Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7P-149-2012.pdf
PDF · 74.23 KB
Case nature
Subarea
7P/149/2012
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci starostlivosti o maloleté deti: 1. M. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom N. T. XXX, 2. R. Q., nar. X. X. XXXX, bytom N. T. XXX, zastúpení kolíznym opatrovníkom: Ú. T., L. U. E. C. N. Y., deti rodičov: otca M. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom XXXX E., W., právne zastúpeného JUDr. Ivetou Kalinovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Cukrová 14 a matky Y. Q., rod. T., nar. XX. X. XXXX, bytom v N. T. XXX, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 25. 10. 2012 podal na tunajší súd otec maloletých detí prostredníctvom právnej zástupkyne návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým navrhol aby súd predbežným opatrením upravil styk s maloletými deťmi počas jarných školských prázdnin, počas Veľkej noci, počas letných školských prázdnin a počas vianočných prázdnin. Návrh odôvodnil tým, že podľa rozhodnutia Okresného súdu vo Vesteralene zo dňa 21. 9. 2005 otec detí nadobudol právo výlučnej rodičovskej a každodennej starostlivosti o maloleté deti. Matke detí bolo udelené právo styku. Krajský súd v Halogalande rozsudkom zo dňa 10. 3. 2006 potvrdil právo otca. Dovolací senát Najvyššieho súdu Nórskeho kráľovstva zo dňa 23. 5. 2006 potvrdil uvedený rozsudok. Na Krajskom súde v Žiline sa vedie odvolacie konanie vo veci nariadenia návratu maloletých detí do Nórskeho kráľovstva pod sp. zn. 5CoP/80/2012. Od decembra 2006 matka detí nie je ochotná umožniť otcovi stretnúť sa s deťmi. Keďže je potrebné dočasne upraviť pomery rodiča k maloletým deťom, pretože hrozí nebezpečenstvo úplného odcudzenia detí, rodičia sa nevedia dohodnúť na výkone rodičovských práv a povinností, je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia.
Z rozsudku Okresného súdu vo Vesteralene zo dňa 21. 9. 2005, č. k. 05-074059 TVI-VTRA bolo zistené, že otec maloletých detí má rodičovskú zodpovednosť za maloletého M. a R. Q. a bude mať každodennú starostlivosť o maloleté deti. Matka detí sa bude môcť stretávať s maloletými deťmi každé druhé Vianoce, Veľkú noc a dva týždne počas letných prázdnin. Z rozsudku Krajského súdu v Halogalande zo dňa 10. 3. 2006, č. k. 05-156977 ASI-HALO bolo zistené, že obidvaja rodičia budú mať rodičovskú zodpovednosť spoločne. Každodennú starostlivosť bude mať otec detí. Maloleté deti a matka majú právo na dve stretnutia ročne. Počas prvých dvoch rokov sa stretnutia uskutočnia v trvaní jedného týždňa v mieste bydliska detí. Následne sa ich trvanie predĺži na dva týždne a k stretnutiam môže dôjsť na inom mieste než bydliska detí. Jedno zo stretnutí by sa podľa možností malo uskutočniť počas školských letných prázdnin. Matke sa umožňuje navštevovať deti v mieste ich bydliska raz za mesiac. Dovolací senát Najvyššieho súdu rozhodnutím zo dňa 23. 5. 2006, č. HR-2006-00851-U odvolanie matky na Najvyšší súd zamietol. Rozhodnutie je právoplatné.
Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku:
Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol z dôvodu nenaplnenia zákonom stanovených podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia. Otec maloletých detí navrhoval okamžitú úpravu styku s deťmi napriek tomu, že maloleté deti sú zverené do jeho osobnej starostlivosti a matke bolo upravené právo styku s deťmi. Rozhodnutia súdov Nórskeho kráľovstva sú právoplatné a vykonateľné a bolo preto povinnosťou otca domáhať sa uznania uvedených súdnych rozhodnutí podľa platnej právnej úpravy. Na uvedené nemá vplyv konanie vo veci nariadenia návratu maloletých detí. Otec netvrdí ani minimálnym spôsobom, že sa domáhal uznania právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí a následného výkonu rozhodnutia. Z tvrdení v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že súdom starostlivosti o maloleté deti je súd Nórskeho kráľovstva. Napriek právnemu zastúpeniu v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa neuvádza, čoho sa navrhovateľ mieni domáhať vo veci samej, akej konkrétnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností sa otec domáha, aby súd mohol posúdiť takýto nárok podľa platnej právnej úpravy SR ako aj medzinárodných dohovorov. V návrhu sa uvádza len všeobecné tvrdenie, že rodičia sa nevedia dohodnúť o výkone rodičovských práv a povinností. Nezhodu nie je možné riešiť bez uznania súdnych rozhodnutí Nórskeho kráľovstva a následného výkonu rozhodnutia. Už z návrhu na vydanie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, čoho sa otec detí mieni domáhať v konaní vo veci samej. Skutočnosť, že rodičia sa nevedia dohodnúť na výkone rodičovských práv a povinností nie je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia a navrhované predbežné opatrenie nemá vzťah k žiadnemu konaniu (keďže o úprave rodičovských práv a povinností bolo právoplatne rozhodnuté). Predbežné opatrenie nemôže byť vydané bez toho, aby malo priamy a bezprostredný súvis s konaním vo veci samej. Upravovať rodičovské práva a povinnosti predbežným opatrením predtým, než je rozhodnuté vo veci nariadenia návratu maloletých detí, ako aj uznania rozhodnutí o úprave rodičovských práv a povinností, ktoré sú právoplatné a vykonateľné, nie je možné vzhľadom na tvrdenia uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V opačnom prípade by došlo k porušeniu noriem medzinárodného práva.
Okrem neosvedčenia nároku vo veci samej ako primárneho predpokladu pre nariadenie predbežného opatrenia, v návrhu neboli tvrdené žiadne skutočnosti, ktoré preukazujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, pre ktorú by mal súd upraviť predbežným opatrením styk otca s deťmi. Účelom predbežného opatrenia je, aby ohrozený účastník mohol v konaní nerušene pokračovať do času definitívnej právnej úpravy. V návrhu otec detí žiadnym spôsobom netvrdil koľko krát a akým spôsobom sa domáhal od decembra 2006 doposiaľ stretnutia s deťmi, žiadnym spôsobom takúto skutočnosť nepreukázal. Predbežné opatrenie musí spĺňať aj zásadu primeranosti zásahu do právnych vzťahov účastníkov. Bez vykonania dokazovania s prihliadnutím na vek detí a dobu odlúčenia, účinky predbežného opatrenia by bez vykonaného dokazovania mohli neprimerane zasiahnuť do právnych vzťahov účastníkov, predovšetkým záujmov maloletých detí. Neprimeraný zásah je judikatúrou kvalifikovaný ako nezákonný. Uvedené potvrdzuje aj tvrdenie otca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia o potrebe nadviazania kontaktu otca s deťmi. Predbežné opatrenie však neslúži na nadväzovanie kontaktov v prípade dlhodobého odlúčenia. Odlúčenie nesignalizuje potrebu predbežnej úpravy ale vykonania dokazovania za účelom preukázania oprávneného záujmu maloletých detí. S prihliadnutím na vek maloletých detí podľa medzinárodných dohovorov ako aj platnej právnej úpravy SR bol by daný dôvod (avšak len v prípade osvedčenia nároku vo veci samej) aj na vykonanie výsluchu maloletých detí, prípadne nariadenia znaleckého dokazovania. Právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi nemožno vykladať izolovane od celého komplexu práv a povinností maloletých detí a rodičov. Za účelom spravodlivého posúdenia je vždy potrebné vykonať dokazovanie a kolíziu práv posúdiť adekvátne všetkým okolnostiam prípadu. V danom prípade s prihliadnutím na zákonom stanovenú lehotu na nariadenie predbežného opatrenia súd vychádzal z tvrdení otca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a ním predložené listinné dôkazy. Nebolo preto možné návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.
K návrhu na nariadenie predbežného opatrenia boli predložené listiny v cudzom jazyku, ktoré obsahovali rozdielne označenie maloletých detí v porovnaní s ich označením v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Je primárnou povinnosťou rodiča označiť maloleté deti presne a úplne, ktorá náležitosť v danom prípade nebola naplnená.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, s prihliadnutím na druh súdneho konania a zamietnutie návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.