Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-10-2022.pdf
PDF · 255.85 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/10/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
– 28 –
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobkyne A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XXX, XXX XX E. F., zastúpená JUDr. Michalom Vavríkom, advokátom so sídlom Mliekarenská 2, 821 09 Bratislava, proti žalovanému A. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/X, XXX XX J. D., zastúpený JUDr. Máriou Staríčkovou, advokátkou so sídlom Paulínska 19A, 917 01 Trnava, o zaplatenie 7.500,- Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 3.037,10 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
– 28 –
I. Súd konanie z a s t a v u j e v časti žaloby o zaplatenie sumy 2.500,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.500,- Eur od 21.03.2022 do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému sumu 87,10 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. V prevyšujúcej časti súd vzájomnú žalobu z a m i e t a .
V. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania o žalobe v rozsahu 100 %.
VI. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 94,26 %.
VII. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť trovy konania štátu v rozsahu 50 %.
VIII. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu v rozsahu 50 %.
odôvodnenie:
– 21 –
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 16.12.2021 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7.500,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.500,- Eur od 10.12.2021 do zaplatenia.
2.1. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností - bytu č. X, nachádzajúci sa na poschodí: X mezanín, vo vchode č. XX stavby: X-XXXXXX rodinný dom súp. č. XXXX, K. B. L. M. E. F., k.ú. K. H., postavenom na pozemku N. parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, všetko evidované na LV č. XXXX pre k.ú. K. H.. Okrem toho je žalovaný výlučným vlastníkom pozemkov N. parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere XXX m2 a N. parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere XX m2, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. K. H. (ďalej len „nehnuteľnosti“). 2.2. Dňa 21.07.2021 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným Zmluvu o rezervácii nehnuteľností, budúcej kúpe a zložení zálohy na ich kúpu A. (ďalej len „rezervačná zmluva“). Predmetom zmluvy v zmysle čl. 2 ods. 1 bol záväzok žalovaného rezervovať predmetné nehnuteľnosti v prospech žalobkyne do 31.10.2021. Tento termín bol stranami dohodnutý a akceptovaný, vzhľadom na to, že žalobkyňa musela vybaviť schválenie hypotekárneho úveru z banky. Za týmto účelom žalobkyňa poukázala na bankový účet žalovaného po podpise rezervačnej zmluvy v súlade s jej čl. 2.3. rezervačný poplatok vo výške 5.000,- Eur na celú dobu rezervácie. 2.3. Dňa 31.10.2021 žalobkyňa informovala žalovaného, ako aj sprostredkovateľa - realitnú kanceláriu O. P. G. C., A.: XX XXX XXX, o zámere uzatvoriť kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti. Túto správu žalobkyne si žalovaný prečítal dňa 31.10.2021 o 17:58 hod. Žalovaný však na predmetnú správu nereagoval. Žalovaný následne dňa 01.11.2021 zaslal list realitnej kancelárii, v ktorom uviedol, že uplynula doba rezervácie nehnuteľnosti v zmysle rezervačnej zmluvy, že počas tejto doby nebol vyzvaný na uzatvorenie kúpnej zmluvy, že tým zaniká nárok na predaj nehnuteľností a že si uplatňuje článok 3.2. zmluvy. Žalobkyňa poukázala na § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka s tým, že keďže deň 31.10.2021 bola nedeľa a 01.11. je sviatok, tak posledný deň lehoty sa presunul na 02.11.2021. Dňa 02.11.2021 zaslala žalobkyňa e-mailom žalovanému opakovane výzvu s návrhom na uzatvorenie kúpnej zmluvy v súlade s článkom 2.6. a 2.7. rezervačnej zmluvy, na ktorú žalovaný nereagoval a k uzavretiu kúpnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti nedošlo. V zmysle článku 2.7. rezervačnej zmluvy sa strany pritom dohodli, že písomná forma výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy je dodržaná aj v prípade použitia e-mailovej správy doručenej druhej zmluvnej strane. Žalovaný reagoval e-mailom zo dňa 03.11.2021, v ktorom žalobkyňu informoval, že dňa 01.11.2021 zaslal realitnej kancelárii list, ktorým si uplatňoval úhradu záväzkov, ktoré mu mali vyplývať z rezervačnej zmluvy a že rezervačnú zmluvu považuje za ukončenú. 2.4. V dôsledku konania žalovaného a jeho úmyselného zmarenia kúpy predmetných nehnuteľností v súlade s príslušnými ustanoveniami rezervačnej zmluvy vznikol žalobkyni nárok na vrátenie rezervačného poplatku vo výške 5.000,- Eur a nárok voči žalovanému na uhradenie paušálnej kompenzácie nákladov žalobkyni vo výške 50 % z rezervačného poplatku, a to v zmysle čl. 3.1. rezervačnej zmluvy. Žalobkyňa zaslala dňa 02.12.2021 prostredníctvom právneho zástupcu žalovanému predžalobnú výzvu, v ktorej ho vyzvala na vrátenie rezervačného poplatku vo výške 5.000,- Eur a zaplatenie paušálnej kompenzácie nákladov vo výške 2.500,- Eur do 7 kalendárnych dní od doručenia predžalobnej výzvy. Na to žalovaný reagoval listom zo dňa 09.12.2021, v ktorom s nárokmi žalobkyne nesúhlasil, avšak v liste priznal pochybenie na svojej strane, keď v zmysle rezervačnej zmluvy zaplatil sprostredkovateľovi - realitnej kancelárii paušálnu odmenu za jeho činnosť vo výške 50 % zo zálohového poplatku, na ktorú má realitná kancelária nárok od žalovaného len v prípade, ak nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane žalovaného. Žalovaný žalobkyni dosiaľ nevrátil rezervačný poplatok vo výške 5.000,- Eur a paušálnu kompenzáciu nákladov vo výške 2.500,- Eur.
3. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom sp. zn. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 03.01.2022. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v dôsledku čoho došlo
k zrušeniu platobného rozkazu s poukazom na zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Vec bola následne dňa 24.02.2022 postúpená Okresnému súdu Žiar nad Hronom.
4.1. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že komunikáciu žalobkyne zo dňa 31.10.2021 nepovažuje za oficiálnu komunikáciu, nakoľko takouto formou sa kúpna zmluva neuzatvára. V zmysle rezervačnej zmluvy bola nehnuteľnosť rezervovaná vlastníkom do 31.10.2021 s tým, že do tohto dňa dôjde aj k podpisu kúpnej zmluvy. Vzhľadom na to, že do 31.10.2021 nedošlo zo strany žalobkyne k predloženiu návrhu kúpnej zmluvy, žalovaný postupoval v zmysle rezervačnej zmluvy. Návrh kúpnej zmluvy bol zaslaný na e-mailovú adresu žalovaného dňa 02.11.2021, pričom posledný deň termínu bol 31.10.2021. Žalobkyňa mala vedomosť o tom, že do 31.10.2021 nedôjde k podpisu kúpnej zmluvy z dôvodu jej peňažnej neschopnosti, o ktorej mala vedomosť aj realitná kancelária, takže žalobkyňa mala počítať s tým, že platnosť rezervačnej zmluvy týmto dňom uplynie a tým pádom aj možnosť kúpy nehnuteľností. Žalovaný má za to, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane žalobkyne a z toho dôvodu je potrebné aplikovať čl. 3.2. rezervačnej zmluvy. 4.2. Nie je pravdou, že žalovaný zaplatil sprostredkovateľovi paušálnu odmenu za jeho činnosť vo výške 50 % zo zálohového poplatku. Po úhrade zálohového poplatku vo výške 5.000,- Eur zo strany žalobkyne, žalovaný predmetný zálohový poplatok previedol sprostredkovateľovi na jeho účet dňa 03.08.2021. Sprostredkovateľ – realitná kancelária vrátila žalovanému sumu 2.500,- Eur dňa 30.11.2021 a následne dňa 15.12.2021, po doručení predžalobnej výzvy zo strany žalobkyne, zaslal sprostredkovateľ žalovanému na jeho účet aj zvyšnú sumu 2.500,- Eur. 4.3. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa obývala predmetnú nehnuteľnosť aj po uplynutí nájomnej zmluvy, ktorej dĺžka bola podmienená po dobu trvania rezervačnej zmluvy, teda bývala v predmetnej nehnuteľnosti bez toho, aby uhradila nájomné za mesiac november 2021. Žalobkyňa sa pokúsila o predloženie Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve na podpis žalovanému, avšak žalovaný takýto návrh nepovažoval za oprávnený z dôvodov, že pochybenie nenastalo na jeho strane, a teda žalobkyni nepatrí suma 2.500,- Eur ako paušálna kompenzácia.
5.1. Žalobkyňa v ďalších písomných vyjadreniach uviedla, že v čase, kedy žalovaný považoval rezervačnú zmluvu za ukončenú, táto bola stále účinná s poukazom na § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa posledný deň lehoty, ktorá by mala pripadnúť na sobotu, nedeľu, resp. deň pracovného pokoja zmení na najbližší nasledujúci pracovný deň. Posledný deň lehoty stanovenej rezervačnou zmluvou sa teda posunul na 02.11.2021. Žalobkyňa si teda povinnosti v zmysle rezervačnej zmluvy splnila, keď žalovanému zaslala dňa 02.11.2021 opakovane výzvu s návrhom na uzatvorenie kúpnej zmluvy v súlade s článkom 2.6. a 2.7. rezervačnej zmluvy. 5.2. Nie je pravdou, že by žalobkyňa nemala dostatok finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľností, resp. že by počas doby rezervácie nevyvíjala žiadne úsilie k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Skutočnosť, že doba trvania rezervácie bola až do konca októbra 2021, vychádzala z požiadavky žalovaného, ktorý mal zámer financovať predmet kúpy na dve etapy, keď jedna časť kúpnej ceny mala byť uhradená na jeho účet a druhá časť mala ísť neoficiálne, tzn. mala byť hradená mimo úveru, resp. mimo zmluvy. Aby tieto skutočnosti mohli byť zrealizované, teda aby žalobkyňa vyhovela žalovanému pri jeho špecifickej požiadavke financovania nehnuteľností, žalobkyňa musela zmeniť záložné právo zo svojej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Q. L. M. H. na byt jej rodičov, ktorý sa nachádza na J. ulici v H. a následne nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na Hrabovej ulici v Košiciach mohla predať tretej osobe, ktorú mala ako záujemcu o danú nehnuteľnosť a nemusela čerpať nový hypotekárny úver. Žalobkyňa mala od začiatku snahu o uzatvorenie kúpnej zmluvy, o čom svedčí aj to, že do nehnuteľnosti žalovaného sa presťahovala s maloletým dieťaťom a zaplatila mu 5.000,- Eur z titulu rezervačného poplatku a tiež mu platila nájomné počas užívania tejto nehnuteľnosti. Žalobkyňa mala zabezpečené finančné prostriedky z vlastných zdrojov, ako vyplýva z výpisov jej bankových účtov v období október-november 2021, ako aj z uzatvorenej zmluvy o pôžičke s A. R. K. zo dňa 31.10.2021, ktorý nehnuteľnosť žalobkyne v H. aj kúpil koncom novembra 2021. Žalobkyňa teda v rozhodnom období disponovala dostatočnými finančnými prostriedkami, ktorými vedela zabezpečiť predmet kúpy. Žalovaný si na rozdiel od žalobkyne nesplnil povinnosť v zmysle rezervačnej zmluvy, nevyvíjal aktívnu činnosť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, namiesto toho vyčkával a dňa 01.11.2021 si už uplatňoval domnelé nároky vyplývajúce z rezervačnej zmluvy. Toto konanie žalovaného žalobkyňa považuje aj za rozporné s dobrými mravmi. 5.3. Pokiaľ sa jedná o užívanie nehnuteľností žalovaného, žalobkyňa mu zaplatila nájomné za mesiac november 2021 vo výške 300,- Eur, a to platbou zo dňa 02.11.2021. Pokiaľ si žalovaný uplatňuje voči nej vzájomnou žalobou nárok na náhradu škody vo výške 2.000,- Eur titulom zaplatenej zmluvnej pokuty bratovi žalovaného za nedodržanie podmienok zmluvy o budúcej zmluve k nehnuteľnosti v J. D., tento
nárok žalobkyňa popiera, nakoľko nemohlo dôjsť k naplneniu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.
6.1. Žalovaný v ďalších písomných vyjadreniach uviedol, že po uzavretí predmetnej rezervačnej zmluvy medzi stranami sporu zo dňa 21.07.2021 bola medzi stranami dňa 23.08.2021 uzatvorená nájomná zmluva na krátkodobý nájom bytu a predmetné nehnuteľnosti boli odovzdané žalobkyni do užívania. Dňa 29.10.2021 sprostredkovateľ (p. P.) oznámil žalovanému, že žalobkyňa nemá zabezpečené prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť. Dňa 31.10.2021 o 17:57 hod. bola žalovanému zo strany žalobkyne doručená správa cez aplikáciu WhatsApp, v ktorej uvádzala, že „môžeme pristúpiť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy“. Žalovaný má za to, že komunikácia cez aplikáciu WhatsApp bez zaslania prílohy, teda návrhu kúpnej zmluvy, nie je dodržaním podmienok rezervačnej zmluvy. Ani doručenie návrhu kúpnej zmluvy e-mailom zo dňa 02.11.2021 zo strany žalobkyne nie je jasným, určitým a zrozumiteľným návrhom v podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, ktorou je spôsob zaplatenia kúpnej ceny, teda ani týmto nedošlo k dodržaniu podmienok rezervačnej zmluvy. K aplikácii § 122 Občianskeho zákonníka žalovaný uviedol, že toto ustanovenie sa aplikuje tam, kde nie je stanovený koniec lehoty presne dátumom, ale je určený podľa dní, týždňov a podobne, a preto je potrebné tento koniec lehoty na základe v zákone stanovených výkladových pravidiel vypočítať. V danom prípadne bol čas jednoznačne určený pevným dátumom, teda číselným označením dňa, mesiaca a roku, kedy mala nastať relevantná právna skutočnosť. 6.2. Žalovaný nemal žiadny dôvod kontaktovať žalobkyňu alebo sprostredkovateľa, nakoľko sa dohodli, že počkajú kým si žalobkyňa vybaví úver a potom pristúpia k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Žalobkyňa ani sprostredkovateľ sa žalovanému po celý čas neozvali, až 29.10.2021 sprostredkovateľ telefonoval žalovanému, že čo idú robiť, nakoľko žalobkyňa nemá vybavený úver. Žalovaný mal v úmysle uzatvoriť kúpnu zmluvu, no mal podmienku, že chce zaplatiť kúpnu cenu pri podpise alebo bezodkladne po podpise zmluvy, s čím bola žalobkyňa aj sprostredkovateľ uzrozumený. Ani v návrhu kúpnej zmluvy, ktorý žalobkyňa zaslala žalovanému dňa 02.11.2021, sa nespomínal konkrétny úver a v zmysle tohto návrhu kúpna cena mala byť zaplatená do 20 dní od podpisu zmluvy, pričom zo zmluvy nebolo zrejmé, aká časť kúpnej ceny bude financovaná z vlastných zdrojov. Keďže žalovaný vedel, že žalobkyni nebol schválený úver, nemohol už dlhšie čakať, preto nesúhlasil s ďalším posúvaním termínov, pričom samotný návrh na uzavretie kúpnej zmluvy prišiel neskoro a navyše nekompletný. O nesolventnosti žalobkyne svedčí aj jej návrh na mimosúdne urovnanie, v zmysle ktorého nenavrhla uzatvoriť kúpnu zmluvu v dodatočnej primeranej lehote alebo bezodkladne, ale navrhla uzatvoriť Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve s predĺženou dobou nájmu do 30.04.2022 za nájomné vo výške 7.500,- Eur za obdobie 6 mesiacov s tým, že žalobkyňa nemala nájomné platiť žalovanému, ale chcela si ho započítať s jej domnelou pohľadávkou voči žalovanému z titulu zmluvnej pokuty za porušenie rezervačnej zmluvy zo strany žalovaného. Nakoľko žalobkyňa mala záujem nehnuteľnosť naďalej iba užívať formou nájmu, je zrejmé, že ani v tomto období nedisponovala finančnými prostriedkami na kúpu nehnuteľností. Žalovaný nebol povinný ani nemohol s týmto súhlasiť, nakoľko mal záujem za prostriedky z kúpnej ceny nadobudnúť nehnuteľnosť v J. D., kam sa aj presťahoval. Keď s návrhom žalobkyne na mimosúdnu dohodu žalovaný nesúhlasil, sprostredkovateľ sa zachoval neprofesionálne a bez vysvetlenia žalovanému dňa 15.12.2021 vrátil 2.500,- Eur bez toho, aby ho na to vôbec upozornil. Žalovaný si skutočnosť, že má na účte 2.500,- Eur, na ktoré z titulu rezervačnej zmluvy nemá nárok, uvedomil až neskôr, preto dňa 21.03.2022 sumu 2.500,- Eur poukázal žalobkyni, pričom si na svojom účte ponechal sumu 2.500,- Eur od žalobkyne z titulu zmluvnej pokuty, na ktorú vznikol žalovanému nárok. Zaplatenie sumy 2.500,- Eur zo strany žalovaného žalobkyni nemožno považovať za uznanie dlhu. V zmysle článku 3.2. a 3.3. rezervačnej zmluvy mal žalovaný ako vlastník v prípade, že do doby rezervácie nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane žalobkyne, nárok na paušálnu kompenzáciu za márne rezervovanie nehnuteľnosti vo výške 50 % zálohového poplatku a sprostredkovateľ mal nárok na paušálnu odmenu za jeho činnosť vo výške 50 % zálohového poplatku. Žalovaný si uvedených 50 % zálohového poplatku nechal, nakoľko na túto sumu 2.500,- Eur má nárok. Druhých 2.500,- Eur vrátil žalobkyni, nakoľko tieto prostriedky predstavovali nárok sprostredkovateľa, ktorého sa sprostredkovateľ vzdal. Žalovaný vrátením sumy 2.500,- Eur plnil povinnosť namiesto sprostredkovateľa, nešlo o plnenie vlastného dlhu. 6.3. Nie je pravdou, že by kúpna zmluva nebola uzatvorená z dôvodov na strane žalovaného s tým, že z jedným z týchto dôvodov malo byť, že žalovaný menil prácu a nastúpil do práce v J.. Žalovaný pracoval v J. celý čas u jednej spoločnosti od 01.07.2021 do 28.02.2022 a u ďalšej spoločnosti od 01.03.2022. Osobné pomery žalovaného neboli dôvodom údajnej zmeny jeho názoru ohľadom predaja nehnuteľností. Podstatným faktom je, že žalobkyňa nemala k dispozícii prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny a nevyzvala žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy riadne a včas. Pokiaľ
aj vykonávala jednotlivé kroky k získaniu úveru na kúpu nehnuteľností žalovaného, uvedený postup neviedol k dohodnutému cieľu, pričom tieto kroky boli iba v réžii žalobkyne, nie v réžii žalovaného, žalobkyňa ich mala stihnúť tak, aby bola riadne pripravená na uzatvorenie kúpnej zmluvy, čo sa nestalo. 6.4. Celá kúpna cena, ktorá bola medzi stranami dohodnutá, bola riadne uvedená v rezervačnej zmluve, žiadna časť kúpnej ceny nemala ísť mimo zmluvu, ako uvádza žalobkyňa. Pokiaľ bola kúpna cena v rezervačnej zmluve rozdelená na dve časti, je to len z dôvodu, aby bolo zrejmé aká časť kúpnej ceny predstavuje cenu nehnuteľností ako holobytu, tak ako ho nadobudol žalovaný a aká časť predstavuje cenu zariadenia, dodatočných prác a pod., ktoré žalovaný po nadobudnutí nehnuteľností vykonal. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žalovaný mal povinnosť vyzvať ju na uzatvorenie kúpnej zmluvy, takáto povinnosť z rezervačnej zmluvy žalovanému nevyplýva. Žalovaný ako vlastník mal záväzok uzatvoriť kúpnu zmluvu na základe písomnej výzvy žalobkyne, nemal záväzok vyzvať žalobkyňu na jej uzatvorenie, bolo to jeho právo, ktoré nevyužil, keďže už mal vedomosť, že žalobkyňa nedisponuje finančnými prostriedkami na zaplatenie kúpnej ceny.
7.1. Dňa 04.04.2022 bola súdu doručená vzájomná žaloba žalovaného, ktorú doplnil a upresnil podaním doručeným 09.08.2022, ktorou si voči žalobkyni uplatnil zaplatenie sumy 3.037,10 Eur. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa zmarila uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalovaným a jeho bratom k nehnuteľnosti v J. D., čím vznikla žalovanému škoda v podobe zmluvnej pokuty zaplatenej jeho bratovi z titulu nedodržania dohody o uzatvorení kúpnej zmluvy medzi nimi. Žalovaný ako budúci kupujúci so svojím bratom M. H. ako budúcim predávajúcim uzatvorili dňa 01.07.2021 Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, z ktorej vyplýva, že brat žalovaného je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. J. D., ktorú mal záujem žalovaný nadobudnúť. Žalovaný robil úkony smerujúce k nadobudnutiu tohto spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti v k.ú. J. D.. Ponúkol na predaj svoju nehnuteľnosť v E. F., presťahoval sa do J. D., začal tam vykonávať opravy a údržbu domu a čakal už len na peniaze za kúpnu cenu od žalobkyne, aby tieto mohol poukázať bratovi a uzatvoriť s ním kúpnu zmluvu. Kúpna zmluva mala byť v zmysle uzavretej zmluvy o budúcej zmluve medzi žalovaným a jeho bratom uhradená do 31.10.2021. Žalovaný si so svojím bratom v zmluve o budúcej zmluve dohodli zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- Eur pre prípad porušenia povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu v dohodnutej lehote. Žalovaný túto zmluvnú pokutu svojmu bratovi zaplatil. Za nemožnosť zaplatenia kúpnej ceny svojmu bratovi a tým aj nemožnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu k nehnuteľnosti v k.ú. J. D. zodpovedá výlučne žalobkyňa, ktorá zavinila neuzatvorenie kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam žalovaného v E. F. riadne a včas a tým aj nezískanie prostriedkov z kúpnej ceny za tieto nehnuteľnosti žalovaného. Žalovaný si preto vzájomnou žalobou voči žalobkyni uplatňuje zaplatenie sumy 2.000,- Eur z titulu náhrady škody. 7.2. Okrem toho žalovaný uviedol, že dňa 23.08.2021 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená nájomná zmluva na krátkodobý nájom bytu, týkajúca sa predmetných nehnuteľností žalovaného v E. F.. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.10.2021. K jej prolongácii nedošlo. Táto nájomná zmluva bola obsahom aj účelom viazaná na rezervačnú zmluvu uzatvorenú medzi stranami rovnako na dobu určitú do 31.10.2021, išlo o účelový nájomný vzťah počas doby rezervácie, nakoľko sa predpokladalo, že do tohto dátumu strany uzatvoria kúpnu zmluvu. Preto bolo v nájomnej zmluve dohodnuté zvýhodnené nájomné vo výške 300,- Eur vrátane energií a služieb, ktoré nezodpovedá trhovému, resp. obvyklému nájomnému za takéto nehnuteľnosti. Žalovaný sa vzhľadom na vzniknutú situáciu (nerealizovaný predaj domu v E. F. a následne nerealizovaná kúpa domu v J. D.) vrátil do E. F., chcel sa vrátiť bývať do svojho bytu, ktorý dodnes užíva a vlastní. Žalovaný listom zo dňa 01.11.2021 vyzval žalobkyňu, aby mu nehnuteľnosti v E. F. odovzdala, nakoľko nájomný vzťah bol ukončený. Žalobkyňa však užívala nehnuteľnosti ďalší mesiac bez právneho dôvodu a tým vzniklo na jej strane bezdôvodné obohatenie na úkor žalovaného. Pokiaľ žalovaný aj povolil vysťahovanie žalobkyne až na konci mesiaca november 2021, neznamená to, že súhlasil s predĺžením pôvodnej nájomnej zmluvy za pôvodných podmienok, keďže tieto boli účelovo viazané na dobu rezervácie, ku ktorej predĺženiu nedošlo. Žalovanému teda vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase za užívanie porovnateľných nehnuteľností. Žalovaný uviedol, že obvyklým nájomným v danom prípade bola suma 1.250,- Eur mesačne, tak ako navrhla samotná žalobkyňa, keď chcela uzatvoriť dodatok k nájomnej zmluve, v ktorom navrhla uzatvorenie dodatku na obdobie 6 mesiacov za nájomné, ktoré malo činiť 7.500,- Eur. Žalobkyňa počas užívania nehnuteľností žalovaného nezaplatila nájomné za obdobie 18.08.2021 až 31.08.2021 vo výške 87,10 Eur. Následne zaplatila nájomné za september 2021 vo výške 300,- Eur dňa 26.08.2021 a nájomné za október 2021 vo výške 300,- Eur platbou zo dňa 28.09.2021. Bez právneho dôvodu užívala byt v novembri 2021, pričom dňa 02.11.2021 uhradila len sumu 300,- Eur. Keďže obvyklé nájomné je vo výške 1.250,- Eur, vzniklo na strane žalobkyne užívaním nehnuteľností žalovaného v mesiaci november 2021 bezdôvodné
obohatenie vo výške 950,- Eur. Spolu sa teda vzájomnou žalobou žalovaný domáha zaplatenia sumy 87,10 Eur z titulu nezaplateného nájomného a sumy 950,- Eur z titulu bezdôvodného obohatenia, spolu 1.037,10 Eur.
8. Podaním zo dňa 03.05.2022 žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie sumy 2.500,- Eur s príslušenstvom. Uviedla, že dňa 21.03.2022 žalovaný uhradil časť žalovanej sumy vo výške 2.500,- Eur. Naďalej sa teda domáhala zaplatenia sumy 5.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.500,- Eur od 10.12.2021 do 20.03.2022 a zo sumy 5.000,- Eur od 21.03.2022 do zaplatenia.
9. Súd nariadil vo veci pojednávania v dňoch 05.05.2022 a 22.09.2023, na ktorých vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov.
10. Zo Zmluvy o rezervácii nehnuteľností, budúcej kúpe a zložení peňažnej zálohy na ich kúpu A. zo dňa 21.07.2021 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalovaným ako vlastníkom, resp. predávajúcim, žalobkyňou ako záujemcom, resp. kupujúcim a spoločnosťou O. P. G. C., A.: XX XXX XXX, ako realitnou kanceláriou, resp. sprostredkovateľom. V zmluve je uvedené, že predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností – byt č. X, nachádzajúci sa na poschodí: X mezanín, vo vchode č. XX stavby: X-XXXXXX rodinný dom súp. č. XXXX, K. B. L. M. E. F., k.ú. K. H., postavenom na pozemku N. parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, a k nemu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstve rodinného domu a spoluvlastnícky podiel k uvedenému pozemku vo veľkosti XXXXX/XXXXX, všetko evidované na LV č. XXXX pre k.ú. K. H.. Okrem toho je predávajúci výlučným vlastníkom pozemkov N. parc. č. XXXX/XXX S. XXXX/XXX, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. K. H.. Podľa čl. 1.2. a 1.3. zmluvy, predávajúci má záujem predať a previesť vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam kupujúcemu a kupujúci má záujem nehnuteľnosti od predávajúceho kúpiť do svojho výlučného vlastníctva. Podľa čl. 1.7. zmluvy, spoločným cieľom zmluvných strán je uzavretie kúpnej zmluvy, ktorou vlastník ako predávajúci predá záujemcovi ako kupujúcemu predmetné nehnuteľnosti za celkovú kúpnu cenu 255.000,- Eur, pričom kúpna cena pozostáva z ceny a) za predmetné nehnuteľnosti vo výške 170.000,- Eur, a b) za hnuteľný nábytok a zariadenie špecifikované v prílohe č. 2 tejto zmluvy vo výške 85.000,- Eur. Podľa čl. 2.1. zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že nehnuteľnosť bude do 31.10.2021 odo dňa podpisu tejto zmluvy rezervovaná v prospech záujemcu (ďalej len ,,Doba rezervácie“). Podľa čl. 2.2. zmluvy, vlastník sa touto zmluvou zaväzuje, že po Dobu rezervácie neprevedie nehnuteľnosť na žiadnu tretiu osobu a bude poskytovať záujemcovi aktívnu súčinnosť pre uzavretie kúpnej zmluvy a záujemca sa touto Zmluvou zaväzuje, že po Dobu rezervácie bude aktívne vykonávať činnosť smerujúcu k uzavretiu kúpnej zmluvy, a to najmä vo vzťahu k zabezpečeniu prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny. Podľa čl. 2.3. zmluvy, záujemca zloží do 2 pracovných dni od podpisu tejto zmluvy do úschovy vlastníka na jeho bankový účet zálohový poplatok v sume 5.000,- Eur, a to na celú Dobu rezervácie. Vlastník je uschovávateľom zálohového poplatku, a to až do doby uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi vlastníkom a záujemcom, alebo do doby kedy nastane iná právna skutočnosť podľa tejto zmluvy, resp. na základe zákona. Podľa čl. 2.4. zmluvy, zmluvné strany sa zaväzujú najneskôr do Dátumu plnenia uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to za podmienok uvedených v tejto Zmluve. Podľa čl. 2.5. zmluvy, predmetom tejto zmluvy je záväzok záujemcu na základe písomnej výzvy vlastníka alebo sprostredkovateľa uzatvoriť najneskôr do Dátumu plnenia kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to za podmienok uvedených v tejto zmluve. Podľa čl. 2.6. zmluvy, predmetom tejto zmluvy je záväzok vlastníka na základe písomnej výzvy záujemcu alebo sprostredkovateľa uzatvoriť najneskôr do Dátumu plnenia kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to za podmienok uvedených v tejto zmluve. Podľa čl. 2.7. zmluvy, zmluvné strany uznávajú, že písomná forma výzvy v zmysle ods. 2.5. a ods. 2.6. tejto zmluvy je dodržaná aj v prípade použitia emailovej správy doručenej druhej zmluvnej strane. Právo vyzvať zmluvné strany na uzatvorenie kúpnej zmluvy, po splnení všetkých podmienok v zmysle tejto zmluvy, má aj sprostredkovateľ, pričom v takom prípade sa takáto výzva považuje za vzájomnú výzvu zmluvných strán, na základe ktorej vyzýva jedna zmluvná strana druhú zmluvnú stranu na podpis kúpnej zmluvy. Zmluvná strana, ktorá vyzýva na podpis kúpnej zmluvy je povinná spolu s výzvou zaslať druhej zmluvnej strane aj návrh kúpnej zmluvy.
Podľa čl. 3.1. zmluvy, vlastník a záujemca sa dohodli, že v prípade ak do uplynutia Doby rezervácie nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane vlastníka, zložený zálohový poplatok vráti vlastník záujemcovi najneskôr do 5 pracovných dní od márneho uplynutia Doby rezervácie na bankový účet záujemcu vo výške 100 % zálohového poplatku, pričom vlastník sa zaväzuje a) zaplatiť záujemcovi paušálnu kompenzáciu jeho nákladov vo výške 50 % zálohového poplatku a b) zaplatiť sprostredkovateľovi paušálnu odmenu za jeho činnosť podľa tejto zmluvy vo výške 50 % zálohového poplatku, a to do 5 pracovných dní od márneho uplynutia Doby rezervácie. Podľa čl. 3.2. zmluvy, vlastník a záujemca sa dohodli, že v prípade ak do uplynutia Doby rezervácie nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane záujemcu, záujemca sa zaväzuje a) zaplatiť vlastníkovi paušálnu kompenzáciu za márne rezervovanie nehnuteľnosti vo výške 50 % zálohového poplatku a b) zaplatiť sprostredkovateľovi paušálnu odmenu za jeho činnosť podľa tejto zmluvy vo výške 50 % zálohového poplatku, a to do 5 pracovných dní od márneho uplynutia Doby rezervácie. Podľa čl. 3.3. zmluvy, záujemca udeľuje vlastníkovi výslovný súhlas s tým, že na úhradu záväzku záujemcu podľa ods. 3.2. sa použije zložený zálohový poplatok, ktorý si je vlastník oprávnený započítať do výšky 50 % zloženého zálohového poplatku, pričom nezapočítaný rozdiel vlastník prevedie vo výške 50 % zálohového poplatku v prospech sprostredkovateľa v zmysle ods. 3.2. písmena b) tohto článku, a to najneskôr do 5 pracovných dní od márneho uplynutia Doby rezervácie. Podľa čl. 3.4. zmluvy, ak dôjde na základe tejto zmluvy k uzavretiu kúpnej zmluvy, zložený zálohový poplatok sa v celej výške započíta na úhradu kúpnej ceny za prevod nehnuteľnosti, pričom žiadna zo zmluvných strán nebude mať nárok na zaplatenie akejkoľvek sumy na základe tejto zmluvy. Podľa čl. 3.6. zmluvy, vlastník sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi za splnenie predmetu zmluvy províziu vo výške 5.000,- Eur. Vlastník a sprostredkovateľ sa výslovne dohodli, že sprostredkovateľovi vzniká nárok na úhradu provízie momentom podpisu kúpnej zmluvy. Provízia bude vyplatená sprostredkovateľovi do 5 pracovných dní od podpisu kúpnej zmluvy oproti faktúre vystavenej sprostredkovateľom. Podľa čl. 4.1. zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že záujemca uhradí kúpnu cenu za prevod vlastníckeho práva z vlastných zdrojov. Presný spôsob úhrady zvyšnej časti kúpnej ceny bude špecifikovaný v kúpnej zmluve, pričom predávajúci súhlasí so zriadením notárskej úschovy alebo bankovej vinkulácie na úhradu kúpnej ceny alebo jej časti v prípade požiadavky záujemcu a s takouto formou úhrady kúpnej ceny.
11. Zo snímky z elektronickej komunikácie z aplikácie WhatsApp vyplýva, že dňa 31.10.2021 žalobkyňa odoslala žalovanému, ako aj zástupcovi sprostredkovateľa p. P. správu: „Dobrý večer páni, nechcem rušiť v deň pracovného pokoja, ale termín nás tlačí, chcela by som Vás informovať, že môžme pripravovať zmluvy na plnú kúpnu sumu, ďakujem zatiaľ B..“ Z aplikácie vyplýva, že žalovaný si túto správu prečítal dňa 31.10.2021 o 17:58 hod.
12. Z e-mailovej komunikácie strán sporu vyplýva, že dňa 02.11.2021 o 17:16 hod. žalobkyňa zaslala žalovanému e-mail, v ktorom uviedla, že v zmysle bodov 2.6. a 2.7. Zmluvy o rezervácii zo dňa 21.07.2021 a s prihliadnutím na ňou už podanú písomnú výzvu elektronickými prostriedkami zo dňa 31.10.2021, týmto žalovanému zasiela doplnenie predmetnej výzvy a zasiela v prílohe e-mailu návrh na uzavretie kúpnej zmluvy v súlade s ustanoveniami zmluvy o rezervácii. Vyzvala žalovaného na podpis zaslaného návrhu kúpnej zmluvy, prípadne jeho pripomienkovanie a ďalšie rokovania potrebné k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Prílohou e-mailu bol návrh kúpnej zmluvy (č.l. 9-12 spisu), z ktorého vyplýva, že jej predmetom mal byť odplatný prevod predmetných nehnuteľností v E. F. zo strany žalovaného ako predávajúceho na žalobkyňu ako kupujúcu do jej výlučného vlastníctva. V článku 3.1. návrhu kúpnej zmluvy je uvedené, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške 255.000,- Eur s tým, že kupujúca sa zaväzuje uhradiť celú kúpnu cenu nasledovne: a) prvá časť kúpnej ceny v sume 5.000,- Eur bola uhradená na základe zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti pred uzatvorením tejto zmluvy, b) druhá časť kúpnej ceny v sume 250.000,- Eur bude uhradená z prostriedkov kupujúceho vo výške 250.000,- Eur z vlastných zdrojov vo výške „xxx.xxx eur“ najneskôr do 20 dní po tom, čo bude podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností bezhotovostným prevodom na účet vymedzený v záhlaví. 13. Na tento e-mail žalobkyne reagoval žalovaný e-mailom zo dňa 03.11.2021, v ktorom uviedol, že nakoľko k uzatvoreniu kúpnej zmluvy počas doby rezervácie nedošlo, predaj domu sa ruší. Tiež žalobkyni uviedol, že keďže už nemá platnú nájomnú zmluvu, je povinná sa do 10 kalendárnych dní vysťahovať.
14. Z potvrdení o transakciách na bankovom účte žalovaného vyplýva, že dňa 03.08.2021 bola z bankového účtu žalovaného odoslaná platba vo výške 5.000,- Eur na bankový účet prijímateľa: T. E. s poznámkou: za predaj nehnuteľnosti. Dňa 30.11.2021 bola na bankový účet žalovaného prijatá platba
vo výške 2.500,- Eur z bankového účtu platiteľa: T. E. s informáciou: H., E. úhrada. Dňa 15.12.2021 bola na bankový účet žalovaného prijatá ďalšia platba 2.500,- Eur z bankového účtu platiteľa: T. E. s poznámkou: H., E. úhrada 2. časť.
15. Z výpisu LV č. XXXX pre k.ú. G., obec H. – G., okres H. A. zo dňa 08.11.2021 vyplýva, že žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou bytu č. X vo vchode XXX v dome súpisné číslo XXXX, ako titul nadobudnutia bolo uvedené rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy zo dňa 26.07.2021. Medzi ťarchami v neprospech žalobkyne bola uvedená zmluva o zriadení záložného práva k zmluve o úvere na bývanie v prospech P. J. S., na základe Rozhodnutia o povolení vkladu záložného práva zo dňa 01.07.2021.
16. Z čestného prehlásenia A. G. U. zo dňa 04.05.2022 (č.l. 111-112 spisu) vyplýva, že A. G. U. bol súčinný ako finančný sprostredkovateľ pre žalobkyňu a sprostredkovával jej zmenu zabezpečenia v 365.bank, a. s., aby mohla financovať nehnuteľnosť na ulici B. XX, E. F.. V čestnom prehlásení uviedol, že žalobkyňa v júni 2021 načerpala úver od P. J. (dnes 365.bank, a. s.) na developerský projekt Myslava na kope, pričom čerpala hypotéku vo výške 85.600,- Eur. Po nadobudnutí nehnuteľnosti sa jej zmenila životná situácia a ona a jej rodina sa presťahovali do J.. Žalobkyňa opätovne ho požiadala o pomoc ako sprostredkovateľa. Začali proces presunutia zabezpečenia na rodičovskú nehnuteľnosť - X-XXXXXX byt na V. z dôvodu, že si žalobkyňa vybrala nové bývanie na ulici B. XX, E. F., kde zaplatila rezervačný poplatok a súčasne predávala byt na G.. Po prvej žiadosti v auguste 2021 (č.l. 77-78 spisu) bol presun zabezpečenia zamietnutý bez akéhokoľvek vyjadrenia. Od podania žiadosti po prvé vyjadrenie prešlo presne 30 dní. Po opätovnom nahodení žiadosti dňa 08.09.2021 (č.l. 81-82 spisu), žalobkyňa čakala 45 dní do 22.10.2021 na finálne rozhodnutie. Po 45 dňoch prišlo vyjadrenie banky, že zmena zabezpečenia je schválená za podmienky mimoriadneho vkladu 28.720,- Eur. Po vyjadrení banky o schválení presunu ťarchy žalobkyňa požiadala o mimoriadnu splátku (žiadosť z 26.10.2021 – č.l. 75 spisu), kde čakacia doba je minimálne 14 dní. Hypotekárna špecialistka z H. sa pokúšala termín mimoriadnej splátky vybaviť skôr do 29.10.2021. Nepodarilo sa to a tým pádom stanovisko k vyplateniu časti hypotekárneho úveru prišlo až 02.11.2021.
17. Podľa výpisov z bankového účtu žalobkyne mala na svojom osobnom účte ku dňu 30.10.2021 zostatok vo výške 118.914,84 Eur. V dňoch 02.11. a 03.11.2021 boli na jej bankový účet vložené peňažné prostriedky v celkovej výške 50.000,- Eur.
18. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 31.10.2021 vyplýva, že bola uzavretá medzi A. R. K. ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom. Podľa čl. I tejto zmluvy veriteľ poskytuje dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 100.000,- Eur, a to k použitiu za účelom kúpy 4-izbového rodinného domu na ulici B. XX, E. F.. Podľa čl. II zmluvy o pôžičke, veriteľ poskytne dlžníkovi pôžičku bankovým prevodom na účet dlžníka v lehote do 2 kalendárnych dní od podpísania tejto zmluvy. Dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi pôžičku najneskôr do 31.01.2022.
19. Z nájomnej zmluvy na krátkodobý nájom bytu A. zo dňa 23.08.2021 vyplýva, že bola uzavretá medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom. Predmetom nájmu boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v k.ú. K. H., t.j. byt č. X vo vchode č. XX domu súp. č. XXXX s prislúchajúcim podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom k pozemku zastavanému domom N. parc. č. XXXX/XXX, všetko zapísané na LV č. XXXX, ako aj pozemky N. P. č. XXXX/XXX S. XXXX/XXX zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. K. H.. Podľa nájomnej zmluvy prenajímateľ prenecháva nájomcovi do dočasného odplatného užívania celý predmet nájmu na účely bývania nájomcu a jeho maloletého dieťaťa, a to do momentu, kedy nastane iná právna skutočnosť v zmysle Zmluvy o rezervácii nehnuteľností, ich kúpe a zložení peňažnej zálohy na kúpu A. uzavretej medzi zmluvnými stranami dňa 21.07.2021. Podľa čl. III ods. 1 nájomnej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na nájomnou v sume 180,- Eur mesačne a na zálohových platbách na náklady za služby spojené s užívaním bytu a energie spolu v sume 120,- Eur mesačne s tým, že celková suma 300,- Eur mesačne bude zo strany nájomcu platená prenajímateľovi do 25. dňa v mesiaci vopred. Podľa čl. III ods. 3 nájomnej zmluvy sa strany dohodli, že prvá platba nájomného so zálohovými platbami spolu vo výške 87,10 Eur za obdobie od 23.08.2021 do 31.08.2021 bude uskutočnená nájomcom vkladom na účet prenajímateľa v deň podpisu nájomnej zmluvy. Podľa čl. IV ods. 1 nájomnej zmluvy, zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na obdobie trvania rezervačnej zmluvy, pričom prvým dňom nájmu je dátum 23.08.2021. Podľa čl. IV ods. 2 nájomnej zmluvy, pre vylúčenie pochybností je účel a trvanie tejto zmluvy
úzko prepojené s účelom a trvaním rezervačnej zmluvy, pričom platnosť rezervačnej zmluvy podmieňuje trvanie tejto nájomnej zmluvy. Podľa čl. VIII ods. 3 nájomnej zmluvy, nájomca vyhlasuje, že si je vedomý skutočnosti, že sa táto zmluva uzatvára v zmysle zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu v znení neskorších predpisov.
20. Z nepodpísaného Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve o krátkodobom nájme bytu vyplýva, že tento mal byť uzavretý medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom. Konštatuje sa v ňom, že medzi stranami nedošlo k naplneniu Zmluvy o rezervácii zo dňa 21.07.2021 a nedošlo medzi nimi k finančnému vyrovnaniu v zmysle čl. 3.1. rezervačnej zmluvy. Predmetom tohto dodatku malo byť predĺženie doby nájmu uvedenej v čl. IV ods. 1 nájomnej zmluvy tak, že nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 01.11.2021 do 30.04.2021 (poznámka súdu: správne malo byť 2022). Zároveň mal byť nahradený čl. III nájomnej zmluvy tak, že zmluvné strany sa dohodli, že na úhradu nájomného po celú dobu trvania tejto zmluvy sa použije nájomcom uhradený rezervačný poplatok vo výške 5.000,- Eur a nájomcovi neuhradený paušálny poplatok zo strany prenajímateľa vo výške 2.500,- Eur podľa článku 3.1. písm. a) rezervačnej zmluvy. Celková suma nájomného tak predstavuje sumu vo výške 7.500,- Eur, pričom prenajímateľ týmto prehlasuje, že uvedená suma nájomného za dobu definovanú v čl. IV ods. 1 zmluvy je konečná, táto mu bola nájomcom v celom rozsahu splatená.
21. Podľa bankových potvrdení o transakciách boli z bankového účtu žalobkyne zaplatené na bankový účet žalovaného dňa 26.08.2021 suma 300,- Eur, dňa 28.09.2021 suma 300,- a dňa 02.11.2021 suma 300,- Eur, všetky s informáciou pre príjemcu: nájom Jasná.
22. Z e-mailovej komunikácie strán sporu vyplýva, že dňa 19.11.2021 zaslal právny zástupca žalobkyne žalovanému e-mail, v ktorom uviedol, že žalobkyňa podniká všetky kroky k tomu, aby si našla bytovú náhradu do 30.11.2021. Na to žalovaný e-mailom zo dňa 22.11.2021 reagoval tak, že uvedené berie na vedomie. Súčasne upozornil, že termín 30.11.2021 je najneskorší možný termín, kedy si príde prevziať dom, pričom v opačnom prípade bude nútený žalobkyňu prísť vysťahovať. V e-maily uviedol, že taktiež prosí o zaslanie 300,- Eur nájmu za mesiac november, tak ako tomu bolo aj doteraz.
23. Zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 01.07.2021 vyplýva, že bola uzavretá medzi žalovaným ako budúcim kupujúcim a M. H., nar. XX.XX.XXXX, ako budúcim predávajúcim. V zmluve je uvedené, že budúci predávajúci bol v čase jej uzatvorenia podielovým spoluvlastníkom s výškou spoluvlastníckeho podielu X/X nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. J. D.. Podľa čl. II ods. 1 zmluvy, budúci kupujúci je povinný doručiť písomnú výzvu budúcemu predávajúcemu na uzatvorenie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bude odplatný prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v podiele X/X na budúceho kupujúceho za kúpnu cenu 85.000,- Eur s tým, že kúpna cena bude v celom rozsahu zaplatená pred podpisom budúcej kúpnej zmluvy na účet budúceho predávajúceho, a to v lehote do 31.10.2021. V tejto lehote bude mať budúci kupujúci zabezpečené finančné prostriedky na kúpnu cenu z predaja svojej nehnuteľnosti v E. F.. V zmysle čl. II ods. 2 zmluvy sa budúci predávajúci zaviazal v lehote do 5 dní od doručenia výzvy budúceho kupujúceho uzatvoriť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude odplatný prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 1/2 za kúpnu cenu 85.000,- Eur. Podľa čl. II ods. 3 zmluvy sa strany dohodli, že zmluvná strana, ktorá poruší povinnosť, ktorá je jej uložená podľa tohto článku zmluvy, zaplatí druhej strane zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- Eur do 30 dní odo dňa porušenia tejto zmluvy. Článok II ods. 4 zmluvy o budúcej zmluve obsahoval kompletné znenie kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s tým, že strany sa dohodli, že túto zmluvu uzatvoria v lehote do 05.11.2021. Predmetný text kúpnej zmluvy, ktorý bol obsiahnutý v zmluve o budúcej zmluve, je datovaný dňom 01.07.2021 s tým, že obsahuje osobitné podpisy žalovaného ako kupujúceho a M. H. ako predávajúceho.
24.1. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaniach nad rámec písomných vyjadrení uviedol, že žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 7.500,- Eur titulom vrátenia rezervačného poplatku, ktorý jej vyplýval z uzatvorenej rezervačnej zmluvy, ako aj uplatnenia paušálnych nákladov, teda zmluvnej pokuty za nedodržanie ustanovení rezervačnej zmluvy. Keďže žalovaný uhradil dňa 21.03.2022 žalobkyni sumu 2.500,- Eur titulom vrátenia časti rezervačného poplatku, vzala žalobkyňa žalobu v tejto časti späť. 24.2. V zmysle predmetnej rezervačnej zmluvy boli obidve strany sporu povinné poskytovať si navzájom aktívnu súčinnosť za účelom uzavretia kúpnej zmluvy, tiež z rezervačnej zmluvy pre oboch vyplýva
povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu na základe výzvy druhej strany. Jedná sa o zmluvu nepomenovanú v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka s tým, že pokiaľ v článku 2.4. tejto zmluvy je uvedený termín, že zaväzujú sa uzavrieť najneskôr do „Dátumu plnenia“ kúpnu zmluvu, tak tento termín „Dátum plnenia“ nie je nikde v zmluve definovaný a z toho vyplýva, že kúpna zmluva mohla byť uzavretá do akéhokoľvek dátumu a jej uzavretie nebolo nejako časovo obmedzené, resp. tento termín nie je určitý. Žalobkyňa s poukazom na to, že účastníkom zmluvy bola aj realitná kancelária, má postavenie spotrebiteľa a nejasné ustanovenia v zmluve by sa mali vykladať v prospech spotrebiteľa. 24.3. Nie je pravdou, že by žalobkyňa nemala zabezpečené finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny. Aby žalobkyňa vyhovela žalovanému pri jeho špecifickej požiadavke financovania predmetnej nehnuteľnosti, musela zmeniť záložné právo zo svojej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Q. L. M. H. na obydlie jej rodičov, ktoré sa nachádza na J. L. M. H., aby následne nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na Q. L. v H. mohla predať tretej osobe a tým spôsobom nemusela čerpať nový hypotekárny úver. Z výpisu z bankového účtu žalobkyne vyplýva, že v spornom období mala dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie nehnuteľnosti, taktiež mala dojednanú aj zmluvu o pôžičke s terajším vlastníkom bytu v H., ktorý jej bol ochotný požičať sumu 100.000,- Eur. 24.4. Na osobnom stretnutí v novembri 2021 žalovaný súhlasil s tým, že žalobkyňa sa odsťahuje z predmetného bytu k 30.11.2021 a potvrdil túto skutočnosť aj v e-maily zo dňa 22.11.2021, v ktorom uviedol, že žiada zaslanie sumy 300,- Eur za mesiac november, tak ako bolo platené doteraz. Žalobkyňa zaplatila žalovanému nájomné za mesiac november 2021 vo výške 300,- Eur platbou zo dňa 02.11.2021. Vznesený nárok žalovaného predstavuje vyše štvornásobok dohodnutého mesačného nájomného v zmysle nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu. K žiadnemu bezdôvodnému obohateniu na strane žalobkyne nedošlo. 24.5. Za účelový považujú návrh žalovaného, ktorým si uplatňuje voči žalobkyni náhradu škody vo výške 2.000,- Eur titulom zaplatenej zmluvnej pokuty bratovi žalovaného za nedodržanie podmienok zmluvy o budúcej zmluve k nehnuteľnosti v J. D.. Predmetná zmluva o budúcej zmluve je z 01.07.2021, teda v tom čase ešte nebola uzavretá ani rezervačná zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným, tzn. vo vzťahu k žalobkyni neexistuje akýkoľvek vzťah ohľadom účelu tejto zmluvy o budúcej zmluve, ktorá nemá mať aký vplyv vo vzťahu k rezervačnej zmluve uzavretej medzi stranami sporu. Nie sú splnené predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu. Konanie žalovaného vykazovalo aj známky porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, teda žalovaný mal predchádzať vzniku škody napr. tým, že by zámerne neopomínal svoje povinnosti stanovené rezervačnou zmluvou a reflektoval by na písomné žiadosti žalobkyne, ktoré mu adresovala, kde ho vyzývala na uzatvorenie kúpnej zmluvy, resp. aj tým, že vyzve sám žalobkyňu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, čo sa nestalo.
25. Žalobkyňa na pojednávaniach uviedla, že správu zo dňa 31.10.2021 posielala prostredníctvom aplikácie WhatsApp. V tom čase už bola v predmetnom byte nasťahovaná aj s 9-ročným synom, sťahovala sa z H.. Pokiaľ ide o spôsob, aký zvolila pri zabezpečovaní finančných prostriedkov na úhradu kúpnej ceny, tento mala prekonzultovaný s tromi finančnými poradcami. Nemala ešte celú načerpanú hypotéku, ale mala finančné prostriedky. Zabezpečila zmenu záložného práva z jednej svojej nehnuteľnosti na inú a bola pripravená vyplatiť žalovaného. O týchto skutočnostiach žalovaný v tom čase vedel, napriek tomu nepristúpil k uzavretiu kúpnej zmluvy. Sprostredkovateľ ako svedok vypovedal, že už 27.10.2021 mu žalovaný povedal, že ten dom jej nechce predať. Žalovaný jej dal dlhú lehotu na rezerváciu nehnuteľnosti z dôvodu, že chcel rozdeliť kúpnu cenu na dve časti, chcel vyplatiť v hotovosti, aby nemusel platiť vyššiu daň. Žalovaný jej nechcel v skutočnosti už ten dom predať, pretože v tom čase enormne rástli ceny nehnuteľností a v októbri 2021 už ten dom mohol mať hodnotu aj 280.000,- Eur. Pokiaľ mimosúdne jednali, bolo to v súvislosti s tým, že ona v predmetnom dome v tom čase bývala s maloletým dieťaťom, a preto aby sa nemuseli opakovane sťahovať žiadala žalovaného, aby jej umožnil bývať v tomto dome naďalej, preto chcela predĺžiť nájomnú zmluvu. Bolo to z dôvodu, že žalovaný jej odmietol nehnuteľnosť predať.
26.1. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaniach nad rámec písomných vyjadrení uviedla, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu na strane záujemcu, teda žalobkyne, keďže nevyzvala žalovaného riadne a včas a ani nepreukázala, že má finančné prostriedky na kúpu danej nehnuteľnosti. 26.2. Rezervačnú zmluvu v časti upravujúcej práva a povinnosti medzi stranami tohto sporu, teda žalobkyňou a žalovaným, nie je možné považovať za zmluvu spotrebiteľskú, žalovaný nie je dodávateľom žiadnej služby. Ohľadom pojmu uvedenému v zmluve „Dátum plnenia“, predmetná zmluva neobsahuje žiadny iný dátum, ktorý by prichádzal do úvahy ako dátum plnenia, preto výklad, že tento
dátum plnenia vlastne nebol určený a že zaň nemožno považovať deň 31.10.2021, nie je možný a popieral by akúkoľvek právnu istotu medzi stranami vyplývajúcu z ich zmluvného vzťahu. 26.3. Pokiaľ žalovaný ku koncu rezervačnej doby už nemal záujem o predaj nehnuteľnosti žalobkyni, bolo to s ohľadom na okolnosti, keďže nechcel predávať svoju nehnuteľnosť niekomu, kto nemal zabezpečené prostriedky na financovanie kúpy. Žalovaný čakal až do konca doby rezervácie a keď sa mu pred koncom sprostredkovateľ ozval, že žalobkyňa nedisponuje prostriedkami na financovanie, tak vtedy na otázku sprostredkovateľa žalovaný uviedol, že v takom prípade nemá záujem o predaj, resp. predĺženie doby rezervácie. Ani ku dňu 31.10.2021, ani ku dňu 02.11.2021 nebola výzva žalobkyne na uzavretie kúpnej zmluvy perfektná v zmysle náležitostí, ktoré boli dohodnuté medzi stranami v rezervačnej zmluve, keďže dňa 31.10.2021 nepriložila k svojej výzve žiaden návrh kúpnej zmluvy, okrem toho použila prostriedok komunikácie, ktorý medzi stranami v zmysle zmluvy nebol dohodnutý a dňa 02.11.2021 predložila síce návrh kúpnej zmluvy, avšak v jej najpodstatnejšej časti, tzn. spôsobe zaplatenia kúpnej ceny po troch mesiacoch čakania na zabezpečenie financovania zo strany žalobkyne, táto zmluva obsahovala „xxx“, tzn. nebolo to tam jednoznačne uvedené a toto teda nemožno považovať za riadny návrh na uzavretie zmluvy. Keďže žalovaný vedel, že žalobkyňa nemala zabezpečené reálne prostriedky na financovanie kúpy, nemohol súhlasiť s predĺžením doby rezervácie. Primárne to nebola jeho povinnosť, ktorá by mu vyplývala z rezervačnej zmluvy, obzvlášť, keď vedel, že nedôjde k predĺženiu lehoty na plnenie v zmysle uzavretej zmluvy o budúcej zmluve medzi ním a jeho bratom ohľadom nehnuteľnosti v J. D.. 26.4. Vyjadrenie žalovaného v e-maily zo dňa 22.11.2021 nemožno považovať za stanovenie charakteru užívania predmetného bytu v E. F. zo strany žalobkyne v mesiaci november 2021. Toto užívanie bolo skutočne neoprávnené v zmysle bez právneho dôvodu, teda bez uzavretej nájomnej zmluvy, pričom tento stav užívania bez nájomnej zmluvy začal už od 01.11.2021. Pokiaľ žalovaný formuloval v e-maily požiadavku na zaplatenie 300,- Eur z titulu nájmu, toto je irelevantné, keďže nájomná zmluva v tom čase už nebola uzavretá. Za obvyklú mesačnú výšku nájmu považujú sumu 1.250,- Eur, v tomto smere vychádzali zo skúseností žalobkyne, ktorá sama je realitnou maklérkou, a z jej samotného návrhu, keď navrhla uzavrieť Dodatok k nájomnej zmluve na 6 mesiacov, z ktorého vychádzala výška mesačného nájmu 1.250,- Eur. Žalobkyňa sama pri tomto zohľadnila polohu nehnuteľnosti, výšku obvyklého nájmu, vybavenie nehnuteľnosti, keďže ju už v tom čase užívala. 26.5. Pokiaľ sa jedná o vzájomnou žalobou uplatnený nárok na náhradu škody, v zmysle zmluvy o budúcej zmluve uzavretej medzi žalovaným a jeho bratom mal žalovaný nadobudnúť polovicu rodinného domu v J. D., kam sa reálne aj nasťahoval, začal robiť úpravy, nakoľko však nedostal plnenie včas od žalobkyne, musel danú transakciu s bratom zrušiť a následne sa musel sťahovať naspäť do svojho domu v E. F.. Škodová udalosť teda nastala. Žalovaný sa dvakrát sťahoval z J. do J. D., pričom uvoľnil žalobkyni byt v E. F. za podhodnotené nájomné. Keď mu tento obchod nevyšiel, tak sa sťahoval naspäť do E. F.. Predloženú zmluvu o budúcej zmluve uzavretú medzi žalovaným a jeho bratom považujú za zmluvu súvisiacu s predmetnou rezervačnou zmluvou. Porušenie povinnosti zo strany žalobkyne viedlo k vzniku škody na strane žalovaného. V rezervačnej zmluve bola žalovanému uložená povinnosť nehľadať počas doby jej trvania iného záujemcu o kúpu nehnuteľnosti v E. F.. Žalovaný sa spoliehal na financovanie od žalobkyne, to nebolo dodržané a z týchto dôvodov musel zaplatiť žalovaný svojmu bratovi zmluvnú pokutu v zmysle ich zmluvy o budúcej zmluve ako nadväzný právny úkon na nedodržanie povinnosti zo strany žalobkyne.
27.1. Svedok E. P. uviedol, že pôsobil ako sprostredkovateľ pri uzavieraní a plnení rezervačnej zmluvy medzi stranami sporu. Keď dostal tento prípad, kontaktoval kupujúcu – žalobkyňu, prechádzali si formu financovania. Nakoniec si vykryštalizovali menej častý, ale bežný štandard financovania. Žalobkyňa mala nehnuteľnosť v H., na ktorej mala záložné právo svojej banky, lebo ju financovala formou hypotéky. Mala k dispozícii vlastné zdroje a jej pôvodný zámer bol ten, že toto záložné právo preloží na nehnuteľnosť žalovaného. To sa však nedá spraviť, keď tá nehnuteľnosť je založená v prospech banky žalovaného, nie je možné mať jednu nehnuteľnosť založenú v dvoch bankách. Problém bol v tom, že v prípade, ak by predala byt v H., musela by vyplatiť zostatok hypotéky, ktorý bol na byte v H., čo by jej ukrátilo z prostriedkov na financovanie toho domu. Čiže plán bol taký, že ťarchu preložia na rodičovskú nehnuteľnosť žalobkyne, predá byt v H., vyfinancuje dom žalovaného, stane sa vlastníčkou a potom dodatočne z rodičovskej nehnuteľnosti prenesie hypotéku sem. To je jediný spôsob ako to viete urobiť, keď je kupovaná nehnuteľnosť zaťažená a neviete dostať novú hypotéku a zároveň nemáte dostatok vlastných zdrojov. Toto predstavili žalovanému. V tomto prípade sa nepracuje so štandardnou rezervačnou dobou 60 dní, žiadajú navýšenie min. 3 mesiace, lebo sa schvaľuje prekládka záložného práva, plus predaj bytu. Je to časovo náročná vec. Dohodli sa, podpis bol 21.07. a rezervácia bola
do 31.10. Pokiaľ sa v rezervačnej zmluve v bode 2.5. a 2.6. uvádza slovné spojenie „dátum plnenia“, bola to doba rezervácie do 31.10.2021. Neskontroloval, že to bola nedeľa. Bola tu požiadavka, či by sa žalobkyňa mohla nasťahovať do tej nehnuteľnosti skôr, ešte predtým ako bude vlastníčkou. Navrhli uzatvoriť k rezervačnej zmluve nájomnú zmluvu, ktorú vypracovali, navrhli a uzavreli ju zároveň s podpisom rezervačnej zmluvy. Žalobkyňa mala hypotekárneho poradcu, ten jej spustil procesy. Banka má v zmysle zákona 30 dní na vyjadrenie sa k žiadosti o preloženie záložného práva. Vie, že dosť tam boli komunikačné problémy, 365.banka bola zavalená. Výsledok prvého schvaľovania bolo, že zamietli prekládku záložného práva. Žalobkyňa požiadala o prekládku znova, to úspešne dopadlo, prekládku záložného práva schválili, ale už vedeli, že nestíhajú termín rezervácie, kým by dali aj v skrátenom konaní zapísať to nové záložné právo, kým banka vystaví kvitanciu na byt v H. a vymaže sa pôvodné záložné právo, aby žalobkyňa mohla dostať peniaze z notárskej úschovy. Žalobkyňa mala kupca na byt v H., problém bol, že muselo sa vyčistiť to LV v H.. Tu nastal ten zlom v celom prípade, časový sklz. Prichádzal 31. október a žalobkyňa zvolila alternatívne financovanie, tzn. že si finančné prostriedky požičia z tretieho zdroja. O tom svedok viac nevie. Žalobkyňa mu v sobotu 30.10.2021 hovorila, že má stretnutie s pánom, ktorý jej mal peniaze požičať a myslí si, že v nedeľu mu písala, že pán vyhovel, že peniaze jej požičia, ale nevedeli definovať ten časový horizont, kedy by tie peniaze boli. Ten týždeň svedok komunikoval aj so žalovaným a požiadal ho o predĺženie rezervačnej doby o 2 mesiace. To však nekorešpondovalo s pôvodným zadaním, žalovaný už na začiatku nebol nadšený z toho októbra, keďže nechcel 3 mesiace čakať na peniaze. Žalovaný nevyhovel s predĺžením doby rezervácie, na to má právo, je jedno aké dôvody boli. Žalovanému sa aj zmenila životná situácia v závere rezervačnej doby a vyjadril záujem, že by si tú nehnuteľnosť ponechal, takže tie okolnosti mu čiastočne vyhovovali. Že žalovaný nehnuteľnosť predávať nechce sa vyjadril svedkovi vo štvrtok toho posledného týždňa rezervačnej doby, asi 27.10.2021. Primárnym účelom tejto komunikácie bolo upozorniť predávajúceho, že do tohto momentu svedok nemal informáciu, resp. doklad o tom, že by boli nachystané finančné prostriedky. Neskôr navrhovali aj zvýšenie kúpnej ceny, ponúkali mu aj 300.000,- Eur, avšak žalovaný si už chcel nehnuteľnosť ponechať. Svedok uviedol, že predpoklad úspešného prevodu je, že máte financovanie a vôľu, a on nemal ani jedno z týchto dvoch vecí v tomto prípade. 27.2. K otázke, či financovanie kúpy zo strany žalobkyne bolo už zrejmé k 31.10.2021 svedok uviedol, že nevie, či áno alebo nie. Uviedol, že to nevie jasne deklarovať, lebo posledný týždeň rezervácie sa zmenil spôsob financovania z kombinácie nejakej hypotéky a vlastných zdrojov na čisté vlastné zdroje, ktoré mali byť aj z iného pôvodu, takže on okrem spoľahnutia sa na vyhlásenie žalobkyne, čo aj napísala na WhatsApp, že peniaze má nachystané, si to nemal ako overiť. 27.3. Svedok uviedol, že rezervačnú zmluvu koncipoval notársky úrad, konkrétne detaily už dopĺňa on na základe obchodného dojednania. Žalovaný nemal problém s hypotekárnym financovaním. Vyplatenie kúpnej ceny žalovaný navrhol na dve etapy z dôvodu daňovej optimalizácie. Pokiaľ kúpna cena zohľadňuje investície do hnuteľných vecí, resp. do predošlého holodomu, resp. holobytu zo strany predávajúceho, jedná sa o štandardný postup. Oni ako sprostredkovateľ predaja nehnuteľnosti nevyzvali obe zmluvné strany k tomu, aby pristúpili k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Nebola to ich povinnosť. Každopádne svedok mal obrovskú dilemu, nemôže povedať, že to financovanie bolo bezproblémové, čiže nemal predstavu o tom financovaní a nemal tú vôľu. Vedel, že žalobkyňa mala aj inú alternatívu financovania nehnuteľnosti, aktívne mu ju komunikovala. Tieto skutočnosti uviedol svedok aj žalovanému. Nevedel však tú lehotu, kedy peniaze budú. Svedok vedel, že žalovaný mal uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve na kúpu nehnuteľnosti, bolo to hneď na začiatku nadiktované. Myslí si, že to mal byť dom v D. alebo niekde na C. Slovensku, nevedel, že to je s bratom žalovaného, myslel si, že to je normálny obchod. Nevedel o žiadnych lehotách ani zmluvnej pokute, vedel iba, že tam je niečo rezervované. Žalovaný poskytoval súčinnosť pri vybavovaní predaja jeho nehnuteľnosti. Čo si vypýtali, to poslal, keď mal podpísať zmluvu, podpísal. Keď už je uzatvorená rezervačná zmluva, oni menej komunikujú s predávajúcim, lebo z jeho strany sa čaká len na nachystanie financovania, s predávajúcim prakticky nemajú čo riešiť. 27.4. Ku dňu 31.10.2021 neboli nachystané podklady k uzavretiu kúpnej zmluvy vo forme samotného návrhu kúpnej zmluvy. V nedeľu dostal požiadavku od žalobkyne, nech ako sprostredkovateľ nachystajú kúpnu zmluvu. Svedok ju zadal do výroby, aj keď ju nemal v pláne rozosielať, urobil to len z nejakého titulu, že snáď to dobre dopadne. Žalobkyňa však bola rýchlejšia a v pondelok alebo utorok odoslala vlastný návrh kúpnej zmluvy. 27.5. Na otázku prečo ako sprostredkovateľ vrátili žalovanému zálohu 2.500,- Eur svedok uviedol, že v tomto prípade bola úhrada provízie výnimočne realizovaná pred samotným splnením podmienok na nárok, tzn. bola uhradená pred podpisom kúpnej zmluvy, prakticky obratom po podpise rezervačnej zmluvy na účet maklérky prevodom od žalovaného. Bolo to na dobré slovo. Potom keď po tej nedeli,
pondelku vedeli, že je veľmi zle, že to padá, tak svedok poprosil maklérku p. E., aby to poslala späť. Ona vedela, že či pochybil kupujúci alebo predávajúci, v každom prípade polovica rezervačného poplatku zostáva sprostredkovateľovi ako náhrada výdavkov, takže vychádzala z toho, že keď pošlú späť žalovanému 2.500,- Eur, či už bude v práve alebo nie, zvyšných 2.500,- Eur si ona ponecháva. Svedok potom na upozornenie žalobkyne maklérku znova poprosil asi po 11 dňoch, aby poslala aj zvyšných 2.500,- Eur, že mu je to ľúto, ale že ten prípad skončí veľmi zle, aby to poslala. Maklérka aj túto sumu následne poslala žalovanému.
28. Svedkyňa G. W. B. uviedla, že žalovaný je jej priateľom. Vie, že žalobkyňa chcela od žalovaného kúpiť dom, aj žalovaný išiel kupovať od brata nehnuteľnosť v J. D.. Vie, že nakoľko žalobkyňa nemala prostriedky na kúpu toho domu od žalovaného, tak následne sa oba tieto predaje zrušili. Dňa 29.10.2021 sa so žalovaným chystali na výlet s tým, že volal žalovanému pán z realitnej kancelárie a hovoril mu, že žalobkyňa nemá prostriedky na kúpu domu. Svedkyňa bola pri tomto telefonáte. Žalovaný si nerozmyslel predaj domu v E. F. žalobkyni už pred týmto telefonátom, že by jej ho nechcel predať. Žalovaný sa odsťahovať do J. D., chcel vyplatiť brata z domu v J. D.. Brat žalovaného má priateľku, u ktorej obaja bývajú a brat chcel z týchto peňazí od žalovaného si vyplatiť svoju hypotéku a následne prerábať dom priateľky, kde žijú. Vie, že medzi žalovaným a jeho bratom bola dohodnutá suma a zmluvu uzatvárali preto, aby brat neodstúpil od tohto zámeru a aby nezvýšil cenu. Bola medzi nimi dohodnutá kúpna cena 85.000,- Eur, z toho sumou 60.000,- Eur chcel brat žalovaného vyplatiť si hypotéku. Zmluvu o budúcej zmluve, ktorá mala byť uzavretá medzi žalovaným a jeho bratom, svedkyňa nevidela, nevie dokedy bola v tejto zmluve stanovená doba rezervácie. Nevie sa vyjadriť, akým spôsobom žalovaný uhradil zmluvnú pokutu v zmysle tejto zmluvy svojmu bratovi, nebola pri tom.
29. Svedok M. H., brat žalovaného, uviedol, že 01.07. so žalovaným podpísali zmluvu o budúcej zmluve, kde si dohodli cenu 85.000,- Eur, ktorú mu mal brat vyplatiť do 31.10. Túto mu nevyplatil v tomto termíne. Dohodli si tam aj zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- Eur, túto mu brat osobne vyplatil v sobotu 20.11.2021 v hotovosti. Svoj spoluvlastnícky podiel na dome v J. D. chcel predať, lebo má úver, tento chcel vyplatiť a s priateľkou si následne prerobiť byt. Tento úver bral z dôvodu, aby vyplatil otca z polovice tohto domu. Cenu za spoluvlastnícky podiel si so žalovaným dohodli na 85.000,- Eur, z toho 60.000,- Eur chcel svedok použiť na vyplatenie hypotéky a za 25.000,- Eur by si prerobili byt s priateľkou. Uzavretie zmluvy o budúcej zmluve navrhol žalovaný z dôvodu, že ceny nehnuteľností v tom čase rástli, tak preto, aby svedok potom nezvyšoval cenu, aby boli dohodnutí. Pokiaľ by k tomu došlo, mal by záujem predať žalovanému svoj spoluvlastnícky podiel aj po uplynutí dohodnutej doby v ich zmluve, po októbri 2021, nežiadal by od brata viac peňazí. Zmluvu o budúcej zmluve predostrel žalovaný, podpisovali ju v J. D.. Zakomponovať do nej dohodu o zmluvnej pokute bol nápad svedka. Žalovaný mu potom povedal, že mu dohodnutú kúpnu cenu nezaplatí, lebo na to nie sú peniaze. Bolo to asi týždeň pred dohodnutým dátumom v zmluve o budúcej zmluve. Svedok nemal iných záujemcov o kúpu predmetného podielu na nehnuteľnosti. V novembri 2021 už nemal záujem predať spoluvlastnícky podiel žalovanému, lebo už mal dojednané firmy na rekonštrukciu toho bytu u priateľky, toto mu celé kvôli tomu padlo, preto už o to záujem nemal. Žalovaného svedok nevyzýval na zaplatenie zmluvnej pokuty, mali to dohodnuté priamo v zmluve. Žalovaný prišiel sám a vyplatil mu ju. V čase keď so žalovaným podpisovali zmluvu o budúcej zmluve mu žalovaný hovoril len, že chce predať dom v E. F., nespomínal, že má nejakého konkrétneho kupca.
30. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
31. Vzhľadom na to, že žalobkyňa podaním zo dňa 03.05.2022 vzala žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie sumy 2.500,- Eur s príslušenstvom z dôvodu, že dňa 21.03.2022 jej žalovaný túto sumu uhradil, súd konanie v časti žaloby o zaplatenie sumy 2.500,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.500,- Eur od 21.03.2022 do zaplatenia zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení.
32. Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 122 ods. 1, 2 a 3 OZ, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 451 ods. 1 a 2 a § 454 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 545 ods. 2 OZ, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Podľa § 560 OZ, ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu, krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky.
33. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne v časti, v ktorej nebola vzatá späť, nie je dôvodná a vzájomná žaloba žalovaného je čiastočne dôvodná.
34. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 21.07.2021 uzavreli medzi sebou rezervačnú zmluvu. Možno konštatovať, že sa jedná o zmluvu nepomenovanú v zmysle § 51 OZ, ktorá nie je upravená ako osobitný zmluvný typ v Občianskom zákonníku. Z predmetnej rezervačnej zmluvy jednoznačne vyplývali vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Ako vyplýva aj z jej textu, smerovala k následnému uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný ako predávajúci prevedie na žalobkyňu ako kupujúcu vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v E. F. – J. X. X v X-XXXXXXX rodinnom dome s príslušenstvom a k nemu prislúchajúcimi pozemkami, zapísané na LV č. XXXX S. XXXX v k.ú. K. H.. Povinnosti strán boli vymedzené v čl. 2.2. rezervačnej zmluvy, keď žalovaný mal povinnosť počas dohodnutej doby rezervácie nepreviesť nehnuteľnosti na žiadnu inú osobu a poskytovať žalobkyni aktívnu súčinnosť pre uzavretie následnej kúpnej zmluvy a žalobkyňa mala základnú povinnosť aktívne vykonávať činnosť smerujúcu k uzavretiu kúpnej zmluvy, najmä vo vzťahu k zabezpečeniu prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny. Kúpna cena bola medzi stranami dohodnutá už v rezervačnej zmluve, a to vo výške 255.000,- Eur, z toho suma 170.000,- Eur mala predstavovať cenu za samotné nehnuteľnosti
a suma 85.000,- Eur cenu za hnuteľný nábytok a zariadenie. Rezervačná zmluva neobsahuje žiadne dojednanie dokedy by mala byť uhradená kúpna cena (t.j. toto dojednanie bolo ponechané až na dohodu strán pri uzavieraní samotnej kúpnej zmluvy), v čl. 4.1. obsahuje len dojednanie o tom, že kúpna cena bude zo strany žalobkyne uhradená z vlastných zdrojov.
35. V čl. 2.1. rezervačnej zmluvy bola dojednaná doba rezervácie do 31.10.2021. Je pravdou, že v čl. 2.4. až 2.6. rezervačnej zmluvy sa namiesto termínu „doba rezervácie“ používa termín „dátum plnenia“ s tým, že strany sa zaviazali najneskôr do dátumu plnenia uzatvoriť predmetnú kúpnu zmluvu. Články 2.5. a 2.6. rezervačnej zmluvy zakotvujú právo ktorejkoľvek zo strán vyzvať protistranu na uzavretie kúpnej zmluvy, pričom v takom prípade protistrane vznikne povinnosť do dátumu plnenia uzavrieť kúpnu zmluvu. V tomto smere sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že uvedené termíny „doba rezervácie“ a „dátum plnenia“ nemožno stotožňovať s tým, že predmetný dátum plnenia vlastne v zmluve nebol dohodnutý. Z obsahu a najmä účelu rezervačnej zmluvy, ktorý bol obom stranám známy v čase jej uzatvárania, nemožno mať žiadnu rozumnú pochybnosť o tom, že oba uvedené pojmy označujú totožný konečný dojednaný termín 31.10.2021. Uvedené potvrdil pri výsluchu aj svedok P., ktorý vystupoval ako sprostredkovateľ. Primárne tomu zodpovedá aj správanie samotnej žalobkyne, ktorá po celý čas trvania doby rezervácie nemala pochybnosť o tom, že konečný dojednaný termín na uzavretie kúpnej zmluvy je 31.10.2021, pričom sa snažila vykonávať kroky k tomu, aby stihla dovtedy zabezpečiť peňažné prostriedky na úhradu kúpnej ceny. Takisto to možno dovodiť z čestného vyhlásenia A. G. U., ktorý pôsobil pre žalobkyňu ako finančný sprostredkovateľ a riešil konkrétne kroky v rámci komunikácie s bankou v záujme zabezpečenia prostriedkov žalobkyne na zaplatenie kúpnej ceny, keď aj z jeho vyjadrenia je zrejmé, že sa snažili so žalobkyňou stihnúť dohodnutý termín 31.10.2021. Súd teda uzavrel, že dohoda strán v zmysle rezervačnej zmluvy bola uzavrieť kúpnu zmluvu do 31.10.2021.
36. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobkyne, že nakoľko v danom prípade deň 31.10.2021 pripadol na nedeľu a 01.11. je sviatok, tak v zmysle § 122 ods. 3 OZ posledný deň doby rezervácie v skutočnosti pripadol až na 02.11.2021. Jednak treba zdôrazniť, že v danom prípade bola zmluvne medzi stranami dojednaná doba rezervácie, pričom pri dobách (na rozdiel od lehôt) platí zásada, že začína plynúť prvým dňom a končí sa posledným dňom časového úseku, bez ohľadu na to, či ide o pracovný deň, alebo o deň pracovného pokoja (napr. aj pracovný pomer dojednaný na dobu určitú skončí v posledný deň dojednanej doby, bez ohľadu na to, či sa jedná o pracovný deň). Podstatné tiež je, že v danom prípade bol dojednaný konkrétny termín konca rezervačnej doby, a to 31.10.2021. Trvanie tejto doby nebolo dohodnuté podľa dní, týždňov, mesiacov alebo rokov, preto nie je vôbec potrebné aplikovať pravidlá počítania času v zmysle § 122 OZ, keďže nie je v danom prípade potrebné nič počítať. Pokiaľ si strany jednoznačne dohodli, že ich vzájomné práva a povinnosti sú časovo obmedzené do 31.10.2021, teda do skončenia doby rezervácie, nemožno dospieť k záveru, že by bez osobitnej dohody strán o zmene obsahu záväzku trvali aj po uvedenom termíne.
37. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobkyne, že by v prejednávanom spore bolo potrebné aplikovať na jej postavenie a na výklad rezervačnej zmluvy vo vzťahu k vzájomným právam a povinnostiam žalobkyne a žalovaného ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách. Je pravdou, že predmetná rezervačná zmluva bola zmluvou trojstrannou, nakoľko okrem žalobkyne a žalovaného bola zmluvnou stranou aj realitná kancelária, ktorá vystupovala ako sprostredkovateľ a zmluva upravovala aj vzájomné práva a povinnosti strán vo vzťahu k sprostredkovateľovi [napr. jeho nárok na províziu, vznikajúci momentom uzavretia kúpnej zmluvy, nárok sprostredkovateľa na zmluvnú pokutu (paušálnu odmenu za činnosť) v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy]. V takomto prípade je však potrebné rozlišovať povahu vzájomných vzťahov medzi jednotlivými účastníkmi zmluvy s poukazom na ich postavenie pri uzatváraní a plnení zmluvy. Pri určení, či ide o spotrebiteľskú zmluvu nie je podstatný predmet zmluvy, ale povaha jej strán. Súdny dvor EÚ v týchto súvislostiach v rozsudku vo veci C-488/11 E. U. S. J., H. E. G. Y. proti B. J., zo dňa 30.05.2013 (body 29-30), pokiaľ ide pôsobnosť smernice 93/13 EHS uviedol, že žiadne ustanovenie smernice neuvádza, na aké druhy zmlúv sa aplikuje, pritom smernica definuje zmluvy, na ktoré sa vzťahuje, odkazom na určitú vlastnosť zmluvných strán, podľa toho či konajú alebo nekonajú s cieľom vzťahujúcim sa k ich obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Je zrejmé, že ani žalobkyňa, ani žalovaný pri uzatváraní a plnení rezervačnej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, žiadna okolnosť, ktorá by tomu nasvedčovala, nevyšla v konaní najavo. Ani žalobkyňa, ani žalovaný teda nie sú spôsobilí naplniť zákonnú definíciu dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Žalobkyňa a žalovaný sa v rámci svojich vzájomných zmluvných vzťahov preto nemôžu domáhať aplikácie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, keďže to by vyžadovalo, aby jeden
z nich v ich vzájomných vzťahoch napĺňal zákonnú definíciu dodávateľa a druhý spotrebiteľa, čo nie je prípad prejednávanej veci.
38. K uzavretiu plánovanej kúpnej zmluvy do uplynutia dohodnutej doby rezervácie 31.10.2021 nedošlo. Medzi stranami bolo sporné, z dôvodov na koho strane nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, teda kto zavinil, že nebola uzavretá. Vyriešenie tejto skutkovej otázky súd považoval za podstatné pre rozhodnutie veci. Ako už bolo uvedené, v zmysle čl. 2.5. a 2.6. rezervačnej zmluvy mala žalobkyňa ako aj žalovaný právo vyzvať protistranu na uzavretie kúpnej zmluvy, pričom v takom prípade protistrane vznikne povinnosť kúpnu zmluvu uzavrieť. Strany sa pritom dohodli, že takáto výzva na uzavretie kúpnej zmluvy musí byť písomná, pričom v zmysle čl. 2.7. rezervačnej zmluvy strana, ktorá vyzýva na podpis kúpnej zmluvy je povinná spolu s výzvou zaslať druhej zmluvnej strane aj návrh kúpnej zmluvy. Bolo preukázané, že spôsobom dohodnutým v rezervačnej zmluve ani jedna strana do uplynutia doby rezervácie, t.j. do 31.10.2021 nevyzvala druhú stranu na uzavretie zmluvy. Žalobkyňa len dňa 31.10.2021 v poobedňajších hodinách zaslala žalovanému prostredníctvom aplikácie WhatsApp správu, kde uviedla „chcela by som vás informovať, že môžme pripravovať zmluvy na plnú kúpnu sumu“. Nebolo sporné, že samotný návrh kúpnej zmluvy, ktorý bol v čl. 2.7. rezervačnej zmluvy dohodnutý ako povinná súčasť výzvy na jej uzavretie, nebol do 31.10.2021 zaslaný žiadnou zo strán. Je pravdou, že v zmysle rezervačnej zmluvy mali obe strany sporu právo vyzvať protistranu na uzavretie kúpnej zmluvy a z dokazovania vyplynulo, že to riadne a dohodnutým spôsobom v dohodnutej dobe neučinila ani jedna z nich. Pre účely posúdenia, že z dôvodov na koho strane nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, je preto potrebné vziať do úvahy ďalšie okolnosti veci, a to aj s poukazom na § 560 OZ, podľa ktorého ak si majú účastníci zmluvy plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. V tomto smere vychádzajúc zo zmyslu a účelu predmetnej rezervačnej zmluvy, ktorý bol obom stranám známy v čase jej uzatvárania, súd považoval za podstatné, že primárnou zmluvnou povinnosťou žalovaného ako predávajúceho bolo zdržať sa úkonov smerujúcich k predaju nehnuteľností inej osobe, než žalobkyni, ktorú povinnosť žalovaný splnil. Okrem toho bol žalovaný povinný poskytovať aktívnu súčinnosť smerujúcu k uzavretiu kúpnej zmluvy. Je zrejmé, že vzhľadom na jeho postavenie predávajúceho nemal dôvod vykonávať sám ďalšie konkrétne kroky a v zásade čakal, kým žalobkyňa ako kupujúca bude pripravená uzavrieť kúpnu zmluvu, keď už bude mať pripravené financie na zaplatenie kúpnej ceny. Pred tým, ako si žalobkyňa financovanie zabezpečí, nemal žalovaný žiadny dôvod vyzývať ju na uzavretie kúpnej zmluvy, keď náležitosťou takejto výzvy mal byť aj samotný návrh kúpnej zmluvy a bez jasnej, konkrétnej a detailnej informácie od žalobkyne ohľadom spôsobu financovania, vrátane konkrétnych termínov a spôsobov platby, nie je možné objektívne takýto návrh pripraviť. Tieto skutočnosti ostatne potvrdil aj sprostredkovateľ - svedok P., ktorý uviedol, že žalovaný poskytoval súčinnosť pri vybavovaní predaja jeho nehnuteľnosti. Čo si vypýtali, to poslal, keď mal podpísať rezervačnú zmluvu, podpísal. Keď už je uzatvorená rezervačná zmluva, sprostredkovateľ menej komunikuje s predávajúcim, lebo z jeho strany sa čaká len na nachystanie financovania, s predávajúcim nemajú čo riešiť. V tomto smere preto neobstojí argumentácia žalobkyne, že pokiaľ aj žalovaný mal právo vyzvať ju na uzavretie kúpnej zmluvy a neurobil to, bez ďalšieho by to malo znamenať, že k neuzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na jej strane. Bola to totiž práve žalobkyňa ako kupujúca, ktorá počas trvania rezervačnej doby potrebovala vykonať konkrétne a podstatné kroky nevyhnutné pre uzavretie kúpnej zmluvy, a to zabezpečenie financovania kúpnej ceny tak, aby konkrétny spôsob a termíny mohli byť uvedené do kúpnej zmluvy, resp. jej návrhu.
39. Pokiaľ sa jedná o samotný proces zabezpečenia finančných prostriedkov, z dokazovania vyplynulo, že pokiaľ žalobkyňa mienila financovať kúpnu cenu z vlastných zdrojov, rozumela sa tým kombinácia úspor a prostriedkov, ktoré nadobudne predajom svojho bytu v H. – G.. Konkrétny proces vyplynul z čestného prehlásenia finančného sprostredkovateľa A. G. U., z výpovede svedka P., a v konečnom dôsledku aj z vyjadrení samotnej žalobkyne, ktorá uviedla, že ho mala prekonzultovaný s tromi finančnými poradcami. Svoj byt v H. – G. mala žalobkyňa zaťažený hypotékou, ktorú splácala a ktorú krátko predtým len čerpala (v júni 2021). Hypotékou a záložným právom (v neprospech žalovaného) boli však zaťažené aj kupované nehnuteľnosti v E. F., preto nebolo možné ich ďalej zaťažiť a čerpať zo strany žalobkyne na ich kúpu ďalšiu hypotéku (ani v priebehu konania netvrdila, že by uvažovala o čerpaní ďalšej hypotéky). Zo strany žalobkyne ani nebolo možné jednoducho predať svoj byt v H. a vyplatiť hypotéku na ňom viaznucu, pretože tým by zinkasované peňažné prostriedky hneď aj minula na výplatu tohto hypotekárneho úveru s príslušenstvom a nezostal by jej dostatok prostriedkov na kúpu nehnuteľností v E. F.. Bolo preto potrebné, aby naďalej zostala zaviazaná postupne splácať svoju hypotéku v 365.bank, a.s., ktorú pôvodne čerpala pri kúpe bytu v H., za súčasnej zmeny predmetu
zabezpečenia (záložného práva) z bytu v H. na novo nadobúdané nehnuteľnosti v E. F.. Práve z dôvodu už existujúceho zaťaženia týchto nehnuteľností v súvislosti s hypotékou žalovaného však nebola možná priama zmena predmetu zabezpečenia. Preto bolo potrebné dočasne presunúť zabezpečenie, teda učiniť predmetom záložného práva k hypotéke žalobkyne tretiu nehnuteľnosť, ktorou sa mal stať byt jej rodičov v H.. Následne by žalobkyňa predala svoj (už „čistý“, záložným právom nezaťažený) byt v H., získané peňažné prostriedky v kombinácii s jej úsporami zaplatila ako kúpnu cenu žalovanému za nehnuteľnosti v E. F. (ktorý by z toho vyplatil svoju hypotéku, čím by sa tieto nehnuteľnosti stali nezaťaženými), stala sa vlastníčkou nehnuteľností v E. F. a potom dodatočne z rodičovskej nehnuteľnosti preniesla ťarchu (záložné právo) na novo nadobudnuté nehnuteľnosti v E. F. a pokračovala v splácaní svojej pôvodnej hypotéky. Svedok P. potvrdil, že tento spôsob zabezpečenia financovania so žalobkyňou predstavili žalovanému, ktorý s tým súhlasil. Práve z dôvodu väčšej časovej náročnosti tohto procesu, ktorý si vyžaduje komunikáciu s bankou v rámci presunu ťarchy na iný predmet zabezpečenia, si strany v rezervačnej zmluve dohodli dobu rezervácie až do 31.10.2021, t.j. viac ako 3 mesiace od uzavretia rezervačnej zmluvy. Z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa začala podnikať príslušné kroky, keď 30.07.2021 (č.l. 77 spisu) požiadala o zmenu predmetu zabezpečenia k svojej hypotéke (z jej bytu v H. – G. na byt jej rodičov). Finančný sprostredkovateľ A. U. vo svojom vyhlásení, ako aj svedok P. uviedli, že táto žiadosť bola zo strany banky po 30 dňoch zamietnutá. Následne žalobkyňa dňa 08.09.2021 (č.l. 81 spisu) podala žiadosť opätovne. Dňa 18.10.2021 (č.l. 79 spisu) banku urgovala vo vzťahu k tejto žiadosti. Dňa 20.10.2021 (č.l. 109 spisu) bankový poradca z 365.bank, a.s. oznámil A. U., že banka súhlasí so zmenou predmetu zabezpečenia za podmienky mimoriadnej splátky hypotéky zo strany žalobkyne vo výške 28.720,- Eur. Dňa 26.10.2021 (č.l. 75 spisu) žalobkyňa požiadala banku o vykonanie tejto mimoriadnej splátky ku dňu 29.10.2021. Ako uviedol vo svojom vyhlásení A. U., banka následne schválila mimoriadnu splátku až ku dňu 02.11.2021.
40. Z uvedených okolností je zrejmé, že pôvodne zamýšľaný proces zabezpečenia finančných prostriedkov pre žalobkyňu na zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosti v E. F., sa do konca dojednanej doby rezervácie, t.j. do 31.10.2021 zrealizovať nepodarilo. Do uvedeného dňa nedošlo k presunu ťarchy z bytu žalobkyne v H., teda hoci aj mala na tento byt kupca, nemohli dovtedy pristúpiť k jeho predaju, čím sa žalobkyni nepodarilo dostať do dispozície dostatok prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny. Hoci je pravdou, že z rezervačnej zmluvy uzavretej medzi stranami nevyplývala povinnosť zaplatiť samotnú kúpnu cenu do 31.10.2021, do tohto dňa bolo dohodnuté uzavretie kúpnej zmluvy a ako už bolo uvedené, aby mohol byť pripravený jej návrh a následne mohla byť uzavretá, je nevyhnutné dojednať konkrétny spôsob a termín zaplatenia kúpnej ceny. Tieto okolnosti jasne dojednané byť nemohli, keďže k 31.10.2021 ešte žalobkyňa objektívne nemohla vedieť, kedy konkrétne bude môcť dôjsť k predaju jej bytu v H. a teda kedy konkrétne bude mať k dispozícii peňažné prostriedky na vyplatenie kúpnej ceny žalovanému. Aj svedok P. vypovedal, že o týchto okolnostiach so žalobkyňou komunikoval, boli mu známe a tiež, že žalobkyňa nakoniec predstavila alternatívnu formu financovania v podobe pôžičky. Žalobkyňa predložila zmluvu o pôžičke zo dňa 31.10.2021, v zmysle ktorej jej mal A. R. K. (kupujúci jej bytu v H.) v lehote 2 kalendárnych dní poskytnúť pôžičku vo výške 100.000,- Eur. Svedok P. však jednoznačne uviedol, že ku dňu 31.10.2021 stále sám nevedel, kedy by konkrétne tieto peniaze mala mať žalobkyňa k dispozícii, čo uviedol aj žalovanému. Na základe uvedených okolností je možné konštatovať, že ku dňu 31.10.2021 ešte neboli na strane žalobkyne natoľko ustálené všetky detaily ohľadom spôsobu zaplatenia kúpnej ceny žalovanému, aby bolo možné vytvoriť kompletný návrh kúpnej zmluvy, ktorý by obsahoval jednoznačné údaje o spôsobe a termínoch zaplatenia kúpnej ceny. Pre posúdenie prejednávanej veci súd považuje za rozhodujúce, že do dohodnutého dňa 31.10.2021 žalobkyňa nezaslala žalovanému riadnu výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy, vrátane jej konkrétneho návrhu ako podstatnej dohodnutej náležitosti takejto výzvy. Ako už bolo uvedené, žalovaný sám objektívne nemohol zaslať žalobkyni kvalifikovanú výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy, keďže mu neboli známe konkrétne informácie o spôsobe a termíne zaplatenia kúpnej ceny (keďže tieto mu nekomunikovala žalobkyňa ani sprostredkovateľ), teda objektívne nemohol sám vypracovať návrh kúpnej zmluvy.
41. Na základe uvedeného skutkového deja súd dospel k záveru, že zavinenie na neuzavretí kúpnej zmluvy je potrebné ustáliť na strane žalobkyne. Bola to žalobkyňa, ktorá potrebovala zabezpečiť financovanie kúpnej ceny a z dokazovania vyplynulo, že ku dňu 31.10.2021 žalovanému nekomunikovala konkrétne údaje o spôsobe a termíne zaplatenia kúpnej ceny, ktoré by mohli byť zahrnuté do návrhu kúpnej zmluvy a sama takýto návrh do 31.10.2021 žalovanému nezaslala, teda v zmysle rezervačnej zmluvy nezaslala počas doby rezervácie kvalifikovanú výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy. Nie je pritom rozhodujúce, či a kedy nakoniec mala všetky financie na zaplatenie kúpnej ceny
k dispozícii (podľa predložených výpisov mala na svojom bankovom účte ku dňu 30.10.2021 zostatok vo výške 118.914,84 Eur, následne v dňoch 02.11. a 03.11.2021 boli na jej bankový účet vložené peňažné prostriedky v celkovej výške 50.000,- Eur, pričom podľa označenia platiteľa ním zrejme bol jej rodinný príslušník). Za rozhodujúce súd považuje, že nebolo preukázané, že ku dňu 31.10.2021 by bola žalobkyňa v zmysle § 560 OZ pripravená splniť svoj záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu, čo nevyhnutne vyžaduje jednoznačnú konkretizáciu všetkých jej súčastí, vrátane konkrétneho spôsobu a termínu zaplatenia kúpnej ceny. Žalovaný jej v dojednanej dobe nemohol zaslať návrh kúpnej zmluvy, keďže mu tieto relevantné informácie neboli jednoznačne komunikované a sama v dohodnutej dobe návrh kúpnej zmluvy žalovanému nezaslala. Je potom pravdou, že po uplynutí doby rezervácie už žalovaný nemal povinnosť kúpnu zmluvu uzavrieť (jej návrh mu žalobkyňa zaslala až dňa 02.11.2021, aj to bez konkretizácie termínu zaplatenia kúpnej ceny), nemal povinnosť ani predĺžiť dobu rezervácie. Pokiaľ sa z akýchkoľvek dôvodov rozhodol, že nehnuteľnosti žalobkyni nepredá, pokiaľ riadne plnil svoju povinnosť nepreviesť vlastnícke právo k nim na inú osobu počas doby rezervácie a čakal až do jej skončenia, neporušil tým žiadnu zmluvnú povinnosť a nemožno mu pričítať zavinenie na neuzavretí kúpnej zmluvy v dohodnutej dobe.
42. Pre úplnosť súd uvádza, že nemohol akceptovať argumentáciu žalobkyne smerujúcu k jej vyvineniu sa spod zodpovednosti za neuzavretie kúpnej zmluvy v dohodnutej rezervačnej dobe, keď uvádzala, že predmetný spôsob financovania bol zvolený aby boli splnené špecifické požiadavky žalovaného ohľadom spôsobu zaplatenia kúpnej ceny. Primárne v rezervačnej zmluve spôsob zaplatenia kúpnej ceny nie je nijako špecifikovaný okrem uvedenia, že ju žalobkyňa uhradí z vlastných zdrojov. Kúpna cena je riadne uvedená priamo v rezervačnej zmluve vo výške 255.000,- Eur, pričom bez relevancie je skutočnosť, že je rozčlenená na časť za nehnuteľnosti a časť za hnuteľný nábytok a zariadenie, keď nikde v zmluve nie je konkrétny spôsob kúpnej ceny, resp. jej časti dojednaný. Sama žalobkyňa pritom počas celého priebehu konania ani netvrdila, že by pôvodne navrhovala nejaký iný spôsob financovania, žiadny ani nekonkretizovala. Naopak na pojednávaní sama uviedla, že zvolený spôsob mala odkonzultovaný s viacerými finančnými poradcami. Dohoda na rezervačnej dobe do 31.10.2021 bola výsledkom zmluvného konsenzu strán.
43. Pokiaľ teda súd dospel k záveru, že do uplynutia doby rezervácie nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane žalobkyne, nie je možné aplikovať čl. 3.1. rezervačnej zmluvy, ale naopak je potrebné aplikovať jej čl. 3.2. V oboch článkoch je dojednaná povinnosť zmluvnej strany zaplatiť protistrane paušálnu kompenzáciu nákladov vo výške 50 % zálohového poplatku, t.j. 2.500,- Eur podľa toho, z dôvodov na koho strane nedôjde počas doby rezervácie k uzavretiu kúpnej zmluvy. Tieto dojednania súd po právnej stránke posúdil ako dohodu o zmluvnej pokute, nakoľko spĺňajú jej znaky a účel – jedná sa o sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti, ktorá má zároveň reparačnú funkciu. Keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane žalobkyne, nevznikol jej v zmysle čl. 3.1. písm. a) rezervačnej zmluvy nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.500,- Eur od žalovaného, jej žaloba bola preto v tejto časti nedôvodná. Naopak žalovanému v zmysle čl. 3.2. písm. a) rezervačnej zmluvy vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.500,- Eur od žalobkyne. Tento nárok žalovaného aj bol uspokojený, nakoľko v súlade s č.l. 3.3. rezervačnej zmluvy si na úhradu tohto záväzku započítal časť rezervačného poplatku, ktorý žalobkyňa po uzavretí rezervačnej zmluvy dňa 22.07.2021 uhradila žalovanému vo výške 5.000,- Eur.
44. Žalobkyňa sa žalobou pôvodne domáhala zaplatenia sumy 7.500,- Eur s príslušenstvom, tvorenej jednak sumou 5.000,- Eur z titulu vrátenia rezervačného poplatku a jednak sumou 2.500,- Eur titulom zmluvnej pokuty od žalovaného. Ako bolo uvedené, nárok na zmluvnú pokutu od žalovaného jej s poukazom na skutkové okolnosti veci nevznikol. Pokiaľ sa jedná o samotný rezervačný poplatok, tento bol v časti 2.500,- Eur oprávnene žalovaným započítaný na úhradu jeho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zvyšná časť rezervačného poplatku mala byť v zmysle čl. 3.2. písm. b) a čl. 3.3. rezervačnej zmluvy použitá na uhradenie nároku sprostredkovateľa (realitnej kancelárie) ako „paušálna odmena za jeho činnosť“ s tým, že táto časť rezervačného poplatku mala byť na tento účel po uplynutí rezervačnej doby zaslaná žalovaným (ktorý mal byť dovtedy uschovávateľom rezervačného poplatku) sprostredkovateľovi. Súd v prejednávanej veci nemal dôvod zaoberať sa platnosťou predmetného dojednania rezervačnej zmluvy o vzniku nároku sprostredkovateľa na uvedenú paušálnu odmenu za jeho činnosť (čo sa tiež javí ako dojednanie o zmluvnej pokute), keďže v danom prípade sa jedná o právny vzťah medzi žalobkyňou a sprostredkovateľom, ktorý nie je predmetom tohto konania. Faktom je, že žalovaný po zaplatení rezervačného poplatku zo strany žalobkyne tento v celej výške 5.000,-
Eur už dňa 03.08.2021 zaslal sprostredkovateľovi (konkrétne na bankový účel maklérky T. E.), a to v predstihu na úhradu svojho budúceho záväzku na zaplatenie provízie, na ktorú mal sprostredkovateľovi v zmysle čl. 3.6. rezervačnej zmluvy vzniknúť nárok až po uzavretí kúpnej zmluvy. Keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, sprostredkovateľovi nevznikol nárok na províziu. Potenciálne mu v zmysle čl. 3.2. písm. b) rezervačnej zmluvy mohol vzniknúť len nárok voči žalobkyni vo výške 2.500,- Eur. Preto T. E. dňa 30.11.2021 vrátila na účet žalovaného sumu 2.500,- Eur, na ktorú sprostredkovateľovi nárok nevznikol, a túto sumu si žalovaný oprávnene započítal práve na úhradu záväzku žalobkyne z titulu zmluvnej pokuty v zmysle čl. 3.2. písm. a) rezervačnej zmluvy. Tým boli vzájomné povinnosti žalobkyne a žalovaného vyriešené. Sprostredkovateľ sa neskôr na základe vlastnej úvahy rozhodol, že si nebude voči žalobkyni uplatňovať sumu 2.500,- Eur v zmysle čl. 3.2. písm. b) rezervačnej zmluvy, a keďže ju už mal vo svojej dispozícii, rozhodol sa ju vrátiť. V tomto sa však jedná o vzájomný právny vzťah medzi žalobkyňou a sprostredkovateľom a pokiaľ sa sprostredkovateľ rozhodol neuplatniť si predmetný nárok, mal sumu 2.500,- Eur vrátiť žalobkyni. Dňa 15.12.2021 však túto sumu nedôvodne zaslal na účet žalovaného. Tým však nevznikol žiadny nový vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným. Formálne vzaté obdržal žalovaný od sprostredkovateľa sumu 2.500,- Eur bez právneho dôvodu a mal by ju vrátiť sprostredkovateľovi. Keďže však žalovaný na základe vzájomnej komunikácie všetkých strán vedel, že sa jedná o prostriedky sprostredkovateľa, ktorý sa ich rozhodol vrátiť žalobkyni, žalovaný uvedenú sumu 2.500,- Eur dňa 21.03.2022 len z dôvodu hospodárnosti preposlal priamo žalobkyni. Tým však neplnil svoj dlh voči žalobkyni, lebo žiadny neexistoval a žalovaný teda nebol pasívne vecne legitimovaný vo vzťahu k zaplateniu tejto časti uplatneného nároku. Z uvedeného dôvodu pokiaľ aj žalobkyňa po uvedenej úhrade zo dňa 21.03.2022 vzala žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.500,- Eur s príslušenstvom voči žalovanému späť, nemožno procesné zavinenie na zastavení konania v tejto časti pripísať žalovanému.
45. Súd z uvedených dôvodov uzavrel, že žaloba žalobkyne nebola od počiatku dôvodná voči žalovanému v žiadnej jej časti. Po čiastočnom zastavení konania v zmysle čiastočného späťvzatia súd preto žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
46. Žalovaný okrem toho, že v priebehu konania nesúhlasil ani čiastočne s uplatneným nárokom žalobkyne, si uplatnil voči nej vzájomnou žalobou vlastné nároky. Jednak si žalovaný uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 2.000,- Eur. K jej vzniku malo dôjsť tým, že žalovaný musel svojmu bratovi M. H. zaplatiť sumu 2.000,- Eur z titulu zmluvnej pokuty, ktorú mali medzi sebou dohodnutú v čl. II ods. 3 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 01.07.2021. Túto zmluvnú pokutu bol podľa zmluvy o budúcej zmluve povinný zaplatiť ten účastník, ktorý porušil povinnosť smerujúcu k uzavretiu kúpnej zmluvy ohľadom prevodu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach v J. D., ktorý žalovaný zamýšľal budúcou kúpnou zmluvou kúpiť od svojho brata. Podľa obsahu zmluvy o budúcej zmluve si žalovaný so svojím bratom dohodli, že žalovaný vyplatí kúpnu cenu do 31.10.2021, ešte pred podpisom budúcej kúpnej zmluvy. Žalovaný následne vo vzájomnej žalobe tvrdil, že uzavretie tejto kúpnej zmluvy medzi žalovaným a jeho bratom vlastne zmarila žalobkyňa tým, že z dôvodov na jej strane nedošlo k uzavretiu zamýšľanej kúpnej zmluvy medzi ňou a žalovaným ohľadom predaja nehnuteľností v E. F. a tým pádom žalovaný nezískal finančné prostriedky, aby mohol kúpiť od svojho brata podiel na nehnuteľnostiach v J. D.. Vo vzťahu medzi žalovaným a jeho bratom tak malo dôjsť k zmareniu uzavretia kúpnej zmluvy z dôvodov na strane žalovaného, čím mu mala vzniknúť povinnosť zaplatiť svojmu bratovi zmluvnú pokutu 2.000,- Eur, ktorú mu podľa ich tvrdení aj zaplatil. Vo vzťahu k následne vzájomnou žalobou uplatnenému nároku na náhradu škody voči žalobkyni sa súd z dôvodu hospodárnosti bližšie nezaoberal posudzovaním splnenia predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ, medzi ktoré patria protiprávny úkon (porušenie právnej povinnosti), vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie. Len pre úplnosť možno konštatovať, že žalobkyňa existenciu týchto predpokladov rozporovala (napr. poukazovala, že zmluva o budúcej zmluve medzi žalovaným a jeho bratom mala byť uzavretá 01.07.2021, zatiaľ čo rezervačná zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá až dňa 21.07.2021, teda medzi týmito zmluvami nemôže byť súvislosť vo vzťahu k zodpovednosti žalobkyne za prípadnú škodu). Súd ako podstatné vyhodnotil, že ako už bolo vyššie uvedené, dokazovaním dospel k záveru, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným, ku ktorej uzavretiu smerovala rezervačná zmluva, nedošlo z dôvodov na strane žalobkyne. Žalovanému tým vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.500,- Eur v zmysle čl. 3.2. písm. a) rezervačnej zmluvy, ktorý bol aj reálne uspokojený, keďže si žalovaný na úhradu tohto nároku započítal časť žalobkyňou zloženého rezervačného poplatku. Pokiaľ si vzájomnou žalobou uplatňoval voči žalobkyni náhradu škody, za porušenie právnej povinnosti zo strany žalobkyne, ktoré malo viesť
ku vzniku škody, žalovaný označil práve tú skutočnosť, že z dôvodov na jej strane nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným, čo viedlo k tomu, že žalovaný nezískal zamýšľané peňažné prostriedky z predaja nehnuteľností v E. F.. Je teda zrejmé, že žalovaný svoj uplatnený nárok na náhradu škody odvodzuje od totožného porušenia právnej povinnosti zo strany žalobkyne, za ktoré už bola sankcionovaná zmluvnou pokutou v zmysle čl. 3.2. písm. a) rezervačnej zmluvy, ktorá bola žalovanému vyplatená. Zmluvná pokuta však v zmysle § 545 ods. 2 OZ plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody, teda žalovaný nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením tej istej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje už zaplatená zmluvná pokuta. Žiadne zmluvné dojednanie strán, ktoré by sa odchyľovalo od tohto zákonného pravidla, nebolo tvrdené ani preukázané. Vzájomnou žalobou uplatnený nárok na náhradu škody preto nie je dôvodný, nakoľko akákoľvek prípadná škoda vzniknutá žalovanému (za predpokladu preukázania ostatných zodpovednostných predpokladov) je krytá už uplatnenou a zaplatenou zmluvnou pokutou.
47. Okrem uvedeného si žalovaný vzájomnou žalobou uplatnil zaplatenie sumy 1.037,10 Eur. Z nej časť vo výške 87,10 Eur si uplatnil titulom nezaplateného nájomného za užívanie jeho nehnuteľností v E. F. za obdobie 23.08.2021 až 31.08.2021 a sumu 950,- Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie týchto nehnuteľností žalobkyňou bez právneho dôvodu v novembri 2021. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 23.08.2021 uzatvorili medzi sebou nájomnú zmluvu na krátkodobý nájom bytu v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 98/2014 Z.z. Touto zmluvou žalovaný ako prenajímateľ prenechal do nájmu žalobkyni predmetné nehnuteľnosti v E. F., prvý deň nájmu bol dohodnutý na 23.08.2021, pričom nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to na obdobie trvania predmetnej rezervačnej zmluvy. Medzi stranami nebolo sporné a na pojednávaní dňa 05.05.2022 zhodne uviedli, že nájomná zmluva bola ukončená dňa 31.10.2021. Takisto nebolo sporné, že žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti užívala na bývanie aj počas novembra 2021. V nájomnej zmluve bola dohodnutá výška nájomného a nákladov na služby spojené s užívaním bytu spolu 300,- Eur mesačne, ktoré boli splatné do 25. dňa v mesiaci vopred. Nebolo sporné a vyplynulo to aj z predložených bankových potvrdení, že žalobkyňa v súvislosti s predmetnou nájomnou zmluvou uhradila žalovanému dňa 26.08.2021 sumu 300,- Eur, ktorá teda pokryla platby za september 2021, dňa 28.09.2021 uhradila sumu 300,- Eur, ktorá pokryla platby za október 2021 a ďalej uhradila dňa 02.11.2021 sumu 300,- Eur. Žalobkyňa v priebehu konania uvádzala, že touto poslednou platbou mienila pokryť nájomné a náklady spojené s užívaním bytu za obdobie november 2021, keď vychádzala z výšky platieb dojednaných v nájomnej zmluve. Treba konštatovať, že žalobkyňa užívala nehnuteľnosti žalovaného v novembri 2021 bez právneho dôvodu, nakoľko platnosť nájomnej zmluvy skončila 31.10.2021. Žalovaný už v liste zo dňa 01.11.2021 žiadal vypratať byt a odovzdať mu ho. Pokiaľ žalovaný užívanie nehnuteľností žalobkyňou toleroval v tom zmysle, že nevykonával konkrétne kroky smerujúce k vyprataniu a aj v e-maily zo dňa 22.11.2021 uviedol, že 30.11.2021 je najneskorší možný termín, kedy si príde prevziať dom, nemožno z toho žiadnym spôsobom vyvodiť, že by došlo k predĺženiu platnosti nájomnej zmluvy za obdobných podmienok (najmä čo sa týka výšky nájomného a platieb a služby). Súd teda dospel k záveru, že žalovanému vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalobkyne, ktorá v novembri 2021 užívala jeho nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Bolo preukázané, že za ich užívanie v tomto období mu žalobkyňa zaslala sumu 300,- Eur. Podľa ustálenej doktríny a súdnej praxe výška takéhoto bezdôvodného obohatenia zodpovedá sume obvykle vynakladanej v danom mieste a čase za užívanie obdobných nehnuteľností, spravidla práve formou nájmu. Súd konštatuje, že žalovaný v priebehu konania takúto obvyklú výšku nájmu nepreukázal, resp. nepreukázal, že by ňou mala byť práve suma 1.250,- Eur mesačne ako tvrdil, keď aj žalobkyňa takúto obvyklú výšku nájomného rozporovala. Na jej preukázanie nemôže postačovať poukaz žalovaného na žalobkyňou zaslaný návrh dodatku k predmetnej nájomnej zmluve (č.l. 36-37 spisu), ku ktorého uzavretiu medzi stranami nedošlo a v ktorom žalobkyňa navrhovala predĺženie doby nájmu na obdobie od 01.11.2021 do 30.04.2022 s tým, že nájomné, ktoré by mala zaplatiť za toto obdobie, by malo byť započítané s jej tvrdeným nárokom voči žalovanému v celkovej výške 7.500,- Eur, ktoré si uplatnila touto žalobou. Uvedený dodatok bol navrhnutý v rámci mimosúdnych rokovaní strán pred podaním žaloby, ktoré neskončili úspešne. Nemožno z neho mať bez ďalšieho za preukázané, že by obvyklá výška nájomného za užívanie predmetných nehnuteľností v E. F. bola 1.250,- Eur mesačne (7.500,- Eur : 6 mesiacov). Žalovaný teda nepreukázal svoj vzájomnou žalobou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho nehnuteľností v novembri 2021, keď nepreukázal reálnu výšku obvyklého nájomného a neposkytol tak skutkové podklady pre to, aby súd mohol jeho nárok v uplatnenej výške 950,- Eur priznať.
48. Súd vzájomnej žalobe vyhovel len v časti o zaplatenie sumy 87,10 Eur predstavujúcej nájomné za obdobie od 23.08.2021 do 31.08.2021, ktoré bolo v tejto výške dojednané priamo v čl. III ods. 3 nájomnej zmluvy s tým, že malo byť uhradené na účet žalovaného ako prenajímateľa v deň podpisu nájomnej zmluvy. Žalovaný tvrdil, že toto nájomné mu žalobkyňa neuhradila a žalobkyňa žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázala, že by k tomu došlo. Úhrada tejto sumy nevyplýva zo žiadneho z predložených potvrdení o bankových transakciách, či už zo strany žalobkyne alebo žalovaného. Súd preto zaviazal žalobkyňu na zaplatenie sumy 87,10 Eur. V prevyšujúcej časti súd vzájomnú žalobu nepovažoval za dôvodnú a zamietol ju.
49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50.1. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu, ako aj na základe zásady procesného zavinenia na zastavení konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Čo sa týka čiastočného späťvzatia žaloby vo výške 2.500,- Eur s príslušenstvom, súd už vyššie odôvodnil, že procesné zavinenie na zastavení konania v tejto časti nemožno pripísať žalovanému, pričom žaloba žalobkyne nebola od počiatku dôvodná voči žalovanému v žiadnej jej časti. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zastavenie konania v uvedenej časti procesne zavinila žalobkyňa, čo pre účely aktuálneho rozhodovania o nároku na náhradu trov konania je potrebné považovať za úspech žalovaného. Žalovaný bol teda konaní o žalobe žalobkyne úspešný v celom rozsahu, keďže vo zvyšnej časti bola zamietnutá. Súd preto priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania o žalobe v rozsahu 100 %. 50.2. Pokiaľ sa jedná o vzájomnú žalobu, žalovaný sa domáhal priznania sumy 3.037,10 Eur a bola mu priznaná suma 87,10 Eur. Žalovaný bol teda v konaní o vzájomnej žalobe úspešný v rozsahu 2,87 % uplatneného nároku a neúspešný v rozsahu 97,13 %. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe voči žalovanému v rozsahu 94,26 % (97,13 % - 2,87 %). O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
51. V konaní vznikli štátu trovy v podobe svedočného. Uznesením č.k. 24C/10/2022-177 zo dňa 21.08.2023 súd priznal svedkovi P. svedočné vo výške 28,70 Eur, ktoré bude vyplatené z rozpočtových prostriedkov štátu. Hoci aktuálna procesná úprava neobsahuje výslovné pravidlá pre rozhodovanie o trovách štátu v civilnom konaní, s poukazom na čl. 4 základných princípov Civilného sporového poriadku má súd za to, že je možné analogicky vychádzať z predošlej úpravy v § 148 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., podľa ktorej štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pričom ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Podľa výsledkov konania ani jedna strana nebola v konaní so svojím uplatneným nárokom (či už žalobou alebo vzájomnou žalobou) úspešná takmer v žiadnom rozsahu. Súd preto na nahradenie trov štátu zaviazal obe strany v rovnakom pomere.
Poučenie:
– 2 –
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.