Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_9C-126-2012.pdf
PDF · 110.83 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/126/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. X. F., S.. XX.X.XXXX, M. M. XXX, XXX XX W.,
2. L. P., S.. XX.X.XXXX, M. M. XXX, XXX XX W. o zaplatenie 316,47 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovaným v 1. a v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 16.8.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 316,47 eur, úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 316,47 eur od 21.1.2007 do zaplatenia a úhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 21.12.2007 medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie č. 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Žalobca ďalej uviedol, že postupca dňa 25.1.2006 uzatvoril so žalovanou v 1. rade Zmluvu o úvere č. 1051447 (ďalej len „zmluva“). Platne uzavretou zmluvou sa žalovaná zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaná si túto povinnosť neplnila, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhovala sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 316,47 eur. Žalovaná v 2. rade uznala vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku, čím pristúpila k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca neuplatňuje. Žalobca ďalej uviedol, že si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalované ku dňu podania žaloby neuhradili žiadnu sumu. Na záver žalobca uviedol, že dlžná suma 316,47 eur pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 316,47 eur, t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu.
Žalovaná v 1. rade sa k veci nevyjadrila.
Žalovaná v 2. rade namietala premlčanie celého nároku žalobcu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, výpoveďou žalovanej v 2. rade a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaná v 2. rade uviedla, že o žalobe aj jej dôvodoch vie. V tom čase už bola ustanovená za opatrovníčku žalovanej v 1. rade. Podľa nej zrejme žalobca využil jej nespôsobilosť uzatvárať právne úkony, preto nevie, kto za ňu zmluvu zo dňa 25.1.2006 podpísal, pretože žalovaná v 1. rade vôbec nevie písať a v tom čase už bola Okresným súdom Vranov nad Topľou pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Ona ako opatrovníčka nevedela o tom, že v čase podpisu dohody o uzavretí splátkového kalendára bola pohľadávka už premlčaná. Žalovaná v 2. rade si nie je vedomá toho, že by boli niečo dlžné. Po preštudovaní papierov, ktoré má doma, si myslela, že je všetko uhradené. Žalobca sa niekoľko rokov vôbec neozval. Dohodu o splátkovom kalendári nepodpisovala ona, nevedela ani o premlčaní nároku, ani o jeho následkoch a vzhľadom na to, že od uzavretia zmluvy uplynula dosť dlhá doba, namieta aj premlčanie uvedenej pohľadávky.
Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako spoločnosť a veriteľ a žalovaná v 1. rade ako klient a dlžník uzavreli dňa 25.1.2006 zmluvu o úvere č. 1051447, ktorou sa veriteľ zaviazal, že dlžníkovi poskytne úver vo výške 11.310,- Sk na kúpu spotrebiteľského tovaru, a to domáceho kina Panasonic, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť v 12 pravidelných mesačných splátkach po 870,- Sk. Žalovaná uhradila počiatočnú platbu v sume 870,- Sk. Zároveň žalovaná prehlásila, že sa pred podpísaním zmluvy oboznámila so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, prevzala ich, súhlasí s nimi, nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. V ďalšom súhlasila s výškou a počtom splátok uvedených v zmluve, tieto sa zaväzuje uhrádzať pravidelnými mesačnými splátkami v termínoch a výške určenej zmluvou.
Podľa čl. I. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere poskytovaných spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., účelom zmluvy je poskytnutie spotrebného úveru v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu klienta z jednotlivých produktov spoločnosti (ďalej len „VOP“).
Podľa čl. I písm. b) VOP spoločnosť poskytuje klientovi úver len na dohodnutý účel, ktorým je kúpa tovaru vyšpecifikovaného na prednej strane zmluvy.
Podľa čl. III písm. a) VOP klient je povinný splácať poskytnutý úver riadne a včas, a to v pravidelných mesačných splátkach v termínoch určených splátkovým kalendárom, inak vo výške a v termínoch uvedených v zmluve a VOP. Splátky sú splatné do 20. dňa v mesiaci. V jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý úrok, príslušná časť istiny a poplatky (ďalej len „splátka“), pričom výška jednotlivých splátok je stanovená v zmluve. Prvá mesačná splátka je splatná nasledujúci mesiac po doručení predmetu úverovania. Klient je povinný uhradiť spolu s úverom aj zmluvne dohodnuté úroky, ktoré sú vypočítané ako anuitné a ďalšie poplatky spojené so spotrebiteľským úverom zahrnuté do jednotlivých splátok. (čl. III písm. b), c) VOP)
Podľa čl. IV písm. d) VOP zmluvné strany svojimi podpismi potvrdzujú, že zmluvu prevzali a s jej obsahom súhlasia.
Podľa čl. V písm. a) VOP na uspokojenie a zabezpečenie pohľadávky spoločnosti uzatvárajú zmluvné strany podľa § 551 Občianskeho zákonníka dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. V prípade, že sa klient oneskorí s platbou dvoch a viac splátok alebo jednej platby dlhšie ako tri mesiace, môže spoločnosť preložiť túto dohodu zamestnávateľovi klienta.
Podľa čl. X písm. o) VOP zmluva, VOP, zabezpečovacie vzťahy, vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov sa riadia zákonom o spotrebiteľských úveroch a podporne Obchodným zákonníkom. Podpisom zmluvy klient výslovne potvrdil, že všetky údaje ním uvedené v tejto zmluve sú
pravdivé, aktuálne a úplné. Klient potvrdil, že si je vedomý dôsledkov uvedenia nepravdivých údajov, obzvlášť potom skutočnosti, že by akéto konanie mohlo byť klasifikované ako trestný čin.
Právny zástupca žalobcu listami zo dňa 12.7.2012 adresovanými obom žalovaným tieto vyzval na splnenie povinnosti v sume 590,77 eur najneskôr do 19.7.2012.
Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 22.4.2010 súd zistil, že žalobca bol v nej uvedený ako veriteľ a ako dlžník žalovaná v 1. rade a v čl. 1. v bode 1.3 ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka žalovaná v 2. rade. V čl. 2. Uznanie záväzku žalovaná ako osoba uvedená v bode 1.3 uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s postupcom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 348,12 eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v sume 46,47 eur. Podľa čl. 3. Forma splatenia záväzku bod 3.1 osoba uvedená v bode 1.3 sa zaväzuje splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach po 20 eur, vždy k 28. dňu v mesiaci, pričom dátum prvej splátky bol určený 28.5.2010. Žalovaná v 2. rade zároveň vyhlasila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v 1. rade bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Žalovaná v 2. rade vzniesla námietku premlčania, preto bolo úlohou súdu sa ňou vysporiadať.
Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj právny úkon uznania dlhu žalovanou.
Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty ( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).
Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná.
Žalobca svoj nárok v konaní uplatňuje z uznania záväzku a prehlásenia žalovanej v 2. rade o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch.
Z vykonaného dokazovania, a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku však nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaná v 2. rade uznala ako osoba pristupujúca k záväzku dňa 22.4.2010. Žalovaná v 1. rade predmetný dlh neuznala. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2007 súd zistil, že ako dátum vypovedania zmluvy je uvedený deň 21.12.2006 a ku dňu postúpenia 21.12.2007 bol uvedený počet dní omeškania 365. Teda súd má za to, že už v čase postúpenia pohľadávky, bola žalovaná v 1. rade v omeškaní s plnením dlhu jeden rok, teda ku dňu uznania záväzku žalovanou v 2. rade dňa 22.4.2010 uplynuli ešte ďalšie dva roky a štyri mesiace, teda v čase uznania záväzku žalovanou v druhom rade už bola žalovaná v omeškaní s plnením cca tri roky a štyri mesiace a k uznaniu dlhu žalovanou v 2. rade došlo potom v čase, keď už bol dlh premlčaný.
Obchodný zákonník, ktorým sa mal podľa obchodných podmienok právny vzťah spravovať, účinky uznania premlčaného záväzku nepodmieňuje vedomosťou dlžníka o premlčaní, no v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné na daný právny vzťah ako spotrebiteľský a to ako na uzavretie zmluvy ako aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy potrebné aplikovať je uznanie premlčaného dlhu podmienené vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu a vznik právnych následkov uznania.
Uznanie záväzku žalovanou v 2. rade bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.
Taktiež súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom ako forma splatenia záväzku a to až v poslednej vete.
V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznanie spomenuté právne následky.
Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na výpoveď žalovanej v 2. rade, že nemala vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch takéhoto uznania, má súd za to, že prehlásenie žalovanej v 2. rade o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak ako bolo vykonané v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 22.4.2010 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu tak ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.
Keďže žalovaný v 2. rade vzniesla námietku premlčania, ktorý úkon je účinný aj vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, keďže u žalovaných sa jedná o pasívnu solidaritu, súd tento úkon tak ako je uvedené vyššie považoval za účinné dovolanie sa premlčania, na základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto súdu nezostávalo iné ako žalobu zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných k
účelnému uplatneniu práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaní boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, keď súd žalobu v celom rozsahu zamietol, no náhradu trov konania nežiadali a zo spisu im žiadne trovy nevyplynuli, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.