Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-8-2012.pdf
PDF · 113.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-7C/8/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Ľubicou Bajzovou v právnej veci navrhovateľa G. Š.Z., U.. XX.X.XXXX, R. D. R., G. XXX/X, právne zastúpeného JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, proti odporcovi F. R.O., U.. X.XX.XXXX, F. R. T. E. Č.. XXX, R. - R. , Č. A., F.. Č.. R. G. Č.. XXX/XXX-X, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti, a to bytu č. XX vo vchode č. X, na X. poschodí obytného domu súpisné číslo XXX, stojaceho na parc. KNC č. XXXX v podiele 1/1, parciel KNC XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 601 m2, parcely KNC XXXX/X ostatné plochy o výmere 582 m2 v podiele 1315/123159-tín, podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu číslo súpisné XXX v podiele 1315/123159-tín, zapísaných na LV č. XXXX pod B/18 v k. ú. Považská Bystrica.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady trov konania sumu 724,30 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu titulom súdneho poplatku sumu 99,50 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom na tunajšom súde domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, a to bytu č. XX vo vchode č. 1, na 2. poschodí obytného domu, súpisné číslo XXX, stojaceho na parc. KNC č. XXXX v podiele 1/1, parciel KNC XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 601 m2, KNC XXXX/X ostatné plochy o výmere 582 m2 v podiele 1315/123159-tín a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu číslo súpisné XXX v podiele 1315/123159-tín, všetko v k. ú. Považská Bystrica zapísaných na LV č. XXXX pod B/18, ktoré sú v súčasnosti vedené vo vlastníctve odporcu, a to na tom základe, že právny úkon - darovacia zmluva, ktorou tieto do vlastníctva odporcu previedol a ktorá bola správou katastra odvkladovaná pod V 1751/11 zo dňa 21.9.2011, je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože navrhovateľ nikdy nemal v úmysle predmetné nehnuteľnosti darovať odporcovi a jeho vôľou nikdy nebolo vyvolať právne následky, ktoré v dôsledku tohto právneho úkonu nastali, t. j. bezplatný prevod nehnuteľností do vlastníctva odporcu.
Navrhovateľ uviedol, že on bol pôvodným vlastníkom predmetných nehnuteľností a k prevodu do vlastníctva odporcu došlo na tom základe, že v lete v roku 2011 mu jemu neznámy muž, ktorého identifikoval t. č. ako odporcu, mu pri náhodnom stretnutí povedal, že stratil kryt na mobilný telefón, ktorý mu navrhovateľ následne pomohol nájsť, za čo mu odporca ako odmenu dal fľašu rumu. Ďalej uviedol, že približne asi o týždeň znova stretol odporcu, ktorý sa ho pýtal, kde a v akom byte býva, či
tento byt môže vidieť, predstavil sa mu ako F.R. a uviedol, že takýto byt ako má navrhovateľ, by on potreboval pre dcéru, že je ochotný od neho tento byt kúpiť a ponúkol sa mu, že mu vybaví dobre platenú prácu v Španielsku, za ktoré zarobené peniaze si potom navrhovateľ bude môcť kúpiť väčší a krajší byt. Navrhovateľ ďalej uviedol, že súhlasil so zabezpečením práce v cudzine, keďže bol nezamestnaný, jednoznačne však odporcovi povedal, že byt zatiaľ nepredá, ale že je s ním ochotný uzatvoriť predkupnú zmluvu. Na to odporca oslovil navrhovateľa s tým, aby išli spísať predkupnú zmluvu k notárovi, ktorého on vybral. Navštívili Notársky úrad JUDr. L. v Považskej Bystrici, kde sa v podstate navrhovateľ až po prvý krát dozvedel aj priezvisko odporcu. Uviedol, že on po celú dobu bol v domnení, že spisujú zmluvu predkupnú a že riadnu kúpnu zmluvu budú spisovať až následne niekedy na katastri v budúcnosti, ak by sa rozhodol reálne byt odpredať. Uviedol, že on v tom čase, keď bol v notárskom úrade, bol pod vplyvom alkoholických nápojov a po celú dobu bol v tom, že v dôsledku toho, čo podpisoval, nijako nedošlo k zmene jeho vlastníckeho práva a že je stále vlastníkom predmetných nehnuteľností tak, ako bol. Ako dôkaz tohto svojho presvedčenia o jeho vlastníctve predmetných nehnuteľností poukázal na to, že realizoval platby za užívanie predmetnej nehnuteľnosti, nikdy nedošlo k prehláseniu odberateľa, pokiaľ ide o odberné mieste elektrickej energie v predmetnom byte, za ktorú naďalej platí navrhovateľ. Uviedol, že až 28.12.2011, kedy prišiel odporca k nemu do bytu a ukázal mu list vlastníctva, týkajúci sa jeho bytu a žiadal ho, aby sa z bytu vysťahoval, sa v dôsledku preverenia tejto skutočnosti na Správe katastra nehnuteľností v Považskej Bystrici, za účasti jeho sestry dozvedel, že odporca je skutočne ako vlastník predmetného bytu zapísaný, a to na základe darovacej zmluvy v prospech odporcu, ktorý vklad bol povolený pod V 1751/11 z 21.9.2011.
V konečnom dôsledku navrhovateľ uviedol, že odporca jednoznačne podľa jeho názoru zneužil danú situáciu vo vzťahu k nemu, jeho závislosť na požívaní alkoholických nápojov, v súvislosti s ktorou podstupuje aj protialkoholickú liečbu a svojím konaním ho uviedol do omylu, za účelom toho, aby získal vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v prospech seba, a to bezodplatne, s čím by navrhovateľ nikdy nebol súhlasil, keď by si dôsledky takéhoto konania bol uvedomil, pretože okrem predmetných nehnuteľností nemá iný majetok, nemá kde bývať, je existenčne na predmetnej nehnuteľnosti závislý, nemá finančné prostriedky na zabezpečenie si inej nehnuteľnosti, z čoho vyplýva, že pri plnom vedomí a vo vlastnej vôli by k takémuto právnemu úkonu, ktorý bol bezodplatný prevod predmetných nehnuteľností na odporcu nikdy nebol pristúpil, pretože vzhľadom na jeho nemajetnosť by sa tak nelogicky bol vzdal jedinej majetkovej hodnoty, ktorú vlastnil.
Právna zástupkyňa navrhovateľa poukázala na to, že mala snahu predmetnú vec vyriešiť mimosúdne, avšak odporca nebol ochotný pristúpiť na akúkoľvek alternatívu mimosúdneho riešenia s odôvodnením, nech vo veci rozhodne súd.
Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Nerozporoval, že s navrhovateľom predmetnú darovaciu zmluvu na základe ktorej získal do vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX uzatvoril a že je v súčasnosti ich vlastníkom. Uviedol, že pokiaľ ide o okolnosti, ktoré predchádzali uzatvoreniu darovacej zmluvy, že je pravdou, že sa s navrhovateľom zoznámil v minulosti, keď stratil pred reštauráciou Bajkal v Považskej Bystrici kryt z mobilného telefónu, ktorý mu navrhovateľ našiel a on mu za to kúpil fľašu rumu. Ďalej uviedol, že keď sa ešte následne náhodne stretli, navrhovateľovi hovoril, že potrebuje byt pre svoju dcéru a mal záujem tento od navrhovateľa odkúpiť. Podľa jeho vyjadrenia navrhovateľ mu však byt predať nechcel, ale mu povedal, že tento mu daruje, na základe toho išli k notárovi JUDr. L., tento darovaciu zmluvu spísal a na základe nej prešli nehnuteľnosti do jeho vlastníctva. Podľa jeho názoru pokiaľ je táto zmluva v katastri odvkladovaná, je on vlastníkom predmetného bytu. Uviedol, že nevie prečo by nemohol nadobudnúť nehnuteľnosť od navrhovateľa aj darom. Na otázku súdu či vykonal pre navrhovateľa nejakú protislužbu väčšej hodnoty, odplatou za ktorú by adekvátne malo byť darovanie predmetného bytu, odporca uviedol, že nič také pre navrhovateľa neurobil. Ďalej uviedol, že nemal vedomosť o tom, že navrhovateľ požíva alkoholické nápoje a pokiaľ mu on sám kúpil fľašu rumu, k tomu sa vyjadril, že „no a čo, tak som mu ju kúpil“. Uviedol, že navrhovateľ vedel čo podpisuje, nebol ani opitý, tak „nech sa tu teraz nerobí, že je jebnutý na hlavu, alebo čo je“. Poprel, že by sa bol vo vzťahu k navrhovateľovi niekedy zaviazal na to, že mu sprostredkuje prácu v zahraničí.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľa, výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu, výsluchom svedka C.. Ľ.Z. L., svedkyne C. V., oboznámením sa obsahu osvedčovacej knihy Notárskeho úradu JUDr. L., obsahom lekárskej správy zo dňa 10.10.2012, kópiami dokladov o platbách v súvislosti s úhradami predmetného bytu, obsahom spisu Katastrálneho úradu Považská Bystrica, V 1751/11, ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil:
Zo správy Katastrálneho úradu Trenčín, Správa katastra Považská Bystrica súd zistil, že pod V 1751/11 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech odporcu na základe darovacej zmluvy zo dňa 8.7.2011, uzatvorenej medzi navrhovateľom ako darcom a odporcom ako obdarovaným, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené na LV XXXX pod B 18, a to byt č. 10 vo vchode č. 1 na 2. poschodí obytného domu č. XXX stojaceho na parc. KNC XXXX a podiel 1315/123159- tín na spoločným častiach a zariadeniach domu č. XXX ako aj parcele KN C XXXX zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 601 m2 a parcele KNC XXXX/X ostatné plochy o celkovej výmere 582 m2, všetko v k.ú. Považská Bystrica, na základe čoho je odporca toho času vedený ako výlučný vlastník predmetného bytu a podielový spoluvlastník vyššie špecifikovaných nehnuteľností, a to na LV č. XXXX. Ako súd zistil z katastrálneho spisu, pravosť podpisu na darovacej zmluve navrhovateľa ako darcu bola zapísaná v knihe osvedčovania pravosti podpisov v Notárskom úrade JUDr. Ľ. L. so sídlom v Považskej Bystrici, pod poradovým číslom O 444486/2011.
Ako súd zistil z predloženej osvedčovacej knihy Notárskeho úradu C.. Ľ. L. so sídlom v Považskej Bystrici, skutočne pod poradovým číslom osvedčovacej knihy 0813 bol dňa 8.7.2011 osvedčovaný podpis navrhovateľa, ktorému bolo pridelené číslo NCR OP 0444486/2011.
Z výsluchu svedka JUDr. Ľ. L., notára - Notársky úrad Považská Bystrica bolo zistené, že účastníkov zmluvy osobne nepozná, nepamätá si konkrétne okolnosti, za ktorých došlo k spisovaniu darovacej zmluvy, uviedol, že štandardne to prebieha tak, že pokiaľ niekto o spísanie darovacej zmluvy požiada, ako tomu bolo aj v tomto prípade, keďže zmluva sa spisovala na jeho notárskom úrade, tak ju vyhotovil, avšak nemal dôvod sa zaujímať o okolnosti, ktoré predchádzajú takémuto kroku. Rovnako o to ani o to, z akého dôvodu si zúčastnené strany zvolia takú alebo onakú formu právneho úkonu. Uviedol, že si nepamätá, že by k nejakému nátlaku na podpis tejto zmluvy zo strany ktoréhokoľvek z účastníkov bolo prišlo. Potvrdil a preukázal aj predložením originálu osvedčovacej knihy, že skutočne dňa 8.7.2011 bol na jeho notárskom úrade podpis G. Š. overovaný.
Zo zhodných výpovedí účastníkov konania bolo zistené, že účastníci sa zoznámili náhodou nejaký čas pred uzatvorením darovacej zmluvy, kedy navrhovateľ pomohol odporcovi nájsť stratený kryt na mobilný telefón pred reštauráciou Bajkal v Považskej Bystrici, za čo odporca navrhovateľovi kúpil fľašu rumu. Následne pri ďalšom náhodnom stretnutí sa odporca zaujímal o byt navrhovateľa s tým, že prejavil o tento záujem pre svoju dcéru.
Pokiaľ ide o sled ďalších udalostí, navrhovateľ tvrdil v konaní, že odporca mu sľúbil zabezpečiť výnosnú prácu v zahraničí a on s ním mal vôľu uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve s tým, že v budúcnosti odporcovi svoj byt odpredá, keď v zahraničí si zarobí viac finančných prostriedkov, aby si mohol kúpiť byt nový.
Rozpore s tvrdením navrhovateľa odporca uvádzal, že on chcel byt odkúpiť, ale navrhovateľ trval na tom, že mu byt daruje, pričom popieral, že by bol sľúbil navrhovateľovi zabezpečiť prácu v zahraničí.
V priebehu konania medzi účastníkmi nebolo sporné, že zo strany odporcu nikdy nebola poskytnutá navrhovateľovi žiadna protihodnota ani služba takého rozsahu, ktorá by adekvátne vyvažovala hodnotu predmetu daru.
Z čestného prehlásenia C. F. zo dňa 24.9.2012 súd zistil, že tento podľa jeho vyjadrenia deň pred dátumom podpisu darovacej zmluvy, teda dňa 7.7.2011 v čase od 19.00 do 23,30 hodiny s
navrhovateľom požil väčšie množstvo alkoholických nápojov, podľa jeho prehlásenia vypili približne 3 litre vína.
Pokiaľ ide o osobu navrhovateľa, tento okrem predmetného bytu nevlastní žiaden majetok, toho času nemá kde bývať a nedisponuje ani žiadnymi finančnými prostriedkami, z ktorých by si mohol zabezpečiť pre seba nové bývanie. Je dlhodobo nezamestnaný, poberá len sociálne dávky.
Zo správy MUDr. G. G., psychiatra, zo dňa 10.10.2012 vyplýva, že navrhovateľ sa podrobuje liečbe pre syndróm závislosti na alkohole, sú mu indikované aj lieky na liečbu depresie, účinné pri potláčaní abnormálneho správania a prežívania udalostí.
Z dokladov SIPO predložených navrhovateľom vyplýva, že tieto boli až do 12/11 vystavované na meno navrhovateľa, pokiaľ ide o platenie úhrad spojených s užívaním bytu, od januára 2012 sú už vystavované na meno odporcu, ale v priebehu konania nebolo sporné, že tieto hradí v celom rozsahu práve navrhovateľ. Odporca ani netvrdil, že úhrady v spojitosti s užívaním bytu platí on.
Z výsluchu svedkyne C. V. súd zistil, že je sestrou navrhovateľa a podľa jej vyjadrenia navrhovateľ požíva alkoholické nápoje vo zvýšenej miere približne 20 rokov. Uviedla, že koncom roku 2011 jej telefonoval sused jej brata, teda navrhovateľa, aby tam spolu s manželom prišli, pretože niekto chce jej brata okradnúť o byt. Uviedla, že až po príchode na miesto zistili, že jej brat mal údajne svoj byt previesť na odporcu, podľa jej vyjadrenia však navrhovateľ nemohol pri tomto prevode vedieť čo robí, pretože on, keď vidí alkohol, pre neho nič iné neexistuje a neuvedomuje si čo robí ani nič iné nevníma. Poukázala na to, že až do konca roku 2011 nemali vedomosť o tomto prevode, o čom svedčí aj to, že brat realizoval všetky platby v spojitosti s užívaním bytu sám.
Keďže sa v danom prípade navrhovateľ svojho nároku domáhal prostredníctvom určovacej žaloby, súd predovšetkým musel skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu na takejto žalobe, z hľadiska ust. § 80 O.s.p.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V danom prípade za existujúceho skutkového stavu spočívajúceho v tom, že nehnuteľnosti, ktorých sa navrhovateľ cíti byť vlastníkom v dôsledku ním tvrdenej absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého došlo k prevodu nehnuteľnosti na odporcu, ktorý je v súčasnosti zapísaný ako ich vlastník, je na strane navrhovateľa nepochybne existencia naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam, pretože bez tejto určovacej žaloby by jeho právne postavenie vlastníka nepochybne zostalo neistým.
Ako už bolo vyššie uvedené, navrhovateľ žiada určiť, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, s poukazom na tvrdenie, že právny úkon darovacej zmluvy, ktorou došlo k prevodu vlastníctva nehnuteľností na odporcu, je absolútne neplatným právnym úkonom, a to z hľadiska ustanovenia § 37 Obč. zák. ako aj v rozpore s ustanovením § 49a Obč. zák.
Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 49a Obč. zák. právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle, vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne.
Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, na to, aby išlo o platný právny úkon, zákon vyžaduje splnenie určitých predpokladov. V zákonnom ustanovení § 37 ods. 1 Obč. zák. zákon kladie osobitné požiadavky na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon a na jej prejav. Náležitosťou právneho úkonu je vážnosť vôle. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu. Vôľa nie je vážna, ak prejavujúci nechcel vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku prejavu takej vôle nastali. Vôľa, ktorá nie je vážna, teda nesleduje právne následky, nemôže byť vôbec základom právneho úkonu, a preto v takom prípade ide o absolútne neplatný (neexistentný) právny úkon.
Samostatným dôvodom neplatnosti, a to absolútnej, právneho úkonu, z hľadiska ust. § 39 Obč. zák., je jeho rozpor s dobrými mravmi. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah alebo účel ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Podľa názoru súdnej praxe v rozpore s dobrými mravmi je taký právny úkon, ktorý nezodpovedá právnym zásadám, resp. spoločenským normám, ktoré sú všeobecne akceptované spoločnosťou. Ide najmä o prípady, keď hlavným motívom osoby robiacej právny úkon, je úmysel poškodiť, či znevýhodniť druhú stranu právneho úkonu.
K absolútnej neplatnosti právneho úkonu tak z hľadiska ustanovenia § 37 ako aj § 39 Obč. zák. súd prihliada ex offo.
Na to, aby právny úkon spôsobil právne následky, musí okrem náležitostí uvedených v § 37 a nasl. spĺňať ďalšie kritérium, a to, že musí byt prostý omylu. Vôľa je totiž vadná aj v tom prípade, ak k jej prejavu došlo v dôsledku omylu. Ak právny úkon túto podmienku nespĺňa, možno ho podľa § 49a Obč. zák. považovať za neplatný, pretože ten, kto konal, ho urobil omylom. Toto ustanovenie sa týka tzv. vnútorného (vôľového) omylu a má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Právna podstata omylu vo vôli spočíva v tom, že jednajúci mal nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu.
Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a za použitia citovaných zákonných ustanovení dospel k jednoznačnému záveru, že právny úkon darovacej zmluvy na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam z navrhovateľa na odporcu, je postihnutý vadami, ktoré nielenže spôsobujú jeho relatívnu neplatnosť z hľadiska ustanovenia § 49a Obč. zák, ktorej sa navrhovateľ v konaní dovolal, ale aj vadami, ktoré z hľadiska ustanovení §§ 37 a 39 Obč. zák. spôsobujú jeho absolútnu neplatnosť.
V konaní bolo nesporne zistené, že účastníci predmetného právneho úkonu sa poznali len náhodne, neboli v žiadnom blízkom vzťahu, pričom navrhovateľ je nemajetný, nezamestnaný, nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, je dlhodobo závislý na požívaní alkoholických nápojov a nie je teda žiaden relevantný dôvod sa domnievať, že by skutočne o svojej slobodnej a vážnej vôli, uvedomujúc si dôsledky takéhoto právneho úkonu, bol skutočne, a to formou darovacej zmluvy, sa zbavil jediného majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil, nehovoriac o tom, že na bývanie v tomto byte je jednoznačne a v celom rozsahu odkázaný, pokiaľ by v čase podpisu tejto darovacej zmluvy si bol býval plne vedomý právnych dôsledkov z tejto darovacej zmluvy pre neho plynúcich, spočívajúcich v tom, že bezodplatne previedol vlastníctvo k jedinému majetku, ktorý vlastnil, na prakticky cudziu osobu, nehovoriac o tom, že podľa tvrdenia odporcu to bol právne navrhovateľ, ktorý mal trvať na bezodplatnom prevode, napriek tomu, že odporca mu údajne navrhoval prevod kúpnopredajnou zmluvou. Tomuto tvrdeniu odporcu súd ani v najmenšom neuveril. Podľa názoru súdu to bol práve odporca, ktorý vyvolal u navrhovateľa, využijúc jeho dlhoročnú závislosť na alkoholických nápojoch omyl v tom, že tento pod vidinou sľubu zabezpečenia dobrej práce v cudzine, chcel sa určitým spôsobom revanšovať odporcovi tým, že pre
prípad, že si zabezpečí finančné prostriedky na kúpu lepšieho bytu, terajší byt v jeho vlastníctve mu hodlal v budúcnosti odpredať pre jeho dcéru.
Z uvedených skutočností podľa názoru súdu je zrejmé, že vôľa navrhovateľa, berúc do úvahy všetky skutkové okolnosti, nikdy nesmerovala k uskutočneniu právneho úkonu darovacej zmluvy ako bezodplatného prevodu nehnuteľností navrhovateľa na odporcu, pretože podľa názoru súdu, navrhovateľ za situácie, že nemá kde bývať, nemá finančné prostriedky, nepochybne nechcel vyvolať právne následky, ktoré v dôsledku darovacej zmluvy nastali, t.j. bezodplatný prevod nehnuteľností na odporcu, ktorá skutočnosť nepochybne má za následok neplatnosť právneho úkonu darovacej zmluvy z hľadiska ust. § 37 ods. 1 Obč. zák.
Pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu z hľadiska ust. § 39 Obč. zák., súd nemá žiadnu pochybnosť o tom, že tento je za daných skutkových okolností v absolútne hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože odporca týmto získal nehnuteľnosť nepochybne veľkej majetkovej hodnoty, pričom na druhej strane v dôsledku tohto právneho úkonu došlo k výraznému poškodeniu navrhovateľa ako druhej strany právneho úkonu. Súd nemal žiadnu pochybnosť o tom, že motívom odporcu bolo využiť závislosť navrhovateľa na požívaní alkoholických nápojov a práve touto formou právneho úkonu ho poškodiť a znevýhodniť.
V konečnom dôsledku nepochybne aj nebyť zistenia absolútnej neplatnosti predmetného právneho úkonu z hľadiska ustanovení § 37 a 39 Obč. zák., je tu existencia skutočností majúcich za následok aj jeho neplatnosť z hľadiska už zmieneného ust. § 49a Obč. zák., pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo a súd v tomto smere tvrdeniu navrhovateľa jednoznačne uveril, že tento pristúpil k podpisu darovacej zmluvy v omyle, že podpisuje zmluvu o budúcej zmluve a nie že v dôsledku tohto právneho úkonu prevedie bezodplatne vlastníctvo k nehnuteľnostiam na odporcu. O tom, že tento konal v omyle, svedčí skutočnosť, že sa naďalej správa ako vlastník predmetného bytu, v tomto býval, tento užíval, v celom rozsahu platil platby v spojitosti s užívaním predmetného bytu a do doby, pokiaľ ho koncom roka 2011 odporca nevyzval k vysťahovaniu z bytu, nemal žiadnu vedomosť o tom, že na LV je už ako vlastník predmetného bytu vedený odporca.
S poukazom na vyššie uvedený záver súdu vo veci absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy je teda zrejmé, že odporca nemohol nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na základe absolútne neplatného právneho úkonu, a preto, keďže tu nie je existencia inej právnej skutočnosti svedčiacej v prospech odporcu, na základe ktorej by vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudol, je zrejmé, že navrhovateľ je stále vlastníkom predmetného bytu a nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, viažucich sa v príslušnom podiele na predmetný byt, preto je jeho návrh opodstatnený, súd mu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu za použitia § 142 ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov konania, na zaplatenie ktorých zaviazal odporcu, a to v celkovej sume 724,30 €, ktoré pozostávajú zo 6 úkonov á 88,03 €, (prevzatie a príprava, podanie návrhu, písomné podanie vo veci samej - zmena návrhu, 3x účasť na pojednávaní), 1 úkon á 22,- € - písomné vyjadrenie k odvolaniu voči predbežnému opatreniu, 7x režijný paušál á 7,63 € + 20% DPH 120,71€.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi bolo v konaní vzhľadom na jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, súd v zmysle § 2 ods. 2 Zák. č. 71/92 Zb. v znení zmien a doplnkov zaviazal odporcu k zaplateniu súdneho poplatku na účet tunajšieho súdu v sume 99,50 € tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.