Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Csp-106-2021.pdf
PDF · 81.19 KB
Case nature
Subarea
34Csp/106/2021
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zomrelá dňa 26.2.2022, o zaplatenie 2.225,23 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e doložku právoplatnosti a vykonateľnosti na prvopise uznesenia Krajského súdu v Košiciach, č.k. 5CoCsp/61/2022-236 zo dňa 6.6.2023.
II. Konanie z a s t a v u je.
III. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.1 Žalobca žalobou doručenou elektronicky na Okresný súd Banská Bystrica žiadal súd, aby v upomínacom konaní zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu istinu vo výške 2.225,23 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.630,57 Eur odo dňa 25.3.2020 do zaplatenia. 1.2 Zároveň žalobca žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a v trovách právneho zastúpenia.
2. Okresný súd Košice I svojím rozsudkom zo dňa 14.4.2022, č.k. 34Csp/106/2021-186 žalobu zamietol a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
3.1 Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 6.6.202023, č.k. 5CoCsp/61/2022-236 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3.2 Právny zástupca žalobcu prevzal doručované uznesenie dňa 30.6.2023. Obálka zaslaná žalovanej sa vrátila súdu s uvedením „nevyžiadané“ dňa 11.8.2023. 3.3 Dňa 24.8.2023 Mestský súd Košice vyznačil na uznesení č.k. 5CoCsp/61/2022-236 doložku právoplatnosti a vykonateľnosti za aplikácie ust. § 106, § 111 a § 112 Civilného sporového poriadku.
4. Z výpisu z Registra obyvateľov Slovenskej republiky zo dňa 19.9.2023 súd zistil, že žalovaná dňa XX.X.XXXX zomrela.
5. Podľa ust. § 62 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy len čo súdny tajomník alebo iný poverený zamestnanec súdu zistí, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, vyznačí v aplikácii deň, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Ak nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť len čiastočne, v zázname sa to presne vyjadrí. Podanie návrhu na doplnenie rozhodnutia nie je prekážkou na vyznačenie právoplatnosti. Ak je to po vyznačení
právoplatnosti potrebné, zabezpečí súdny tajomník bezodkladné predloženie rovnopisu rozhodnutia opatreného doložkou právoplatnosti učtárni.
6. V tomto prípade, keďže súd vyznačil doložku právoplatnosti, aj napriek tomu že žalovaná zomrela a uznesenie jej súd nemohol doručiť, uznesenie zo dňa 6.6.2023 vydané pod č.k. 5CoCsp/61/2022-236 nemohlo nadobudnúť právoplatnosť.
7. Z uvedených dôvodov súd zrušil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti na prvopise uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6.6.2023, č.k. 5CoCsp/61/2022-236.
8. Následne lustráciou v súdnom registri súd zistil, že dedičské konanie po poručiteľke - žalovanej A. B., vedené na notárskom úrade JUDr. Kataríny Pravotiakovej pod sp. zn. 42D/163/2022, Dnot 97/2022 bolo zastavené v súlade s ust. § 188 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku z dôvodu, že poručiteľka zanechala len majetok nepatrnej hodnoty, ktorý ani nedosiahol výšku primeraných nákladov spojených s jej pohrebom. Rozhodnutie v právnej veci o prejednanie dedičstva nadobudlo právoplatnosť dňa 31.8.2022.
9. Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
10. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky".)
11. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa ust. § 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti v zmysle ust. § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
14. Podľa ust. § 61 Civilného sporového poriadku má procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
15. Procesné podmienky nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení Civilného sporového poriadku - právomoc súdu (ust. § 3 a nasledujúce Civilného sporového poriadku), príslušnosť súdu (ust. § 12 a nasledujúce Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky začatého konania - litispendencie (ust. § 159 Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae (ust. § 230 Civilného sporového poriadku), procesná subjektivita (ust. § 61 a nasledujúce Civilného sporového poriadku) a iné.
16. Podľa ust. § 62 Civilného sporového poriadku ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
17. Podľa ust. § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
18. Podľa ust. § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých
podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
19. Podľa ust. § 63 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.
20. Procesnou subjektivitou sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti. V občianskom súdnom konaní majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu upravuje Civilný sporový poriadok v ust. § 61 tak, že túto procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
21. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 2.225,23 Eur s príslušenstvom. Z hľadiska posúdenia povahy sporu podľa ust. § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku sa nepochybne jedná o spor, v ktorom by prichádzalo do úvahy, aby súd pokračoval v konaní s dedičmi poručiteľky, resp. s tými, na ktorých s poukazom na výsledky dedičského konania došlo k prevzatiu práva alebo povinnosti poručiteľky.
22. Súd prvej inštancie tak v súlade s ust. § 63 Civilného sporového poriadku skúmal, či môže v konaní pokračovať s dedičmi žalovanej.
23. Pod pojmom dedič v zmysle ust. § 460 Občianskeho zákonníka a ust. § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku nemožno rozumieť každého, komu svedčí niektorý z dôvodov dedenia ani toho, kto bol síce spôsobilý dediť a dedičstvo neodmietol, ale v skutočnosti z dedičstva nič nenadobudol. Dedičom je iba ten, kto na základe právoplatného rozhodnutia súdu dedičstvo alebo jeho časť skutočne nadobudol. Ak dedičské konanie po poručiteľovi skončí jeho zastavením pre nemajetnosť, niet dediča. Bez hmotnoprávnej sukcesie nemôže v sporovom konaní nastať ani procesné nástupníctvo.
24. V danom prípade bolo dedičské konanie po poručiteľke - žalovanej zastavené z dôvodu, že majetok poručiteľky nedosahoval ani výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom. Prípadní dedičia tak nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko hodnota majetku poručiteľky bola podprahová. Za daných okolností preto nie je možné v konaní ďalej pokračovať s právnymi nástupcami žalovanej a prejednávaný spor, ktorý doposiaľ nie je právoplatne skončený, je potrebné zastaviť.
25. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
26. Podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. Podľa ust. § 188 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť.
28. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom.
29. Ust. § 257 Civilného sporového poriadku predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (ust. § 255 Civilného sporového poriadku) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
30. V súlade s ust. 257 Civilného sporového poriadku súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu,
ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
31. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že rozhodovanie o náhrade trov konania má miesto tam, kde proti sebe stoja sporové strany. V dôsledku úmrtia žalovanej došlo k zániku jej procesných práv a povinností, ktoré neprešli na jej potenciálnych dedičov, nakoľko dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že majetok poručiteľky nedosahoval ani výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom. V tejto situácii nemožno priznať náhradu trov konania žalobcovi z dôvodu, že chýba druhá sporová strana.
32. Vzhľadom na uvedené, súd aplikujúc ust. § 257 Civilného sporového poriadku, o trovách konania rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti I. výroku uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti II. a III. výroku uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.