Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-159-2011.pdf
PDF · 106.2 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RA-6C/159/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., so sídlom Radlická č. 333/150, 150 57 Praha 5, IČ: 00001350 právne zastúpeného Mgr. Romanom Ambrožom, usadeným euroadvokátom, adresa pre doručovanie: Mikulášska č. 29, 811 01 Bratislava 1 proti žalovanej: O. I., R.. XX.XX.XXXX, D. H. Č.. XXX o zaplatenie 156896,58 Kč s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 166029,52 Kč spolu s
- úrokmi vo výške 10,90 % ročne zo sumy 156 896,58 Kč od 06.08.2012 až do zaplatenia,
- úrokmi z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 156 896,58 Kč od 06.08.2012 až do zaplatenia.
II. Žalobu v časti prevyšujúcej plnenie uvedené vo výroku č. I. zamieta.
III. Suma uvedená vo výroku č. I. vrátane príslušenstva sa povoľuje žalovanej splácať v mesačných splátkach vo výške 120,- € splatných vždy do 25. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky stáva sa zročným celé dlžné plnenie.
IV. O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobou došlou súdu dňa 26.04.2011 sa žalobca domáhal na žalovanej pôvodne zaplatenia sumy 216.394,68 Kč spolu s
- úrokmi vo výške 10,90% ročne zo sumy 156.896,58 Kč od 29.03.2011 do zaplatenia,
- úrokmi z omeškania vo výške 15,00% ročne zo sumy 156.896,58 Kč od 29.03.2011 do zaplatenia.
Po viacerých úpravách sa žalobca konečným návrhom domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 178 188,22 Kč spolu s
- úrokmi vo výške 10,90% ročne zo sumy 156.896,58 Kč od 26.11.2011 až do zaplatenia,
- úrokmi z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 156.896,58 Kč od 06.04.2009 až do zaplatenia.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 200 000,-Kč, ktorý nebol splácaný v súlade s úverovou zmluvou a preto bol zosplatnený ku dňu 28.03.2011 a žalobou uplatnený nárok tak pozostával pôvodne z týchto čiastkových nárokov: a) istiny vo výške 156896,58 Kč, b) úroku vo výške 21953,42 Kč, c) úroku z omeškania vo výške 37544,68.
Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v odpore proti platobnému rozkazu dňa 29.11.2011 v tom zmysle, že úver spláca podľa svojich finančných možností.
Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 31.10.2012 v prítomnosti účastníkov konania.
Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v spise a s prihliadnutím na tvrdenia účastníkov konania zistil nasledujúce:
Vo veci ide o konanie s medzinárodným prvkom, kde právomoc slovenského súdu a rozhodné právo - právo Českej republiky sú podľa súdu bez ďalšieho nesporné.
Na základe Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere (č.l. 5 - 7, ďalej len „zmluva“) bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 200 000,-Kč, ktorý mal byť splácaný 60 mesačnými anuitnými splátkami vo výške 4334,-Kč vždy 05. dňa v mesiaci.
Podľa Čl. V. zmluvy každá anuitná splátka obsahuje čiastku určenú k zaplateniu istiny a čiastku k zaplateniu úrokov.
Podľa Čl. IV. zmluvy bola žalovaná zároveň povinná platiť žalobcovi aj rôzne poplatky súvisiace s realizáciou predmetného úverového obchodu.
Z listu žalobcu adresovaného žalovanej s dátumom vyhotovenia 05.04.2009 (č.l. 23) vyplýva, že žalobca považuje vo vzťahu k žalovanej úver za zosplatnený dňom 05.04.2009 a na základe uvedeného požaduje zaplatenie celej dlžnej sumy naraz. Predmetný list bol žalovanej doručený dňa 09.04.2009.
Výšku dlžnej sumy špecifikoval žalobca podaním došlým súdu dňa 19.01.2012 (č.l. 75 - 82), ktoré zároveň obsahuje prehľad žalovanými zaplatených splátok a ich rozpočítanie na istinu, zmluvné úroky, poplatky a úroky z omeškania.
Súd výzvou zo dňa 04.01.2012, doručenou žalobcovi dňa 09.01.2012 tohto okrem iného vyzval, aby súdu zaslal splátkový kalendár pre všetky predpísané splátky, tak aby bolo zrejmé, čo z každej ďalšej splátky pripadalo na istinu a čo na úroky (keďže splátky mali anuitný charakter).
Podaním zo dňa 17.02.2012 (č.l. 148 - 149) doručeným žalobcovi dňa 24.02.2012, súd tomuto postupom podľa § 100 ods. 1 O.s.p. uviedol ako sa mu zatiaľ na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci. Týmto podaním súd oznámil žalobcovi, že z dôvodov v ňom uvedených nepovažuje úver za zosplatnený.
Podľa bodu 9.1 Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery (č.l. 17 - 19, ďalej len OP) v prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená či vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola zmluva uzavretá a ktorá môže podľa posúdenia ČSOB ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov klienta, najmä: klient bude v omeškaní so splatením akejkoľvek čiastky voči ČSOB, poprípade inému subjektu, ktorý mu poskytol úver je ČSOB oprávnená kedykoľvek potom písomným oznámením odoslaným klientom prehlásiť, že všetky jej pohľadávky z poskytnutého úveru sú splatné ku dňu uvedenému v prehlásení (písm. d).
Pri právnom posudzovaní predmetnej veci súd vychádzal z nasledujúcich ustanovení právnych predpisov platných v ČR, keďže záväzkový vzťah sa riadi českým právom:
Podľa § 1 zákona č. 321/2001 Sb. o niektorých podmienkach zjednávania spotrebiteľských úverov tento zákon stanovuje niektoré podmienky zmluvy, ktorou sa dojednáva spotrebiteľský úver v súlade s právom Európskych spoločenstiev.
Podľa § 2 písm.a) zákona č. 321/2001 Sb. spotrebiteľským úverom je poskytnutie peňažných prostriedkov alebo odložená platba, napríklad vo forme úveru, pôžičky alebo kúpy prenajatej veci, za ktoré je spotrebiteľ povinný platiť.
Podľa § 2 písm.b) zákona č. 321/2001 Sb. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nejedná v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a v ktorej prospech je spotrebiteľský úver dojednaný.
Podľa § 2 písm.c) zákona č. 321/2001 Sb. veriteľom je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo združenie takýchto osôb.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka ČR č. 513/1991 Sb. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 55 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného v Českej republike ku dňu uzavretia úverovej zmluvy smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka jde-li o plnění ve splátkách, může věřitel žádat o zaplacení celé pohledávky pro nesplnění některé splátky, jen bylo-li to dohodnuto nebo v rozhodnutí určeno. Toto právo však může věřitel použít nejpozději do splatnosti nejblíže příští splátky.
Podľa § 262 ods.4 Obchodného zákonníka účinného v ČR ku dňu uzavretia úverovej zmluvy ve vztazích podle § 261 nebo podřízených obchodnímu zákoníku dohodou podle odstavce 1 se použijí, nevyplývá-li z tohoto zákona nebo ze zvláštních právních předpisů něco jiného, ustanovení této části na obě strany; ustanovení občanského zákoníku nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských smlouvách, adhezních smlouvách, zneužívajících klauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele je však třeba použít vždy, je-li to ve prospěch smluvní strany, která není podnikatelem. Smluvní strana, která není podnikatelem, nese odpovědnost za porušení povinností z těchto vztahů podle občanského zákoníku a na její společné závazky se použijí ustanovení občanského zákoníku.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca skutočne vo výške ním prezentovanej poskytol žalovanej spotrebiteľský úver, ktorý bol vrátený len čiastočne v rozsahu vyplývajúcom z podaní žalobcu.
Žalobca postavil svoju žalobu a nároky z nej vyplývajúce (istina, úrok, úrok z omeškania, poplatky), ktoré majú povahu objektívnej kumulácie (čo znamená, že súd nie je viazaný iba výslednou sumou uplatneného nároku ale aj sumou, ktorou sú vyčíslené vyššie uvedené jednotlivé čiastkové nároky celkového nároku) na tom, že dňom 05.04.2009 došlo u žalovanej k strate výhody splátok, teda k tzv. zosplatneniu úveru v zmysle vyššie citovaných ustanovení OP.
Súd teda musel ako prvú riešiť otázku, či k tomuto zosplatneniu platne došlo. Súd zotrváva na svojom názore prezentovanom žalobcovi oznámením zo dňa 17.02.2012, a to že k platnému zosplatneniu nedošlo v dôsledku toho, že vyššie citovaný dôvod zosplatnenia uvedený v OP pre spotrebiteľské úvery je neplatný.
Tento záver robí súd na základe vyššie citovaných ustanovení § 55 ods. 1 a § 565 Obč. zákonníka v spojení s § 262 ods. 4 Obch. zákonníka vychádzajúc zo zvýšenej ochrany spotrebiteľa a z toho, že napriek tomu, že zmluva o úvere ako forma spotrebiteľského úveru je v klasickom členení obchodného práva tzv. absolútnym obchodom, došlo v dôsledku expanzie spotrebiteľského práva k narušeniu tohto doterajšieho delenia, a to tým, že vzťah zo spotrebiteľského úveru napriek tomu, že tento je poskytnutý formou úveru podľa Obchodného zákonníka je vzťahom občianskoprávnym, a teda v záujme ochrany spotrebiteľa sa na neho vzťahujú ustanovenia spotrebiteľského práva obsiahnuté v Občianskom zákonníku, prípadne v iných predpisoch a v zmysle § 55 ods. 1 Občianskeho zákonníka dochádza v prospech spotrebiteľa aj k tzv. jednostrannej kogentnosti inak dispozitívnych právnych noriem obsiahnutých v Občianskom zákonníku, pokiaľ odchýlenie od tejto dispozitívnosti je v neprospech spotrebiteľa.
V tomto prípade má súd za to, že prostredníctvom § 55 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka možno zaujať záver, že formulácia straty výhody splátok tak ako je uvedená v bode 9.1. OP ČSOB pre spotrebiteľské úvery sa odkláňa od § 565 Obč. zákonníka upravujúceho stratu výhody splátok v neprospech spotrebiteľa. Z § 565 Obč. zákonníka je totiž zrejmé, že tento (logicky) predpokladá zosplatnenie pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky iba na čas, keď právny úkon tohto zosplatnenia sa dostane do dispozičnej sféry dlžníka a zároveň predmetné ustanovenie bodu 9.1 OP odporuje aj druhej vete § 565 Obč. zákonníka tým, že na rozdiel od neho umožňuje zosplatnenie kedykoľvek.
Predmetný bod 9.1 OP odporuje § 565 Občianskeho zákonníka aj v tom, že umožňuje stratu výhody splátok nielen pre omeškanie vo vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom ohľadne ich záväzkového vzťahu ale aj pre omeškanie dlžníka voči inému veriteľovi, ako je veriteľ, ktorý k zosplatneniu úveru pristupuje a vo vzťahu, ku ktorému dlžník v omeškaní ani nemusí byť.
Podľa názoru súdu neplatnosť bodu 9.1. OP pre ČSOB spotrebiteľské úvery by bola daná aj bez citovaných ustanovení § 55 ods. 1 a 565 Obč. zákonníka z dôvodu, že právny úkon, ktorým zosplatnenie pohľadávky nepochybne je, môže mať spätné (retroaktívne) účinky iba v prípade, ak to ustanoví zákon. Podľa názoru súdu je neprípustné, aby mohlo byť zosplatnenie vykonané spätne, čím by sa vlastne vytvoril stav, že so zaplatením zosplatnenej pohľadávky sa dlžník dostáva do omeškania ešte skôr ako sa o tomto zosplatnení dozvie. Takto to bolo aj v danom prípade, keď list o zosplatnení úveru vo vzťahu k žalovanej bol vyhotovený dňa 05.04.2009 a v tento deň mal byť úver aj zosplatnený, pričom k doručeniu tohto listu došlo až dňa 09.04.2012.
Na ilustráciu súd uvádza, že záver o tom, že strata výhody splátok nemôže predchádzať príslušný právny úkon veriteľa vyplýva aj z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21 Cdo 456/2006, podľa ktorého dovolatel správně v této souvislosti uvádí, že bylo na věřiteli, zda a případně kdy svého oprávnění požadovat zaplacení celé pohledávky (zůstatku úvěru s příslušenstvím) využije, a že splatnost celé pohledávky nemůže nastat dříve, dokud věřitel nepožádá dlužníka o její zaplacení z důvodu prodlení se zaplacením splátky (splátek); pro splatnost celé pohledávky není významné, kdy věřitel mohl dlužníka z důvodu jeho prodlení se splátkami o zaplacení celé pohledávky nejdříve požádat, ale zda a kdy se rozhodl svého oprávnění využít a zda, popřípadě kdy ho tedy o zaplacení celé pohledávky skutečně požádal, neboť by jinak měl vůči dlužníku nadále nárok jen na sjednané splátky.
Z uvedeného je zrejmé, že súd sa musel ďalej zaoberať otázkou, či v dôsledku tohto právneho názoru a toho, že zo strany žalobcu nedošlo k zmene žaloby, nejde o takú zmenu skutkového stavu, ktorá by sama o sebe spôsobila, že súd žalobe nemôže vyhovieť.
Pokiaľ ide o totožnosť skutku, tak v slovenskej ako aj v českej civilistike sa vyskytujú tri základné poňatia totožnosti skutku :
1. Skutok je dostatočne charakterizovaný ak je nezameniteľný s iným skutkom. Táto koncepcia reaguje na skutočnosť, že pre žalobcu môže byť niekedy veľmi obtiažne popísať v žalobe všetky skutočnosti, ktoré sú z hľadiska hmotného práva pre rozhodnutie veci podstatné. Mnoho rozhodujúcich skutkových okolností totiž vyjde najavo až behom dokazovania.
2. Skutok zostáva zachovaný (a nedochádza k potrebe zmeny žaloby), ak doplnenie skutkových okolností zo strany žalobcu neodôvodňuje z pohľadu súdu použitie inej právnej normy pre posúdenie spornej záležitosti. Koncepcia previazanosti skutku s hmotnoprávnou úpravou zdôrazňuje, že so zmenou základného predpisu hmotného práva, podľa ktorého súd záležitosť posudzuje, je spravidla spojená veľmi zásadná zmena v skutkových tvrdeniach. Konanie tým začína prakticky odznova. Preto v takomto prípade nie je totožnosť skutku zachovaná.
3. Skutok je zachovaný aj vtedy, ak pri zmene skutkových tvrdení zostáva zachovaná aspoň čiastočná totožnosť konania alebo aspoň čiastočná totožnosť následku. Táto koncepcia vychádza z poňatia skutku v trestnej judikatúre.
Súd má za to, že v dôsledku jeho právneho názoru k zmene skutku nedošlo, pretože podstatou žaloby je uplatnený nárok žalobcu na vrátenie poskytnutého a za podmienok uvedených v zmluve nesplácaného úveru a to či došlo alebo nedošlo k zosplatneniu pohľadávky z úveru je vecou právneho posúdenia súdu.
Podaním zo dňa 12.04.2012 súd opätovne vyzval žalobcu na doručenie splátkového kalendára s uvedením istiny a úrokov v jednotlivých splátkach. K uvedenému zo strany žalobcu nedošlo.
Pokiaľ ide o výšku priznaného nároku, dospel k nemu súd nasledujúcim postupom:
Žalovanej bola poskytnutá suma 200.000 Kč a vrátiť mala 260.040 Kč (60 x 4334 Kč). Je teda zrejmé, že z celkovej sumy, ktorá sa mala vrátiť pripadá suma 200.000 Kč na istinu a suma 60.040 Kč na zmluvné úroky. Podľa vyčíslenia predloženého opakovane žalobcom z istiny bola vrátená suma 43.103,42 Kč, takže na vrátenie zostáva požadovaných 156.896,58 Kč. Spočítaním súm započítaných žalobcom na splácanie zmluvných úrokov dospel súd k sume 50.907,06 Kč, teda na zmluvných úrokoch zostáva žalovanej zaplatiť sumu 9.132,94 Kč.
Súd teda žalobu v časti o zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 12820,48 Kč (požadovaných 21953,42 Kč - priznaných 9132,94 Kč) zamietol.
S plnením svojho záväzku sa žalovaná dostala do omeškania, preto zo sumy istiny patrí žalobcovi úrok z omeškania a do zaplatenia istiny aj zmluvný úrok. Pokiaľ ide o deň rozhodujúci pre priznanie úrokov a úrokov z omeškania, súd za tento deň považoval deň 06.08.2012 ako deň nasledujúci po splatnosti poslednej splátky, ktorá bola splatná 05.08.2012. Žalobu v časti požadujúcej úroky a úroky z omeškania pred dňom 06.08.2012 teda súd zamietol.
Deň 06.08.2012 určil súd ako deň omeškania preto, lebo žalobca nereagoval na výzvu súdu, aby predložil zoznam všetkých predpísaných splátok s uvedením sumy pripadajúcej na istinu a sumy pripadajúcej na úroky. Keďže platí zákaz úročenia úrokov - anatocizmus (K predmetnej problematike Najvyšší súd ČR v rozsudku č. k. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24. marca 2004 vychádzajúc z právnej úpravy obsahovo zhodnej so slovenskou, uviedol, že: „ Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú teda podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku /alebo iným zo spôsobov jeho zániku/ zaniká /končí/ aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu /istiny/. Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva /tu úroky z omeškania z dojednaných úrokov/ potom veriteľ nemá preto, že ani občiansky ani obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani obchodný ani občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.) nemohol súd priznať úroky a úroky z omeškania pred dobou splatnosti poslednej splátky, pretože nebolo možné určiť aká suma z dlžných splátok pripadá na istinu a aká na úroky a teda priznanie úrokov z omeškania z dlžných splátok (tvorených istinou a úrokmi) by zákaz anatocizmu porušovalo.
Pri priznaní úrokov z omeškania súd vychádzal z nasledujúcich zákonných ustanovení:
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občanského zákoníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom, ktorý ustanovuje výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania v Českej republike je nariadenie vlády č. 142/1994 Sb. v znení nariadenia č. 163/2005 Sb.
Podľa ust. § 1 nariadenia č. 142/1994 Sb. v znení účinnom od 01.07.2010 výška úroku z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov.
K 31.07.2012 bola výška repo sadzby 0,50% ročne, preto výška úrokov z omeškania je 7,50% ročne a nad túto výšku súd žalobu zamietol.
O povolení splátok pre žalovanú rozhodol súd postupom podľa § 160 ods.1 O.s.p. z dôvodu preukázania, že jej príjmom sú iba štátne sociálne dávky v celkovej výške cca 230 € mesačne.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania, tak súd o nich rozhodne dodatočne, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 150 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Revúca, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.