Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39C/25/2023

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave, v sporovej veci žalobcu: ONLINE CONSULTING LTD., so sídlom 7 Bell Yard, Londýn, Anglicko, WC2A 2JR, IČ: 13147422, zastúpeným JUDr. Michal Ellinger - advokát, so sídlom Wolkrova 41, 851 01 Bratislava, voči žalovanému: Royal Estate s.r.o., so sídlom Horná 116, 022 01 Čadca, IČO: 52 956 199, zastúpeným Advokátska kancelária Mgr. Juraj Seitz, so sídlom Moyzesova 36, 040 01 Košice, IČO: 42 183 511, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o neodkladnom opatrení.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným na Mestský súd Bratislava III dňa 25.08.2023 a postúpeným tunajšiemu súdu dňa 31.08.2023, sa žalobca voči žalovanému domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa všetkých úkonov vedúcich k scudzeniu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, byt č. 9, na X.p., bytového domu súp. č. XXX, postavený na pozemku parc č. XXX/X, parcely reg. „C“ evidované v kat. mape, druh stavby bytový dom, na ul. B. 1, X/A, X/B, vchod B. X/A, zapísaný v kat. nehnuteľností vedenom Okresným úradom Z., kat. odbor, okres Z. I, obec Z. - M. W., kat. územie M. mesto, spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXXX/XXXXXX k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu (ďalej len „nehnuteľnosť“), a to najmä aby sa žalovaný zdržal akéhokoľvek predaja, darovania, zámeny, zaťaženia záložným právom, vecným bremenom alebo akéhokoľvek zaťaženia nehnuteľnosti právom tretích osôb a vloženia do obchodnej spoločnosti, vrátane uskutočnenia úkonov smerujúcich k ich predaju, darovaniu, zámeny alebo zaťaženia záložným právom, vecným bremenom, zaťaženia právami tretích osôb alebo vloženia do obchodnej spoločnosti, ako nepeňažný vklad, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, Z., voči ktorému má žalobca pohľadávku, žil v predmetnej nehnuteľnosti. Prezentoval sa, že tento byt je v jeho vlastníctve. Byt je vo vlastníctve žalovaného. Spoločníkom tejto spoločnosti je česká firma Trade Bridge, a.s., v ktorej bol p. Q. predseda predstavenstva. Na túto nehnuteľnosť bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa - Trade Bridge a.s. Toto záložné právo vzniklo na základe fiktívnej pohľadávky, nakoľko p. Q. celý čas hovoril, že záložné právo na byte je len formalita, že pohľadávka bola dávno splatená a k výkonu záložného práva nepríde. V súčasnosti ale spoločnosť Trade Bridge a.s., vykonáva dobrovoľnú dražbu, ktorá sa uskutoční dňa XX.XX.XXXX, čím vlastne dáva do dražby byt svojej vlastnej spoločnosti, zrejme z dôvodu, aby po dražbe zmizli všetky ostatné práva viaznuce na byte. Spoločnosť exekvuje vlastnú spoločnosť. V prípade úspešnej dražby dôjde k poškodeniu ostatných veriteľov, ktorí budú ukrátení na svojich právach. Z. Q. je dlžný viacerým osobám, pričom predmetný byt mal slúžiť ako zábezpeka. Napriek tomu ho dnes dražia osoby priamo spriaznené s p. Q., zrejme z dôvodu ukrátenia ostatných veriteľov. Ak dražba prebehne, budú ukrátení všetci veritelia a z bytu zmiznú aj ostatné záložné práva. Na Okresné

riaditeľstvo PZ v Bratislave I, bolo podané trestné oznámenie, nakoľko z uvedeného vyplýva dôvodné podozrenie spáchania trestného činu podvodu a poškodzovania veriteľa. Hrozí tak bezprostredná ujma, ktorá už v budúcnosti nebude vymáhateľná, ak nedôjde k nariadeniu neodkladného opatrenia. Ak by sa vyčkávalo na prejavenie úmyslu žalovaného scudziť majetok, tak by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie žalobcu zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne, či sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Žalovaný však už úmysel prejavil, a to tým, že dňa XX.XX.XXXX sa uskutoční dobrovoľná dražby nehnuteľnosti. Ak by žalobca čakal na reálny úkon žalovaného scudziť nehnuteľnosť, tak by ochrana žalobcu bola výrazne znížená. Je názoru, že postačuje preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo návrhu vyhovené.

2. Dňa 04.09.2023 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu. Uviedol, že žalobca svoje tvrdenia nijako neosvedčil a nepodporil dôkazmi. Z návrhu vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti je žalovaný, resp. nehnuteľnosti boli predmetom dražby konanej na základe návrhu osoby odlišnej od žalovaného, a to spol. Trade Bridge, a.s. Ďalšie tvrdenia, že žalobca má pohľadávku voči Z. Q., ten sa mal prezentovať ako vlastník bytu, záložné právo v prospech Trade Bridge malo vzniknúť na základe fiktívnej pohľadávky, že Z. Q. je dlžný viacerým osobám a byt mal slúžiť ako zábezpeka a že ak dražba prebehne, budú všetci veritelia ukrátení a z bytu zmiznú aj ostatné záložné práva, žalobca nijako neosvedčil. Sú v celom rozsahu nepravdivé, nezmyselné a účelové. Žalobca nijako nepreukázal pohľadávku voči Z. Q.. Uvedené je výlučne spor medzi žalobcom a Z. Q. a žalovaného sa do uvedeného snaží žalobca vtiahnuť očividne z dôvodu, že má v záujme sa uspokojiť z majetku žalovaného, t.j. z nehnuteľnosti. Žalobca ak poskytol p. Q. finančné prostriedky, konal bez zachovania primeranej miery opatrnosti, keď sa uspokojil s nepravdivým tvrdení, že záložné právo je len formalita. Na LV č. XXXX sú evidované celkovo 3 zmluvné záložné práva. Tieto zabezpečujú skutočné a existujúce pohľadávky spoločnosti Trade Bridge voči žalovanému. Tvrdenia, že p. Q. je dlžný viacerým osobám žalobca nijako neosvedčil. Žalobca tvrdí, že ak dôjde k predaju nehnuteľnosti, budú ostatní veritelia ukrátení. Žalobca neuviedol koho veritelia majú byť ukrátení. Ak mal na mysli veriteľov žalovaného, tak žalobca nemôže mať žiadnu vedomosť o veriteľoch žalovaného a ako si žalovaný plní svoje záväzky. Ak mal na mysli veriteľov p. Q., potom je tvrdenie nezmyselné. Tvrdenia o podanom trestnom oznámení sa žiadnym spôsobom netýkajú žalovaného ani jediného jeho spoločníka. Vo vzťahu k tvrdeniu, že žalovaný mal prejaviť úmysel o prevod nehnuteľností tým, že dňa XX.XX.XXXX sa uskutočnila dobrovoľná dražba uvádza, že toto je nezmyselné. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené v Notárskom centrálnom registri zo dňa 24.07.2023 a dražba je konaná na základe návrhu osoby odlišnej od žalovaného, a to Trade Bridge, ktorá je záložným veriteľom žalovaného. Nemožno tak hovoriť, že by žalovaný prejavil úmysel scudziť nehnuteľnosti, keď tieto má v záujme speňažiť záložný veriteľ žalovaného. Návrh žalobcu navrhuje odmietnuť alebo zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.

3. Súd sa oboznámil s podaným návrhom ako aj vyjadrením protistrany a listinnými dôkazmi, ktoré žalobca predložil a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa XX.XX.XXXX vypracovala Aukčná spoločnosť s.r.o., Oznámenie o dražbe č. XXX/XXXX, ktorým oznámila dražbu nehnuteľnosti, na základe návrhu navrhovateľa dražby Trade Bridge, a.s. Miestom konania dražby mali byť priestory Aukčnej spoločnosti s.r.o., dňa XX.XX.XXXX, čas otvorenia dražby XX:XX hod.

Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, vypracovaného znalcom Ing. Lucia Magulová, znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti na sumu 774.000 Eur.

Z výpisu internetovej stránky nehnuteľnosti.sk zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že na danom portáli bolo zverejnené oznámenie cit.: „Dražba luxusného bytu v Z., v M. meste na B. ulici“. Dátum konania dražby XX.XX.XXXX, cena podľa znaleckého posudku 774.000,- Eur. Inzerát zverejnila Aukčná spoločnosť s.r.o.

Z výpisu LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Z., kat. odbor, pre okres Z. I, obec Z. - M. mesto, kat. územie M. mesto, zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti je žalovaný. V časti „C“ ťarchy sú zapísané celkovo tri záložné práva a jedno vecné bremeno.

4. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa , je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

5. Inštitút neodkladného opatrenia je potrebné považovať za opatrenie, ktoré možno nariadiť v prípade, ak je bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Musí sa teda jednať o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezprostredne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť navrhovateľ, teda v danom prípade žalobca.

6. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebne považovať za osvedčený v prípade, ak navrhovateľ neodkladného opatrenia preukáže, že v prípade, ak nedôjde k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami, bude tým na jeho právach a oprávnených záujmoch spôsobená ujma, prípadne, že k takejto ujme konaním protistrany už dochádza. Dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním rozhodujúcich skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda aj s preukázaním práv alebo oprávnených záujmov, ktorým sa má poskytnúť ochrana, je teda na strane navrhovateľa .

7. Vychádzajúc z návrhu žalobcu a ním predloženými listinnými dôkazmi dospel súd k záveru, že jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.

8. Žalobca vo svojom návrhu uvádzal, že je veriteľom Z. Q., voči ktorému má pohľadávku. Ten sa mal voči žalobcovi prezentovať ako vlastník nehnuteľnosti, ktorú súd opísal v bode 1. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Žalobca však zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti je žalovaný, hoci má žalobca za to, že uvedená nehnuteľnosť mala slúžiť ako zábezpeka, nakoľko je Z. Q. dlžný viacerým osobám. Žalobca navrhol aby sa žalovaný zdržal akéhokoľvek disponovania s nehnuteľnosťou, nakoľko v prípade jej scudzenia by došlo k ujme na právach žalobcu, ktorá by bola ťažko napraviteľná. Žalobca tiež poukázal,

že dňa XX.XX.XXXX sa mala konať dobrovoľná dražba nehnuteľností, čo malo preukazovať snahu o poškodzovanie veriteľov.

9. Súd uvádza, že žalobca svoje tvrdenia žiadnym spôsobom neosvedčil. Jedným zo základných predpokladov úspešnej ochrany ohrozených práv prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia je predovšetkým opísanie a aspoň osvedčenie práva, prípadne chráneného záujmu, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ žalobca požaduje ochranu svojich ohrozených práv prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, musí byť schopný súdu uviesť, o aké práva žalobcu, prípadne jeho oprávnené záujmy sa v danom prípade jedná. Žalobca vo svojom návrhu len uviedol, že je veriteľom Z. Q., nijako však súdu nekonkretizoval akú pohľadávku, z akého právneho titulu, prípadne v akej výške voči uvedenej osobe má. Pokiaľ žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia neuvedie súdu už túto základnú náležitosť, súd nemá ako preskúmať dôvodnosť a naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia a je rovnako vylúčené preskúmanie proporcionality navrhovaného opatrenia vo vzťahu k právu, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

10. K uvedenému návrhu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný. Ten o.i. uviedol, že subjekt žalovaného je odlišný od Z. Q. a pokiaľ žalobca disponuje pohľadávkou voči p. Q., toto sa nijako netýka žalovaného a ani jeho majetku. S uvedeným tvrdením žalovaného sa súd stotožňuje. Z výpisu z LV č. XXXX je zrejmé, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti je žalovaný a nie osoba p. Q., pričom z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že dlžníkom žalobcu má byť práve Z. Q. a nie žalovaný. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že má pohľadávku voči p. Q., nemôže sa domáhať ochrany svojich práv nariadením neodkladného opatrenia voči majetku tretej osoby, odlišnej od osoby dlžníka žalobcu. Je neprípustné, aby súd zakazoval výlučnému vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý navyše nie je ani dlžníkom žalobcu (žalobca ani len netvrdil, že by bol žalovaný jeho dlžníkom), akýmkoľvek spôsobom vykonávať svoje oprávnenia vyplývajúce mu z vlastníckeho práva. Na takýto navrhovaný postup žalobcu neexistuje žiadny právny dôvod a je v celom svojom rozsahu neopodstatnený.

11. V tejto súvislosti súd poukazuje taktiež na ustanovenie . Uvedené ustanovenie vyjadruje zrejmú subsidiaritu inštitútu neodkladného opatrenia, ktoré je možno nariadiť len za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Z návrhu žalobcu jasne vyplýva, že má byť veriteľom p. Q. ako dlžníka, pričom vymožiteľnosť jeho pohľadávky má byť ohrozená, cit.: „v prípade úspešnej dražby a speňaženia nehnuteľnosti dôjde k výkonu záložného práva, ktoré vzniklo na základe fiktívnej pohľadávky a tým aj k poškodzovaniu veriteľov, ktorí budú ukrátení na svojich právach.“ Práve inštitút zabezpečovacieho opatrenia slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, a to zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, ak je obava, že exekúcia (teda vymožiteľnosť pohľadávky) bude ohrozená. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca nielenže neosvedčil dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia keď súdu žiadnym spôsobom neosvedčil už podstatnú náležitosť, a to existenciu akéhokoľvek nároku voči žalovanému (keďže žalobca tvrdil existenciu pohľadávky len voči tretej osobe - úplne odlišnej od osoby žalovaného) ale zároveň nebola naplnená ani tá podmienka, že by účel sledovaný podaným návrhom nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku I. a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa . Žalovaný mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, písomne a to vo troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.