti rozsudku oproti povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 1.553.696,53 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a to v spojení so závislým výrokom o trovách prvostupňového konania.

Žalovaný odvolanie podal z dôvodov, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Prejednaním veci v medziach daných odvolacích dôvodov ( ), ktoré mali väzbu na obranu žalovaného, produkovanú v prvostupňovom konaní ( ), krajský súd dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania.

Pre rozhodovanie vo veci tak okresného súdu, ako aj odvolacieho súdu, bol relevantný žalobou uplatnený nárok, jeho skutkové a právne vymedzenie v žalobe a súčasne, že v danom prípade spor účastníkov sa týkal medzinárodného obchodného styku.

Z obsahu spisového materiálu bolo nepochybné, že žalobca, obchodná spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, uplatnil žalobou, doručenou na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 14.04.2010, nárok na vydanie tovaru kupujúcim oproti povinnosti predávajúceho vrátiť zaplatenú kúpnu cenu. V danom prípade žalobca mal postavenie predávajúceho. Žalovaným, v postavení kupujúceho, je obchodná spoločnosť so sídlom v Slovinsku, t.j. na území iného členského štátu Európskej únie. Žalobou vymedzeným skutkovým a právnym dôvodom uplatneného (synalagmatického) nároku bola okolnosť odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy s tvrdenými účinkami odstúpenia dňom 18.11.2009.

Pokiaľ ide o jednu zo základných podmienok konania, a to právomoc a príslušnosť Okresného súdu Liptovský Mikuláš na prejednanie a rozhodnutie vo veci v danom cezhraničnom spore, tak uvedená okolnosť v odvolaní namietaná nebola. Napriek tomu ju krajský súd nevyhnutne musel skúmať ex offo, za aplikácie ust. v spojení s i vo vzťahu k splneniu procesných podmienok pre odvolacie konanie. Dospel k záveru, že právomoc súdov Slovenskej republiky je v danom prípade daná, a tiež, že Okresný súd Liptovský Mikuláš je súdom vecne a miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie danej veci. V tomto smere krajský súd poukazuje na Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach („Brusel I“), vrátane Korigenda I a Korigenda II. Uvedené nariadenie Brusel I je použiteľné, okrem výnimiek, len vo vzťahu k osobám, ktoré majú bydlisko na území členského štátu EÚ. Ak tieto personálne kritériá nie sú splnené, slovenský súd môže svoju právomoc v občianskych a obchodných veciach založiť na ustanoveniach o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov. Predmetné nariadenie (Brusel I) nenahrádza v plnom rozsahu ustanovenia , ale pôsobí popri nich s tým, že nariadenie má, v rozsahu svojho uplatnenia, prednosť. Nariadenie je v zásade použiteľné v prípade, ak osoba, proti ktorej smeruje žaloba, má bydlisko na území niektorého z členských štátov, bez ohľadu na jej štátne občianstvo. Ak žalovaný má bydlisko na území členského štátu, v takýchto veciach je možné právomoc súdu členského štátu určiť len v súlade s ustanoveniami nariadenia Brusel I (čl. 3 ods. 1). V danom prípade sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia pohľadávky z titulu odstúpenia od kúpnej ceny, ktorá okolnosť sa viazala na dodanie tovaru. Vzhľadom k tejto okolnosti právomoc súdu sa tak môže odvíjať od čl. 5 ods. 1 písm. b) prvá odrážka nariadenia Brusel I, podľa ktorého, osobu s bydliskom na území členského štátu, možno žalovať v druhom členskom štáte v mieste zmluvného plnenia, a to pri predaji tovaru v mieste v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať. V tomto prípade miesto, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, je potrebné chápať v tom zmysle, že pokrýva tak miesto, kde bol tovar dodaný alebo mal byť dodaný, takže žalovaného možno žalovať podľa výberu žalobcu pred súdom jedného alebo druhého z týchto dvoch miest. Z obsahu spisového materiálu vyplývalo, že tovar bol primárne dodaný podľa žaloby na území Slovenskej republiky, a to do expedičného skladu Detva. Žalovaný mal dodaný tovar ďalej prepraviť do iného členského štátu EÚ. Tvrdené následné prepravenie dodaného tovaru však nemožno chápať ako ďalšiu, resp. pokračujúcu dodávku. Z okolností v danej veci bolo zrejmé, že tovar bol dodaný do expedičného skladu na území Slovenskej republiky. Preto Slovenská republika je miestom, ktoré zabezpečuje najužšiu väzbu medzi tvrdenou kúpnou zmluvou medzi účastníkmi a súdmi Slovenskej republiky. Slovenská republika - ako miesto plnenia, vykazuje dostatočne úzku väzbu so skutkovým stavom veci, keď tovar dodávala slovenská obchodná spoločnosť do expedičného skladu na území Slovenskej republiky. Žalobca tak využil právo voľby, vyplývajúce z čl. 5 nariadenia Brusel I o osobitnej právomoci, a to namiesto možnosti obrátiť sa na súd podľa bydliska

žalovaného v zmysle čl. 2 ods. 1 daného nariadenia. Pokiaľ na prejednanie a rozhodnutie veci žalobca zvolil súdy Slovenskej republiky, tak bola daná právomoc súdov Slovenskej republiky a podaním žaloby na Okresný súd Liptovský Mikuláš bola touto voľbou založená i miestna príslušnosť tohto okresného súdu. Relevantná bola okolnosť, že predmetom žaloby bol tovar, ktorý mal byť až po jeho dodaní do expedičného skladu na území Slovenskej republiky, vyvezený (prepravený) žalovaným do zahraničia, resp. do niektorého z členských štátov EÚ.

Okresný súd sa vo vzťahu k predmetu uplatneného nároku a jeho dôvodom, správne zaoberal prejudiciálnou otázkou, či medzi účastníkmi došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy (kúpnych zmlúv), v akej forme a s akým obsahom. Z vykonaného dokazovania okresný súd prijal záver, že účastníci „ústnou formou uzavreli kúpne zmluvy, ktorých časť bola určená odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Všeobecné obchodné podmienky žalobcu boli vyhotovené písomne, ale neboli podpísané zmluvnými stranami, najmä žalovaným“. Podľa žaloby však žalobca primárne odvodzoval uzavretie kúpnych zmlúv od „rámcovej kúpnej zmluvy“, ktorú bližšie nešpecifikoval, v prvostupňovom konaní nedoložil a uvedené tvrdenie žalobcu a ním v žalobe uvádzaná existencia rámcovej kúpnej zmluvy, resp. jej prípadný vplyv na jednotlivé fakturované prípady dodania tovaru, zostali nevysvetlené a okresný súd sa k tejto okolnosti v napadnutom rozsudku nevyjadril. Ide však o okolnosť, ktorá má väzbu na odvolací dôvod, že medzi účastníkmi v žalovaných prípadoch kúpne zmluvy uzavreté neboli a ak by aj bol súd opačného názoru, tak nie s obsahom podľa žalobcom doložených všeobecných obchodných podmienok.

Pri právnom posúdení, či medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv, okresný súd bez ďalšieho aplikoval úpravu v . Krajský súd však vo väzbe na odvolací dôvod o nesprávnom právnom posúdení veci dáva do pozornosti, že súd prvého stupňa sa nezaoberal pri aplikácii hmotno-právnej úpravy na daný prejednávaný prípad, ustanovením , podľa ktorého, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu. V tomto smere odvolací súd poukazuje i na , podľa ktorej medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Pokiaľ žalobca vychádzal z tvrdenia o uzavretých kúpnych zmluvách medzi účastníkmi a rovnako tieto okolnosti posúdil aj okresný súd, tak odvolací súd poukazuje pre oblasť zmluvných záväzkov na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) vrátane Korigenda. Pokiaľ sa žalovaný bránil, že v danom prípade kúpne zmluvy medzi účastníkmi nevznikli, tak pre oblasť mimosúdnych záväzkov odvolací súd poukazuje na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o Rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II). V tomto prípade bolo potrebné aplikovať i dotknuté právo Európskej únie, keďže žalobca sídli na území Slovenskej republiky a žalovaný na území Slovinskej republiky, ktoré sú obe členskými štátmi Európskej únie. Napokon okresný súd pri právnom posúdení veci nevysvetlil, z akého dôvodu neaplikoval Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, oznámený pod č. (tzv. Viedenský dohovor). Len v otázkach neupravených tzv. Viedenským dohovorom, bolo možné aplikovať iné rozhodné hmotné právo. V prípade splnenia náležitostí na aplikáciu Viedenského dohovoru, cez jeho čl. 1 ods. 1 pritom platí, že na otázky kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoria obchodníci z rôznych zmluvných štátov, ktoré dohovor ratifikovali, sa prednostne použije Viedenský dohovor pred vnútroštátnym právom. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že práve Viedenský dohovor okrem iného upravuje otázky vzniku i odstúpenia od kúpnej zmluvy.

Z vyššie uvedeného, ak okresný súd sa v skutkovej rovine nezaoberal prejudiciálne i okolnosťou žalobcom tvrdenej rámcovej kúpnej zmluvy, okolnosťou obsahu súčasne tvrdených jednotlivých kúpnych zmlúv vo fakturovaných prípadoch s odkazom na všeobecné obchodné podmienky žalobcu a v právnej rovine ak neaplikoval vyššie poukazovanú právnu úpravu v oblasti medzinárodnej kúpy tovaru, tak jeho závery boli nedostatočné, predčasné a tým i nepreskúmateľné. Tým došlo k naplneniu dôvodov pre zrušenie rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch podľa , a pre vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa .

V ďalšom konaní sa okresný súd v skutkovej a dôkaznej rovine zameria na otázku tvrdenej rámcovej kúpnej zmluvy účastníkov, z dokazovania vykonaného v potrebnom rozsahu znova posúdi, či medzi účastníkmi došlo k uzavretiu sporných kúpnych zmlúv a s akým obsahom. Pri závere, že išlo o uzavretie kúpnych zmlúv v ústnej forme, prípadne konkludentne, vysvetlí, či ich obsahom boli aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu doložené na č.l. 3 spisu; v tomto smere dôkazy vyhodnotí v súlade s . Preukázanie, že všeobecné obchodné podmienky boli obsahom kúpnych zmlúv medzi účastníkmi, tvorí dôkazné bremeno žalobcu, keďže z ich znalostí na strane žalovaného vyvodzuje dôvodnosť odstúpenia od kúpnych zmlúv ako základu pre žalovaný nárok. Pri opätovnom posúdení veci v právnej rovine bude okresný súd vychádzať z predpisov, platných pre medzinárodnú kúpu tovaru; použitie aplikovaných právnych predpisov náležite zdôvodní, vrátane ich citácie a interpretácie na zistený skutkový stav veci.

V prípade, ak okresný súd dospeje k záveru, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv, bude sa zaoberať otázkou odstúpenia zo strany žalobcu, jeho tvrdenej dôvodnosti a účinkov.

Predbežne krajský súd vyjadruje názor, že z doterajšieho dokazovania bolo správne zistenie okresného súdu, že k dodávkam tovaru žalobcom pre žalovaného došlo, a to ku dňu, čo do druhu a množstva, ako je uvedené v dokladoch o pôvode dreva a dodacích listoch, podpísaných oboma stranami sporu (č.l. 103 spisu) a za cenu, ako vyplýva zo žalovaných faktúr, v spojení s doteraz nespornou okolnosťou úhrady žalovaných faktúr žalovaným. Právne posúdenie, či takýmto spôsobom došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv a s akým obsahom a v akom právnom režime, bude úlohou okresného súdu pri opätovnom prejednaní a rozhod-nutí vo veci. Uvedená prejudiciálna otázka je rozhodná pre ďalšie posúdenie okolností odstúpenia od kúpnych zmlúv zo strany žalobcu vo väzbe na žalobou uplatnený nárok.

Podľa ust. , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Keďže odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov tohto odvolacieho konania súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.