Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-102-2012.pdf
PDF · 101.08 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/102/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o
maloleté deti: K. O., nar. XX.X.XXXX,
O. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matka S. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X., N. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Zuzanou Hudzíkovou, advokátkou so sídlom Žilina, A. Bernoláka 27, otec O. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. U Y., J. J. XXXX/X, o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ, otec maloletých detí, sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 21.12.2011 domáhal, aby súd znížil výživné na maloleté deti na K. a O. na sumu 30 % zo sumy životného minima, vzhľadom k tomu, že nie je v jeho možnostiach prispievať na výživu maloletých detí výživným tak ako bolo naposledy určené rozsudkom o rozvode manželstva v roku 2010. Uviedol, že od mája 2010 sa zamestnal v Hasičskom a záchrannom útvare hlavného mesta SR J., kde jeho čistý príjem predstavuje 558,35 EUR. Uviedol, že k zhoršeniu jeho majetkových pomerov prispela dlhodobá strata v podnikaní, ale aj majetkoprávne vyporiadanie BSM, keďže matke vyplatil podiel na dome vo výške 36.513,31 EUR. Na vyplatenie tejto sumy si bol nútený zobrať úver, kde platí splátku 83 EUR a životnú poistku mesačne na zabezpečenie hypotekárneho úveru vo výške 71 EUR.
Matka vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu otca uviedla, že nesúhlasí s tvrdením otca, že došlo k výraznému zníženiu jeho schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči deťom určenú rozhodnutím súdu. Otec je v súčasnej dobe riadne zamestnaný, má pravidelný mesačný príjem. Pokiaľ uvádzal otec ako jeden z dôvodov zhoršenie majetkových pomerov, vyporiadanie BSM a z toho vyplývajúci finančný záväzok, uviedla že otcovi ustúpila a vec riešili dohodou výrazne v jeho prospech, pretože nedokázala túto vec riešiť súdnou cestou. Navrhla návrh otca ako nedôvodný zamietnuť.
Súd nariadil vo veci pojednávanie. Kolízny opatrovník sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Vzhľadom k tomu súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti kolízneho opatrovníka.
Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že naposledy bolo určované výživné pri rozvode manželstva v roku 2010. V tom čase som bola SZČO a mal nulový príjem. Súd však vychádzal z tej skutočnosti, že ako živnostník môže mať vyšší príjem a z toho dôvodu určil výživné na K. 100 EUR, Róberta 90 EUR. V tom čase súhlasil s výškou výživného tak ako bola určená, pretože bol v psychickom rozpoložení. Od rozhodnutia súdu platil výživné vo výške tak ako bolo určené. Na výživné si požičal od kamaráta. V čase rozhodovania súdu nevedel o tom, že bude zamestnaný. Zamestnaný je od 10.5.2010. Od tejto doby má pravidelný príjem. Jeho priemerný zárobok je okolo 600 EUR mesačne. V čase posledného rozhodovania súdu býval v rodinnom dome spolu s matkou. Keď sa zamestnal, pretože má prácu v J., odišiel do J., kde býva na ubytovni, kde platí za ubytovanie 50 EUR mesačne. Pokiaľ býval v rodinnom dome, platil inkaso vo výške 125 EUR. Po rozvode manželstva došlo k vyporiadaniu BSM. Dohodli sa s bývalou manželkou, že dom zostane v jeho výlučnom vlastníctve a on ju vyplatí vo výške 1.100.000,-Sk. Tieto prostriedky si požičal od priateľa. Chcel by predať dom a z tejto sumy vyplatiť priateľovi pôžičku. Zatiaľ ju nespláca. Dom predáva za sumu 100.000 EUR. Zatiaľ sa nepodarilo dom predať. Dňa 17.9.2011 bral pôžičku v celkovej výške 1.500 EUR, ktorú splácam 56,90 EUR. Vyplatil dlhy, ktoré mal v súvislosti s podnikaním, sociálnu poisťovňu 700 EUR, zdravotnú poisťovňu 500 EUR a splatil nejaké dlhy na telefóne. V dome platí mesačne 30 EUR inkaso, za mobil platí 20 EUR, splátka hypotekárneho úveru je vo výške 82 EUR mesačne. Za trvania manželstva brali hypotekárny úver na odkúpenie rodinného domu, ktorý je v súčasnej dobe v jeho vlastníctve. Zostatok úveru je ešte 500.000,- Sk. Platí si životnú poistku vo výške 70 EUR na zabezpečenie hypotekárneho úveru. Cestovné do práce mesačne predstavuje 25 EUR, kupuje si električenku. Mal by sa stretávať s deťmi raz za dva týždne, toto mu však nevychádza, preto sa stretáva s nimi raz za mesiac. Na dopravu vynakladá 36 EUR. V súčasnej dobe platí výživné vo výške tak ako bolo naposledy určené, teda 190 EUR. Deťom kupuje darčeky na meniny, narodeniny. Teraz boli na dovolenke u neho v J.. Bývali u kamaráta v rodinnom dome. Táto dovolenka ho vyšla na 300 EUR. Finančné prostriedky si ušetril. Platí si poistku v súvislosti s prácou vo výške 40 EUR ročne. Na lieky, výživové doplnky ročne platí 50 EUR. V roku 2011 deťom navyše prispel 298,20 EUR, jedná sa o vreckové, nákup ošatenia, výdavky na spoločenské aktivity, výdavky na Mikulášske balíčky, bežné výdavky cez prázdniny v auguste, mesačne to vychádza 24,85 EUR okrem bežného výživného. V roku 2012 do júna 2012 navyše prispel 33,50 EUR mesačne. Jeho mesačné výdavky sú 658,98 EUR. Pomôže mu matka a priatelia. Navrhol, aby súd znížil výživné na K. na sumu 90 EUR mesačne, na O. na sumu 80 EUR mesačne, s účinnosťou od rozhodnutia súdu.
Z vyjadrenia právnej zástupkyne matky na pojednávaní súd zistil, že návrh otca nie je dôvodný a navrhujú ho zamietnuť, pretože majú za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca, vzhľadom na jeho zárobkové, majetkové pomery, platiť výživné, ktoré bolo určené rozhodnutím súdu. Od posledného rozhodovania súdu došlo k zmene pomerov na strane detí. Starší syn navštevuje strednú školu a to 1. ročník a mladší syn navštevuje druhý stupeň základnej školy, zvýšili sa ich potreby. Matka má za to, že situácia na strane detí sa zmenila a podala návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti.
Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že po vyporiadaní BSM zakúpila trojizbový byt, kde v súčasnej dobe s deťmi bývajú, za sumu 68.000 EUR. Na zvyšok kúpnej ceny zobrala pôžičku vo výške 34.000 EUR. Túto spláca mesačne vo výške 350 EUR. Platí životnú poistku vzhľadom na úver, ktorý brala, dvakrát do roka vo výške 60 EUR. Za bývanie platí 163 EUR, elektrina mesačne 60 EUR, plyn 6 EUR mesačne. Kúpila holobyt, ktorý musela zariadiť. Pomohli jej rodičia a priateľ, ktorý s ňou už dlhšie ako rok nebýva. Rodinný dom, v ktorom bývali bol rozdelený na dve samostatné bytové jednotky. V jednom byte bývala mama otca maloletých detí. Myslela si, že dom zostane vo vlastníctve otca, až teraz sa dozvedela, že ho chce predať. Keďže maloleté deti sú chlapci, bola by rada keby otec sa s deťmi stretával viackrát, nielen raz do mesiaca. V poslednom rozhodovaní súdu bolo rozhodnuté, že sa má s deťmi stretávať dvakrát do mesiaca. O. je v súčasnej dobe žiakom 7. ročníka základnej školy, výdavky má so stravou, ošatením, výdavky súvisiace so školou, teraz začal navštevovať súkromnú jazykovú školu, kde zaplatila poplatok 120 EUR na pol roka, chodí do ľudovej školy umenia na gitaru, kde poplatok mesačne je 15 EUR. K. je žiakom 1. ročníka strednej odbornej školy elektrotechnickej. Výdavky má bežné, strava, ošatenie. Ďalej má výdavky so školou. Taktiež noví okuliare, s čím sú zvýšené výdavky.
Na začiatku školského roka za pomôcky zaplatil poplatok 77 EUR. Nežiadala otca, aby prispel deťom na mimoriadne výdavky, avšak napríklad keď otca žiadala, aby sa postaral o deti, keď išla na služobnú cestu, otec sa nechcel o deti postarať, povedal, že má smolu, že je stále pracovne vyťažený, že nemá voľno, nemôže si to dovoliť. Je výlučnou vlastníčkou bytu, v ktorom v súčasnej dobe býva, avšak je zriadené záložné právo v prospech pána, ktorý jej poskytol pôžičku. Úver na zakúpenie bytu brala od fyzickej osoby. Okrem bytu nie je vlastníčkou iných nehnuteľností ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Otec okrem výživného na mimoriadne výdavky neprispieva. Pokiaľ otec uvádzal, že má nejaké dlhy z minulosti počas trvania manželstva, jednalo sa o jeho dlhy z podnikania. Čo sa týka hypotekárneho úveru, o ktorom hovoril otec, úver začal splácať otec až po rozvode manželstva. Už v čase keď brali hypotekárny úver, mal otec detí uzatvorenú životnú poistku o ktorej hovoril na pojednávaní. Deti nemajú nič spoločné s tým, že otec mal dlh v sociálnej poisťovni.
Zo správy mestská časť J. - L. C. zo dňa 11.7.2012 súd zistil, že otec bol prijatý na práce sčítacieho komisára na základe dohody o vykonaní práce od 1.6.2011 do 13.6.2011 a za prácu mal vyplatenú odmenu v čistom vo výške 191,49 EUR dňa 10.7.2011.
Zo správy Miestneho úradu mestskej časti J. - O. zo dňa 11.7.2012 súd zisti, že otec bol v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce počas sčítania obyvateľov domov a bytov od 13.5.2011 do 6.6.2012 a za uvedenú prácu bola otcovi vyplatená odmena v čistom 255,24 EUR.
Zo správy zamestnávateľa otca Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranárskeho zboru v J. súd zistil, že priemerný mesačný čistý zárobok otca za obdobie 1-6/2012 predstavoval sumu 612 EUR.
Zo správy zamestnávateľa matky R. C., spol. s r.o., L. E. XX, X. súd zistil, že priemerný mesačný čistý zárobok matky za obdobie 1-6/2012 predstavoval sumu 604 EUR.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom otca, matky, dospel súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti O. a K. nie je dôvodný. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Čadci č. k. 8C/127/2009-85 zo dňa 10.5.2010, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol, maloleté deti K. a O. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého K. výživným vo výške 100 EUR mesačne a maloletého O. výživným vo výške 90 EUR mesačne. Súd upravil styk otca s maloletými deťmi. Matka v tom čase bola zamestnaná a jej priemerný čistý zárobok predstavoval 653 EUR. Otec bol živnostníkom, za rok 2008 základ dane predstavoval 2.158,036 EUR. Súd v tom čase vychádzal z toho, že s ohľadom na to, že otec je živnostníkom, jeho príjem môže byť pri jeho vzdelaní rovnako vysoký ako matkin.
Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Súd skúmal skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov. Súd zistil, že otec je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere, pričom jeho priemerný mesačný čistý zárobok predstavuje 612 EUR. Matka je naďalej zamestnaná a jej priemerný mesačný čistý zárobok predstavuje 604 EUR. Podľa názoru súdu, zmenili sa pomery na strane maloletých detí, keďže maloletý K. je v súčasnej dobe žiakom 1. ročníka strednej školy, maloletý O. navštevuje 7. ročník základnej školy. V čase posledného rozhodovania súdu bol K. v 7. ročníku základnej školy a O. v 4. ročníku základnej školy. Otec vo svojom návrhu najskôr žiadal znížiť výživné na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, na pojednávaní uviedol, že žiada znížiť výživné na K. na 90 EUR, na O. na 80 EUR mesačne, teda na každého o 10 EUR, s účinnosťou od rozhodnutia súdu. Uviedol, že jeho výdavky predstavujú poplatok za ubytovanie, keďže pracuje v J., kde platí 50 EUR mesačne. Pokiaľ býval v rodinnom dome, platil inkaso spolu vo výške 125 EUR. Po rozvode manželstva musel vyplatiť matku detí z rodinného domu vo výške 1.100.000,-Sk, tieto prostriedky si požičal od priateľa. Dom chce predať a pôžičku priateľovi vyplatiť. Bral si tiež pôžičku dňa 17.9.2011 vo výške 1.500 EUR, ktorú spláca 56,90 EUR mesačne a z týchto prostriedkov vyplatil dlhy, ktoré mal z podnikania. V dome platí 30 EUR inkaso, mobil platí 20 EUR, splátka hypotekárneho úveru je 82 EUR mesačne. Taktiež si platí životnú poistku 70 EUR na zabezpečenie hypotekárneho úveru. Cestové do práce je 25 EUR mesačne. Mal by sa s deťmi stretávať raz za dva týždne. Keďže nemá finančné prostriedky, stretáva sa s nimi raz za mesiac. V súčasnej dobe platí výživné tak ako bolo naposledy určené. Deťom prispieva aj nad rámec určeného výživného, v roku 2011 navyše prispel sumou 298,20 EUR, v roku 2012, od januára do júna, navyše prispel 33,50 EUR mesačne. Podľa názoru súdu nenastala zmena pomerov na strane otca, keďže jeho príjem je približne rovnaký z akého vychádzal súd v čase posledného rozhodovania súdu a nenastali na strane otca žiadne iné okolnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu výšky výživného. Súd poukazuje na to, že vyporiadanie BSM rodičov nemôže ovplyvňovať výšku výživného na maloleté deti. Výživné je osobným nárokom dieťaťa. Otec platí doteraz určené výživné a prispieva deťom aj nad rámec určeného výživného, ako sám uvádzal, pričom žiadal znížiť výživné o 10 Eur na každé dieťa. Preukázané zárobkové a majetkové pomery, podľa názoru súdu umožňujú otcovi platiť doteraz určené výživné. Treba uviesť, že je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností. Každý rodič má v
prvom zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a preto súd nemôže prihliadať na dlhy otca. Naopak k zmene pomerov dochádza na strane detí, keďže rastú, zvyšujú sa výdavky v súvislosti so stravou, ošatením, K. nastúpil na strednú školu a O. na druhý stupeň základnej školy. Oprávnené potreby detí závisia od veku, zdravotného stavu a výživné slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, bývanie a podobne), ale aj ďalších odôvodnených potrieb (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a podobne). Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletých detí. Časť odôvodnených potrieb detí matka uhrádza z rodinných prídavkov, ktoré na maloleté deti poberá. Matka v priebehu konania podávala návrh na zvýšenie výživného, tento návrh bol otcovi doručovaný na pojednávaní, pričom otec uviedol, že s návrhom matky sa musí oboznámiť, vzhľadom k tomu o návrhu matky na zvýšenie výživného bude súd rozhodovať v samostatnom konaní. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Podľa § 81 ods. 1 O.s.p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.