Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15Er-880-2011.pdf
PDF · 79.62 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/880/2011
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného A. T., nar. XX.XX.XXXX, A., Q. XX proti povinnému O.. Š. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Q., B. XXX, Q..Č.. Ú. F. R.P. Q. Z. J., P.-Š., T. X o vymoženie 79.764,98 eur s prísl. vedenou súdnym exekútorom JUDr. Michalom Bulkom, Exekútorský úrad Poprad, Nám. sv. Egídia 95, Poprad takto
rozhodol:
Exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi trovy exekúcie vo výške 72,74 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 30.11.2011 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 79.764,98 eur s prísl. na základe exekučného titulu rozsudku Okresného súdu v Poprade č.k. 2T/37/2004-632 zo dňa 27.08.2007. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 060515* dňa 07.12.2011.
Dňa 28.03.2012 súdny exekútor predložil súdu námietky povinného, v ktorých povinný oznámil, že oprávnený si vymáhanú pohľadávku uplatnil už v konkurznom konaní vedenom na jeho majetok pod č. 2K 120/99. Povinný dňa 05.04.2012 podal u súdneho exekútora ďalšie podanie označené ako námietky, v ktorom uviedol, že nepopiera existenciu exekučného titulu, avšak na jeho osobu bol vyhlásený konkurz, ktorý sa vedie pod sp.zn. 2K 120/99, správcom konkurznej podstaty je JUDr. Marián Kollár, a má vedomosť, že povinný si vymáhanú pohľadávku uplatnil v konkurznom konaní, ale táto mu nebol uznaná. Sú tu preto okolnosti, ktoré bránia vymáhaniu nároku. Súd dožiadaním JUDr. Mariána Kollára zistil, že konkurzné konanie vedené pod sp.zn. 2K 120/99 na úpadcu O.. Š. I. nebolo doposiaľ skončené, nakoľko sa vedú incidenčné konania o prihlásených pohľadávkach. V konkurznom konaní došlo aj k vyporiadaniu BSM úpadcu a jeho manželky O.. E. I.. Oprávnený si v konkurznom konaní uplatnil pohľadávku v sume 99.780,92 eur, ktorá pozostáva z istiny 79.764,98 eur a príslušenstva. Oprávnený na výzvu súdu predložil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Cbi/17/2005-44 zo dňa 05.11.2008, právoplatný dňa 20.01.2009, ktorým bola jeho pohľadávka prihlásená vo výške 99.780,92 eur do konkurzného konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 2K120/99 určená za nespornú a za zistenú.
Podľa § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
Súd v súlade s citovaným ustanovením posúdil podanie povinného zo dňa 22.03.2012 s doplnením zo dňa 29.03.2012 ako návrh na zastavenie exekúcie.
Na základe listinných dôkazov, a to podania povinného, oznámenia JUDr. Mariána Kollára, rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Cbi/17/2005-44 zo dňa 05.11.2008, ako aj ostatných listín v spise súd zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 30.11.2011 bolo začaté exekučné konania na vymoženie pohľadávky vo výške 79.764,98 eur na základe rozsudku Okresného súdu v Poprade č.k. 2T/37/2004-632 zo dňa 27.08.2007, ktorým bola povinnému uložená povinnosť nahradiť poškodenému t.j. oprávnenému škodu vo výške 79.764,98 eur (2.403.000,-Sk) vzniknutú neplnením zmluvy o pôžičke zo dňa 29.11.1996 a 05.05.1997. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 060515* dňa 07.12.2011. Uznesením Krajského súdu v Košiciach 2K 120/99-7 zo dňa 13.04.2000 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Oprávnený si v konkurznom konaní uplatnil pohľadávku vo výške 99.780,92 (3.006.000,-Sk), ktorá bola uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Cbi/17/2005-44 zo dňa 05.11.2008 určená za nespornú a za zistenú. Z obsahu uznesenia vyplýva, že sa jedná o pohľadávku zo zmlúv o poskytnutí finančnej pôžičky zo dňa 29.11.1996 a 05.05.1997. Správca konkurznej podstaty uviedol, že konkurzné konanie stále pokračuje, doteraz neboli skončené všetky incidenčné konania vedené na Krajskom súde v Košiciach a v konkurznom konaní bolo BSM povinného a jeho manželky O.. E. I. vyporiadené dohodou.
Podľa § 14 ods. písm. e) prvá veta zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28).
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov zrušením konkurzu zanikajú účinky vyhlásenia konkurzu uvedené v § 14, platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas konkurzu tým nie je dotknutá.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov na základe zoznamu prihlášok možno po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon rozhodnutia alebo exekúciu na majetok úpadcu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil. Návrh na začatie exekučného konania bol podaný až po vyhlásení konkurzného konania na majetok povinného, pričom na majetok, na ktorý je vedený konkurz, nie je možné vykonávať exekúciu.
O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2012, hoci predmetná exekúcia začala dňa 30.11.2011. Rozhodujúcim okamihom pre určenie výšky trov súdneho exekútora je totiž okamih priznania ich náhrady rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie (II. ÚS 142/08-14 Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.), preto súd rozhodoval podľa ustanovenia účinného v čase vydania rozhodnutia.
Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu a návrhu súdneho exekútora, súd uložil oprávnenému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl. 288/1995 Z.z.“).
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ustanovenia § 26 vyhl. 288/1995 Z.z. základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálnej výške po zaokrúhlení 33,50 eur + 20 % DPH, t. j. 40,20 eur. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 23,80 eur (1 x poštovné 1,40 eur, 14 x poštovné 1,60 eur) a telekomunikačné vo výške 3,32 eur, hotové výdavky spolu vo výške 27,12 eur + 20% DPH t.j. 32,54 eur.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné uplatnenú za doručenie príkazov na odblokovanie účtov jednotlivým bankám. Podľa znenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku pri zastavení exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, hradí oprávnený len nevyhnutné trovy exekúcie. Príkaz na odblokovanie účtu je úkonom, ktorým súdny exekútor oznamuje bankám, že blokácia účtu nie je potrebná a povinný môže s prostriedkami na účte disponovať. Súd je toho názoru, že teda sa nejedná o úkon nevyhnutný na vymáhanie nároku, ale umožňujúci povinnému po skončení exekúcie disponovať s účtom, preto súd rozhodol, že oprávnený nie je povinný hradiť poštovné vynaložené na zaslanie príkazov na odblokovanie účtov k bankám.
Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej výške 72,74 eur.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.