Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-54-2012.pdf
PDF · 73.18 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/54/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávnenej mal. S. K., zast. matkou S. H., obe bytom I. XX, proti povinnému Z. K., bytom K., U. XX/X, pr. zastúpenému JUDr. Miroslavom Šedivcom, advokátom so sídlom Prievidza, M. Hodžu 14/1, o vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/99/2011-17 zo dňa 21. decembra 2011 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2, § 101 Ex. por. Súd uviedol, že exekúcia vo veci sa vedie na vymoženie zameškaného a bežného výživného na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k. 13P/493/2010-19 z 09.11.2010. Povinný podaním zo dňa 10.10.2011 navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu, že zameškané výživné a trovy exekúcie v celej sume zaplatil a bežné výživné platí pravidelne. Zástupkyňa oprávnenej potvrdila, že dlžné výživné povinný v celom rozsahu zaplatil a bežné výživné platí pravidelne. Zároveň však uviedla, že povinný platí výživné "vďaka exekúcii" a poukázala na výšku svojho príjmu a nízku sumu výživného. So zastavením exekúcie nesúhlasila, nakoľko sa domnievala, že povinný by výživné neplatil pravidelne. Súdny exekútor tiež potvrdil, že zameškané výživné bolo spolu s trovami exekúcie uhradené, a to prikázaním pohľadávky z účtu v banke a bežné výživné platí povinný od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie riadne. Zároveň však vyjadril pochybnosť, že povinný bude v budúcnosti plniť výživné dobrovoľne. Súd konštatoval, že Exekučný poriadok umožňuje zastaviť exekúciu na návrh povinného, avšak musia byť však splnené podmienky, medzi ktoré patrí aj predpoklad, že povinný bude bežné výživné ďalej plniť dobrovoľne. Z vyjadrenia zákonnej zástupkyne oprávneného i súdneho exekútora je zrejmá pochybnosť o tom, že povinný by po zastavení exekúcie výživné neplatil. S prihliadnutím na uvedené a na skutočnosť, že výživné sa vymáha v prospech maloletého dieťaťa, ktorého výživa by v prípade neuhradenia výživného mohla byť aj vzhľadom na nízky príjem jeho matky ohrozená, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie povinný, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu zastaví. Uviedol, že vo veci sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 80, resp. § 101 Ex. por. Poukázal na to, že vyživovaciu povinnosť plnil riadne a včas. Pokiaľ aj na výživnom vznikol dlh, tento bol vždy len v malej sume, najviac za 1 mesiac a povinný tento dlh vždy podľa svojich možností vyrovnal. Poukázal na priebeh platenia výživného za rok 2010 s tým, že dňa 04.02.2010 zaplatil 106,40 eur, 26.03.2010 53,20 eur, 06.05.2010 106,40 eur, 21.06.2010 53,20 eur, 29.07.2010 53,20 eur, 20.09.2010 106,40, 18.10.2010 106,40 eur, 17.12.2010 106,40 eur a 31.01.2011 70,- eur. Záväzok povinného na výživné za rok 2010 predstavuje sumu 724,88 eur, z čoho uhradil sumu 691,60 eur, t.j. jeho dlh v čase začatia exekúcie bol 33,28 eur. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie doplatil ešte sumu 92,38 eur, a teda mu za rok 2010 vznikol preplatok 59,10 eur. Dlh v sume 33,28 eur vznikol pritom iba nesprávny pochopením exekučného titulu. V roku 2011 platí povinný výživné pravidelne vždy v sume 75,- eur (09.03., 18.04., 05.05., 09.06., 09.07., 15.08., 14.09., 03.10., 06.11., 05.12.2011). Na uvedenom nič nemenia ani pochybnosti zástupkyne oprávnenej a súdneho exekútora.
Oprávnená sa k odvolaniu vyjadrila prostredníctvom zástupkyne tak, že s ním nesúhlasí. Poukázala na to, že dňa 18.10.2010 jej povinný uhradil sumu 53,20 eur, nie 106,40 eur, ako uvádza, a teda mu nevznikol žiaden preplatok. Uviedla, že proti povinnému sa pre platenie výživného viedla opakovane exekúcia už v rokoch 2001, 2002, 2004. Namietala, že povinný v odvolaní uvádza, že výživné platí včas a riadne a následne rozpíše platby, z ktorých je zrejmé, že posiela platby každý druhý mesiac. So zastavením exekúcie nesúhlasila, pretože oprávnená ho, vzhľadom na nízky príjem matky, potrebuje.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.
Exekučným titulom vo veci je rozsudok č.k. 13P/493/2010-19 vydaný Okresným súdom Prievidza dňa 09.11.2010, ktorým bola povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej oprávnenej sumou 75,- eur mesačne, ktorú mal poukazovať k rukám matky vždy mesačne vopred, do 15. dňa v mesiaci. Nedoplatok na výživnom za čas od 01.09.2010 do 31.10.2010 v sume 43,78 eur mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 10,- eur spolu s bežným výživným, kde prvú splátku uhradí počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom výkonu rozhodnutia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2010.
Exekúcia vo veci začala dňa 13.01.2011 a dňa 10.10.2011 bola na prvostupňový súd doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinný uviedol, že dňa 18.02.2011 uhradil zameškané výživné a bežné výživné s trovami exekúcie uhrádza pravidelne na účet exekútorky. Súdna exekútorka potvrdila, že zameškané výživné bolo vymožené prikázaním pohľadávky z účtu v banke a bežné výživné povinný hradí od 01.02.2011 na účet exekútorky. Uviedla, že od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinný riadne plní vyživovaciu povinnosť, avšak nemohla potvrdiť, či tak bude robiť aj v budúcnosti. Oprávnená prostredníctvom zástupkyne - matky so zastavením exekúcie nesúhlasila, pretože povinný by začal znova platiť výživné nepravidelne. Uviedla, že matka je invalidnom dôchodku, ktorý poberá v sume 257,20 eur a výživné od povinného potrebuje. Súd napadnutým uznesením návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 80 Ex. por. na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
Podľa § 101 Ex. por. na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že exekučný súd môže zastaviť exekúciu vedenú na vymoženie výživného, ak a/ to navrhne povinný, b/ exekúcia sa vykonáva pre bežné výživné ( všetky nedoplatky boli vyrovnané buď dobrovoľne, alebo exekučne), c/ existujú skutočnosti opodstatňujúce záver, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne. Pri hodnotení budúceho dobrovoľného platenia výživného zo strany povinného treba vziať do úvahy, z akého dôvodu sa povinný pôvodne omeškal s plnením vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa v rámci svojich možností postavil k splateniu zaostalého výživného, či nebol stíhaný za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák., či má stále zamestnanie alebo iný príjem, ako si plní aj iné platobné povinnosti (napr. nájomné), a súd môže prihliadnuť aj na stanovisko oprávneného (jeho zákonného zástupcu).
V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že exekúcia sa vedie už len na bežné výživné
a povinný navrhol zastavenie exekúcie. Pokiaľ ide o záver, či povinný bude aj naďalej dobrovoľne plniť vyživovaciu povinnosť voči mal. oprávnenej, odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa pri posudzovaní tejto otázky nedostatočne vyhodnotil všetky skutkové okolnosti daného prípadu z vyššie uvedených hľadísk. Zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie odôvodnil výlučne stanoviskom matky oprávnenej a súdnej exekútorky s poukazom na fakt, že výživné sa vymáha v prospech maloletého dieťaťa, ktorého výživa by v prípade neuhradenia výživného mohla byť aj vzhľadom na nízky príjem jeho matky ohrozená, ktoré sú však pre vyslovenie záveru, že povinný v budúcnosti nebude výživné platiť dobrovoľne, nedostatočné. Vo svojom odvolaní pritom povinný doložil šeky, potvrdenia o vklade z banky a prevodné príkazy, podľa ktorých v roku 2011 pokračuje v riadnom a včasnom platení bežného výživného na maloletú oprávnenú. Povinný tak preukázal, že na výživu maloletej oprávnenej ku dňu podania odvolania riadne prispieva v súlade s exekučným titulom a je namieste zvážiť nutnosť výkonu rozsudku, ktorým bol na platenie výživného zaviazaný, formou exekúcie. Na druhej strane, v prípade preukázania tvrdení zástupkyne oprávnenej (matky) o opakovane vedených exekúciách proti povinnému za účelom vymoženia výživného ma mal. oprávnenú, resp. jeho trestného stíhania pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, existuje dôvodná pochybnosť o tom, že v prípade zastavenia exekúcie vo veci bude povinný svoju vyživovaciu povinnosť plniť naďalej dobrovoľne. Zistenie všetkých týchto skutočností bude nevyhnutné pre zodpovedné vyhodnotenie otázky, či v danej veci existujú skutočnosti, odôvodňujúce záver, že povinný bude platiť výživné na mal. oprávnenú dobrovoľne aj naďalej.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a vec mu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa dôsledne vec preskúma z toho hľadiska, či povinný plní povinnosť platiť bežné výživné (či platí výživné včas a v správnej výške), či vo vzťahu k nemu v minulosti bola alebo nebola opakovane vedená exekúcia na vymoženie výživného na mal. oprávnenú a či bol alebo nebol trestne stíhaný pre trestný čin zanedbania povinnej výživy (ako to uvádza matka oprávnenej vo vyjadrení k odvolaniu). Preskúma tiež jeho osobné a zárobkové pomery, prípadne iné okolnosti veci, a až po zvážení týchto skutočností opätovne rozhodne o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .