Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-30Sa/16/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 07. októbra 2022, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

1) Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 02. 08. 2022 Sociálna poisťovňa, pobočka Košice (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) žalobcovi priznala pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie dňa 01. novembra 2021, podľa , , a a nasl. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o sociálnom poistení“) nárok na nemocenské z nemocenského poistenia zamestnávateľa Zdravotná doprava Košice, s.r.o., so sídlom E. XX, XXX XX F. – G. H. I. vo výške 0,- Eur za deň od 01. novembra 2021 do 14. novembra 2021, t.j. do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

2) Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že pri posudzovaní nároku na pandemické nemocenské bolo zistené, že žalobca nemal v rozhodujúcom období u zamestnávateľa Zdravotná doprava Košice, s.r.o., so sídlom Lúčna 57, 040 15 Košice – mestská časť Šaca (ďalej aj ako „zamestnávateľ“) určené vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie (nedosahoval príjem). V rámci dôkladného zisťovania skutkového stavu veci prvostupňový správny orgán zistil, že menovaný mal na základe rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -291 zo dňa 15. 05. 2012, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice II č.k. -318 zo dňa 11. 11. 2013 neplatne skončený pracovný pomer u vyššie uvedeného zamestnávateľa. Súd konanie o náhrade mzdy žalobcu z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru vylúčil na samostatné konanie, ktoré je podľa oznámenia Okresného súdu Košice II prerušené z dôvodu, že konkurzné konanie na zamestnávateľa žalobcu nebolo skončené. Listom č. 210-1/2022 zo dňa 03. 01. 2022 bolo žalobcovi prvostupňovým správnym orgánom oznámené predĺženie lehoty na rozhodnutie podľa § 210 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení o 60 dní a rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 09. 02. 2022 bolo konanie vo veci nároku na nemocenské prerušené z dôvodu šetrenia správnosti registrácie

povinného nemocenského poistenia u zamestnávateľa a šetrenia vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie.

3) Následne dňa 06. 06. 2022 správca majetku úpadcu zamestnávateľa žalobcu oznámil prvostupňovému správnemu orgánu ukončenie poistného pomeru žalobcu a zaslal registračný list fyzickej osoby – odhlášku žalobcu u zamestnávateľa Zdravotná doprava Košice, s.r.o. k 31. 12. 2021. Žalobca bol u vyššie uvedeného zamestnávateľa povinne nemocensky poistený v období od 01. 10. 2007 do 31. 12. 2021. Napriek skutočnosti, že povinné nemocenské poistenie žalobcu ako zamestnanca trvalo od 01. 10. 2007 do 31. 12. 2021, Zdravotná doprava Košice, s.r.o. vykázala žalobcovi vymeriavacie základy na platenie nemocenského poistenia v prílohách mesačných výkazov poistného a príspevkov naposledy za júl 2010, pričom od apríla 2013 uvedená spoločnosť mesačné výkazy poistného a príspevkov Sociálnej poisťovni nepredložila. Keďže sumu dávky nebolo možné zo strany prvostupňového správneho orgánu určiť bez znalosti vymeriavacích základov, ktoré zamestnanec dosiahol v rozhodujúcom období, bol žalobca povinný preukázať Sociálnej poisťovni, či v roku 2020 mal zúčtovaný príjem a v akej výške, t.j. či mal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie.

4) Vzhľadom na potrebu zistenia vyššie uvedených skutočností bol žalobca prvostupňovým správnym orgánom listom č. 210-10/2022-KEM zo dňa 11. 07. 2022 v zmysle § 227 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení vyzvaný na predloženie hodnoverných dokladov, z ktorých budú zrejmé vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období od 01. 01. 2020 do 31. 12. 2020. E-mailom zo dňa 15. 07. 2022 žalobca informoval prvostupňový správny orgán, že nedisponuje požadovanými dokladmi, ani informáciami a odkázal ho na správcu konkurznej podstaty, u ktorého si žalobca mal uplatniť všetky nároky vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

5) Na základe oznámenia správcu majetku úpadcu zamestnávateľa žalobcu zo dňa 15. 07. 2022 prvostupňový správny orgán zistil, že žalobca v priebehu konkurzného konania (konkurzné konanie bolo začaté dňa 12. 10. 2022 a konkurz bol vyhlásený dňa 15. 01. 2014) pre úpadcu nevykonával žiadnu pracovnú činnosť, ani mu nebola platená odmena za vykonanú prácu, resp. plat. Platí, že ak zamestnanec počas trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa nevykonáva alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, nemá zamestnávateľom zúčtovaný žiadny príjem zo závislej činnosti, t.j. zamestnanec má vymeriavací základ v sume 0,- Eur. Na základe vyššie opísaných skutočností bol zistený denný vymeriavací základ žalobcu na určenie výšky nemocenskej dávky po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor vo výške 0,- Eur. Z uvedeného vyplýva, že menovanému vznikol nárok na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 01. 11. 2021 vo výške 0,- Eur. Záverom prvostupňový správny orgán v rámci svojho rozhodnutia poznamenal, že ak mu budú predložené relevantné údaje (podklady), na základe ktorých výška vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie žalobcu ako zamestnanca zamestnávateľa v rozhodujúcom období bude vyššia ako 0,- Eur, bude postupovať podľa § 112 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého dávka sa zvýši odo dňa, od ktorého jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na jej zvýšenie, ak sa dostatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

6) Napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 07. 10. 2022 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „odvolací orgán“ alebo „žalovaná“) odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 02. 08. 2022 vo veci priznania nároku na nemocenské zamietla v celom rozsahu a potvrdila vyššie uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Poukázala na nižšie uvedené odvolacie námietky žalobcu, v ktorých žalobca namietal výšku priznaného nemocenského uvádzajúc, že v čase vzniku nároku bol povinne poistený ako zamestnanec úpadcu zamestnávateľa, zastúpeného správcom majetku úpadcu J. K. a mal uplatnené nároky vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov. To, že nemal príjem kládol za vinu nezákonne podanej výpovedi z roku 2010. Poukázal na to, že zamestnávateľ bol povinný uhradiť všetky odvody vyplývajúce z právneho vzťahu zamestnancov a obvinil Sociálnu poisťovňu, že si nesplnila povinnosť vymáhať odvody za zamestnanca a uplatniť si pohľadávky u správcu konkurzu J. K.. Žalobca žiadal o nápravu a vymeriavací základ žiadal určiť z priemernej mzdy v národnom hospodárstve za daný

rok podľa . Prvostupňový správny orgán listom č. 210-23/2022-KEM zo dňa 26. 08. 2022 postúpil odvolanie žalobcu spolu so spisovým materiálom žalovanej, ktorá v odvolacom konaní zistila nasledovný skutkový stav veci:

7) Žalobca bol uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia od 01. 11. 2021 z poistného vzťahu zamestnanca. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. U 743897 vystavil všeobecný lekár pre dospelých a v kolónke Názov a adresa zamestnávateľa uviedol „Zdravotná doprava KE-Šaca Lúčna 57“. Dočasná pracovná neschopnosť žalobcu trvala do 14. 11. 2021. Žalobca prejavil svoju vôľu uplatniť si na základe Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. U 743897 nárok na nemocenské z poistného vzťahu zamestnanca formulárom „Žiadosť o pandemické nemocenské (nárok uplatnený počas krízovej situácie)“ zo dňa 01. 11. 2021, názov zamestnávateľa vo formulári nevyplnil. Po doručení žiadosti o pandemické nemocenské podľa údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne bolo zistené, že žalobca bol evidovaný ako povinne nemocensky poistený zamestnanec zamestnávateľa Zdravotná doprava Košice, s.r.o. od 01. 10. 2007, avšak naposledy mal evidovaný vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie za mesiac júl 2010. Zároveň bolo zistené, že toto poistenie bolo pôvodne ukončené dňom 31. 07. 2010, na základe Registračného listu FO – odhláška, ktorý zamestnávateľ žalobcu doručil Sociálnej poisťovni dňa 01. 08. 2010. Oddelenie registra pobočky dňa 22. 12. 2021 poskytlo vyjadrenie, že poistný pomer žalobcu u zamestnávateľa Zdravotná doprava Košice, s.r.o. je v riešení od roku 2014, skončenie pracovného pomeru bolo súdom rozhodnuté ako neplatné, pracovný pomer nebol ukončený a vec rieši správca majetku úpadcu Zdravotná doprava Košice, s.r.o. Prvostupňový správny orgán mal k dispozícii rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. -328 zo dňa 25. 03. 2014, právoplatný dňa 12. 05. 2014, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -291 zo dňa 15. 05. 2012 v spojení s opravným uznesením č.k. -318 zo dňa 11. 11. 2013 vo výroku o určení, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané vyššie uvedeným zamestnávateľom žalobcovi je v zmysle neplatné. Z odôvodnenia predmetného rozsudku prvostupňového súdu o. i. vyplynulo, že okresný súd vylúčil nárok žalobcu na náhradu mzdy na samostatné konanie. Prvostupňový správny orgán vzhľadom na šetrenie poistného pomeru v zmysle predĺžil lehotu na rozhodnutie, o čom navrhovateľa upovedomil oznámením č. 210-1/2022-KEM zo dňa 03. 01. 2022. Oddelenie registra pobočky dňa 09. 02. 2022 poskytlo vyjadrenie, že ukončenie poistného pomeru je stále v štádiu riešenia, znova boli zaslané listy Okresnému súdu Košice II, správcovi majetku úpadcu zamestnávateľa žalobcu a žalobcovi. Okresný súd Košice II listom zo dňa 09. 02. 2022 oznámil, že stav veci je nezmenený, nakoľko konkurzné konanie nebolo skončené a konanie vo veci náhrady mzdy vedené pod sp. zn. je zo zákona prerušené.

8) V dôsledku vyššie uvedených skutočnosti prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX-XXXXXX- XXXX/XXXX zo dňa 09. 02. 2022 podľa prerušil konanie vo veci nároku na nemocenské, a to z dôvodu šetrenia správnosti registrácie povinného nemocenského poistenia žalobcu ako zamestnanca u jeho zamestnávateľa Zdravotná doprava Košice, s.r.o., keďže nemal u uvedeného zamestnávateľa určené vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie (nedosahuje príjem). J. J. K., správca majetku úpadcu Zdravotná doprava Košice, s.r.o. v konkurze podaním zo dňa 06. 06. 2022 prvostupňovému správnemu orgánu oznámil, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 07. 01. 2014 bol ustanovený za správcu majetku vyššie uvedeného úpadcu. Zároveň zaslal odhlášku zamestnanca – žalobcu, spoločne s výpoveďou, ktorú tento zamestnanec odmietol prevziať. Uviedol, že v minulosti bol s daným zamestnancom už ukončený pracovný pomer, avšak tento zamestnanec podal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, pričom rozhodnutie súdu o tom, že tento pracovný pomer bol neplatne skončený, bolo správcovi majetku úpadcu doručené až v septembri 2021. Po oboznámení sa s rozhodnutím súdu došlo k opätovnému skončeniu pracovného pomeru zamestnanca, pričom žalobca odmietol uvedenú výpoveď prevziať. Žalobca pravidelne nepreberal poštu, odmietol komunikovať so správcom majetku úpadcu, resp. neposkytoval žiadnu súčinnosť k jeho pôvodnému zamestnaneckému pomeru. Rovnako neoznámil správcovi majetku úpadcu, že disponuje rozhodnutím súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru. V priebehu konkurzného konania žalobca ako zamestnanec pre úpadcu nevykonával žiadnu pracovnú činnosť, ani mu nebola platená odmena za vykonanú prácu, resp. plat. K vyššie uvedenému podaniu priložil správca úpadcu majetku zamestnávateľa žalobcu Registračný list FO – odhlášku zo dňa 03. 06. 2022, ktorým oznámil zánik poistenia žalobcu dňom 31. 12. 2021 a kópiu výpovede podľa . Zákonníka

práce adresovanú žalobcovi s výpovednou dobou tri mesiace, ktorú dňa 02. 09. 2021 v kancelárii správcu majetku úpadcu žalobca odmietol prevziať, čo svojím podpisom potvrdili dvaja svedkovia. Na základe predloženého Registračného listu FO – odhláška bolo povinné nemocenské poistenie zamestnanca, ktoré žalobcovi vzniklo dňa 01. 10. 2007 ukončené dňom 31. 12. 2021. Na podklade uvedeného mal prvostupňový správny orgán za preukázané, že žalobca v deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, t.j. dňa 01. 11. 2021 bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec. Podmienky nároku na nemocenské splnil a od 01. 11. 2021 mu vznikol nárok na tzv. pandemické nemocenské. Prvostupňový správny orgán následne uskutočnil kroky k samotnému určeniu výšky nemocenského.

9) Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu u žalobcu bolo obdobie od 01. 01. 2020 do 31. 12. 2020, to znamená, že pri určení výšky nemocenského sa malo vychádzať z vymeriavacích základov dosiahnutých žalobcom u zamestnávateľa Zdravotná doprava Košice, s.r.o. v roku 2020. Podľa údajov evidovaných v informačnom systému Sociálnej poisťovne uvedený zamestnávateľ mal evidovaných 237 zamestnancov a 72 zamestnancov – dohodárov. Neberúc do úvahy žalobcu, posledného zamestnanca odhlásil dňom 31. 03. 2013 a k tomuto dňu sa odhlásil z registra zamestnávateľov podaním Registračného listu zamestnávateľa – odhlášky zo dňa 10. 04. 2013. Po zistení skutočnosti ohľadom neplatného skončenia pracovného pomeru žalobcu bola táto registrácia opravená. V období od 01. 04. 2013 do 31. 12. 2021 zamestnávateľ Zdravotná doprava Košice s.r.o. evidoval len jedného zamestnanca, a to žalobcu. Od 01. 01. 2022 bol zamestnávateľ žalobcu odhlásený z registra zamestnávateľov. Z údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne tiež vyplýva, že žalobca je od 29. 07. 2011 poberateľom invalidného dôchodku poskytovaného Sociálnou poisťovňou.

10) Odvolací správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej poukázal na to, že prvostupňový správny orgán listom č. 210-10/2022-KEM zo dňa 11. 07. 2022 vyzval žalobcu, aby v zmysle predložil hodnoverné doklady, z ktorých budú zrejmé vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období od 01. 01. 2020 do 31. 12. 2020 a tiež v období od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013 (v súvislosti s predchádzajúcou PN žalobcu od 02. 09. 2014). Žalobca e-mailom zo dňa 15. 07. 2022 prvostupňovému správnemu orgánu oznámil, že v čase vzniku nároku na PN bol v súdnom spore so zamestnávateľom, ktorý vyhral a jeho zamestnávateľ v roku 2013 vyhlásil úpadok, všetky záväzky prevzal J. K., u ktorého si žalobca uplatnil svoje nároky vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, preto odporučil prvostupňovému správnemu orgánu kontaktovať správcu úpadcu majetku, s uvedením, že vymeriavací základ za dané obdobie nie je minimálna mzda, ale mzda prislúchajúca podľa platného podľa obtiažnosti v danom roku. V závere uviedol, že nedisponuje požadovanými dokladmi, ani informáciami. V nadväznosti na uvedené správca majetku úpadcu zamestnávateľa žalobcu J. K. v podaní zo dňa 15. 07. 2022 prvostupňovému správnemu orgánu oznámil skutočnosti v zásade totožné s tými, ktoré oznámil podaním zo dňa 06. 06. 2022. Opakovane uviedol, že v priebehu konkurzného konania žalobca pre úpadcu nevykonával žiadnu pracovnú činnosť, ani mu nebola platená odmena za vykonanú prácu, resp. plat a doplnil, že žalobca si súčasne ku dňu 15. 07. 2022 neuplatnil žiadne vyčíslené nároky, resp. tieto nedoložil žiadnymi dokladmi a neposkytuje žiadnu súčinnosť.

11) Na podklade vyššie opísaného skutkového stavu prvostupňový správny orgán vychádzal z toho, že v kalendárnom roku 2020 žalobca síce bol evidovaný ako zamestnanec zamestnávateľa Zdravotná doprava Košice, s.r.o., ale u tohto zamestnávateľa prácu nevykonával, preto nemal zamestnávateľom zúčtovaný príjem zo závislej činnosti, z čoho vyplýva, že vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské bol v sume 0,- Eur. V roku 2020 žalobca nemal evidované obdobia vylúčenia povinnosti platiť poistné (podľa § 140 Zákona o sociálnom poistení), ani obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia, ktoré by boli z rozhodujúceho obdobia vylúčené (podľa § 54 ods. 10 Zákona o sociálnom poistení), t.j. počet dní rozhodujúceho obdobia je 366. Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky vypočítaný podľa § 55 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení je v sume 0,- Eur a výška nemocenského z takto určeného denného vymeriavacieho základu je 0,- Eur za deň (55 % z denného vymeriavacieho základu). Prvostupňový správny orgán preto rozhodnutím č. XXX-XXXXXX- XXXX/XXXX zo dňa 02. 08. 2022 priznal žalobcovi nárok na tzv. pandemické nemocenské od 01. 11. 2021 vo výške 0,- Eur za deň od 01. 11. 2021 do 14. 11. 2021 (t.j. za celé obdobie trvania dočasnej pracovnej neschopnosti).

12) Žalovaná ďalej poukázala na to, že žalobca nerozporuje skutočnosť, že v rozhodujúcom období prácu u zamestnávateľa nevykonával a príjem nedosahoval, ako dôvod nedosiahnutia príjmu uvádza nezákonné podanie výpovede zo strany zamestnávateľa v roku 2010.

13) Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 139a Zákona o sociálnom poistení v zmysle ktorého, ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac; § 138 ods. 1, 6 až 12 a 17 platí rovnako.

14) Podľa tvrdenia žalovanej, v prípade, ak by súd rozhodol o náhrade príjmu plynúceho z neplatne skončeného pracovného vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi s vytýčením obdobia, na ktoré sa táto náhrada mzdy vzťahuje, zamestnávateľ je rozsudkom súdu viazaný, t.j. príjem rozráta na obdobie vytýčené súdom. V danom prípade bol so žalobcom pracovný pomer skončený neplatne k 31. 07. 2010, o čom súd právoplatne rozhodol dňa 12. 05. 2014. Opätovne bol so žalobcom pracovný pomer skončený až k 31. 12. 2021, tzn. po viac ako šiestich rokoch od právoplatnosti rozhodnutia súdu, navyše po siedmich rokoch od vyhlásenia konkurzu na majetok zamestnávateľa žalobcu. Zároveň bol rozsudkom súdu právoplatným dňa 12. 05. 2014 nárok žalobcu na náhradu mzdy vylúčený na samostatné konanie, ktoré bolo v čase rozhodovania žalovaného o napadnutom rozhodnutí prerušené. Žalobca orgánom verejnej správy neoznámil podanie prípadnej inej žaloby o náhradu mzdy za ďalšie obdobia. S ohľadom na okolnosti daného prípadu žalovaná konštatovala, že nič nenasvedčuje tomu, že by mal súd priznať žalobcovi náhradu mzdy aj za obdobie po právoplatnosti rozsudku súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, resp. možno predpokladať, že náhrada mzdy bude priznaná do 12. 05. 2014, a tiež možno predpokladať, že súd v rozsudku vytýči obdobie, za ktoré má byť náhrada mzdy poskytnutá. V tom prípade následne zamestnávateľ pri vykázaní vymeriavacieho základu a poistného rozráta mzdy na jednotlivé kalendárne mesiace súdom vytýčeného obdobia, pričom za ďalšie obdobia bude vymeriavací základ žalobcu nulový a odvodová povinnosť zamestnávateľa reálne nulová.

15) Vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti žalovaná vychádzala pri vydaní napadnutého rozhodnutia z predpokladu, že v sledovanom období roku 2020, ktoré bolo rozhodujúce pre zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenského v súvislosti s dočasnou pracovnou neschopnosťou žalobcu vzniknutou dňa 01. 11. 2021, je súčet vymeriavacích základov 0,- Eur, a teda aj denný vymeriavací základ a z neho určená výška nemocenského je 0,- Eur.

Žaloba – žalobné body

16) Správnou žalobou pôvodne dňa 18. 10. 2022 doručenou Okresnému súdu Lučenec, následne dňa 28. 10. 2022 postúpenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu vecne a miestne príslušnému sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 07. 10. 2022. Uviedol, že predmetné rozhodnutie považuje za nezákonné v celom rozsahu, vychádzajúc z toho, že žalovaná mala vedomosť o nesplnení si svojich povinností vyplývajúcich zo Zákona o sociálnom poistení, a tiež o porušovaní povinností týkajúcich sa uplatňovania zákonných nárokov z neplatne skončeného pracovného pomeru zo strany správcu majetku úpadcu bývalého zamestnávateľa žalobcu, t.j. J. K.. V ďalšom texte žaloby žalobca citoval zákonné ustanovenia § 116 ods. 6 a 7, § 243 ods. 5, § 238, § 231 ods. 1 písm. a) a b), § 232 ods. 2, ako aj § 138 Zákona o sociálnom poistení. V závere podanej žaloby žalobca poukázal na zásadu, že súd pozná právo a preto verí, že konajúci súd preskúmavajúci žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej riadne prehodnotí a následne zákonne rozhodne vo veci nároku žalobcu na dávku pandemickej PN.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe, duplika žalovanej

17) Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16. 12. 2022 tak, ako to bolo už obsiahnuté vo vyššie uvedenom napadnutom rozhodnutí v prvom rade opätovne opísala zistený skutočný stav veci. Zdôraznila, že s ohľadom na dátum právoplatnosti rozsudku súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru (t.j. 12. 05. 2014) dôvodne predpokladala, že náhrada mzdy môže byť v prípade žalobcu súdom priznaná najviac do 12. 05. 2014, a že súd v rozsudku vytýči obdobie za ktoré má byť náhrada mzdy poskytnutá. Zároveň vzhľadom na to, že žalobca si neuplatnil svoje ďalšie finančné nároky za obdobie

po 12. 05. 2014 žalovaná taktiež dôvodne predpokladala, že žalobcovi nebude priznaná náhrada mzdy za ďalšie obdobie, t.j. ani za rok 2020, ktorý bol pre určenie výšky nemocenského rozhodujúci. Nič teda nenasvedčuje tomu, že by mal súd žalobcovi priznať náhradu mzdy aj za obdobie po právoplatnosti rozsudku súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

18) V kontexte vyššie uvedeného žalovaná ďalej poukázala na ustanovenie § 198 ods. 1 Zákona o Sociálnom poistení v zmysle ktorého toto zákonné ustanovenie dáva priestor organizačnej zložke Sociálnej poisťovne na to, aby si sama urobila úsudok o predbežnej otázke, ktorá sa v konaní vyskytla. Prvostupňový správny orgán tento inštitút využil a pri výpočte nemocenského vychádzal z toho, že súčet vymeriavacích základov žalobcu dosiahnutých u zamestnávateľa Zdravotná doprava Košice, s.r.o. v rozhodujúcom období, ktorým je kalendárny rok 2020 (v ktorom žalobca prácu pre zamestnávateľa nevykonával) je 0,- Eur, a teda aj denný vymeriavací základ vypočítaný podľa Zákona o Sociálnom poistený je v sume 0,- Eur (0,- Eur : 365 dní) a výška tzv. pandemického nemocenského z neho určená podľa je 0,- Eur (55 % z DVZ).

19) Vzhľadom na opísané skutočnosti žalovaná trvala na tom, že jej rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX- XX zo dňa 07. 10. 2022 je rozhodnutím vydaným v súlade so zákonom o Sociálnom poistení a preto navrhla, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Vyjadrenie žalobcu k duplike žalovanej

20) Žalobca vo vyjadrení k duplike žalovanej zo dňa 18. 01. 2023 vyvracia tvrdenia, že si neuplatňoval svoje nároky z neplatného skončeného pracovného pomeru u správcu majetku úpadcu svojho bývalého zamestnávateľa, ako aj u žalovanej. Trval i naďalej na tom, že žalovaná je povinná na základe platného pracovného pomeru, ktorý bol ukončený až 31. 12. 2021 vyplatiť mu nárok z dávok minimálne formou preddavku, napriek tomu, že nemal príjem.

21) Žalovaná sa už k replike žalobcu nevyjadrila.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

22) Správny súd v Banskej Bystrici v prvom rade konštatuje, že bol zriadený , pričom podľa uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej iba ako „správny súd“),teda ako správny súd vecne a miestne príslušný vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa (ďalej iba ako „SSP“), pretože nezistil žiadny z dôvodov podľa až e) , pre ktorý by mal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 12. 09. 2023 v súlade s . Správny súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. 09. 2023.

23) Správny súd uvádza, že žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v správnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidlá sú vymedzené v , pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (správna žaloba v sociálnych veciach) správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, vrátane postupu prvostupňového správneho orgánu, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale kompletne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

24) Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o priznaní nároku na nemocenské žalobcovi v období od 01. 11. 2021 do 14. 11. 2021 vo výške 0,- Eur. Konkrétne sa jedná o posúdenie, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok

skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, a teda či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, a či jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi, ako aj či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. To znamená, či napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, teda posúdiť, či orgán verejnej správy splnil povinnosti stanovené zákonom.

25) Spornou otázkou v preskúmavanom prípade je teda zákonnosť rozhodnutia, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o tom, že žalobca má nárok na nemocenské podľa § 30, § 33, § 55 a § 293er a nasl. Zákona o sociálnom poistení v období od 01. 11. 2021 do 14. 11. 2021 vo výške 0, Eur. Tento nárok si žalobca uplatnil u prvostupňového správneho orgánu zaslaním elektronického formulára – „Žiadosti o pandemické nemocenské“ zo dňa 01. 11. 2021. Z podanej správnej žaloby vyplýva, že žalobca nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím žalovanej v dôsledku toho, že sa domnieva, že denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky nie je 0,- Eur, a to vychádzajúc zo skutočnosti, že v rozhodujúcom období pre určenie jeho nároku na nemocenské, t.j. 01. 01. 2020 do 31. 12. 2020 bol na základe rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru stále v zamestnaneckom vzťahu so svojím zamestnávateľom Zdravotná doprava Košice, s.r.o.

26) Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo, zohľadňujúc i námietky žalobcom uplatnené v žalobe dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd preto žalobu podľa zamietol.

27) Podľa § 30 Zákona o sociálnom poistení, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

28) Podľa § 33 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu, úraz alebo z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie) uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť“).

29) Podľa § 37 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, výška nemocenského zamestnanca je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57, ak tento zákon neustanovuje inak.

30) Podľa § 55 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

31) Podľa § 55 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

32) Podľa § 11 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, všeobecný vymeriavací základ je 12- násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za príslušný kalendárny rok.

33) Podľa § 54 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

34) Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 111 zo dňa 11. 03. 2020 podľa o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov dňa 12. 03. 2020 o 6:00 hod. vyhlásila mimoriadnu situáciu pre územie Slovenskej republiky.

35) Následne dňa 27. 03. 2020 nadobudol účinnosť zákon č. 63 zo dňa 25. 03. 2020, ktorým sa zmenil a doplnil o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa zmenili a doplnili niektoré zákony. Týmto zákonom boli okrem iného do zákona vložené ustanovenia a , t.j. Prechodné ustanovenia počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19.

36) Podľa § 293er ods. 1 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, zamestnancovi, ktorý bol v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie, vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Na zamestnanca podľa prvej vety sa ustanovenie § 37 ods. 2 nepoužije.

37) Analyzujúc námietky žalobcu uvedené v žalobe, hodnotiac obsahovú stránku rozhodnutí vydaných orgánmi verejnej správy súd v prvom rade konštatuje, že rozhodnutia vydané tak žalovanou, ako aj prvostupňovým správnym orgánom sú dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené. Orgány verejnej správy náležite zistili skutočnosti dôležité pre vydanie rozhodnutia, keď podľa údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne zistili, že žalobca bol ako zamestnanec povinne nemocensky poistený u zamestnávateľa Zdravotná doprava Košice, s.r.o. od 01. 10. 2007 do 31. 12. 2021, pričom dôvod na poskytnutie nemocenského, na tzv. pandemické nemocenské v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcovi vznikol dňa 01. 11. 2021. Uvedená skutočnosť medzi účastníkmi konania sporná nebola. Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 54 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení bolo orgánmi verejnej správy správne určené obdobie od 01. 01. 2020 do 31. 12. 2020. Rovnako orgány verejnej správy správne zistili, že dňa 11. 10. 2013 bolo v Obchodnom vestníku SR (č. OV 197/2013) zverejnené uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 03. 10. 2013, ktorým súd rozhodol o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi: Zdravotná doprava Košice, s.r.o., zamestnávateľovi žalobcu. Taktiež náležite zistili, že dňa 14. 01. 2014 bolo v Obchodnom vestníku SR (č. OV 8/2014) zverejnené uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 07. 01. 2014, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Zdravotná doprava Košice, s.r.o. a za správcu majetku úpadcu zamestnávateľa žalobcu bol ustanovený J. L. K., ktorý písomným podaním zo dňa 06. 06. 2022 prvostupňovému správnemu orgánu oznámil, že v priebehu konkurzného konania (pozn. súdu: v rozhodujúcom období) žalobca pre úpadcu nevykonával žiadnu pracovnú činnosť, a ani mu nebola platená odmena za vykonanú prácu, resp. plat. Preto prvostupňový správny orgán za účelom zistenia vymeriavacieho základu žalobcu listom č. 210-10/2022-KEM zo dňa 11. 07. 2022 ho dotazoval, aby v zmysle § 227 ods. 3 Zákona o sociálnom poistený predložil hodnoverné doklady, z ktorých budú zrejmé vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období od 01. 01. 2020 do 31. 12. 2020. Na túto požiadavku reagoval žalobca e-mailom zo dňa 15. 07. 2022, kedy prvostupňovému správnemu orgánu oznámil, že v čase vzniku nároku na PN bol v súdnom spore s vyššie uvedeným zamestnávateľom o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorý vyhral. Taktiež prvostupňovému správnemu orgánu oznámil, že jeho zamestnávateľ vyhlásil úpadok a všetky záväzky prevzal správca konkurznej podstaty J. K. u ktorého si uplatnil nároky vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a preto prvostupňovému správnemu orgánu odporučil, aby sa obrátil priamo na vyššie menovaného správcu konkurznej podstaty. Zároveň uviedol, že nedisponuje požadovanými dokladmi, ani informáciami. Správny súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že správca majetku úpadcu zamestnávateľa žalobcu v podaní zo dňa 15. 07. 2022 prvostupňovému správnemu orgánu opätovne oznámil, že v priebehu konkurzného konania žalobca pre úpadcu nevykonával žiadnu pracovnú činnosť, ani mu nebola platená odmena za vykonanú prácu, resp. plat a doplnil, že žalobca si ku dňu 15. 07. 2022 neuplatnil žiadne vyčíslené nároky, resp. tieto nedoložil dokladmi.

38) Vychádzajúc z vyššie opísaného skutkového stavu je správny súd toho názoru, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď žalobcovi určil vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie v sume 0,- Eur. K uvedenému dospel na podklade skutočnosti, že žalobca v kalendárnom roku 2020 síce bol evidovaný ako zamestnanec zamestnávateľa Zdravotná doprava

Košice, s.r.o., ale u tohto zamestnávateľa prácu reálne nevykonával a preto nemal zamestnávateľom zúčtovaný príjem zo závislej činnosti. Orgány verejnej správy postupovali dôsledne keď zároveň zistili, že v roku 2020 žalobca nemal evidované obdobia vylúčenia povinnosti platiť poistné (§ 120 Zákona o sociálnom poistení), ani obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia, ktoré by boli z rozhodujúceho obdobia vylúčené (podľa § 54 ods. 10 Zákona o sociálnom poistení). Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky žalobcu vypočítaný podľa § 55 ods. 1 vyššie citovaného zákona je skutočne v sume 0,- Eur a preto, hoci žalobcovi vznikol nárok na nemocenské, je jeho výška 0,- Eur.

39) Správny súd ďalej konštatuje, že orgány verejnej správy pri svojom rozhodovaní taktiež zohľadnili skutočnosť, že žalobca mal na základe rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -291 zo dňa 15. 05. 2012, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice II č. k. -318 zo dňa 11. 11. 2013 neplatne skončený pracovný pomer u vyššie uvedeného zamestnávateľa, pričom súd konanie o náhrade mzdy žalobcu z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru vylúčil na samostatné konanie, ktoré podľa oznámenia Okresného súdu Košice II bolo v čase rozhodovania orgánov verejnej správy prerušené z dôvodu, že konkurzné konanie na zamestnávateľa žalobcu ešte nebolo skončené. V kontexte uvedeného správny súd ďalej poukazuje na zákonné ustanovenie § 139a Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 07. 10. 2022, ktoré upravuje vymeriavací základ z príjmu plynúceho z neplatného skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi. Podľa jeho obsahu, ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac; , až 12 a platí rovnako. Taktiež podľa v znení účinnom od 01. 09. 2011 do 31. 12. 2013 platí, že ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za časť deväť mesiacov. Podľa v aktuálnom znení platí, že ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

40) S ohľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia, ako i zo skutočnosti, že so žalobcom bol neplatne skončený pracovný pomer ku dňu 31. 07. 2010, o čom súd právoplatne rozhodol dňa 12. 05. 2014, žalovaná podľa názoru správneho súdu dospela ku korektnému úsudku, keď vychádzala z predpokladu, že náhrada mzdy v dôsledku neplatne skončeného pracovného pomeru nemôže byť vzhľadom na plynutie času žalobcovi priznaná za sledované obdobie roku 2020, teda súčet vymeriavacích základov žalobcu je 0,- Eur. Práve vo vzťahu k existencii a obsahu súdneho rozhodnutia o neplatnom skončení pracovného pomeru orgány verejnej správy v preskúmavanej veci správne zamerali svoju argumentáciu pri posudzovaní existencie alebo neexistencie právne relevantných skutočností pre stanovenie výšky nemocenského u žalobcu.

41) Záverom správny súd poukazuje na, že pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku je potrebné právne normy ustanovené v Zákone o sociálnom poistení chápať ako jeden celok a v ich vzájomnej súvislosti, pričom treba vždy dbať na účel zákona, základné princípy systému sociálneho poistenia a netreba opomínať také aspekty ako sú dobré mravy a spravodlivosť. Úlohou žalovanej, ako i prvostupňového správneho orgánu je tiež sledovať znaky svedčiace o zneužívaní systému sociálneho poistenia, resp. obchádzaní zákona. Jedným zo základných princípov systému sociálneho poistenia je princíp adekvátnosti a zásluhovosti, ktorým rozumieme primeranosť zabezpečenia v závislosti od potrieb osoby zúčastnenej na poistení, ale tiež od jej pričinenia sa. Výška dávky má závisieť od výšky príjmu, z ktorého zúčastnená osoba platila poistné. Účelom nemocenského poistenia je poskytnúť primerané hmotné zabezpečenie občanom v neľahkých situáciách. Primerané hmotné zabezpečenie má základ v a poskytuje sa v súlade s princípom solidarity a zásluhovosti. Pokiaľ princíp solidarity zohľadňuje vzťah k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov, princíp zásluhovosti naopak zdôrazňuje individuálnu mieru zapojenia osoby do systému sociálneho zabezpečenia a vyjadruje skutočnosť, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja od výšky odvodov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 20. mája 2020).

42) V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že hoci bol žalobca do konca roka 2021 evidovaný ako zamestnanec zamestnávateľa Zdravotná doprava Košice, s.r.o. viac ako jedenásť rokov u tohto zamestnávateľa prácu reálne nevykonával a neprispieval do systému sociálneho zabezpečenia. Aj z uvedeného dôvodu, uvedomujúc si kontext svojho reálneho zapojenia do systému sociálneho zabezpečenia, nemôže žalobca podľa názoru správneho súdu reálne očakávať, že mu bude zo strany orgánov verejnej správy priznané nemocenské v sume vyššej než je 0,- Eur. Bolo by to v rozpore s princípom zásluhovosti. Okrem uvedeného správny súd dodáva, že orgány verejnej správy vykonali maximálne úsilie za účelom zistenia vymeriavacieho základu žalobcu, pričom sám žalobca sa podľa názoru správneho súdu k danej veci staval pomerne pasívne (t.j. nevynaložil dostatočné úsilie za účelom predloženia dokladov, z ktorých by bolo možné skutočnosti potrebné pre vydanie pre žalobcu pozitívneho rozhodnutia preukázať). Žalovaná postupovala správne keď odvolanie žalobcu smerujúce proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zamietla a toto rozhodnutie potvrdila.

43) Keďže žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania podľa a contrario.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia.Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.