Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-113-2012.pdf
PDF · 105.43 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/113/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, práv. zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P. O. BOX 205, proti žalovanej Z. A., G.. XX. XX. XXXX, G. K. P., J. X, Z. C. J.Á. F. U. J. P. J. E. A., M.. C. B., za účasti vedľajšieho účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO: 42 176 778, práv. zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokát so sídlom v Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, v konaní o zaplatenie 203,43 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd nepriznáva náhradu trov konania žalobcovi a žalovanej.
Žalobca je povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 66,12 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 144,51 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 58,92 Eur. Okrem toho si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 589,21 Eur od 21. 06. 2009 do 03. 11. 2010, vo výške 9 % ročne zo sumy 539,21 Eur od 04. 11. 2010 do 18. 11. 2010, vo výške 9 % ročne zo sumy 487,11 Eur od 19. 11. 2010 do 17. 12. 2010, vo výške 9 % ročne zo sumy 435,01 Eur od 18. 12. 2010 do 19. 01. 2011, vo výške 9 % ročne zo sumy 382,91 Eur od 20. 01. 2011 do 17. 01. 2011, vo výške 9 % ročne zo sumy 338,01 Eur od 19. 11. 2010 do 17. 03. 2011, vo výške 9 % ročne zo sumy 287,11 Eur od 17. 04. 2011 do 17. 05. 2011 vo výške 9 % ročne zo sumy 226,61 Eur od 17. 05. 2011 do 16. 06. 2011, vo výške 9 % ročne zo sumy 174,51 Eur od 17. 06. 2011 do 24. 01. 2012h, vo výške 9 % ročne zo sumy 144,51 Eur od 25. 01. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná uzatvorila so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., dňa 29. 06. 2006 Zmluvu o pôžičke, evidenčné č. 7019594. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splatiť formou 36. mesačných splátok. Dátum poslednej splátky bol dňa 20. 06. 2009, s dátumom splatnosti poslednej splátky dňa 20. 06. 2009. Žalovaná svoj záväzok voči žalobcovi si nesplnila, dostala sa do omeškania. Žalobcovi tak vzniklo právo požadovať od žalovanej zaplatenie zostatku istiny vo výške 589,21 Eur s príslušenstvom a zmluvnú pokutu. Žalovaná uznala záväzok čo do dôvodu a výšky v písomnej dohode o splatení záväzku s uznaním záväzku, kde sa zaviazala na zaplatenie celej dlžnej sumy formou pravidelných mesačných splátok. Takto žalovaná uhradila sumu 444,70 Eur. Úhrady vykonala dňa 03. 11. 2010 v sume 50,- Eur a v dňoch 18. 11. 2010, 17. 12. 2010, 19. 01. 2011, 17. 02. 2011, 17. 03. 2011,
16. 05. 2011, 16. 06. 2011 vo výške po 52,10 Eur mesačne a dňa 24. 01. 2012 zaplatila suma 30,- Eur na účet žalobcu. Zostatok neuhradenej istiny predstavoval výšku 144,51 Eur. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením záväzku, žalobca si uplatnil z toho dôvodu aj úrok z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne z dlžnej sumy, v zmysle ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. V prípade omeškania bola žalovaná povinná v zmysle VOP zaplatiť aj 10 % z dlžnej čiastky ako zmluvnú pokutu za omeškanie.
Žalobca nadobudol uvedenú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z pôvodného veriteľa, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, uzavretej dňa 02. 09. 2010.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, výsluchom ustanoveného opatrovníka žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav vo veci.
Dňa 17. 07. 2012 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, vstup do konania, ako vedľajší účastník na strane žalovanej. Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky žalobcu, za predpokladu, že došlo k zosplatneniu úveru tri roky pred podaním žaloby. Žalobcom predloženú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku hodnotil ako dohodu obsahujúcu neprijateľné zmluvné podmienky, pretože sa jednalo o predformulovanú dohodu o uznaní dlhu. Takéto právne kategórie sú neznáme pre väčšinu spotrebiteľov. Vyslovil názor, že je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, pokiaľ by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predlžení premlčacích lehôt. Uzavretie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov. Podpisom formulárovej dohody si žalovaná zhoršila svoje postavenie a uzavretie dohody privodilo žalovanej ujmu, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Iniciatíva na uzavretie takejto dohody nevychádzala od žalovanej ako spotrebiteľa, práve naopak, iniciátorom bol žalobca, ktorý spravidla po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby žalobcu vynúti dlžníka, s vysvetlením, že ide o dohodu o splátkovom kalendári, čo je možné považovať za nekalú obchodnú praktiku, ktorej nie je možné poskytnúť súdnu ochranu. Pre prípad, že by súd neakceptoval argumentáciu vedľajšieho účastníka, tento navrhol, aby súd prerušil konanie podľa ust. 109 ods. 1 písm. c.) O. s. p. a požiadal Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, či ust. čl. 2 písm. a.) v spojení s čl. 3 ods. 1,2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa majú vykladať tak, že súdna kontrola nekalých podmienok nezaniká pri uzatvorení hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ale dopadá aj na zmeny a doplnky pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, ak boli zmeny a doplnky vopred vyhotovené dodávateľom ako štandardné listiny a spotrebiteľ nemôže meniť obsah týchto doplnkov a zmien.
Žalobca písomne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Súhlasil s rozhodnutím bez jeho prítomnosti. Trval na podanej žalobe v celom rozsahu. V písomnom vyjadrení ku dňu pojednávania doplnil, že z pripojenej identifikácie postúpenej pohľadávky vyplynulo, že žalovaná zaplatila právnemu predchodcovi na úver sumu 249,74 Eur a výška postúpenej istiny pohľadávky predstavovala 589,21 Eur. Po postúpení pohľadávky zaplatila žalovaná sumu 444,70 Eur a neuhradená ostala istina do výšky 144,51 Eur. Splatnosť celého úveru nastala dňom 20. 06. 2009. Deň nasledujúci po tomto dátume sa žalovaná dostala do omeškania s vrátením celého úveru. K vznesenej námietke premlčania vedľajším účastníkom uviedol, že uznaním dlhu došlo v zmysle ust. § 110 ods. 1 O. s. p. k začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby odo dňa, kedy k uznaniu došlo. V žiadnom prípade tak nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej pohľadávky uznanej žalovanou v čase začatia súdneho konania nebol premlčaný. Žalobca spochybňoval vyjadrenie vedľajšieho účastníka v tom zmysle, že vedľajší účastník žalovanú nepoznal a teda nemôže s určitosťou tvrdiť, že nemala záujem na uznaní záväzku. Žalobca zdôraznil, že uznanie dlhu je jednostranným úkonom a odmietol nepodložené vykonštruované tvrdenie vedľajšieho účastníka o konaní žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Naviac vedľajší účastník nebol prítomný pri uzavretí dohody.
Opatrovníčka žalovanej sa v celom rozsahu stotožnila so stanoviskom vedľajšieho účastníka z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok. Namietla aj obsah uznania záväzku, pretože uvedená listina ani neobsahuje označenie, že sa jedná o nejaké uznanie záväzku a vôbec už neobsahuje poučenie, že
dlžník uznáva záväzok, napriek tomu, že je premlčaný. Pokiaľ opatrovníčka vychádzala z premlčania nároku, z toho vyplýva, že posledná úhrada vykonaná žalovanou bola dňa 20. 03. 2007 a pokiaľ by sa rešpektovalo plynutie lehoty počas ďalších troch mesiacov omeškaných splátok, v takom prípade by bola pôžička splatná v celosti ku dňu 20. 06. 2007. Žalovaná podpisovala úkon - uznanie dlhu 21. 10. 2011, pričom už v tomto období bol nárok žalobcu premlčaný. Z toho dôvodu opatrovníčka žalovanej vzniesla námietku premlčania celého uplatneného nároku žalobcu a navrhla žalobu zamietnuť.
Z pripojených listinných dôkazov, zo Žiadosti a zmluvy o poskytnutí Expres pôžičky č. 7019594 zo dňa 30. 06. 2006 vyplynulo, že predmetom uvedenej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej vo výške 20.000,- Sk (663,88 Eur), s dobou splácania na tri roky. Úver mal byť splatený v 36. mesačných splátkach, mesačná výška splátky bola dohodnutá v sume 897,- Sk (29,77 Eur). Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.
Žalobca na opakovanú výzvu súdu doplnil platobnú históriu splátok pôžičky, z ktorej súd zistil, že žalovaná splácala úver vo výške 29,77 Eur, v období od 20. 07. 2006 do 20. 03. 2007. Od uvedeného obdobia už nebola zaznamenaná až do 27. 09. 2010 žiadna splátka od žalovanej, ku dňu 20. 04. 2007 žalobca vykázal dlžnú sumu vo vzťahu k žalovanej vo výške 586,83 Eur.
Z Dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní uzavretej dňa 21. 10. 2011 súd zistil, že Dohoda bola podpísaná pravdepodobne žalovanou ako dlžníčkou a žalobcom. Žalovaná mala uznať dlh vo výške 589,21 Eur istiny, 450,54 Eur príslušenstva a zmluvnú pokutu a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 282,66 Eur, spolu vo výške 907,71 Eur, pričom uhradená bola suma 414,70 Eur. Mesačné splátky mali predstavovať výšku 50,- Eur. Z obsahu uvedenej dohody nikde nevyplývalo, že žalovaná bola informovaná a poučená o tom, že uznáva dlh, čo do dôvodu a výšky v čase kedy bola pohľadávka žalobcu už premlčaná a rovnako nebolo z obsahu zrejmé to, že bola informovaná o tom, že týmto svojim úkonom si výrazne predlžuje premlčaciu lehotu.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), účinného v čase uzavretia Zmluvy o poskytnutí Expres pôžičky, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
V prípade uvedeného záväzkového vzťahu sa jedná o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, z toho dôvodu súd posudzoval vznesenú námietku premlčania podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka.
Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa ust. 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa ust. § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Ustanovená opatrovníčka žalovanej ako aj vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania nároku žalobcu, a z toho dôvodu súd skúmal, či v danom prípade uplynul čas na vykonanie práva, nakoľko v prípade, že je námietka premlčania dôvodná, má to za následok zánik nároku a nemožnosť jeho priznania oprávnenému subjektu.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzavrela s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytnutí Expres pôžičky č. 7019594 s účinnosťou odo dňa 30. 06. 2006. Na základe zmluvy sa žalovaná zaviazala splatiť poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 20.000,- Sk (663,88 Eur) v dohodnutých pravidelných 36. mesačných splátkach vo výške 897,- Sk (29,77 Eur). Svoje platobné povinnosti žalovaná preukázateľne porušila, čo vyplynulo z pripojeného prehľadu obratov, pretože splátky vykonávala do 20. 03. 2007. Od uvedeného obdobia nebola zaplatená riadne ani jedna zo splátok za vykázané obdobie do 27. 09. 2010. Lehota splatnosti jednotlivých splátok bola dohodnutá v zmluve o pôžičke do 20. dňa v príslušnom kalendárom mesiaci, podľa čl. III. písm. a.) VOP. Z toho teda plynie, že ku dňu 20. 04. 2007 už nebola zaplatená ďalšia splátka v zmysle zmluvy. Z toho vyplýva, že za čas od 21. 04. 2007 sa dostala žalovaná do omeškania so zaplatením uvedenej splátky. Je nutné dodať, že v období, kedy mal žalobca so žalovanou uzavrieť dohodu o uznaní dlhu, v rámci ktorého mali byť dohodnuté splátky plnenia, bol už nárok žalobcu premlčaný, pretože k premlčaniu došlo už dňa 20. 04. 2010.
V prípade uzavretej dohody o uznaní záväzku je nutné dodať, že sa jednalo o formulárové spracovanie uznania dlhu, na základe ktorého by bola žalovaná jednostranne uznala záväzok. Uvedené uznanie hodnotí súd ako neplatný úkon, pretože žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že išlo o individuálne dojednanie uznania záväzku so žalovanou, zvlášť, pokiaľ sa jedná o predtlačené spracovanie dohody, kde postačovalo len dopĺňanie údajov, ktoré bolo možné čerpať z formulárovej zmluvy o Express pôžičke. V čase kedy podpisovala žalovaná uvedené uznanie, zjavne nebola informovaná o právnych následkoch takéhoto úkonu, už vôbec nie o tom, že v čase podpísania uznania dlhu bol nárok žalobcu v celom rozsahu premlčaný. V tejto súvislosti súd konštatuje, že zmluvná podmienka, obsahom ktorej je vyhlásenie spotrebiteľa, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv, ktoré vznikli dodávateľovi v súvislosti s poskytnutím peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na dobu 10 rokoch, bola určená ako neprijateľná zmluvná podmienka (rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 10C/47/2010 zo dňa 20. 01. 2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/167/2011 zo dňa 23. 11. 2011.
Z uvedeného dôvodu súd neposudzoval vznesenú námietku premlčania s prihliadnutím na premlčaciu dobu dohodnutú v dohode o uznaní záväzku, ale v zmysle ust. § 101 OZ a nasl., s tým, že prihliadol na plynutie premlčacej lehoty odo dňa splatnosti pôvodnej pohľadávky v zmysle zmluvy o pôžičke a pripojenej platobnej histórie. Na základe uvedeného je nepochybné, že nárok žalobcu bol premlčaný najneskôr k 20. 04. 2010.
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, pretože nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný. To bol dôvod pre zamietnutie žaloby.
Vzhľadom k tomu, že súd akceptoval právnu argumentáciu vedľajšieho účastníka, neprerušil konanie za účelom uloženia prejudicionálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie. Dôvodom pre takýto postup bola skutočnosť, že členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a v Európskom spoločenstve predstavuje aj povinnosť dodržiavať komunitárne právo. Súčasťou práv Európskych spoločenstiev je aj Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany dodávateľa, podľa vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná, bez nekalých podmienok.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade bol žalobca v konaní neúspešný, žalovaná a vedľajší účastník boli úspešní. Žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, z toho dôvodu súd nepriznal žalovanej náhradu trov konania. Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia.
Vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu a okamihom doručenia oznámenia o vstupe, sa stal vedľajším účastníkom na strane žalovanej. Postavenie vedľajšieho účastníka charakterizujú v zásade rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastníka. Jeho postavenie sa odlišuje v tom, že koná vo vlastnom mene, ale jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka na strane, ktorého vystupuje. Ako vedľajší účastník sa môže na konaní zúčastniť aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov (ustanovenia § 3 ods. 4,5 zákona č. 250/2007 Z.z.). Vedľajší účastník udelil plnomocenstvo na zastupovanie advokátovi, čím využil svoje právo, ktoré mu vyplýva zo zákona.
Vstup vedľajšieho účastníka a jeho vyjadrenie k žalobe nesporne prispelo k rozhodnutiu súdu, nakoľko vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, ktorú následne opatrovníčka žalovanej akceptovala.
Vedľajší účastník sa kvalifikovane vyjadril k podanej žalobe a z toho dôvodu súd nevidí dôvod na to, aby mu neboli priznané trovy právneho zastúpenia, pretože vykonal úkony, ktoré smerovali na ochranu žalovanej ako hlavného účastníka, ktoré napokon viedli k úspechu žalovanej v konaní.
Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 159,17 Eur vrátane DPH, a to za dva úkony právnej služby - prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 26. 06. 2012 (ust. § 14 ods. 1 písm. a.) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) a vyjadrenie zo dňa 17. 08. 2012 ( ust. § 14 ods. 1 písm. b.) uvedenej vyhlášky).
Súd po preskúmaní vyčíslených trov priznal náhradu trov v zmysle ust. § 10 ods. 1 uvedenej vyhlášky. Právny zástupca vedľajšieho účastníka si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b.) vyhl. č. 655/2004 Z. z. Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je možná aplikácia uvedeného ustanovenia, pretože základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 1/13 výpočtového základu sa priznáva za predpokladu, že klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy. V tomto prípade klientom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka nebol spotrebiteľ, ale združenie na ochranu spotrebiteľa - právnická osoba. Keďže uplatnenie tarifnej odmeny podľa písm. b.) predpokladá súčasné splnenie oboch podmienok (klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy), v tomto prípade nie je možné uvedené ustanovenie aplikovať, pretože nie je splnená podmienka, že klientom je spotrebiteľ.
Súd priznal trovy právneho zastúpenia, pričom výška hodnoty úkonu predstavovala sumu 19,92 Eur, spolu za dva úkony 39,84 Eur. Ku každému úkonu bol priznaný režijný paušál vo výške 7,63 Eur, platný pre rok 2012, podľa ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, spolu 15,26 Eur. Právny zástupca vedľajšieho
účastníka preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH) Osvedčením o registrácii pre DPH, identifikačné číslo SK XXXXXXXXXX od 11. 11. 2004. Súd priznal 20 % DPH zo sumy 55,10 Eur, vo výške 11,02 Eur.
Celková priznaná náhrada trov konania predstavovala výšku 66,12 Eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.